14Svp/8/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a sudcov JUDr. Petra Príbelská, PhD. prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., JUDr. Marián Fečík a JUDr. Katarína Cangárová, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: U. V., W. XX.XX.XXXX, F. Š. XXX proti žalovanému 1/ HLAS - Sociálna demokracia, Lazaretská 2400/15, Bratislava, žalovanému 2/ Anton Imling, narodený XX.XX.XXXX, F. Š. XX, žalovanému 3/ Rastislav Balog, narodený XX.XX.XXXX, F. Š. XXX, žalovanému 4/ Michaela Flachbartová, narodená XX.XX.XXXX, F. Š. XXX, žalovanému 5/ Helmut Heinz, narodený XX.XX.XXXX, F. Š. XX, o preskúmanie ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy obce Štós, jednomyseľne, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa v časti o preskúmanie ústavnosti a zákonnosti volieb starostu zamieta . II. V časti o preskúmanie ústavnosti a zákonnosti volieb poslancov obecného zastupiteľstva sa žaloba odmieta . III. Žalovanému 5/ sa priznáva voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.

Odôvodnenie

I. Volebná žaloba, stanoviská

2. Dňa 08. novembra 2022 podal žalobca osobne na Najvyššom správnom súde žalobu vo volebných veciach v zmysle § 312a a nasl. SSP, ktorou navrhol zrušiť výsledok volieb do orgánov samosprávy obce Štós (ďalej aj „obec“) konaných dňa 29. októbra 2022 v čase od 07.00 hod. do 20.00 hod., alebo vyhlásiť voľby za neplatné. V žalobe uviedol, že ako kandidát na starostu obce získal „údajne“ 168 hlasov, čo je 40,87% zo všetkých hlasov, ako kandidát na poslanca obecného zastupiteľstva obce „údajne“ získal 144 hlasov, čo je viac ako 10% platných hlasov, preto bol toho názoru, že splnil podmienky aktívnej legitimácie na podanie žaloby v

zvolení za poslancov obecného zastupiteľstva. 4. K skutkovej stránke veci žalobca v žalobe uviedol, že v deň konania volieb dňa 29. októbra 2022 v čase o 06.15 hod. sa predsedníčka okrskovej volebnej komisie E. V. a členovia volebnej komisie Y.. R. C., Y. F. E. K. W. dostavili pred obecný úrad, ktorého priestory už boli otvorené, vrátane kancelárie úradujúceho starostu E. K., ktorá je prepojená s volebnou

komisie (ďalej „volebná komisia“ alebo „komisia“) zápisnicu nepodpísali a zároveň sú tam uvedené všetky ich výhrady a problémy, ktoré počas volieb nastali. Tým, že predsedníčka komisie nemala možnosť prepočítať volebné lístky, nebola podľa žalobcu splnená povinnosť vyplývajúca z § 23 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“), ani nadväzujúce povinnosti vyplývajúce z bodu 1 Metodického usmernenia na prípravu spracovania a na spracovanie výsledkov hlasovania vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov a vo voľbách do orgánov samosprávy obcí, vydaného v súlade s § 217 ods. 2 zákona č. 180/2014 Z. z. Štatistickým úradom Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej „Metodické usmernenie“). 6. Žalobca ďalej uviedol, že z pohľadu predsedníčky komisie začal následne vo volebnej miestnosti úmyselne vykonštruovaný chaos, keď osoby prítomné v kancelárii starostu ako aj vo volebnej miestnosti začali chaoticky pobehovať, skladať volebné urny a vytvárať umelú

Pri sčítaní hlasov sa zistilo, že volieb sa zúčastnilo 420 oprávnených voličov, počet odovzdaných obálok bol 420, hlasovacích lístkov však bolo 422, z toho 9 bolo vyčlenených ako neplatných, 2 hlasovacie lístky z nich boli prázdne (neupravené). Podľa žalobcu zapisovateľka volebnej komisie C.M_ S. telefonovala Štátnej volebnej komisii SR ako ďalej postupovať, pričom jej malo byť navrhnuté, aby sa 2 neupravené hlasovacie lístky roztrhali, aby sedel počet 420 obálok a 420 hlasovacích lístkov. Hlasovacie lístky, ktoré zostali nevyplnené, podľa žalobcu neboli po sčítaní hlasov prepočítané. 7. Žalobca upozornil na podľa jeho názoru problematické a podozrivé správanie členky volebnej komisie Y. Q. - I., ktorá v deň volieb zapisovala do zoznamu voličov svojvoľne cca 20 voličov, ktorí chceli voliť prostredníctvom mobilnej schránky. Zapisovateľka o tom nevedela a všimla si to až následne. Podľa žalobcu je v tomto smere otázna úloha zapisovateľky volebnej komisie počas volieb, ak si môže ktokoľvek bez jej vedomia či bez vedomia ostatných členov komisie dopisovať kohokoľvek do zoznamu voličov.

