14Svp/5/2022

1. Dňa 8.11.2022 bolo Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd“) doručené listinné podanie žalobcu 1/ datované 02.10.2022 (správne malo byť zrejme 2.11.2022) označené ako „Podnet na prešetrenie volebného zákona a manipulácie výsledkov volieb“ (ďalej aj „podanie žalobcu 1/“). 2.

Nakoľko podanie žalobcu 1/ neobsahovalo všetky všeobecné náležitosti podania ani všetky náležitosti žaloby vo volebných veciach podľa § 312a a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“), Najvyšší správny súd vyzval žalobcu 1/ uznesením č.k. 14Svp/5/2022-13 zo dňa 24.11.2022 na odstránenie nedostatkov a doplnenie jeho podania (ďalej aj „výzva na doplnenie podania žalobcu 1/“). 4. Žalobca 1/ bol súdom vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia uviedol, čoho presne sa domáha a aby podanie podpísal a pre prípad, že svojím podaním mienil podať žalobu vo volebných veciach podľa § 312a a nasl. SSP a tým vyvolať konanie vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov samosprávy, doplnil náležitosti podľa § 312f SSP.

Výzva na doplnenie podania bola žalobcovi 1/ doručená dňa 5.12.2022, pričom žalobca 1/ prijatie písomnosti potvrdil svojím podpisom. Na výzvu súdu však nereagoval a svoje podanie v súdom stanovenej lehote (ani do vyhlásenia rozhodnutia) nedoplnil.

Podľa § 59 ods. 1 SSP: „Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.“ 8.

10. V tejto súvislosti Najvyšší správny súd uvádza, že ustanovenie § 57 ods. 1 SSP výslovne stanovuje, že podanie musí byť podpísané osobou, ktorá podanie urobila. Podpis podania slúži na overenie toho, že úkon skutočne robí osoba v podaní označená. Podpisom účastník konania potvrdzuje svoju vôľu vyjadrenú v podaní a prejavuje súhlas s obsahom podania.

11. Nakoľko absencia podpisu na podaní žalobcu 1/ znemožňuje overiť, že toto podanie skutočne urobila osoba Q. K., teda osoba neúspešného kandidáta na starostu obce Rudňany alebo poslanca obecného zastupiteľstva v napadnutých voľbách konaných dňa 29.10.2022, ide o takú vadu, ktorá znemožňuje o tomto podaní ďalej konať.

12. Dňa 10.11.2022 bolo Najvyššiemu správnemu súdu doručené listinné podanie žalobcu 2/ nazvané ako „žaloba ohľadom porušenia ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí v obci Rudňany konaných dňa 29. októbra 2022“ (ďalej aj „žaloba“).

14. Nakoľko nedostatky v žalobe neboli takého charakteru, ktoré by o nej bránili konať, pristúpil Najvyšší správny súd k jej vecnému prieskumu. Z obsahu žaloby ako aj zo skutočnosti, že ako žalovaný bol označený novozvolený starosta obce, vyplýva, že žalobca 2/ napadol voľby starostu obce Rudňany, a to z dôvodu manipulácie s hlasovacími lístkami počas sčítavania hlasov. Úvodom namietal nepodpísanie zápisnice okrskovej volebnej komisie č. 2 šiestimi členmi a ďalej obsah žaloby rozčlenil do šiestich bodov:

ii. Navštevovanie voličov voliacich do prenosnej urny žalovaným. Žalobca 2/ tvrdil, že „starosta obce kandidát . . . chodil s obecným autom a členmi volebnej komisie po obci s prenosnými urnami a navštevoval občanov voličov, týmto spôsobom ovplyvňoval voľby.

iii. Zneplatnenie hlasovovacích lístkov. Žalobca 2/ uviedol, že pri konci sčítavania hlasov bolo zrejmé, že rómski kandidáti sa môžu stať starostom, čo potvrdili aj členovia komisií - Rómovia, a práve preto niektoré hlasovacie lístky na starostu sa dávali na inú kopu, zrejme za účelom, že sa zneplatnia. Žalobca 2/ zdôraznil, že Rómovia boli rozhodnutí a na starostu krúžkovali iba kandidátov - Rómov. Ako dôkaz označil veľký počet neplatných hlasovacích lístkov;

v. Zvážanie voličov na aute oblepenom plagátmi žalovaného. Žalobca 2/ namietal: „zvážanie voličov do volebných miestností, na osobnom automobile poznávacej značke: R. XXX F.“ V. S., ktorý mal na aute plagáty terajšieho/novozvoleného kandidáta na starostu.“ Ako dôkaz žalobca 2/ priložil fotografie automobilu;

