14Svp/6/2022

1. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „súd“) podľa čl. 142 ods. 2 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhoduje s účinnosťou od 1. januára 2021 aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej

V žalobe poukázal na výsledky volieb zverejnené Štatistickým úradom SR, podľa ktorých vo voľbách starostu obce Vojany (ďalej aj „obec“) získal žalovaný 133 hlasov a žalobca 129 hlasov, pričom vo voľbách bolo vydaných a odovzdaných 394 obálok, platných hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce bolo 364. Žalobca poukázal na to, že zápisnica miestnej volebnej komisie (s ohľadom na jeden okrsok vo volebnom obvode obce plnila miestna volebná komisia zároveň úlohy okrskovej volebnej komisie) o priebehu a výsledku hlasovania v obci nebola verejne sprístupnená a žalobca ňou nedisponuje.

4. Žalobca ďalej poukázal v žalobe na to, že 6 členov volebnej komisie z celkového počtu 11 tvorili zamestnanci obecného úradu obce Vojany a rodinní príslušníci žalovaného, v ktorých osobnom záujme bolo opätovné zvolenie žalovaného do funkcie starostu obce, čo ich malo viesť k protiprávnemu a nesvedomitému konaniu. Žalobca tvrdil, že pri vyslaní členov komisie s prenosnou volebnou schránkou predsedníčka komisie rozhodla o vyslaní seba a ďalšej členky komisie, ktorá je manželkou syna žalovaného, žije s ním v spoločnej domácnosti a zároveň je zamestnankyňou obecného úradu. Iným členom komisie, ktorí prejavili záujem byť vyslaní s volebnou schránkou pre zaistenie nestrannosti, toto predsedníčka neumožnila. 5. Žalobca ďalej citoval z § 19 ods. 1 zákona o voľbách a tvrdil, že v rozpore s týmto ustanovením sčítavala hlasovacie lístky pre voľby starostu aj zapisovateľka volebnej komisie, ktorá je zároveň zamestnaná na obecnom úrade ako sekretárka starostu.

Pre voľby starostu však bol percentuálny pomer platných hlasovacích lístkov 92,39% a neplatných alebo neodovzdaných bolo 7,61%, čo je dvojnásobne viac ako priemer v Slovenskej republike. Žalobca porovnal štatistické údaje z obcí v okolí obce Vojany, teda v oblasti s podobnou národnostnou štruktúrou, pričom poukázal na to, že percentuálny podiel neplatných alebo neodovzdaných hlasovacích lístkov pre voľby starostu v okolitých obciach je 2,93%, čo je v porovnaní s hodnotou 7,61% v obci Vojany výrazne menej. To podľa jeho názoru podporuje dôvodné pochybnosti o súlade činnosti volebnej komisie pri sčítavaní hlasov so zákonom. 7. Žalobca navrhol vykonať výsluch členov volebnej komisie, prepočítať hlasovacie lístky pre voľby starostu obce a poslancov obecného zastupiteľstva, a posúdiť neplatné hlasovacie lístky odborníkom z oblasti písmoznalectva, za účelom vylúčenia dodatočnej manipulácie s hlasovacími lístkami, s cieľom ich zneplatnenia.

kandidátov. 9. K jednotlivým žalobným námietkam žalovaný uviedol, že žrebovanie predsedu volebnej komisie riadila jej zapisovateľka, pričom postupovala tak, že meno každého člena komisie napísala na samostatný papierik a tento po jeho ukázaní prítomným členom vhodila do pripravenej schránky. Z nej na základe požiadania volebnej komisie žalovaný vytiahol lístok s menom M. I., ktorá sa stala predsedníčkou komisie. Zo strany prítomných členov komisie neboli vznesené voči takémuto spôsobu voľby predsedu žiadne námietky a keďže zákon o voľbách presne neurčuje, akým spôsobom má prebehnúť žrebovanie, mal žalovaný za to, že v tejto súvislosti k porušeniu zákona nedošlo. 10. Žalovaný ďalej uviedol, že predsedníčka volebnej komisie M. I. bola delegovaná do volebnej komisie za politickú stranu SMER - sociálna demokracia a preto nebolo v jeho moci ovplyvniť túto skutočnosť. Mal za to, že existencia rodinných väzieb alebo politických väzieb sama osebe nie je dôkazom neústavnosti alebo nezákonnosti volieb.