10. Žalobca ešte namietal, že došlo k nezákonnej manipulácii s hlasovacími lístkami, ako aj k označovaniu hlasovacích lístkov už pred voľbami dňa 29. októbra 2022, čo dokumentoval aj tým, že už dňa 27. októbra 2022 dal starosta obce E. K. pokyn zapisovateľke C. S. vybrať z balíka s hlasovacími lístkami vzorové hlasovacie lístky, aby ich dňa 28. októbra 2022 vyvesila na obecnú nástenku.

Uviedol tiež, že predsedníčka okrskovej volebnej komisie E. V. podala dňa 30. októbra 2022 na príslušný policajný orgán trestné oznámenie pre podozrenie z marenia prípravy a priebehu volieb. 12. Nakoniec žalobca v žalobe poukázal na to, že voči nemu aj voči iným osobám bol vytvorený na sociálnej sieti Facebook anonymný profil pod názvom „Milan Black“ za účelom antikampane voči jeho osobe. Vyslovil podozrenie, že tvorcom týchto príspevkov a vlastníkom profilu je bývalý starosta E. K. a jemu spriaznené osoby. Navrhol, aby súd vystopoval adresu, z ktorej sa tieto príspevky uverejňujú. Upozornil tiež na to, že členky volebnej komisie Y. Q. - I., K. R. E. R. L. deň pred voľbami dňa 28. októbra 2022 chodili po domácnostiach osôb, ktoré môžu voliť len prostredníctvom mobilnej hlasovacej schránky a čítali im príspevky z facebookového profilu „Milan Black“, čo žalobca považuje za porušenie volebného moratória.

opakovali. Občania obce nemali podľa žalobcu možnosť slobodne prejaviť svoj názor, zvoliť si svojho predstaviteľa do orgánu samosprávy, nakoľko hlasovacie lístky boli vynesené z obecného úradu, označené dopredu pred začatím volieb, čím mala byť porušená slobodná a rovnoprávna súťaž politických strán/kandidátov. Porušenie ústavy videl žalobca aj v nedodržaní dohodnutého času stretnutia členov volebnej komisie pred obecným úradom, ďalej v neprepočítaní hlasovacích lístkov pred začatím volieb, ich rozloženie po miestnosti a v nekontrolovateľnom pobehovaní, skladaní urien a narábaní s hlasovacími lístkami zo strany členov volebnej komisie, čo malo vytvoriť úmyselný chaos a prieťahy a nutnosť sprístupniť volebnú miestnosť „úderom 07.00 hod. voličom“.

15. Stretnutie členov volebnej komisie nebolo dohodnuté ani oznámené na deň 29. októbra 2022 o 06.30 hod. Keďže predsedníčka volebnej komisie ani zapisovateľka neoznámili čas stretnutia komisie v deň volieb jej ostatným členom ani starostovi, informovali sa členky R. L., K. R. E. Y. Q. - I. u vtedajšieho starostu E. K., ktorý ich podľa žalovaného 5/ informoval, že stretnutie volebnej komisie bude „ako to býva zvykom - hodinu pred otvorením volebných miestností“, čo korešponduje aj s Metodickým usmernením (bod 1 strana 3). 16. Žalovaný 5/ uviedol, že obecný úrad bol odomknutý starostom obce, volebná miestnosť bola rozsvietená z kancelárie starostu, ale nebola otvorená pre verejnosť.

Vtedajší starosta otvoril trezor a vybral hlasovacie lístky, ktoré odovzdal predsedníčke a podpredsedníčke volebnej komisie, ktoré ich prevzali a nič v tejto veci nenamietali. Keď predsedníčka volebnej komisie nezistila nedostatky vo vybavení volebnej miestnosti, vyhlásila hlasovanie za začaté a otvorila volebnú miestnosť pre voličov o 07.00 hod.

miestnosti.

