18SKomp/10/2025

UZNESENIE

Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Anity Filovej, JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa), JUDr. Terézie Mecelovej, Mgr. Michala Novotného a JUDr. Juraja Vališa, LL.M v kompetenčnom spore medzi Mestským súdom Bratislava III a Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky vo veci žalobkyne Stapring, a. s. Bratislava- mestská časť Staré mesto, Cintorínska 9, IČO: 31411401 zastúpenej spoločnosťou FAIRSQUARE advokátska kancelária, s. r. o., Bratislava, Lazaretská 3/A, IČO: 47232544 proti žalovanej Burza cenných papierov v Bratislave, a. s., Bratislava, Vysoká 17, IČO: 00604054 zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s. r. o. Topoľčany, nám. M. R. Štefánika 3, IČO: 36861375, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, vedenej na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 77CbBu/2025, takto

rozhodol:

Na prejednanie nie je daná právomoc správneho súdu.

Odôvodnenie

2015 z 3. septembra 2015 (ďalej len „oznámenie o vylúčení“) oznámila žalobkyni, že „Burza cenných papierov v Bratislave, a. s. v súlade s článkom 10, odsek 10.1 písm. a) Pravidiel regulovaného voľného trhu, rozhodnutím predstavenstva z 28. mája 2015 vylúčila s účinnosťou od 3. septembra 2015 cenné papiere ISIN: S. emitenta Stapring, a. s. z obchodovania na regulovanom voľnom trhu.

Zároveň týmto listom upozornila žalobkyňu, že podľa § 38 ods. 8 a § 170 ods. 3 zákona č. 429/2002 Z. z. má emitent akcií, ktoré boli vylúčené z obchodovania na regulovanom trhu z dôvodu nesplnenia informačnej povinnosti, povinnosť vykonať povinnú ponuku na prevzatie podľa § 118 a nasl. zákona č. 429/2002 Z. z. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že ku dňu podania žaloby jej nebolo doručené žiadne rozhodnutie o vylúčení cenných papierov na regulovanom voľnom trhu. Doručené jej bolo iba oznámenie o vylúčení, ktoré rozhodnutie neobsahovalo žiadne formálne ani materiálne náležitosti v zmysle § 46 a § 47 Správneho poriadku, teda nebolo spôsobilé vyvolať zamýšľané právne účinky. Z toho dôvodu podala dňa 1. decembra 2015 sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Žalovaná v odpovedi na sťažnosť zo 4. februára 2016 uviedla, že nie je orgánom verejnej správy. Pri svojej činnosti postupuje podľa zákona č. 429/2002 Z. z., Obchodného zákonníka a schválených burzových pravidiel, nie je osobou podľa § 2 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.

že vzťah medzi burzou ako prevádzkovateľom obchodného systému v danom prípade na regulovanom voľnom trhu a emitentom je vzťahom rýdzo súkromnoprávnym, komerčným, hoci sa jedná o vzťah, u ktorého je mnoho aspektov regulovaných príslušnými predpismi. Vzťah medzi burzou a emitentom je vzťahom zmluvným, z ktorého jednotlivým stranám vznikajú práva a povinnosti. Povahu predpisov burzy ako prevádzkovateľa obchodného systému vo vzťahu k emitentom (tzv. burzové pravidlá), možno prirovnať k obchodným podmienkam, ktoré predstavujú integrálnu súčasť obsahu takejto zmluvy.