11. K vyslaniu členov volebnej komisie s prenosnou schránkou a k postupu pri sčítavaní hlasov sa žalovaný nevedel vyjadriť, keďže sa toho nezúčastnil. V tejto súvislosti si zároveň položil rečnícku otázku, odkiaľ vie žalobca, akým spôsobom sa postupovalo pri sčítaní hlasov, keď pritom osobne nebol prítomný. Žalovaný zdôraznil, že po ukončení sčítavania hlasov bola vyhotovená zápisnica o priebehu a výsledku volieb, ktorú podpísal každý člen komisie bez pripomienok, vrátane členov delegovaných politickými stranami a hnutiami.

Zisťovanie dodatočnej manipulácie s neplatnými hlasovacími lístkami písmoznaleckým skúmaním mal žalovaný za neúčelné a nehospodárne, kým sa k tomu nevyjadria jednotliví členovia komisie. Bez konkrétneho dôkazu svedčiacom o manipulácii s konkrétnymi hlasovacími lístkami je tvrdenie žalobcu podľa názoru žalovaného nepodložené.

II. Úkony a skutkové zistenia Najvyššieho správneho súdu

15. Na základe poverenia senátu sa sudca spravodajca dňa 19.12.2022 za prítomnosti oboch účastníkov oboznámil s volebnou dokumentáciou k voľbám starostu obce uskutočneným dňa 29.10.2022, otvoril túto časť volebnej dokumentácie a vykonal kontrolu jej správnosti.

16. Najprv boli rozpečatené neplatné hlasovacie lístky pre voľby starostu obce, ktorých bolo 30. Z toho na 24 bol zakrúžkovaný viac ako jeden kandidát, zvyšných šesť neplatných hlasov tvorili dve odovzdané prázdne obálky, v štyroch obálkach boli súčasne hlasovacie lístky pre voľby starostu obce, poslancov obecného zastupiteľstva i hlasovacie lístky pre voľby do samosprávneho kraja.

kandidátmi. Po prepočítaní platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre žalobcu a žalovaného bolo zistené, že hlasovacích lístkov so zakrúžkovaným poradovým číslom žalobcu bolo 129, hlasovacích lístkov so zakrúžkovaným poradovým číslom žalovaného bolo 133.

18. V následnom písomnom podaní doručenom Najvyššiemu správnemu súdu dňa 02.01.2023 žalobca navrhol vypočuť členov volebnej komisie M. I., G.. F. U., N. N., K. G., G.. D. X., ďalej navrhol pribrať do konania znalca z odboru písmoznalectva na posúdenie veľkosti a typov krúžkov na hlasovacích lístkoch odovzdaných pre žalobcu a zodpovedať otázku, či tieto krúžky robila tá istá osoba.

20. Pred vykonaním výsluchov svedkov sudca spravodajca pristúpil k opätovnému otvoreniu volebnej dokumentácie a odpečateniu neplatných hlasovacích lístkov, z ktorých boli vyčlenené tie, na ktorých bolo zakrúžkované aj poradové číslo žalobcu, pričom krúžky boli urobené krúžky viditeľne dvoma rôznymi perami. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na tri z nich, na ktorých boli ďalšie krúžky (popri krúžkoch na poradí žalobcu) urobené podľa jej názoru tou istou osobou, a to s ohľadom na osobitný tvar a charakter týchto krúžkov. Tvrdila, že tieto ďalšie krúžky boli na hlasovacích lístkoch urobené dodatočne.