19. K tvrdeniam žalobcu o manipulácii s hlasovacími lístkami predo dňom konania volieb žalovaný 5/ uviedol, že starosta obce za prítomnosti E. Š. po prinesení balíkov s volebnými lístkami z Okresného úradu Košice - okolie vybral balíky s volebnými lístkami, ktoré boli zabalené v priehľadnej fólii a na ktorých bolo napísané č. 800 ks - Štós, následne C. S. pred starostom a E. Š. otvorila fóliu a z jednotlivých balíkov vybrala po jednom lístku pre voľby

20. K tvrdeniam žalobcu o roztrhaní 2 neplatných hlasovacích lístkov žalovaný 5/ uviedol, že je vysoko nepravdepodobné, aby Štátna volebná komisia navrhla roztrhať 2 neupravené a neplatné hlasovacie lístky, čo mala volebnej komisii tlmočiť jej zapisovateľka (s poradným

Podľa žalovaného 5/ ide zo strany žalobcu iba o snahu akýmkoľvek spôsobom dosiahnuť neústavnosť volieb, aj za cenu nepravdivých vyhlásení a zavádzajúcich tvrdení zapisovateľky volebnej komisie. Predmetné 2 čisté hlasovacie lístky vo voľbách poslancov obecného zastupiteľstva boli vyhodnotené ako neplatné a nedošlo k ich roztrhaniu. Hlasovacie lístky, ktoré zostali nevyplnené (nie každý občan sa zúčastnil volieb), neboli po sčítaní hlasov prepočítané, nakoľko predsedníčka o takéto prepočítanie nemala záujem. 21. Žalovaný 5/ ďalej uviedol, že členka volebnej komisie pani Y. Q. - I. zapisovala do zoznamu tých voličov, ktorí požiadali o hlasovanie do prenosnej volebnej urny zo zoznamu, ktorý jej dala ďalšia členka komisia K.. L., ktorá je aj pracovníčkou obecného úradu.

Poukázal na to, že zápisnicu podpísali ostatné členky volebnej komisie K. R., Y. Q. - I. E. K.. R. L., čím svojimi podpismi potvrdili, že voľby boli vykonané v súlade so zákonom. 24. Žalovaný 5/ navrhol vypočuť ako svedkov bývalého starostu obce E. K., E. Š. Y..

25. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb vo volebnom obvode obce Štós, v ktorej bol len jeden volebný okrsok, súd zistil, že z celkového počtu voličov zapísaných v zoznamoch voličov sa hlasovania vo voľbách zúčastnilo 420 osôb. Odovzdaných bolo

podozrenia z manipulácie s volebnými lístkami. Žiadam predsedu MVK nahlásiť polícii a okresnej volebnej komisii, aby bolo vyšetrenie tohto podozrenia. 1. zamestnanci obecného úradu dostali pokyn od starostu, aby otvorili balík s hlasovacími lístkami o deň skôr ako sú voľby. 2 . Volebná komisia sa v celistvosti nezúčastnila na otváraní obálok. 3. E. V. - predseda MVK, C.M_ S. - zapisovateľka, Y.. R. C., N. Š., K. W. E. Y. F. prišli do volebnej miestnosti o 06.15 hod. dňa 29. októbra 2022 a volebná miestnosť už bola otvorená a pri volebnej miestnosti sa nachádzali starosta obce, K.. R. L., Y. Q. - I. E. K. R.. Hlasovacie lístky boli členom MVK odovzdané starostom už odbalené“.