konaní. Opatrenie sa nevydáva formou rozhodnutia, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok a nie je ani preskúmateľné súdom. Samotná okolnosť, že burze sa ex lege priznávajú oprávnenia na vydávanie opatrení nad jej členmi ešte neznamená, že by muselo ísť o zverenie rozhodovania o právach, ako to predpokladá ustanovenie § 4 písm. d) zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších prepisov (ďalej len ,,SSP“). Pojem ,,rozhodovanie“ predpokladá autoritatívnosť a vrchnostenskosť. Ustanovenie § 38 ods. 3 zákona č. 429/2002 Z. z. však opatreniam burzy nepriznávajú akékoľvek vlastnosti typické pre verejno-mocenské prejavy vôle (materiálna či formálna právoplatnosť, formálna záväznosť pre iné orgány verejnej moci). Osobitne s týmito opatreniami nie je spojená priama vynútiteľnosť, nie je spojená priama vynútiteľnosť exekúciou, hoci ani tá sama ešte vždy nepostačuje pre kvalifikáciu rozhodnutia ako verejno-mocenského aktu (PLz. ÚS 5/2015).

Takéto zverenie je však nevyhnutným predpokladom, bez ktorého sa právnická osoba nemôže považovať za orgán verejnej správy v zmysle § 4 písm. d) SSP, ktoré ustanovenie však súčasne ustanovuje, že musí ísť o rozhodovanie v oblasti verejnej správy.

Verejný záujem je vo väčšine legislatívnych rámcoch definovaný ako záujem, ktorý slúži širšiemu spoločenstvu, nie jednotlivcom alebo konkrétnym subjektom - obchodným spoločnostiam. Burza pri vydávaní opatrení podľa § 38 zákona č. 429/2002 Z. z. vychádza nielen len zo zákonného zmocnenia, ale aj z kritérií, ktoré sa týkajú jej pravidiel, s ktorými emitent podaním žiadosti o členstvo vyjadril súhlas. Napokon burza aj keď podlieha dozoru regulačných orgánov (Národnej banky Slovenska alebo regulačným orgánom Európskej únie), nie je v takomto prípade orgánom verejnej správy, teda nevykonáva verejnú moc v tradičnom

Vzhľadom k tomu, že ide o spor medzi obchodnými spoločnosťami a z procesnoprávnej úpravy konania vyplýva, že súdom príslušným na konanie vo veci v zmysle § 22 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) je Mestský súd Bratislava III, správny súd vec postúpil tomuto súdu podľa § 18 ods. 2 SSP analogicky, keď použitie iného ustanovenia neprichádza do úvahy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky bol v čase podania žaloby súdom vecne príslušným vo veci rozhodnúť, pričom v zmysle zákonnej zásady perputatio fori (trvanie príslušnosti) tohto súdu, u ktorého bolo konanie začaté sa okolnosti nezmenili a to ani po nadobudnutí účinnosti SSP.

4. Uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 28. júla 2025 sp. zn. Kpp/ 25-29 boli sudcovia JUDr. Elena Berthotyová, PhD. a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD. vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na najvyššom správnom súde pod sp. zn. 18SKomp/10/2025. V súlade s rozvrhom práce na rok 2025 v znení opatrení č. 1 až 12 s účinnosťou od 5. septembra 2025 uvedených sudcov nahradili náhradníci a to sudkyňa JUDr. Anita Filová a sudca JUDr. Juraj Vališ, LL.M.

7. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 4 písm. d) SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti

12. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. 13. Kompetenčný senát ako súd príslušný na rozhodnutie o nesúhlase Mestského súdu Bratislava III s postúpením mu veci, posudzujúc otázku právomoci príslušného súdu dospel k záveru, že na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu.

14. 1. Kompetenčný senát už vo svojej judikatúre zdôraznil, že pre vymedzenie pojmu súkromnoprávneho sporu a súkromnej veci v zmysle § 3 CSP nie je rozhodujúci petit žaloby (návrhu), ale zásadne príslušná hmotnoprávna úprava právneho vzťahu, z ktorého vznikajú či majú vzniknúť práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom sporu v danej veci (napr. sp. zn. 1SKomp/2/2021, 1SKomp/3/2021 a 1SKomp/6/2021).