K spôsobu vzniku zoznamu voličov, ktorí požiadali o vykonanie voľby do prenosnej volebnej schránky, svedkyňa uviedla, že občania so zdravotnými ťažkosťami, ktorí telefonovali na obecný úrad s takouto žiadosťou, boli zapísaní do uvedeného zoznamu.

Pokiaľ ide o vyhodnocovanie neplatných hlasovacích lístkov, podľa svedkyne najskôr každý zo štyroch členov, ktorí sčítavali hlasy, dal bokom tie, ktoré mal za neplatné, a potom každý člen komisie musel tieto skontrolovať a uviesť, či sa stotožňuje s ich vyhodnotením ako neplatných. Svedkyňa vypovedala, že v niektorých prípadoch sa počas hlasovania za plentou nachádzalo viacero osôb. Počas sčítavania hlasov nevidela, že by niektorý z členov volebnej komisie manipuloval s hlasovacími lístkami, napr. dopisoval na ne krúžky.

Svedkyňa k uvedenému vypovedala, že tieto osoby nakoniec do mobilnej schránky nevolili, aj keď o tento spôsob hlasovania požiadali, volili vo volebnej miestnosti. V nadväznosti na uvedené právna zástupkyňa žalobcu navrhla spočítať počet voličov v zozname voličov hlasujúcich vo volebnej miestnosti, ako aj tých, ktorí hlasovali do mobilnej schránky.

Svedok K. G. uviedol, že si nepamätá, ako prebehla voľba predsedu miestnej volebnej komisie. Menované svedkyne a svedkovia K. G. a N. N. zhodne uviedli, že hlasovanie prebehlo bezproblémovo a po skončení hlasovania hlasy prepočítavali všetci členovia volebnej komisie. Rovnako menované svedkyne súhlasne vypovedali o skutočnosti, že pri sčítavaní hlasov vo voľbách mali k dispozícii len zelená perá, pričom všetky modré perá, vrátane tých za plentou, boli predsedníčkou volebnej komisie vyzbierané. Svedok K. G. vypovedal, že si nepamätá, či zápisky zo sčítavania hlasov boli robené modrým alebo zeleným perom.

24. K spôsobu určenia členov volebnej komisie, ktorí fyzicky pôjdu k voličom s prenosnou volebnou schránkou, svedkyňa F. U. vypovedala, že predsedníčka volebnej komisie ju oslovila so žiadosťou o účasť na uvedenom úkone. Svedkyne S.. I. S., D. X. a svedok K. G. potvrdili, že s prenosnou schránkou za voličmi v deň volieb chodila predsedníčka volebnej komisie M. I. a členka volebnej komisie F. U.. Zhodne vypovedali, že všetci členovia s uvedeným súhlasili. Svedkyňa D. X. a svedok K. G. uviedli, že keď sa o uvedenom rozhodlo, boli práve na obede, takže nevedeli, kto so schránkou za voličmi išiel. Nemali vedomosť o tom, že by s daným zložením osôb niekto z členov volebnej komisie nesúhlasil. Svedok K. G. zároveň uviedol, že aj on prejavil pripravenosť byť vyslaný k voličom s mobilnou schránkou v prípade, ak by sa nikto z členov komisie na to nechcel podujať.

26. Svedkyňa F. U. uviedla, že došlo asi k 7-10 prípadom, kedy spolu s negramotnými voličmi boli v priestore na úpravu hlasovacích lístkov aj ich rodinní príslušníci (niekedy aj tri osoby), z ktorých nikto nebol schopný čítať ani písať. Aj takýmto osobám bolo dané poučenie pri vydaní obálky s hlasovacími lístkami, koľko kandidátov v ktorých voľbách majú krúžkovať. Svedkyňa S.. I. S.Á_ taktiež uviedla, že sa stali aj prípady - viac ako jeden, kedy sa v tom istom momente nachádzali za plentou viacerí voliči, napr. matka s dcérou, ktorá pomáhala matke, alebo rómski negramotní voliči. Rovnako svedkyňa D. X. uviedla, že v niektorých prípadoch boli vpustení za plentu aj dvaja-traja voliči, zväčša rodinní príslušníci s tým, že si zabudli okuliare a podobne. Svedok K. G. naopak nevidel, že by sa počas hlasovania nachádzala za plentou väčšia skupina osôb.