16. Na výzvu súdu sa k žalobe žalobcu 2/ vyjadril žalovaný, a to podaním doručeným dňa 13.01.2023. 17. Tvrdenie žalobcu 2/, že zápisnicu okrskovej volebnej komisie č. 2 nepodpísalo šesť členov, označil za nepravdivé. Uviedol, že zápisnicu okrskovej volebnej komisie č. 2 nepodpísali traja členovia, čo vyplýva zo samotnej zápisnice. Ďalší traja, ktorí zápisnicu odmietli podpísať, boli členovia miestnej volebnej komisie. Žalovaný podotkol, že dôvody nepodpísania sú uvedené v samotných zápisniciach. 18. K tvrdeniam žalobcu 2/ uvedeným pod bodmi i. až vi. vyššie podal žalovaný nasledovné vyjadrenie: i. Tvrdenie žalobcu 2/, že o 20:15 púšťali nerómskych voličov voliť, sa podľa žalovaného nezakladá na pravde. Už o 19:30 bol na mieste prítomný predseda okresnej volebnej komisie J.. B. R. s policajnými hliadkami a psovodmi. O 20:00 bol na jeho príkaz za asistencie polície SR „zapáskovaný“ celý priestor pred volebnou miestnosťou č. 2, kde bol takto vytvorený jeden rad občanov (spoločne Rómovia aj Nerómovia), ktorí sa k voľbám dostavili do 20:00 hod., aby im bol umožnený výkon ich volebného práva. Na preukázanie jeho tvrdení žalovaný navrhol výsluch svedkov J.. B. R. a zasahujúcich príslušníkov Policajného zboru; ii. Tvrdenie žalobcu 2/, že žalovaný v priebehu volebného dňa vozil členov volebnej komisie po obci s prenosnými urnami a navštevoval voličov, takisto označil za nepravdivé. Uviedol, že v čase volieb bol ako jediný vodič poverený pracovník obce Q.. J.. K. N., ktorý vozil členov okrskových komisií k občanom, ktorí požiadali o voľbu mimo volebnej miestnosti, pričom ako dôkaz navrhol jeho výsluch. Žalovaný deklaroval, že do uvedeného motorového vozidla počas volebného dňa nevkročil; iii. K tvrdeniu iii. sa nevyjadril; iv. Tvrdenie žalobcu 2/, že bol prítomný pri sčítavaní hlasov vo volebnej miestnosti, označil za nepravdivé. Žalovaný doplnil, že po celý čas sčítavania volebných výsledkov bol doma s rodinou a rodinou V.. R. A., pričom ako dôkaz navrhol jeho výsluch i výsluch zapisovateliek a členov volebných komisií; v. Tvrdenie žalobcu 2/ o tom, že žalovaný vozil alebo zabezpečoval zvážanie voličov do volebných miestností na odfotenom vozidle, označil za nepravdivé. Uviedol, že on sám upozornil na nezákonnú činnosť vodiča/majiteľa daného vozidla a požiadal o nápravu službu konajúceho príslušníka OO PZ Markušovce, pretože to považoval za účelovú diskreditáciu jeho osoby;

20. Najvyšší správny súd podľa čl. 142 ods. 2 písm. a/ Ústavy SR rozhoduje s účinnosťou od 01.01.2021 aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy. Konanie vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy je upravené v § 312a až § 312k SSP.

Nakoľko žalobca 2/ súdu nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby ani na základe výzvy súdu, súd pristúpil k jej skúmaniu na základe vlastného šetrenia. Z oficiálnych výsledkov volieb, ktoré sú zverejnené na webovom sídle Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktoré sú verejne dostupné, súd zistil, že žalobca 2/ bol vo voľbách konaných dňa 29.10.2022 neúspešným kandidátom na starostu obce Rudňany, ktorý získal 196 platných hlasov, čo predstavuje 12,86 %. Najvyšší správny súd teda konštatuje, že žalobca 2/ splnil podmienku aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby v zmysle § 312c písm. a/ SSP.

25. Napriek tomu, že právomoc Najvyššieho správneho súdu konať a rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy je nová, rozhodovanie v týchto veciach vzhľadom na ekvivalentnosť právnej úpravy nadväzuje na predchádzajúcu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy konal a rozhodoval do 31.12.2020 (čl. 129 ods. 2 Ústavy SR).