27. Podľa výpovede bývalého starostu obce svedka E. K. k okolnostiam a spôsobu prevzatia hlasovacích lístkov do volieb orgánov územnej samosprávy konaných dňa 29.10.2022, hlasovacie lístky priviezol z okresného úradu zamestnanec obce E.X_ Š. Y.., svedok ich následne uložil do trezoru, deň pred voľbami spolu so zapisovateľkou volebnej komisie C. S. vybral po jednom hlasovacom lístku pre každý druh volieb, na ktoré zapisovateľka napísala „VZOR“ a znovu ich odložil do trezoru. V deň konania volieb pred 7:00 hod. vyzval predsedníčku a podpredsedníčku volebnej komisie, aby si prevzali hlasovacie lístky, čo aj

28. Svedkyňa E. V.Č., predsedníčka miestnej volebnej komisie a manželka žalobcu, k okolnostiam a dianiu pred otvorením volebnej miestnosti vypovedala, že podľa dohody členov volebnej komisie prišla k volebnej miestnosti v deň volieb o 6:30 hod., pričom obecný úrad už bol otvorený a v kancelárii starostu sedel pán E. Š. Y.. a členky volebnej komisie panie L., Q.-I., R.. Uviedla, že hlasovacie lístky ležali už na stole a ich obal bol viditeľne roztrhaný. Poprela, že by do jej rúk bývalý starosta E. K. odovzdal hlasovacie lístky, komu ich vydal, nevedela uviesť. Po zložení sľubu členov volebnej komisie dala pokyn na otvorenie volebnej miestnosti pre voličov o 7:00 hod. K stavu a množstvu hlasovacích lístkov uviedla, že pre všetky voľby ich bol dostatočný počet a nestalo sa, že by počas hlasovania chýbali. Pri sčítaní hlasov vo voľbách poslancov obecného zastupiteľstva sa zistilo, že odovzdaných obálok bolo 420, hlasovacích lístkov však bolo 422.

K sčítaniu hlasovacích lístkov vo voľbách starostu uviedla, že hlasy počítali všetci členovia volebnej komisie a v priebehu sčítania žiadny problém nevznikol. Svedkyňa vypovedala, že nevidela žiadneho z členov volebnej komisie, že by manipuloval s hlasovacími lístkami počas sčítavania hlasov, počas sčítavania hlasov mali všetci členovia komisie iba červené

Na otázku žalobcu, či sa vyskytol prípad, že by niektorý z voličov signalizoval volebnej komisii, že má viac hlasovacích lístkov než dostal, svedkyňa vypovedala, že sa stal jeden taký prípad, kedy pri voľbách VÚC jeden volič dostal o hlasovací lístok naviac.

roztrhala dva čisté hlasovacie lístky naviac, k čomu však nedošlo. Svedkyne uviedli, že sčítanie hlasov pre voľby starostu obce prebehlo bez problémov. K zoznamu voličov, ktorí požiadali o hlasovanie do mobilnej volebnej schránky, svedkyne vypovedali, že občania mohli pred voľbami nahlasovať, že chcú voliť doma, robili tak ešte aj v deň volieb, a preto bol spísaný nový zoznam voličov hlasujúcich do mobilnej volebnej schránky. So schránkou chodila k voličom svedkyňa R. E. R. C., žiadne problémy pri hlasovaní nevznikli. Žiadna z menovaných svedkýň nevidela, že by ktorýkoľvek z členov volebnej komisie manipuloval s hlasovacími lístkami, prípadne niečo do nich dopisoval. Nebolo to podľa nich ani možné, nakoľko všetci členovia volebnej komisie mali počas sčítavania hlasov len červené perá.

Z výpovedí svedkýň E. V., Y. Q. - I., K. R. E. R. L. zhodne vyplynulo, že počas volebného dňa nevznikli žiadne komplikácie v súvislosti s hlasovaním a k problému došlo až v momente spočítavania hlasov odovzdaných vo voľbách poslancov do obecného zastupiteľstva, kedy bolo zistené, že odovzdaných obálok v týchto voľbách bolo 420, hlasovacích lístkov však až 422. Svedkyne zhodne uviedli, že v priebehu sčítavania hlasov vo voľbách starostu obce nenastali žiadne nezrovnalosti či komplikácie, nikto z nich nevidel, že by ktorýkoľvek z členov volebnej komisie manipuloval s hlasovacími lístkami. Ich výpovede sa zhodovali aj pokiaľ ide o vznik zoznamu voličov, ktorí volili do mobilnej volebnej schránky, ako aj spôsob, akým bolo toto hlasovanie zabezpečené.

nápadnú podobnosť krúžkov, prípadne zhodu v istých ich špecifických znakoch, ktoré by mohli indikovať, že ich urobila tá istá osoba. Avšak ani sám žalobca neidentifikoval priestor a čas, kedy by k takémuto konaniu mohlo dôjsť a ako by sa takto upravené hlasovacie lístky mohli dostať do volebnej schránky. Podporu hypotéze o rovnakých krúžkoch neposkytlo ani vykonané dokazovanie.