Vychádzajúc z uvedeného bol podľa žalobcu už v prípravnej fáze volieb zásadným spôsobom porušený základný princíp volieb v podobe ochrany slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti. 28. Ďalej žalobca poukazuje na to, že podľa § 169 ods. 1 a ods. 4 zákona o voľbách do miestnej volebnej komisie môže starosta obce vymenovať členov len v situácii, kedy nie je volebná komisia vytvorená delegáciami politických strán tak, aby mala aspoň päť členov.

spolu s M. I. zabezpečovali hlasovanie voličov do prenosnej schránky, potom toto hlasovanie bolo vykonané v rozpore s § 24 ods. 7 volebného zákona, keďže s prenosnou schránkou išla k voličom v skutočnosti jediná členka volebnej komisie, a to M. I.. V prípade, že do volebnej komisie nebola konkrétna osoba ustanovená zákonným spôsobom, nezhojí túto nezákonnosť ani zloženie sľubu. Navyše spôsob, akým boli určené osoby, ktoré boli vyslané s mobilnou schránkou za voličmi, nebol zákonným postupom, nakoľko o uvedenom volebná komisia nehlasovala, keďže to nie je uvedené v zápisnici. Vzhľadom na vysoký počet voličov, ktorí volili do prenosnej volebnej schránky (29), je zrejmé, že rozhodnutie o určení členov volebnej komisie, ktorí išli za voličmi s prenosnou volebnou schránkou, mohlo mať podľa žalobcu význam pre výsledok volieb. 30. Žalobca poukázal na to, že pri opakovanom oboznamovaní sa s neplatnými hlasovacími lístkami bolo nesporne zistené, že hlasovacie lístky, na ktorých sú zakrúžkovaní dvaja a viacerí kandidáti na starostu, z ktorých jedným je žalobca, vykazujú na prvý pohľad rozdielnosti v

. . „Takmer rovnaký spôsob zakrúžkovania poradového číslo 1, nachádzajúceho sa na sporných hlasovacích lístkoch dostatočne preukazuje ich vedomé dodatočné zneplatnenie v neprospech kandidáta pod poradovým číslom 2, Lóránta Juhásza“.

Podľa žalobcu nie je rozhodujúce, či k zneplatneniu hlasovacích lístkov došlo úmyselným konaním neznámych osôb, členov volebnej komisie nevynímajúc, alebo v dôsledku nezákonného výkonu hlasovacieho práva, pri ktorom bola porušená jeho tajnosť.

33. Z uvedených dôvodov mal žalobca za to, že pri príprave volieb starostu a počas hlasovania v týchto voľbách došlo k takým početným a závažným porušeniam volebného zákona a v ústave zakotvených princípov výkonu volebného práva a volieb samotných, že nemožno uvažovať o tom, že by voľby a ich výsledok vyjadrovali autentickú vôľu voličov a boli výsledkom slobodnej súťaže politických síl, zakladajúcich sa na možnosti občanov uchádzať sa za rovnakých podmienok o funkciu starostu obce Vojany.

35. Dňa 1.2.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného spracované jeho právneho zástupcu ku skutočnostiam zisteným v rámci vykonaných výsluchov svedkov a k vyjadreniu právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 30.1.2023. Podľa žalovaného nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 16/99 zo dňa 11. marca 1999, na ktorý odkazuje žalobca, nie je aplikovateľný na daný skutkový stav, nakoľko ide o iný prípad, v ktorom bolo zistené dodatočné zneplatnenie 8 a 11 hlasovacích lístkov počas sčítavania a vyhodnocovania hlasovacích lístkov. V prípade volieb starostu obce Vojany nebola zistená žiadna manipulácia s hlasovacími lístkami pri ich sčítavaní a vyhodnocovaní. Nebolo zistené, že by ktokoľvek z členov volebnej komisie manipuloval s hlasovacími lístkami po tom, ako boli tieto vložené do volebnej schránky. Členovia komisie potvrdili, že po ukončení hlasovania sa pozbierali všetky modré perá a všetkým členom boli odovzdané zelené perá. Taktiež bolo potvrdené, že zo strany žiadneho člena volebnej komisie neboli pochybnosti o správnosti ich záveru o neplatnosti hlasovacích lístkov.