PL. ÚS 2/2018 z 06.02.2019 a tiež porovnaj Macejková, I., Bárány, E., Baricová, J., Fiačan, I., Holländer, P., Svák, J. a kolektív: Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2020, s. 1166). Povahu volebných zákonov majú predovšetkým zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva (ďalej aj „volebný zákon“) a zákon č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach.

Súčasne je namieste vychádzať z prezumpcie ústavnosti a zákonnosti volieb, ktorá vyžaduje od Najvyššieho správneho súdu okrem iného tiež rozumnú mieru zdržanlivosti pri vyhodnocovaní dôkazov predložených žalobcom, keďže tieto majú tendenciu pozostávať z tvrdení jeho politických priaznivcov a s tým spojenej snahy za každú cenu zvrátiť výsledok volieb (PL. ÚS 18/2015 z 28.01.2015). Volebné súdnictvo je založené na vyvrátiteľnej domnienke, podľa ktorej volebný výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy na vyvrátenie tejto domnienky je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta (PL. ÚS 100/07 zo 17.09.2008).

30. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

31. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že vo všeobecnosti musia byť splnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej žalobe: 1. protizákonnosť, porušenie zákonov týkajúcich sa volieb, 2. vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta a 3. intenzita protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 7/07 z 02.07.2008).

33. Námietka žalobcu 2/ uvedená v časti II. odôvodnenia tohto rozsudku pod číslicou i. (Pripustenie nerómskych voličov k voľbám po uzavretí volebných miestností) sa ukázala ako nepravdivá. Žalobca uviedol, že túto skutočnosť môže preukázať člen okrskovej volebnej komisie č. 2, z čoho Najvyšší správny súd vyvodzuje, že k pripúšťaniu voličov k voľbám po 20:00 hod. malo dochádzať v okrsku č. 2. Aj preskúmaním zápisníc okrskových volebných komisií Najvyšší správny súd zistil, že kým zápisnica okrskovej volebnej komisie č. 1 bola podpísaná bez výhrad, v zápisnici okrskovej volebnej komisie č. 2 bola uvedená výhrada v znení: „volebná miestnosť bola otvorená až do 21.00 hod., z dôvodu vysokého počtu oprávnených voličov, ktorí prišli pred volebnú miestnosť do 20.00 hod.“.

práva. 35. Vlastným šetrením Najvyšší správny súd zistil, že veliteľom hliadky dohliadajúcej nad nerušeným priebehom volieb v obci Rudňany konaných dňa 29.10.2022 bol napr. A. S. z Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi, odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ Markušovce, ktorého súd požiadal o súčinnosť v zmysle § 127 v spojení s § 312h ods. 2 SSP. V odpovedi na žiadosť súdu o poskytnutie súčinnosti založenej v súdnom spise - v úradnom zázname zo dňa 18.01.2023 - boli uvedené nasledovné skutočnosti: - V obci Rudňany boli zriadené dve volebné miestnosti: č. 1 - ZŠ Rudňany a č. 2 - Obecný úrad Rudňany. Hliadka obe volebné miestnosti svojou fyzickou prítomnosťou neustále monitorovala spolu s hliadkami Obecnej polície Rudňany; - Do volebnej miestnosti č. 2 - Obecný úrad Rudňany existujú dva vchody - hlavný vchod a druhý vchod do sály a kuchyne, odkiaľ sa dá dostať do celej budovy; iný vchod neexistuje; - Od 19:30 hod. bol pred volebnou miestnosťou č. 2 predseda okresnej volebnej komisie, ktorý spoločne s predsedom okrskovej volebnej komisie povedali hliadke PZ aj Obecnej

36. Na základe uvedeného písomného vyjadrenia príslušného útvaru Policajného zboru Slovenskej republiky má Najvyšší správny súd za preukázané, že k púšťaniu voličov do volebnej miestnosti č. 2 po 20:00 hod. nemohlo dôjsť, nakoľko priestor pred jedinými dvoma vchodmi do budovy bol monitorovaný až do 21 hod., kedy odvolil posledný volič.

starostu rovnako. Z dôvodu slobodného a tajného výkonu volebného práva každým jedným voličom nemožno prezumovať, že by nerómski voliči volili nerómskeho kandidáta a opačne. 37. Ako nedôvodnú vyhodnotil Najvyšší správny súd aj ďalšiu žalobnú námietku ii. (Navštevovanie voličov voliacich do prenosnej urny žalovaným), a síce že „starosta obce kandidát .

