18SKomp/1/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:4123239970.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 13Sas/2/2024
- IČS
- 4123239970
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu JUDr. Pavla Naďa a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., JUDr. Terézie Mecelovej, Mgr. Michala Novotného (sudca spravodajca) a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v kompetenčnom spore medzi Správnym súdom v Bratislave (sp. zn. 13 Sas 2/2024) a Okresným súdom Nitra (sp. zn. 18 C 94/2023), vo veci žalobcu: N. Y., T.. X. S. XXXX, I. XXX, D. M.Ň., proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, Škultétyho 1577/8, Topoľčany, o 900 € s prísl.
rozhodol:
Na prejednanie veci je daná právomoc správneho súdu.
Odôvodnenie
I. Predmet konania vo veci
1. Žalobca 16. decembra 2020 požiadal žalovaného o dotáciu na podporu humanitárnej pomoci pre fyzickú osobu podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 103/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblastí dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19. Podľa jeho vlastného prednesu mu žalobca túto dotáciu vyplatil za mesiace október, november a december 2020 a január, február a marec 2021 vždy po 300 € mesačne. 2. Žalobca bol presvedčený, že mu táto dotácia patrí aj za mesiace apríl, máj a jún 2021, a preto vyzval žalovaného na jej vyplatenie. Ten mu prípisom z 20. decembra 2021 (označeným ako „Odpoveď na predžalobnú upomienku...“) oznámil, že podľa § 3 cit. nar. možno túto dotáciu poskytnúť najviac do výšky 1.800 €. Už v oznámení o schválení dotácie z 11. januára 2021 žalobcu upovedomil, že mu bude vyplatená od októbra 2020 po 300 € mesačne. Suma 1.800 € sa dosiahla v marci 2021, a preto ďalšia suma nebola žalobcovi vyplatená. Dňa 19. novembra 2021 podal novú žiadosť o túto dotáciu, ale 3. decembra 2021 bol upovedomený, že už ju nie je možné poskytnúť.
II. Kompetenčný spor
3. Žalobca sa nato domáhal doplatenia sumy 900 € aj s úrokom z omeškania žalobou, ktorú podal Okresnému súdu Nitra. Ten uznesením č. k. 18 C 94/2023-12 postúpil vec Správnemu súdu v Bratislave. Na odôvodnenie odkázal na to, že úrad práce je podľa § 2 zákona č. 453/
2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí orgánom štátnej správy, a teda aj orgánom verejnej správy podľa § 4 SSP. Žalobca podľa neho napáda postup orgánov verejnej správy, a preto ide o správnu žalobu. 4. Správny súd s postúpením nesúhlasil a podľa § 18 ods. 4 SSP predložil vec kompetenčnému senátu. Odkázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžsk 47/2021, podľa ktorého správne súdy nemôžu konať vo veci, ktorú nemožno podradiť pod niektorý z typov konaní podľa § 6 SSP. Medzi také veci však nepatrí žaloba o peňažné plnenie, akú podal žalobca.
III. Posúdenie veci kompetenčným senátom
5. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zriadený podľa § 11 CSP prejednal predložený kompetenčný spor ako spor medzi súdmi, v ktorom je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, v zmysle § 8 ods. 1 SSP. 6.
Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
Osobitnou podkategóriou právomoci súdov sú veci, ktoré sú ustanovené v Civilnom mimosporovom poriadku a ktoré podľa jeho § 1 CMP súdy prejednávajú a rozhodujú v civilnom mimosporovom konaní. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Kompetenčný senát už vo svojej judikatúre (porov. napr. uznesenia sp. zn. 1 KO 10/2021 alebo 1 SKomp 31/2022) zdôraznil, že pre vymedzenie pojmu súkromnoprávneho sporu a súkromnoprávnej veci v zmysle § 3 CSP je zásadne rozhodujúca príslušná hmotnoprávna úprava právneho vzťahu, z ktorého vznikajú či majú vzniknúť práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom sporu v danej veci (podobne napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 KO 3/2019, uverejnené ako judikát R 32/2019). Opačný názor, ktorý bol v uzneseniach kompetenčného senátu ojedinele vyslovený a podľa ktorého by pre posúdenie právomoci mal byť rozhodný výlučne petit (napr. pre určovacie petity porov. uznesenia sp. zn. 1 KO 29/2017, 1 KO 48/2017, 1 KO 47/2017 a 1 KO 43/2017, resp. pre petit o zaplatenie peňažnej sumy 1 KO 12/2020), nemožno akceptovať. Robil by totiž rozhraničenie pôsobnosti civilných súdov a správnych súdov, ale v konečnom dôsledku aj právomoci súdov a iných orgánov verejnej moci závislým od ľubovôle žalobcu (navrhovateľa). Ten by si tak mohol
voľbou vhodného žalobného petitu (napr. určovacieho alebo o zaplatenie peňažnej sumy) „vyberať“, kto o jeho práve alebo povinnosti rozhodne. To však odporuje zneniam § 3 a 4 CSP a § 2 a 6 SSP, ktoré túto právomoc vymedzujú na základe objektívnych charakteristík jednotlivých právnych vzťahov.