Z uvedeného dôvodu bolo potrebné zriadiť dve komisie s minimálnym počtom 5 členov. Do volebnej komisie na voľby do orgánov samosprávnych krajov delegovalo svojich zástupcov 7 politických strán a v tomto prípade nebolo potrebné vymenovať ďalších členov komisie.

2014 Z.z., a teda nedošlo k prekročeniu oprávnenia vymenovať viac členov, než určuje zákon. 37. Podľa názoru žalovaného bez ďalšieho nie je možné dospieť k záveru, že na hlasovacích lístkoch sú krúžky urobené dvoma rôznymi perami, nakoľko vzhľadom na charakter týchto krúžkov nie je možné voľným okom a porovnávaním zistiť použitie iného pera. Samotný krúžok obsahuje tak málo znakov, že nemožno na základe vzhliadnutia zistiť použitie iného pera a ani to, že krúžok má iný tvar. Je výsostným právom každého voliča rozhodnúť sa ako volí a akým spôsobom krúžkuje, či urobí iba jeden krúžok alebo viacero krúžkov. Je zároveň jeho právom, aby hlasoval aj neplatne tým spôsobom, že zakrúžkuje viacerých kandidátov, prípadne že použije aj dve rôzne perá, a to v čase trvania pandémie COVID-19. Bez existencie konkrétnych dôkazov sú tieto tvrdenia žalobcu iba domnienkami smerujúcimi k spochybneniu priebehu volieb a ich výsledku. 38. Žalovaný mal za to, že výsluchom členov volebnej komisie bolo preukázané, že sčítavania hlasov sa zúčastnili iba osoby, ktoré boli na to oprávnené v zmysle zákona. Prepočítaním hlasov v rámci konania o volebnej žalobe sa zistilo, že volebná komisia správne sčítala všetky hlasy a k procesu sčítavania hlasovacích lístkov nemali členovia volebnej komisie žiadne pripomienky, čo nesporne vyplýva aj zo zápisnice o priebehu volieb podpísanej všetkými členmi komisie. 39. Žalovaný trval na tom, že výsledok volieb starostu obce odráža skutočnú vôľu voličov. Zdôraznil prezumpciu ústavnosti a zákonnosti volieb, čo vyžaduje od žalobcu, aby kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenie o neústavnosti alebo nezákonnosti je reálne možné a zároveň spôsobilé preukázať porušenie zákona a následne odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. Podľa jeho názoru žalobca takéto dôkazy neoznačil a ani nepreukázal existenciu príčinného vzťahu medzi tvrdenými porušeniami ustanovení zákona a neústavnosťou a nezákonnosťou volieb. 40. V danej právnej veci bolo následne predsedom senátu nariadené ústne pojednávanie na deň 03.02.2023 v sídle Najvyššieho správneho súdu, na ktorom bolo vykonané prepočítanie všetkých odovzdaných hlasovacích lístkov vo voľbách starostu obce Vojany. Bolo zistené, že celkový počet voličov, ktorý svojim podpisom zozname voličov alebo v zozname voličov hlasujúcich do prenosnej volebnej schránky potvrdilo prevzatie hlasovacích lístkov s obálkami a tým účasť vo voľbách, bolo 394, z toho 29 voličov potvrdilo hlasovanie do prenosnej volebnej schránky. 41. Na pojednávaní vzal žalobca v zastúpení právnou zástupkyňou žalobu späť v časti o preskúmanie ústavnosti a zákonnosti volieb poslancov obecného zastupiteľstva obce Vojany. Najvyšší správny súd s ohľadom na späťvzatie žaloby v uvedenej časti postupoval podľa § 99 písm. a/ SSP a konanie v tejto časti zastavil.

