18SKomp/10/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200212.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Sp. zn. 1. inštancie
- 77CbBu/2/2025
- IČS
- 9625200212
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Anity Filovej, JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa), JUDr. Terézie Mecelovej, Mgr. Michala Novotného a JUDr. Juraja Vališa, LL.M v kompetenčnom spore medzi Mestským súdom Bratislava III a Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky vo veci žalobkyne Stapring, a. s. Bratislava- mestská časť Staré mesto, Cintorínska 9, IČO: 31411401 zastúpenej spoločnosťou FAIRSQUARE advokátska kancelária, s. r. o., Bratislava, Lazaretská 3/A, IČO: 47232544 proti žalovanej Burza cenných papierov v Bratislave, a. s., Bratislava, Vysoká 17, IČO: 00604054 zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s. r. o. Topoľčany, nám. M. R. Štefánika 3, IČO: 36861375, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, vedenej na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 77CbBu/2025, takto
rozhodol:
Na prejednanie nie je daná právomoc správneho súdu.
Odôvodnenie
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou z 11. februára 2016 proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) pôvodne podanou na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) domáhala uložiť povinnosť žalovanej konať a rozhodnúť vo veci vedenej pod č. BCPB - 0242/2015 v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia. V žalobe uviedla, že jej cenné papiere (akcie) žalobcu - ISIN CS0009005657 boli prijaté na obchodovanie na regulovanom voľnom trhu žalovanej dňa 19. novembra 1993. Žalovaná listom č. BCPB - 0186/2015 z 2. júna 2015 (ďalej len „oznámenie o pozastavení obchodovania“) oznámila žalobkyni, že „rozhodnutím predstavenstva z 28. mája 2015 BCPB v súlade s článkom 10, odsek 10.1 písm. a) Pravidiel regulovaného voľného trhu pozastavila s účinnosťou od 2. júna 2015 obchodovanie s cennými papiermi /S/A/; S.......“, a to z dôvodu nesplnenia si informačnej povinnosti žalobkyne, doručiť Burze cenných papierov ročnú finančnú správu k 31. decembru 2014 spolu s dokladom o jej uverejnení. V prípade splnenia si informačnej povinnosti emitentom (žalobkyňou) v dodatočnej 3- mesačnej lehote, toto rozhodnutie predstavenstva žalovanej o pozastavení obchodovania zaniká, a to odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom došlo k splneniu informačnej povinnosti emitentom a obnoví sa obchodovanie s cenným papierom, tzn. v prípade, ak by si žalobkyňa splnila svoju povinnosť a počas tejto dodatočnej 3-mesačnej lehoty by doručila žalovanej ročnú finančnú správu k 31. decembru 2014, obchodovanie s cennými papiermi žalobkyne by bolo obnovené. Žalovaná ďalším listom č. BCPB - 0242/
2015 z 3. septembra 2015 (ďalej len „oznámenie o vylúčení“) oznámila žalobkyni, že „Burza cenných papierov v Bratislave, a. s. v súlade s článkom 10, odsek 10.1 písm. a) Pravidiel regulovaného voľného trhu, rozhodnutím predstavenstva z 28. mája 2015 vylúčila s účinnosťou od 3. septembra 2015 cenné papiere ISIN: S. emitenta Stapring, a. s. z obchodovania na regulovanom voľnom trhu.
. . . . .“, a to z dôvodu nesplnenia si zákonnej informačnej povinnosti emitenta nedoručením finančnej správy k 31. decembra 2014 najneskôr do štyroch mesiacov po uplynutí účtovného obdobia spolu s dokladom o jej uverejnení v zmysle § 34 a § 47 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 429/2002 Z. z.“) s tým, že vylúčeniu cenných papierov z regulovaného voľného trhu Burzy cenných papierov predchádzalo rozhodnutie predstavenstva žalovanej o pozastavení obchodovania na regulovanom voľnom trhu s účinnosťou od 2. júna 2015 do odstránenia vyššie uvedeného nedostatku, v lehote najviac na tri mesiace. Žalovaná zároveň v súlade s článkom 10 ods. 3 Pravidiel regulovaného voľného trhu rozhodla o vylúčení cenných papierov z regulovaného voľného trhu tých emitentov, ktorí si nesplnia informačnú povinnosť v dodatočne stanovenej trojmesačnej lehote.