15. Kritériom pre určenie, či iný subjekt koná ako orgán verejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z. z. je burza akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje regulovaný trh a zabezpečuje s tým súvisiace činnosti a ktorá má na výkon tejto činnosti povolenie na vznik a činnosť burzy. Podľa § 2 ods. 3 tohto zákona jej pri výkone týchto činností prináleží aj rozhodovanie v prípadoch ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 10 sa na burzu vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje inak.

Naopak, podľa § 4 ods. 5 tohto zákona Národná banka Slovenska žiadosť o vydanie povolenia zamietne, len ak nie sú splnené ustanovené, z čoho možno vyvodiť, že v opačnom prípade povolenie udelí. Nie je teda vôbec vylúčené, že činnosť burzy môže v Slovenskej republiky súčasne vykonávať aj viacero právnických osôb, v konkurenčnom prostredí (hoci v súčasnosti je burzové povolenie vydané len žalovanej, čo z nej - s výhradou pôsobenia zahraničných búrz podľa § 2 ods. 11 zákona č. 429/2002 Z. z.) robí fakticky monopolného poskytovateľa služieb burzy). Organizovanie regulovaného trhu je potom podľa § 2 ods. 1 tohto zákona predmetom podnikateľskej činnosti každej takejto burzy, a nie jej „právomocou“ („kompetenciou“), ktorá by jej bola zverená ako orgánu verejnej správy.

zákonom zverené rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach iných osôb, preto nemá postavenie orgánu verejnej správy v zmysle § 4 písm. d) SSP. Naopak, jej postavenie je podobné ako napríklad postavenie iných finančných inštitúcií (bánk, poisťovní, zaisťovní a pod.), ktoré takisto vykonávajú svoju činnosť na základe povolenia Národnej banky Slovenska a takisto podliehajú pomerne prísnej regulácie (§ 7, § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov alebo § 6, § 23 a nasl. zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov).

pod.). 18. Proces prijatia cenného papiera na obchodovanie na príslušný trh burzy upravujú burzové pravidlá, ktoré rovnako vymedzujú aj podrobnosti pozastavenia obchodovania s nimi [§ 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 429/2002 Z. z.]. Podľa § 25 ods. 1 tohto zákona burza organizuje trh s cennými papiermi na trhu kótovaných cenných papierov a regulovanom voľnom trhu. Podľa § 26 ods. 1 o prijatie cenného papiera na daný trh žiada spravidla emitent cenného papiera; ak sú splnené podmienky podľa § 25 ods. 3 (teda podmienky podľa tohto zákona, osobitného zákona a burzových pravidiel), burza rozhodne o žiadosti o prijatie, o čom je podľa § 26 ods. 7 vydať písomné rozhodnutie a oboznámiť s ním žiadateľa. Na základe § 10 ods. 1 písm. e) zákona č. 429/2002 Z. z. o tom rozhoduje predstavenstvo burzy, ktoré je jej štatutárnym orgánom (§ 9 ods. 1 tohto zákona), ale niektorými rozhodnutiami môže poveriť generálneho riaditeľa burzy, teda výkonný orgán a zamestnanca burzy (§ 12 ods. 1 a 2 citovaného zákona). Z uvedených ustanovení vyplýva, že prijatie cenného papiera na

19. Zo všetkých uvedených dôvodov sa nemožno stotožniť s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným v uznesení z 2. júla 2019 sp. zn. 4 Sžfk 2/2019, že právne vzťahy vznikajúce pri činnosti burzy nemajú súkromnoprávny charakter a zákonodarca ho zveril výlučne žalovanému. Naopak, uvedené oprávnenia sa nijako nevymykajú bežnému rámcu súkromnoprávneho vzťahu a patria každej právnickej osobe, ktorá na základe povolenia vykonáva podnikateľskú činnosť burzy. Ustanovenie § 38 ods. 3 zákona č. 429/2002 Z. z. potom síce zveruje burze ako právnickej osobe oprávnenie konať a vydať opatrenia vo vzťahu k emitentom, ale proces pozastavenia obchodovania s cenným papierom a následné vylúčenie akcií z obchodovania pre nesplnenie informačnej povinnosti emitenta nedoručením finančnej správy v určenej lehote a teda neodstránenie nedostatkov v stanovenej lehote, nie je podľa samotného § 38 ods. 3 zákona č. 429/2002 Z. z. osobitným druhom správneho konania. Samotná okolnosť, že burze sa ex lege priznávajú oprávnenia na vydávanie opatrení nad jej členmi ešte neznamená, že by muselo ísť o zverenie rozhodovania o právach, ako to