Podľa § 11 písm. f) SSP najvyšší správny súd rozhoduje v konaní vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

Podľa § 312j ods. 2 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, rozsudkom a) vyhlási voľby za neplatné, b) zruší napadnutý výsledok volieb, alebo c) zruší rozhodnutie volebnej komisie a vyhlási za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený. Podľa § 18 ods. 5 volebného zákona volebná komisia si na svojom prvom zasadaní určí zo všetkých členov komisie svojho predsedu a podpredsedu žrebom. Žrebovanie riadi zapisovateľ volebnej komisie.

miestnosti. Vyslaní členovia okrskovej volebnej komisie zabezpečia, aby bola zachovaná tajnosť hlasovania a aby ten, kto hlasoval, podpísal prevzatie hlasovacieho lístka a obálky; ak tak volič nemôže urobiť alebo ak prevzatie hlasovacieho lístka a obálky odmietne podpísať, člen okrskovej volebnej komisie poznamená túto skutočnosť v zozname.

Podľa ods. 5 ak miestna volebná komisia nie je utvorená spôsobom ustanoveným v odseku 1 alebo ak sa počet jej členov zníži pod päť a nie je náhradník, chýbajúcich členov vymenuje starosta obce. Podľa ods. 5 prvé zasadanie miestnej volebnej komisie sa uskutoční v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyhlásení volieb; zasadanie zvoláva starosta obce. Podľa ods. 6 zapisovateľa

IV. Právne posúdenie veci

42. Rozhodovanie Najvyššieho správneho súdu o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy nadväzuje na predchádzajúcu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy konal a rozhodoval do 31. decembra 2020 (čl. 129 ods. 2 ústavy). V tomto smere možno preto poukázať na judikatórne i doktrinálne východiská rozhodovania. 43. Podstatou ochrany ústavnosti volieb je ochrana základných práv zaručených v čl. 30 ústavy a to predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Garantuje sa pritom všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným hlasovaním.

Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2020, s. 1166). Povahu volebných zákonov majú predovšetkým zákon č. 180/2014 Z.z. a zákon č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach, pričom právne normy týkajúce sa volieb môžu byť obsiahnuté aj v iných zákonoch [napr. § 11 ods. 1 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch)]. 44.

45. Vo vzťahu k nezákonnosti volieb sa však na to vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 82/07 z 31. októbra 2007).

46. Uvedené východiská senát Najvyššieho správneho súdu zohľadnil pri posudzovaní žalobných bodov podanej žaloby, ktorými bol viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), pričom dospel k jednomyseľnému záveru o dôvodnosti žaloby.

48. Z dikcie ustanovenia § 169 ods. 5 zákona o voľbách jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako starosta obce bol oprávnený zvolať prvé zasadnutie miestnej volebnej komisie a vymenovať jej zapisovateľa. Tým však mala byť jeho rola vo vzťahu k výkonu právomocí miestnej volebnej komisie a k nadchádzajúcim komunálnym voľbám ako takým naplnená. Zákon nepredpokladá prítomnosť starostu obce na ustanovujúcom zasadnutí volebnej komisie, ani jeho účasť na úkone žrebovania predsedu a podpredsedu komisie. Súd je toho názoru, že starosta by sa už v tomto štádiu prípravy volieb nemal aktívne zúčastňovať jednania miestnej volebnej komisie, aj keby s tým jej členovia vyslovili súhlas. Úplne nevhodné je to najmä v situácii, keď sa úradujúci starosta uchádza o znovuzvolenie v nadchádzajúcich voľbách.

Napriek tomuto porušeniu zákona a volebných princípov pri žrebovaní predsedníčky volebnej komisie je senát toho názoru, že tento akt ani dôsledky z neho plynúce nemožno považovať ani v okolnostiach prípadu za takú vadu volebného procesu, ktorá mohla mať za následok ovplyvnenie celkového výsledku volieb starostu obce. Žalobcu v tejto súvislosti neprezentoval také tvrdenia ani dôkazy, ktoré by preukazovali opak.