Zároveň týmto listom upozornila žalobkyňu, že podľa § 38 ods. 8 a § 170 ods. 3 zákona č. 429/2002 Z. z. má emitent akcií, ktoré boli vylúčené z obchodovania na regulovanom trhu z dôvodu nesplnenia informačnej povinnosti, povinnosť vykonať povinnú ponuku na prevzatie podľa § 118 a nasl. zákona č. 429/2002 Z. z. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že ku dňu podania žaloby jej nebolo doručené žiadne rozhodnutie o vylúčení cenných papierov na regulovanom voľnom trhu. Doručené jej bolo iba oznámenie o vylúčení, ktoré rozhodnutie neobsahovalo žiadne formálne ani materiálne náležitosti v zmysle § 46 a § 47 Správneho poriadku, teda nebolo spôsobilé vyvolať zamýšľané právne účinky. Z toho dôvodu podala dňa 1. decembra 2015 sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Žalovaná v odpovedi na sťažnosť zo 4. februára 2016 uviedla, že nie je orgánom verejnej správy. Pri svojej činnosti postupuje podľa zákona č. 429/2002 Z. z., Obchodného zákonníka a schválených burzových pravidiel, nie je osobou podľa § 2 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.
Z uvedených dôvodov preto považovala podanie sťažnosti žalobkyňou za neopodstatnené. 2. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením z 21. februára 2025 sp. zn. 2SžNS/ 4/2024 rozhodol o postúpení veci Mestskému súdu Bratislava III. V odôvodnení uviedol,
že vzťah medzi burzou ako prevádzkovateľom obchodného systému v danom prípade na regulovanom voľnom trhu a emitentom je vzťahom rýdzo súkromnoprávnym, komerčným, hoci sa jedná o vzťah, u ktorého je mnoho aspektov regulovaných príslušnými predpismi. Vzťah medzi burzou a emitentom je vzťahom zmluvným, z ktorého jednotlivým stranám vznikajú práva a povinnosti. Povahu predpisov burzy ako prevádzkovateľa obchodného systému vo vzťahu k emitentom (tzv. burzové pravidlá), možno prirovnať k obchodným podmienkam, ktoré predstavujú integrálnu súčasť obsahu takejto zmluvy.
Samotný akt vylúčenia z obchodovania možno charakterizovať ako jednostranné právne konanie, ktoré smeruje k zániku zmluvy, prípadne k jeho výraznej modifikácii. Citujúc ustanovenie § 38 ods. 3 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2015 konštatoval, že uvedené ustanovenie síce zveruje burze ako právnickej osobe konať a vydať opatrenia vo vzťahu k emitentom, ale proces pozastavenia obchodovania s cenným papierom a následné vylúčenie akcií z obchodovania pre nesplnenie informačnej povinnosti emitenta nedoručením finančnej správy v určenej lehote na výzvu burzy a teda neodstránením nedostatkov v stanovenej lehote, nie je osobitným druhom správneho konania. Na konanie podľa § 38 zákona č. 429/2002 Z. z. sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Z Pravidiel burzy (čl.10.18) s odkazom na primerané použitie ustanovení čl. 3 (čl. 3.21) vyplýva, že na konanie a rozhodovanie burzy o pozastavení obchodovania s cennými papiermi na regulovanom voľnom trhu o vylúčení cenných papierov z obchodovania a o skončení obchodovania s cennými papiermi na regulovanom voľnom trhu sa nevzťahuje zákon o dohľade, ani všeobecný predpis o správnom
konaní. Opatrenie sa nevydáva formou rozhodnutia, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok a nie je ani preskúmateľné súdom. Samotná okolnosť, že burze sa ex lege priznávajú oprávnenia na vydávanie opatrení nad jej členmi ešte neznamená, že by muselo ísť o zverenie rozhodovania o právach, ako to predpokladá ustanovenie § 4 písm. d) zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších prepisov (ďalej len ,,SSP“). Pojem ,,rozhodovanie“ predpokladá autoritatívnosť a vrchnostenskosť. Ustanovenie § 38 ods. 3 zákona č. 429/2002 Z. z. však opatreniam burzy nepriznávajú akékoľvek vlastnosti typické pre verejno-mocenské prejavy vôle (materiálna či formálna právoplatnosť, formálna záväznosť pre iné orgány verejnej moci). Osobitne s týmito opatreniami nie je spojená priama vynútiteľnosť, nie je spojená priama vynútiteľnosť exekúciou, hoci ani tá sama ešte vždy nepostačuje pre kvalifikáciu rozhodnutia ako verejno-mocenského aktu (PLz. ÚS 5/2015).