Podľa § 11 písm. f/ SSP najvyšší správny súd rozhoduje v konaní vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy. Podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 312a SSP žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o neústavnosti alebo nezákonnosti napadnutých volieb, a tým zabezpečiť slobodnú súťaž politických síl. Podľa § 312c písm. a) SSP žalobcom je kandidát na funkciu v orgáne územnej samosprávy, ktorý nebol zvolený, ak získal aspoň 10 % platných hlasov; tento žalobca môže napadnúť voľby len vo volebnom obvode, v ktorom kandidoval. Podľa § 312j ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, zamietne ju. Podľa § 23 zákona o voľbách pred začatím hlasovania skontroluje predseda okrskovej volebnej komisie za prítomnosti členov komisie, či je volebná miestnosť vybavená podľa§ 22 a či sú volebná schránka, prenosná volebná schránka a schránka na odloženie nepoužitých alebo nesprávne upravených hlasovacích lístkov prázdne a zapečatí ich. Predseda okrskovej volebnej komisie vyhlási hlasovanie za začaté, ak nezistí nedostatky vo vybavení volebnej miestnosti alebo po ich odstránení. Podľa § 184 ods. 2 druhá veta zákona o voľbách ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov pre voľby do obecného zastupiteľstva, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné. Podľa § 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani volebná kampaň na účely tohto zákona je akákoľvek činnosť politickej strany, politického hnutia, koalície politických strán a politických hnutí a kandidátov, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu. Rozumie sa tým činnosť v prospech aj v neprospech subjektov podľa prvej vety. Podľa ods. 2 volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „vyhlásenie volieb“) a končí 48 hodín predo dňom konania volieb. Podľa ods. 3 činnosť iných subjektov ako ustanovených v odseku 1 na podporu alebo v neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov sa v čase ustanovenom na volebnú kampaň zakazuje. Podľa § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách, kandidujúcich koalíciách politických strán, kandidátoch na prezidenta a kandidátoch na funkcie do orgánov územnej samosprávy v ich prospech alebo neprospech v rozhlasovom vysielaní, v televíznom vysielaní, v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v periodických publikáciách, neperiodických publikáciách a v agentúrnom spravodajstve je 48 hodín predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania zakázané.

35. Primárne Najvyšší správny súd skúmal splnenie procesných podmienok konania v predmetnej právnej veci. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že ako kandidát na starostu obce získal „údajne“ 168 hlasov, čo je 40,87% zo všetkých hlasov, ako kandidát na poslanca obecného zastupiteľstva obce „údajne“ získal 144 hlasov, čo je viac ako 10% platných hlasov, preto bol toho názoru, že splnil podmienky aktívnej legitimácie na podanie žaloby v zmysle § 312c písm. a/ SSP.

Z rovnopisu zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci Štós vyplýva, že žalobca ako kandidát vo voľbách do obecného zastupiteľstva bol zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva s počtom platných hlasov 144.

38. Rozhodovanie Najvyššieho správneho súdu o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy nadväzuje na predchádzajúcu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy konal a rozhodoval do 31. decembra 2020 (čl. 129 ods. 2 ústavy).

Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2020, s. 1166). Povahu volebných zákonov majú predovšetkým zákon č. 180/2014 Z.z. a zákon č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach, pričom právne normy týkajúce sa volieb môžu byť obsiahnuté aj v iných zákonoch [napr. § 11 ods. 1 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch)].

41. Vo vzťahu k nezákonnosti volieb sa však na to vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 82/07 z 31. októbra 2007).

42. Uvedené východiská senát Najvyššieho správneho súdu zohľadnil pri posudzovaní žalobných bodov podanej žaloby, ktorými bol viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), pričom dospel k jednomyseľnému záveru o nedôvodnosti žaloby.