52. K na to nadväzujúcej argumentácii žalovaného je treba uviesť, že aj keď v danom prípade išlo o spojené komunálne voľby - t.j. voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávneho kraja, podmienka minimálneho zloženia členov volebnej komisie v počte päť zostala zachovaná.

Naopak určil, že v prípade spojenia volieb okrsková volebná komisia utvorená pre voľby do orgánov samosprávy obcí plní aj úlohy okrskovej volebnej komisie pre voľby do orgánov samosprávnych krajov (§ 195b ods. 1 zákona o voľbách). Je preto zrejmé, že ak do miestnej volebnej komisie v obci Vojany bolo politickými stranami alebo ich koalíciami delegovaných osem členov, vymenovanie ďalších troch členov komisie žalovaným bolo nielen nadbytočné, ale bolo aj v rozpore so znením ustanovenia § 169 ods. 4 volebného zákona, podľa ktorého starosta obce disponuje oprávnením vymenovať ďalších členov volebnej komisie, len ak ich počet po delegovaní politickými stranami či koalíciami nedosiahne číslo päť.

54. Uvedený spôsob konštituovania volebnej komisie však súd nemohol prehliadnuť pri hodnotení hlavného dôvodu pre vyhlásenie neplatnosti volieb, ktorým je manipulácia s hlasovacími lístkami v neprospech žalobcu (zdôvodnená v bodov 54-58 tohto rozsudku). Nutnosť vziať do úvahy nomináciu týchto troch „nadbytočných“ členov volebnej komisie pri celkovom hodnotení ústavnosti a zákonnosti procesu volieb starostu zvýrazňuje skutočnosť, že ide v dvoch prípadoch o rodinných príslušníkov žalovaného a v jednom o zamestnanca obce, ktorých členstvo vo volebnej komisii narušilo zákonom sledovanú rovnováhu politických síl vo volebnej súťaži v neprospech žalobcu a hlavne vytvorilo priestor pre nominantov jedného z kandidátov zúčastniť sa spočítavania hlasov vo voľbách. Na tom nič nemení dokazovaním preukázaná skutočnosť, že prakticky všetky posudzované úkony a rozhodnutia komisie prebehli konsenzuálne, bez námietok či výhrad členov jednotlivých členov.

56. Ako dôvodnú však súd vyhodnotil žalobnú námietku súvisiacu s hlasovaním do prenosnej volebnej schránky, keď podľa žalobcu predsedníčka komisie bez zreteľa na vôľu a záujem ostatných členov „vyslala seba“ a manželku syna žalovaného F. U., ktorá bola jednou z troch naviac menovaných členov volebnej komisie. Z výsluchov svedkov nebolo preukázané, že by sa niektorý z členov komisie sám uchádzal o vyslanie alebo navrhol iného člena (pripravenosť v tomto smere avizoval len K. G.). Svedkovia potvrdili, že s vyslaním súhlasili, alebo ho akceptovali, komisia o tejto otázke nehlasovala. Zákon o voľbách v § 24 ods. 7 vyžaduje pre hlasovanie mimo volebnej miestnosti vyslanie dvoch členov komisie s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami, obálkami a so zoznamom tých voličov, ktorí o takéto hlasovania zo zdravotných alebo iných dôvodov požiadali.

zasiahnuť. 57. Za rozhodujúci právny dôvod pre vyhlásenie volieb starostu za neplatné považuje Najvyšší správny súd voľným okom viditeľné použitie dvoch rôznych pier na viacerých hlasovacích lístkov, na ktorých bolo zakrúžkované poradové číslo žalobcu a zároveň ďalšieho kandidáta alebo kandidátov. Takto upravených hlasovacích lístkov je 20, čo predstavuje viac ako 15% hlasov odovzdaných v prospech žalobcu a je niekoľkonásobných prekročením priemeru neplatných hlasov odovzdaných vo voľbách starostu v okolitých obciach v danom regióne s národnostne zmiešaným obyvateľstvom, na ktorý v žalobe upozornil žalobca.