Na základe uvedeného výkladu správny súd dospel k záveru, že opatrenie burzy vydané podľa § 38 ods. 3 zákona č. 429/2002 Z. z. nepredstavuje právnym predpisom zverené vrchnostenské rozhodovanie o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch iných osôb.
Takéto zverenie je však nevyhnutným predpokladom, bez ktorého sa právnická osoba nemôže považovať za orgán verejnej správy v zmysle § 4 písm. d) SSP, ktoré ustanovenie však súčasne ustanovuje, že musí ísť o rozhodovanie v oblasti verejnej správy.
Burza ako súkromná inštitúcia organizuje trh pre nákup a predaj cenných papierov, na ktorom sú ceny určované na základe pravidiel ponuky a dopytu. Jej cieľom je dosiahnutie zisku, čo môže byť v rozpore s potrebami verejnosti alebo jednotlivých investorov, ktorí majú širší záujem o stabilitu a transparentnosť.
Verejný záujem je vo väčšine legislatívnych rámcoch definovaný ako záujem, ktorý slúži širšiemu spoločenstvu, nie jednotlivcom alebo konkrétnym subjektom - obchodným spoločnostiam. Burza pri vydávaní opatrení podľa § 38 zákona č. 429/2002 Z. z. vychádza nielen len zo zákonného zmocnenia, ale aj z kritérií, ktoré sa týkajú jej pravidiel, s ktorými emitent podaním žiadosti o členstvo vyjadril súhlas. Napokon burza aj keď podlieha dozoru regulačných orgánov (Národnej banky Slovenska alebo regulačným orgánom Európskej únie), nie je v takomto prípade orgánom verejnej správy, teda nevykonáva verejnú moc v tradičnom
slova zmysle. Na základe uvedeného výkladu správny súd skonštatoval, že nemá právomoc vyplývajúcu mu z ustanovenia § 6 SSP na konanie vo veci, preto postúpil vec podľa § 18 ods. 2 SSP (analogicky) na konanie Mestskému súdu Bratislava III.
Vzhľadom k tomu, že ide o spor medzi obchodnými spoločnosťami a z procesnoprávnej úpravy konania vyplýva, že súdom príslušným na konanie vo veci v zmysle § 22 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) je Mestský súd Bratislava III, správny súd vec postúpil tomuto súdu podľa § 18 ods. 2 SSP analogicky, keď použitie iného ustanovenia neprichádza do úvahy.
3. Mestský súd Bratislava III s postúpením mu veci nesúhlasil. Podaním z 10. júna 2025 predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky dôvodiac, že v danej veci ide o prejednanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky bol v čase podania žaloby súdom vecne príslušným vo veci rozhodnúť, pričom v zmysle zákonnej zásady perputatio fori (trvanie príslušnosti) tohto súdu, u ktorého bolo konanie začaté sa okolnosti nezmenili a to ani po nadobudnutí účinnosti SSP.
Citujúc ustanovenia § 137 a § 132 CSP s poukazom na obsah žaloby, vrátane žalobného petitu akcentoval, že nemá žiadny právny rámec na to, aby odstránil nesprávny predpoklad žalobkyne, že žalovaná mala v jej veci postavenie orgánu verejnej moci a bola nečinná, ako aj, že nemá žiadny právny rámec na odstránenie protiprávnej činnosti žalovanej.
4. Uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 28. júla 2025 sp. zn. Kpp/ 25-29 boli sudcovia JUDr. Elena Berthotyová, PhD. a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD. vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na najvyššom správnom súde pod sp. zn. 18SKomp/10/2025. V súlade s rozvrhom práce na rok 2025 v znení opatrení č. 1 až 12 s účinnosťou od 5. septembra 2025 uvedených sudcov nahradili náhradníci a to sudkyňa JUDr. Anita Filová a sudca JUDr. Juraj Vališ, LL.M.
5. Podľa § 8 ods. 1 SSP kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát podľa Civilného sporového poriadku. 6. Podľa § 11 ods. 1 CSP spory o právomoc medzi súdmi a inými orgánmi rozhoduje kompetenčný senát najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší správny súd") podľa tohto zákona. Rozhodnutím kompetenčného senátu sú súdy a orgány verejnej moci viazané.
7. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 4 písm. d) SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti
verejnej správy. 10. Podľa § 7 písm. d) SSP správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. 11. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
12. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. 13. Kompetenčný senát ako súd príslušný na rozhodnutie o nesúhlase Mestského súdu Bratislava III s postúpením mu veci, posudzujúc otázku právomoci príslušného súdu dospel k záveru, že na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu.
14. Zisťovanie danosti právomoci občianskoprávnych súdov sa spravuje zásadou, že to, či právny vzťah a jeho riešenie patrí do právomoci občianskoprávnych súdov alebo nie, závisí od obsahu daného právneho vzťahu (materiálnoprávny aspekt), nie od okolností, či predpis upravujúci vzťah je z legislatívneho hľadiska súčasťou toho-ktorého súkromnoprávneho odvetvia práva (formálny aspekt) (ZSP 1/2005, ZSP 3/2005).
14. 1. Kompetenčný senát už vo svojej judikatúre zdôraznil, že pre vymedzenie pojmu súkromnoprávneho sporu a súkromnej veci v zmysle § 3 CSP nie je rozhodujúci petit žaloby (návrhu), ale zásadne príslušná hmotnoprávna úprava právneho vzťahu, z ktorého vznikajú či majú vzniknúť práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom sporu v danej veci (napr. sp. zn. 1SKomp/2/2021, 1SKomp/3/2021 a 1SKomp/6/2021).
Vzťahy upravené normami súkromného práva sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov. Práva a povinnosti tvoriace obsah súkromnoprávnych vzťahov vznikajú na základe prejavu vôle vyplývajúceho z princípu autonómie ich subjektov. To znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Verejnoprávne vzťahy sú založené na nerovnom právnom postavení ich subjektov, pretože orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti (ide o vzťahy vertikálne). Pre vyriešenie otázky, či ten-ktorý právny vzťah je súkromnoprávny alebo verejnoprávny je nevyhnutné zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania). Uvedenie rozhodujúcich skutočností v žalobe umožňuje súdu analyzovať daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok a uskutočniť jeho právnu kvalifikáciu aj z pohľadu otázky právomoci súdu na konanie.
15. Kritériom pre určenie, či iný subjekt koná ako orgán verejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať.
Verejnou mocou je taká moc, ktorá rozhoduje autoritatívne o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Orgánom v právnom zmysle je právnická osoba, vykonávajúca svoju činnosť ako povinnosť alebo kompetenciu a je zriadená k trvalému a opakujúcemu sa výkonu činnosti. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môže vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov (uznesenie Ústavného súdu ČSFR sp. zn. I. ÚS 191/92 z 9. júna 1992). 16.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z. z. je burza akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje regulovaný trh a zabezpečuje s tým súvisiace činnosti a ktorá má na výkon tejto činnosti povolenie na vznik a činnosť burzy. Podľa § 2 ods. 3 tohto zákona jej pri výkone týchto činností prináleží aj rozhodovanie v prípadoch ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 10 sa na burzu vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje inak.
Podmienky na udelenie povolenia na vznik a činnosť burzy sú podrobne vymedzené v § 4 a nasl. uvedeného zákona a o jeho udelení rozhoduje Národná banka Slovenska. Z citovaných ustanovení je teda zrejmé, že burza cenných papierov nie je zriadená zákonom ako orgán verejnej správy, ale ide o právnickú osobu, ktorá svoju činnosť vykonáva ako podnikanie (podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka) na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 429/2002 Z. z. nevyplýva, že by povolenie na činnosť burzy bolo možné udeliť len jednej burze v Slovenskej republike.