38. Najvyšší správny súd nepovažoval za potrebné vykonať účastníkmi navrhované dôkazy, a to z dôvodu, žeby ak by sa aj tvrdená skutočnosť preukázala, nemala by nijaký vplyv na výsledok volieb, a to vzhľadom na zanedbateľný počet voličov voliacich mimo volebnej miestnosti v pomere k rozdielu hlasov medzi žalobcom 2/ a žalovaným.

Do tohto zoznamu boli rukou dopísaní 3 voliči, ktorí pripojili svoj podpis. Dvaja voliči boli uvedení a podpísaní v špeciálnom zozname oprávnených voličov vytvorenom na základe zákona č. 185/2022 pre voličov v karanténe či izolácii pre ochorenie COVID-19; - vo volebnom okrsku č. 2 bolo v zozname voličov, ktorí požiadali o hlasovanie mimo volebnej miestnosti, uvedených 14 voličov, z nich svoj podpis pripojilo 13, rukou boli dopísaní a podpísaní 9 voliči. Zoznam voličov s poznámkou bezdomovci pre okrsok č. 2 obsahoval zoznam 45 voličov, z nich sa podpísalo 6.

28 voličov. Dokopy teda vo voľbách do orgánov samosprávy obce Rudňany volilo 42, resp. najviac 48 voličov mimo volebnej miestnosti. Z oficiálnych výsledkov volieb zverejnených na webovom sídle Štatistického úradu SR však Najvyšší správny súd zistil, že rozdiel v počte platných hlasov, ktoré získal žalobca 2/ (196) a ktoré získal žalovaný (832), predstavuje až 636 platných hlasov.

mohli dávať z dôvodu, že komisiou boli vyhodnotené ako neplatné, či za účelom uľahčenia sčítania hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Napokon, veľký počet neplatných hlasovacích lístkov, ktorým žalobca 2/ svoje tvrdenie preukazoval, nie je sám o sebe spôsobilý preukázať, že hlasovacie lístky sa robili neplatnými s cieľom manipulácie s volebnými výsledkami. 42. Žalobnú námietku iv. (Nepripustenie k sčítaniu hlasov a prítomnosť žalovaného), podľa ktorej rómskych kandidátov nepustili k sčítaniu hlasov a podľa ktorej v miestnosti, kde sa sčítavali hlasy, bol prítomný žalovaný, vyhodnotil Najvyšší správny súd ako taktiež nedôvodnú a aj nedostatočne sformulovanú, ktorou žalobca 2/ neuniesol povinnosť tvrdenia v rozsahu potrebnom na spochybnenie platnosti či výsledku napadnutých volieb.

44. Najvyšší správny súd konštatuje, že takto neurčitá námietka nepripustenia kandidáta k sčítaniu hlasov sama o sebe nezakladá dôvod pre vyhlásenie volieb za neplatné. Koniec koncov, kandidát ani logicky nemôže byť prítomný pri sčítavaní hlasov súčasne vo viacerých okrskoch, a preto garantami zákonnosti priebehu a výsledku volieb sú v prvom rade príslušné volebné komisie, ktorých spôsob kreácie zaručuje vzájomnú krížovú kontrolu (viď nález PL. ÚS 1/07). V zápisniciach miestnej volebnej komisie a okrskových volebných komisií (do ktorých nominovali svojich delegátov aj strana Princíp či Strana rómskej koalície), nebola pripojená žiadna výhrada, ktorá by poukazovala na nezrovnalosti pri sčítavaní hlasov.

Obdobne i výhrada v zápisnici miestnej volebnej komisie poukazuje len na osobnú účasť žalovaného vo volebnej miestnosti v okrsku č. 1 bez bližšieho popisu jeho konania. Zápisnicu okrskovej volebnej komisie č. 1 pritom podpísali všetci členovia bez výhrad.