Metodické usmernenie uvádza v bode 1 na strane 3 odporúčanie pre členov volebných komisií byť prítomný na mieste konania volieb jednu hodinu pred otvorením volebnej miestnosti, aby bol dostatok času na jej prípravu. Preto možno konštatovať, že pokiaľ sa členky volebnej komisie Y. Q.-I., K. R. E. R. L. dostavili spolu s vtedajším starostom na obecný úrad, v priestoroch ktorého sa voľby konali, približne jednu hodinu pred stanoveným otvorením volebnej miestnosti, konali v súlade so spomenutým odporúčaním. Tvrdená dohoda o čase stretnutia komisie (6:30) nemá z hľadiska zákonnosti volebného procesu žiadnu relevanciu, nehovoriac o tom, že žiadna preukázaná

roztrhnuté. K uvedenej skutočnosti vypovedali všetci predvolaní svedkovia na vykonanom výsluchu dňa 26.1.2023. Z výpovedí svedka E. K. a svedkýň Y. Q. - I., K. R. E. R. L. zhodne vyplynulo, že v čase príchodu predsedníčky volebnej komisie o cca 6:30 hod. sa menované svedkyne aj spolu s E. Š. nachádzali v kancelárii bývalého starostu E. K., pričom žiadny volebný materiál sa v miestnosti nenachádzal a hlasovacie lístky boli v tom čase uzamknuté v trezore obce. Podľa výpovede bývalého starostu obce boli hlasovacie lístky deň pred voľbami otvorené výlučne na účely vybratia hlasovacieho lístku pre všetky voľby, pričom takto získaný hlasovací lístok bol zapisovateľkou volebnej komisie pred zrakom starostu opatrený nápisom „VZOR“ a následne boli hlasovacie lístky opätovne uložené v trezore.

I napriek tomu, že výpoveď samotnej predsedníčky volebnej komisie, podporená písomnými vyhláseniami ďalších členov volebnej komisie (zväčša rodinných príslušníkov žalobcu) bola v tomto ohľade rozpornou s ohľadom na jej tvrdenie, že do jej rúk žiadne hlasovacie lístky odovzdané neboli, nepovažoval súd z dôkazného hľadiska tento rozpor za podstatný, pretože v namietanej súvislosti nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona.

47. Z pohľadu dodržania ustanovení zákona upravujúcich prípravu a priebeh volieb nie je v tejto súvislosti rozhodujúce, či a ako preberie hlasovacie lístky predseda volebnej komisie. Jeho úlohou je zabezpečiť, aby bol počas hlasovania zabezpečený dostatočný počet hlasovacích lístkov pre všetkých voličov obce a aby bola volebná miestnosť bola otvorená včas a náležite pripravená. Skutočnosť, že sa tak v prípade volieb do orgánov samosprávy obce Štós stalo, potvrdzuje aj svedecká výpoveď predsedníčky volebnej komisie E. V., na pokyn ktorej bola volebná miestnosť otvorená. Týmto pokynom predsedníčka v zmysle dikcie ustanovenia § 23 zákona o voľbách formálne potvrdila neexistenciu nedostatkov vo vybavení volebnej

Ak na strane predsedníčky volebnej komisie vznikli pochybnosti o tom, či vybavenie volebnej miestnosti spĺňa požiadavky stanovené v § 22 zákona o voľbách, bola oprávnená trvať na otvorení volebnej miestnosti až po odstránení zistených nedostatkov, pričom presvedčiť sa o dostatočnom počte hlasovacích lístkov sa mohla presvedčiť aj ich prepočítaním.

49. Výhrady žalobcu konštatujúce účelové nesprístupnenie 5. strany zápisnice o výsledku volieb preukazujúcej dôvody odmietnutia jej podpísania 4 členmi volebnej komisie a žiadosť žalobcu o jej zahrnutie do procesu dokazovania považuje súd za vybavenú, nakoľko účastníci mali možnosť sa v konaní s jej obsahom oboznámiť. Súd na tomto mieste poukazuje na znenie ustanovenia § 30 ods. 4 zákona o voľbách, podľa ktorého ak niektorý z členov okrskovej volebnej komisie zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku nepodpísal, môže v zápisnici uviesť dôvody nepodpísania. Nepodpísanie zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku nemá vplyv na jej platnosť. 50. Žalobca v podanej žalobe poukazoval aj na zistenie volebnej komisie, že počet odovzdaných obálok vo voľbách poslancov obecného zastupiteľstva bol 420, ale počet odovzdaných hlasovacích lístkov až 422, pričom uvedené malo vzniknúť tým, že v dvoch obálkach sa nachádzali po dva hlasovacie lístky, jeden čistý a druhý upravený (opatrený krúžkami). Zákon o voľbách takúto situáciu rieši, keď ustanovuje (§ 184 ods. 2), že ak

51. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o konaní členky volebnej komisie Y. Q.-I. spočívajúcom v svojvoľnom dopisovaní mien cca 20 voličov, ktorí prejavili záujem voliť do mobilnej volebnej schránky, do celkového zoznamu voličov, aj tu chýba tvrdenie, ktoré by poukazovalo na konkrétne porušenie ústavy alebo zákona a malo by akýkoľvek vplyv na výsledok volieb

schránky. 52. Žalobca v žalobe poukázal aj na to, že na sociálnej sieti Facebook bol vytvorený anonymný profil - „Milan Black“ za účelom antikampane voči jeho osobe. Súd na tomto mieste poukazuje na predchádzajúcu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej z povahy sociálnej siete Facebook ako rozsiahleho komunikačného webového systému, ktorý je primárne prostriedkom sociálnej komunikácie, a nie prostriedkom pravidelného informovania verejnosti, vyplýva, že túto sociálnu sieť nemožno považovať za hromadný informačný prostriedok, na ktorý by sa vzťahoval zákaz ustanovený v § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani (napr. PL. ÚS 25/2015). Ústavný súd obdobný záver formuloval aj vo veci vedenej pod sp.zn. PL. ÚS 42/2011, keď uviedol, že prístup verejnosti na sociálnu sieť Facebook je viazaný na registráciu prostredníctvom e-mailu s uvedením mena a hesla, t.j. je určitým spôsobom obmedzený, a preto nemožno informácie uverejnené na sociálnej sieti Facebook považovať za také, ktoré by práve vzhľadom na podmienky prístupu na túto sieť dosahovali rozsahom svojho rozšírenia medzi verejnosťou intenzitu porušenia volebného moratória. Z uvedeného vyplýva, že ak sú hoci aj hanlivé informácie o kandidátoch

Všetky svedkyne zhodne uviedli, že v priebehu sčítavania hlasov vo voľbách starostu obce nenastali žiadne nezrovnalosti či komplikácie. Zároveň súhlasne vypovedali, že nevideli, že by ktorýkoľvek z členov volebnej komisie manipuloval s hlasovacími lístkami, niečo do nich dopisoval.

Táto námietka samozrejme nemá z hľadiska dodržania ústavnosti a zákonnosti hlasovania voličov vonkoncom žiadnu relevanciu. Ak sa v rámci rôznych hlasovacích lístkov s vyznačeným jedným krúžkom vyskytli viaceré druhy použitých pier, uvedený stav nemožno považovať za ničím výnimočný ani automaticky indikujúci podozrenia z manipulácie takto upravených hlasovacích lístkov.

Použitie rôznych pier rôznymi voličmi pri krúžkovaní kandidátov nie je zakázané, ale dokonca prirodzene očakávané vzhľadom na stále pretrvávajúcu mimoriadnu situáciu v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. Zohľadňujúc vyššie uvedené, ako aj obsah výpovedí svedkýň zo dňa 26.1.2023, nezostalo súdu iné ako i túto žalobnú námietku vyhodnotiť ako neopodstatnenú. 54. Žalobca po vykonaní výsluchov svedkov formuloval námietku, že boli vypočutí len svedkovia, ktorí vypovedali v prospech žalovaného. Uvedené súd vyhodnotil ako nezrozumiteľné, nakoľko všetkých vypočutých svedkov navrhoval už v podanej žalobe vypočuť aj sám žalobca. Súd nemôže automaticky prezumovať, či bude ten-ktorý svedok vypovedať v prospech alebo neprospech žalobcu a takýto selektívny prístup by v žiadnom ohľade ani nebolo možné považovať za prijateľný. Vypočutí svedkovia vypovedali o skutočnostiach, ktoré mali možnosť vnímať vlastnými zmyslami a to, že ich výpovede svojím charakterom smerovali v prospech žalovaného, nezakladá dôvod na ďalšie vyhľadávanie či predvolávanie svedkov, ktorí by potenciálne mohli vypovedať v prospech žalobcu.

V Bratislave dňa 31. januára 2023