Naopak, podľa § 4 ods. 5 tohto zákona Národná banka Slovenska žiadosť o vydanie povolenia zamietne, len ak nie sú splnené ustanovené, z čoho možno vyvodiť, že v opačnom prípade povolenie udelí. Nie je teda vôbec vylúčené, že činnosť burzy môže v Slovenskej republiky súčasne vykonávať aj viacero právnických osôb, v konkurenčnom prostredí (hoci v súčasnosti je burzové povolenie vydané len žalovanej, čo z nej - s výhradou pôsobenia zahraničných búrz podľa § 2 ods. 11 zákona č. 429/2002 Z. z.) robí fakticky monopolného poskytovateľa služieb burzy). Organizovanie regulovaného trhu je potom podľa § 2 ods. 1 tohto zákona predmetom podnikateľskej činnosti každej takejto burzy, a nie jej „právomocou“ („kompetenciou“), ktorá by jej bola zverená ako orgánu verejnej správy.
17. V danom prípade z aktuálneho výpisu z obchodného registra, odd. Sa, vložka č. 117/B vyplýva, že žalovaná bola založená ako účastinná spoločnosť podľa § 25 zákona č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach zakladateľskou zmluvou z 8. januára 1991, ktorej predmetom podnikateľskej činnosti je okrem iného organizovanie ponuky a dopytu cenných papierov na určenom mieste a v určenom čase a vykonávanie s tým súvisiacich činností, vykonávanie zúčtovania a vyrovnania burzových obchodov a vykonávanie s tým súvisiacich činností, zbieranie, uverejňovanie a distribúcia firemných a trhových informácií potrebných pre zabezpečenie obchodovania podľa burzových pravidiel, prevádzkovanie burzového klubu (s vylúčením verejnosti) a organizovanie mnohostranného obchodného systému. Žalovaná pri svojej činnosti postupuje podľa zákona č. 429/2002 Z. z., Obchodného zákonníka a schválených burzových pravidiel. Z uvedeného preto nemožno dospieť k záveru, že by jej bolo
zákonom zverené rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach iných osôb, preto nemá postavenie orgánu verejnej správy v zmysle § 4 písm. d) SSP. Naopak, jej postavenie je podobné ako napríklad postavenie iných finančných inštitúcií (bánk, poisťovní, zaisťovní a pod.), ktoré takisto vykonávajú svoju činnosť na základe povolenia Národnej banky Slovenska a takisto podliehajú pomerne prísnej regulácie (§ 7, § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov alebo § 6, § 23 a nasl. zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov).
Napriek tomu však niet pochýb o tom, že sú to podnikatelia, ktorí svoju činnosť vykonávajú ako podnikanie právnymi nástrojmi súkromného práva (napr. zmluva o bežnom účte, vkladovom účte podľa § 708 až 719a Obchodného zákonníka, poistná zmluva podľa § 788 až 828a Občianskeho zákonníka a
pod.). 18. Proces prijatia cenného papiera na obchodovanie na príslušný trh burzy upravujú burzové pravidlá, ktoré rovnako vymedzujú aj podrobnosti pozastavenia obchodovania s nimi [§ 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 429/2002 Z. z.]. Podľa § 25 ods. 1 tohto zákona burza organizuje trh s cennými papiermi na trhu kótovaných cenných papierov a regulovanom voľnom trhu. Podľa § 26 ods. 1 o prijatie cenného papiera na daný trh žiada spravidla emitent cenného papiera; ak sú splnené podmienky podľa § 25 ods. 3 (teda podmienky podľa tohto zákona, osobitného zákona a burzových pravidiel), burza rozhodne o žiadosti o prijatie, o čom je podľa § 26 ods. 7 vydať písomné rozhodnutie a oboznámiť s ním žiadateľa. Na základe § 10 ods. 1 písm. e) zákona č. 429/2002 Z. z. o tom rozhoduje predstavenstvo burzy, ktoré je jej štatutárnym orgánom (§ 9 ods. 1 tohto zákona), ale niektorými rozhodnutiami môže poveriť generálneho riaditeľa burzy, teda výkonný orgán a zamestnanca burzy (§ 12 ods. 1 a 2 citovaného zákona). Z uvedených ustanovení vyplýva, že prijatie cenného papiera na