Podobne sú rôzni prevádzkovatelia distribučných sietí a sústav oprávnení priamo na základe zákone prerušiť distribúciu elektriny alebo plynu [§ 31 ods. 1 písm. e) alebo § 64 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov; napr. uznesenie kompetenčného senátu sp. zn. 18 SKomp 7/2024]. Pojem ,,rozhodovanie“ predpokladá autoritatívnosť a vrchnostenskosť. Ustanovenia § 38 ods. 3 zákona č. 429/2002 Z. z. však samy osebe opatreniam burzy nepriznávajú akékoľvek vlastnosti typické pre verejno-mocenské prejavy vôle (materiálna či formálna právoplatnosť, formálna záväznosť pre iné orgány verejnej moci).

Opatrenie sa nevydáva formou rozhodnutia a nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok. 20. Toto rozhodovanie by teda mohlo byť považované za rozhodovanie pri výkone verejnej správy, len ak by to zákon výslovne ustanovil. Takú úpravu obsahuje ustanovenie § 65 zákona č. 429/2002 Z. z., podľa ktorého sa osobitný predpis o dohľade nad finančným trhom vzťahuje na rozhodovanie burzy o žiadosti o kótovanie, pozastavení obchodovania na trhu kótovaných cenných papierov, o vylúčení cenného papiera z trhu kótovaných cenných papierov a o zrušení burzového obchodu. Toto rozhodnutie burzy je podľa § 65 ods. 2 a 3 tohto zákona preskúmateľné súdom v správnom súdnictve (s odkazom na § 247 až 250k OSP, čomu dnes zodpovedajú ustanovenia § 177 až 192 SSP). Len v týchto prípadoch (rozhodnutia týkajúce sa trhu kótovaných cenných papierov) tak zákon výslovne ukladá burze, aby pri nich postupovala ako orgán dohľadu nad finančným trhom, na základe čoho je jej rozhodnutie správnym aktom vydaným pri výkone právomoci. Pretože pre regulovaný voľný trh zákon takéto ustanovenie neobsahuje, platí to, čo bolo uvedené v predchádzajúcom texte, teda že rozhodnutie burzy

papiera. Je samozrejmé, že takéto jednostranné opatrenie môže mať pre emitenta citeľné následky (nemožnosť obchodovať s cennými papiermi, pokles ich hodnoty a pod.), ktoré sú umocnené tým, že žalovaná má nateraz postavenie faktického monopolu. Kompetenčný senát však už v minulosti vyslovil, že samu faktickú závislosť a nerovnovážne postavenie medzi dvoma subjektami, ktoré je dôsledkom dominantného postavenia jedného z nich, nemožno zamieňať s vrchnostenskou povahou jeho činnosti ( sp. zn. 18 SKomp 7/2024).

Pokiaľ z ustanovenia § 2 ods. 10 zákona č. 429/2002 Z. z. vyplýva priamy odkaz na Obchodný zákonník, je potrebné na uvedený právny vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka (m. m. R 55/2017). Pri posudzovaní povahy právneho vzťahu sa zohľadňuje kontext podnikateľskej činnosti subjektov a ich zmluvný vzťah. V súkromnoprávnych vzťahoch nie je daná právomoc správneho súdu, pokiaľ je daná právomoc civilného súdu (§ 7 písm. d) SSP). 22. Na základe uvedených dôvodov preto kompetenčný senát rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 8:0. Poučenie:

V Bratislave dňa 10. novembra 2025