59. V prejednávanom prípade je z 20 neplatných hlasovacích lístkov so zakrúžkovaným poradovým číslom žalobcu 9 takých, na ktorých je poradové číslo ďalšieho kandidáta zakrúžkované najprv tenko píšucim perom a následne je tento tenký krúžok prekrúžkovaný hrubším perom, pričom tenký krúžok spod toho hrubšieho presvitá alebo z neho na niektorých miestach prečnieva. Na ďalších štyroch hlasovacích lístkoch je krúžok na poradovom čísle žalobcu urobený hrubšie píšucim perom a poradové číslo ďalšieho kandidáta je zakrúžkované tenkým, vo všetkých štyroch prípadoch rovnakým perom a podobným ťahom ruky.

60. Vo všetkých týchto prípadoch došlo s pravdepodobnosťou, ktorá hraničí s istotou, k dodatočnej manipulácii sporných hlasovacích lístkov. Je na nich totiž poradové číslo žalobcu zakrúžkované vždy jedným ťahom (hrubšie píšuceho) pera, ktorého typ sa pravdepodobne nachádzal v priestoroch vyhradených pre úpravu hlasovacích lístkov (za plentou), pretože sa pravidelne opakuje aj na platných hlasovacích lístkoch, pričom ďalšie krúžky na poradových číslach rôznych ďalších kandidátoch sú urobené tenším perom a sú na väčšine sporných lístkov prekrúžkované hrubším perom toho typu, ktoré bolo použité na krúžkoch pre žalobcu.

miestnosti. Tu však treba pripomenúť, že podľa svedeckých výpovedí mali členovia volebnej komisie pri sčítavaní hlasov k dispozícii len zelené perá. 61. Ak by súd pripustil argumentáciu žalovaného, že aj takýto spôsob úpravy hlasovacích lístkov je akceptovateľným prejavom vôle voliča, ktorý treba rešpektovať, úplne by rezignoval na žalobou uplatnenú súdnu ochranu práv jedného z kandidátov, ktoré si takúto ochranu vyžadujú, najmä s ohľadom na vyššie opísané okolnosti, ktoré boli v danom prípade zistené. Týmito okolnosťami sú jednak vymenovanie troch členov miestnej volebnej komisie žalovaným nad rámec zákona, v dôsledku čoho získali dvaja rodinní príslušníci žalovaného a jedna zamestnankyňa obce prístup k hlasovacím lístkom a sčítavaniu hlasov, a tiež prítomnosť takto vymenovaného člena pri hlasovaní voličov do prenosnej volebnej schránky, po ktorom bol vytvorený priestor pre narábanie s odovzdanými hlasovacími lístkami mimo kontroly volebnej komisie.

64. Na základe uvedených zistení a úvah Najvyšší správny súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním, najmä nahliadnutím do volebnej dokumentácie a vyhodnotením neplatných hlasovacích lístkov, bolo nad všetku rozumnú pochybnosť preukázané, že v čase medzi odovzdaním hlasovacích lístkov vo voľbách starostu obce Vojany a ich spočítaním a vyhotovením zápisnice o výsledku volieb, teda po dobu, po ktorú mali úplnú kontrolu nad odovzdanými hlasovacími lístkami členovia miestnej volebnej komisie, došlo k manipulácii volebných výsledkov vo forme zneplatnenia hlasovacích lístkov v neprospech žalobcu. 65. O trovách konania rozhodol Najvyšší správny súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP podľa jeho výsledku a v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Otázku vzniku trov a dôvodnosti ich vynaloženia posúdi asistent sudcu Najvyššieho správneho súdu, ktorý v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodne o výške náhrady trov osobitným uznesením. 66. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 5:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 3. februára 2023