burzu sa uskutočňuje spravidla na základe obojstranných prejavov vôle - žiadosti emitenta a rozhodnutia štatutárneho orgánu, resp. vedúceho zamestnanca burzy. Inak povedané, spôsob prijatia cenného papiera na obchodovanie na trhu burzy sa podstatne neodchyľuje od procesu vzniku akejkoľvek inej dvojstrannej zmluvy o prístupe k službám inej finančnej inštitúcie (napr. k účtu v banke alebo poistenia v poisťovni), pretože sú k nemu takisto potrebné dva prejavy vôle dvoch osôb súkromného práva. Sama skutočnosť, že podmienky tohto právneho vzťahu sú podrobne regulované zákonom č. 429/2002 Z. z., ešte neznamená, že pri tom burza vykonáva verejnú správu na účely § 4 SSP. Podobne napr. § 89 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. alebo § 78 ods. 7 zákona č. 39/2015 Z. z. určuje podmienky, od ktorých je bezpodmienečne závislý vznik jeho právneho vzťahu s bankou alebo poisťovňou, ani to z nich však nerobí orgány verejnej správy.
19. Zo všetkých uvedených dôvodov sa nemožno stotožniť s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným v uznesení z 2. júla 2019 sp. zn. 4 Sžfk 2/2019, že právne vzťahy vznikajúce pri činnosti burzy nemajú súkromnoprávny charakter a zákonodarca ho zveril výlučne žalovanému. Naopak, uvedené oprávnenia sa nijako nevymykajú bežnému rámcu súkromnoprávneho vzťahu a patria každej právnickej osobe, ktorá na základe povolenia vykonáva podnikateľskú činnosť burzy. Ustanovenie § 38 ods. 3 zákona č. 429/2002 Z. z. potom síce zveruje burze ako právnickej osobe oprávnenie konať a vydať opatrenia vo vzťahu k emitentom, ale proces pozastavenia obchodovania s cenným papierom a následné vylúčenie akcií z obchodovania pre nesplnenie informačnej povinnosti emitenta nedoručením finančnej správy v určenej lehote a teda neodstránenie nedostatkov v stanovenej lehote, nie je podľa samotného § 38 ods. 3 zákona č. 429/2002 Z. z. osobitným druhom správneho konania. Samotná okolnosť, že burze sa ex lege priznávajú oprávnenia na vydávanie opatrení nad jej členmi ešte neznamená, že by muselo ísť o zverenie rozhodovania o právach, ako to
predpokladá ustanovenie § 4 písm. d) SSP. Podobné oprávnenia zákon bežne priznáva rôznym poskytovateľom služieb. Napríklad aj banka je priamo na základe zákona (§ 27d ods. 16 zákona č. 483/2001 Z. z.) oprávnená zrušiť poskytovanie určitého účtu.
Podobne sú rôzni prevádzkovatelia distribučných sietí a sústav oprávnení priamo na základe zákone prerušiť distribúciu elektriny alebo plynu [§ 31 ods. 1 písm. e) alebo § 64 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov; napr. uznesenie kompetenčného senátu sp. zn. 18 SKomp 7/2024]. Pojem ,,rozhodovanie“ predpokladá autoritatívnosť a vrchnostenskosť. Ustanovenia § 38 ods. 3 zákona č. 429/2002 Z. z. však samy osebe opatreniam burzy nepriznávajú akékoľvek vlastnosti typické pre verejno-mocenské prejavy vôle (materiálna či formálna právoplatnosť, formálna záväznosť pre iné orgány verejnej moci).
Samotný akt vylúčenia z obchodovania možno charakterizovať ako jednostranné právne konanie, ktoré smeruje k zániku právneho vzťahu spočívajúceho v prístupe k trhu burzy, založeného súhlasnými prejavmi vôle emitenta a burzy, prípadne k jeho výraznej modifikácii.