Ak by súd prevzal tieto povinnosti na seba, nachádzal by za žalobcu možné scenáre skutkového deja a tieto by následne dokazovaním preukazoval či vyvracal, porušil by princíp rovnosti účastníkov konania. Vychádza sa z prezumpcie, že voľby prebehli v súlade s ústavou a zákonmi a dôkazné bremeno na preukázanie opaku zaťažuje žalobcu. Žalobná námietka iv., tak ako bola sformulovaná, preto podľa Najvyššieho správneho súdu neodôvodňuje prijatie záveru, ktorý by mal viesť k vyhláseniu volieb za neplatné či zrušeniu ich výsledku. 47. Žalobnú námietku v. (Zvážanie voličov na aute oblepenom plagátmi žalovaného) žalobca 2/ v konaní preukazoval výlučne iba fotografiami daného automobilu. Tieto fotografie však nie sú spôsobilé tvrdenie žalobcu preukázať, pretože nezachytávajú skutkový dej, ktorý žalobca 2/ tvrdí, ale preukazujú len existenciu vozidla oblepeného plagátmi odfoteného v neznámom čase a na neznámom mieste. Toto tvrdenie preto Najvyšší správny súd považoval za nepreukázané.

Ak Najvyšší správny súd preverí hlasovacie lístky v súčasnosti uložené na obecnom úrade v Rudňanoch, môže vzniknúť nezhoda medzi počtom hlasov v zápisniciach z okrskových volebných komisií č. 1 a č. 2 so súčtami hlasov na hlasovacích lístkoch.“ Ako dôkaz na preukázanie pravdivosti žalobnej námietky vi) označil žalobca 2/ výlučne iba veľký počet neplatných hlasov.

kandidátov. 50. Pokiaľ ide o námietku nepodpísania zápisníc, Najvyšší správny súd konštatuje, že v zmysle príslušných ustanovení zákona o voľbách nie je nepodpísanie zápisníc v rozpore so zákonom, ako prezentuje žalobca 2/. Ustanovenie § 30 ods. 4 volebného zákona výslovne predpokladá, že niektorý z členov okrskovej volebnej komisie zápisnicu nemusí podpísať, pričom môže uviesť aj dôvody nepodpísania a výslovne tiež stanovuje, že nepodpísanie zápisnice okrskovej volebnej komisie nemá vplyv na jej platnosť (obdobne § 188 volebného zákona k zápisnici miestnej volebnej komisie). Samozrejme, nepodpísanie zápisnice žiadnym členom komisie je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR závažnou okolnosťou spôsobujúcou nepreskúmateľnosť volieb (PL. ÚS90/07 zo 17.09.2008). V danom prípade však k nepodpísaniu zápisníc došlo len niektorými jej členmi, pričom Najvyšší správny súd sa oboznámil aj s dôvodmi ich nepodpísania konštatujúc že: - Zápisnicu okrskovej volebnej komisie č. 1 podpísalo všetkých jej 13 členov bez akýchkoľvek

. .] a zostanú otvorené do 20:00 hod.“ Voličom, ktorí sa pred volebnou miestnosťou v okrsku č. 2 nachádzali v čase do 20:00 hod., preto mal byť výkon ich volebného práva podľa zákona umožnený. V nadväznosti na uvedené vyhodnotil Najvyšší správny súd dôvod nepodpísania zápisnice okrskovej volebnej komisie č. 2 jej tromi členmi ako nedôvodný a aj irelevantný vo vzťahu k tvrdenej manipulácii s hlasovacími lístkami;

V. Záver

52. V nadväznosti na vyššie uvedené Najvyšší správny súd podanie žalobcu 1/ odmietol postupom podľa § 59 ods. 3 SSP pre absenciu podpisu ako povinnej náležitosti podania stanovenej ustanovením § 57 ods. 1 SSP. 53. Žalobu podanú žalobcom 2/ vyhodnotil Najvyšší právny súd ako nedôvodnú, nakoľko dospel k záveru, že žalobca 2/ vo vzťahu k ním namietaným volebným vadám buď neuniesol povinnosť tvrdenia alebo povinnosť dôkaznú, resp. dokazovanie súd nepovažoval za potrebné vykonať vzhľadom na irelevantnosť namietanej vady vo vzťahu ku volebnému výsledku (aj s poukazom na 636 hlasov, o ktoré žalobca 2/ získal menej v porovnaní so žalovaným). Preto ju postupom podľa § 312j SSP zamietol. 54. Najvyšší správny súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko podanie žalobcu 1/ bolo odmietnuté (§ 170 písm. a/ SSP) a žalobca 2/ vo veci nemal úspech (§ 167 ods. 1 SSP) a úspešnému žalovanému (§ 168 SSP) podľa obsahu spisu žiadne trovy v konaní nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 5:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 31. januára 2023