Opatrenie sa nevydáva formou rozhodnutia a nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok. 20. Toto rozhodovanie by teda mohlo byť považované za rozhodovanie pri výkone verejnej správy, len ak by to zákon výslovne ustanovil. Takú úpravu obsahuje ustanovenie § 65 zákona č. 429/2002 Z. z., podľa ktorého sa osobitný predpis o dohľade nad finančným trhom vzťahuje na rozhodovanie burzy o žiadosti o kótovanie, pozastavení obchodovania na trhu kótovaných cenných papierov, o vylúčení cenného papiera z trhu kótovaných cenných papierov a o zrušení burzového obchodu. Toto rozhodnutie burzy je podľa § 65 ods. 2 a 3 tohto zákona preskúmateľné súdom v správnom súdnictve (s odkazom na § 247 až 250k OSP, čomu dnes zodpovedajú ustanovenia § 177 až 192 SSP). Len v týchto prípadoch (rozhodnutia týkajúce sa trhu kótovaných cenných papierov) tak zákon výslovne ukladá burze, aby pri nich postupovala ako orgán dohľadu nad finančným trhom, na základe čoho je jej rozhodnutie správnym aktom vydaným pri výkone právomoci. Pretože pre regulovaný voľný trh zákon takéto ustanovenie neobsahuje, platí to, čo bolo uvedené v predchádzajúcom texte, teda že rozhodnutie burzy
o pozastavení alebo vylúčení z obchodovania s cenným papierom je prejavom vôle (jednostranným právnym konaním) burzy ako obchodnej spoločnosti - podnikateľa, ktorým podstatne mení, prípadne ruší právny vzťah medzi ňou a emitentom a ktorého obsahom je prístup emitenta k regulovanému voľnému trhu, aby sa na ňom mohli obchodovať jeho cenné
papiera. Je samozrejmé, že takéto jednostranné opatrenie môže mať pre emitenta citeľné následky (nemožnosť obchodovať s cennými papiermi, pokles ich hodnoty a pod.), ktoré sú umocnené tým, že žalovaná má nateraz postavenie faktického monopolu. Kompetenčný senát však už v minulosti vyslovil, že samu faktickú závislosť a nerovnovážne postavenie medzi dvoma subjektami, ktoré je dôsledkom dominantného postavenia jedného z nich, nemožno zamieňať s vrchnostenskou povahou jeho činnosti ( sp. zn. 18 SKomp 7/2024).
21. Posúdením žaloby podľa jej obsahu v súlade s § 55 ods. 3 SSP a § 124 CSP, nadväzujúc na postavenie strán v spore možno dospieť k záveru, že v danom prípade nie je daná právomoc správneho súdu vo veci konať z dôvodu, že opatrenie žalovanej o pozastavení obchodovania s cennými papiermi na regulovanom voľnom trhu nie je rozhodnutím vydaným orgánom verejnej správy, ktorému by bolo zverené rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Žalobkyňa ako emitent nechala prijať svoje cenné papiera na obchodovanie na tomto regulovanom voľnom trhu na základe jej žiadosti, pričom vzťah medzi burzou ako prevádzkovateľom obchodného systému (organizátorom tohto trhu) a emitentom je vzťahom súkromnoprávnym, vzniknutým na základe autonómnej vôle sporových strán, v rámci ich podnikateľskej činnosti.
Pokiaľ z ustanovenia § 2 ods. 10 zákona č. 429/2002 Z. z. vyplýva priamy odkaz na Obchodný zákonník, je potrebné na uvedený právny vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka (m. m. R 55/2017). Pri posudzovaní povahy právneho vzťahu sa zohľadňuje kontext podnikateľskej činnosti subjektov a ich zmluvný vzťah. V súkromnoprávnych vzťahoch nie je daná právomoc správneho súdu, pokiaľ je daná právomoc civilného súdu (§ 7 písm. d) SSP). 22. Na základe uvedených dôvodov preto kompetenčný senát rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 8:0. Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 10. novembra 2025