8. Podľa judikatúry kompetenčného senátu (napr. uznesenie sp. zn. 1 KO 10/2021) na uvedených východiskách nič nemení ani ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa každý môže domáhať svojho práva na súde a v zákonom ustanovených prípadoch na inom orgáne Slovenskej republiky. Ani z tohto ustanovenia totiž nevyplýva právo na to, aby súd alebo iný orgán verejnej moci konali a rozhodovali o akomkoľvek mysliteľnom petite, ktorý žalobca (navrhovateľ) uplatňuje. Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky už akceptovala, že napríklad správne súdnictvo nie je budované na princípe všeobecnej úpravy pre akýkoľvek mysliteľný typ petitu a vo vzťahu k akémukoľvek mysliteľnému spôsobu konania verejnej správy (porov. uznesenie sp. zn. PL. ÚS 37/2015). Podľa čl. 46 ods. 4 ústavy totiž podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane a inej právnej ochrany môže ustanoviť zákon. Splnenie podmienok zákonného postupu pri uplatňovaní práva potom môže byť predpokladom prístupu k právnej ochrane (porov. uznesenie sp. zn. I. ÚS 37/
96). Z opačnej strany potom ústavný súd zdôrazňuje, že návrh nemožno posudzovať len podľa žalobného petitu, ale má sa posudzovať samotný (žalobný) nárok, tak ako vyplýva z obsahu žaloby alebo návrhu ako celku (porov. nález sp. zn. I. ÚS 192/2015 a iné).
9. Judikatúra kompetenčného senátu sa už zaoberala aj povahou právnych vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní rôznych dotácií orgánmi verejnej správy v sociálnej oblasti. Napríklad uznesenie sp. zn. 18 SKomp 3/2022 sa týkalo právomoci ohľadom príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne, ktorý sa podľa § 60 zákona č. 5/2004 Z. z. službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov vypláca priamo na základe oznámenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Kompetenčný senát odkázal na skoršie uznesenie sp. zn. 1 KO 32/2018, podľa ktorého sú tieto vzťahy vzťahmi verejnoprávnymi, pretože o vyplatení dotácie rozhoduje orgán verejnej správy na základe citovaného zákona, ktorý neustanovuje právomoc civilného súdu na rozhodovanie o ňom. Tento názor zodpovedal aj skoršiemu rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžo 202/2015 (judikát R 66/2016).
Oznámenia úradu práce o nevyplatení, resp. krátení príspevku tak kompetenčný senát posúdil ako individuálny správny akt, proti ktorému má smerovať obrana (domnelého) poberateľa príspevku. S názorom vyjadreným v uznesení sp. zn. 18 SKomp 3/2022 sa stotožnil aj ústavný súd v uznesení sp. zn. II. ÚS 241/2024.
10. Na druhej strane, v uzneseniach sp. zn. 1 KO 8/2018 a 1 KO 10/2018 sa kompetenčný senát zaoberal kvalifikáciou poskytovania príspevku na úhradu nákladov chránenej dielne na základe osobitne uzavretej dohody o ňom. Túto dohodu charakterizoval ako tzv. verejnoprávnu dohodu s tým, že v prípade vymáhania nárokov z nej bude rozhodujúce, či v nej prevládajú verejnoprávne alebo súkromnoprávne prvky, teda či záväzky bude možné vymáhať vydaním individuálneho správneho aktu alebo prostriedkami súkromného práva.
Na základe ustanovenia príslušnej dohody, podľa ktorého sa vzťahy z nej spravujú Občianskym zákonníkom, ako aj na základe úvahy, že úrad práce podľa zákona č. 5/2004 Z. z. nemá právo rozhodovať o porušení dohody, dospel k záveru, že riešenie sporu z nej patrí do právomoci súdov v civilnom sporovom konaní podľa § 3 CSP. Na toto uznesenie odkázal aj ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 153/2020, v ktorom však riešil otázku, či sa má takáto dohodu spravovať Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom.
11. Z uvedenej judikatúry tak možno vyvodiť, že povaha právneho vzťahu v súvislosti s poskytovaním dotácie orgánom verejnej správy závisí na tom, či právnym základom jej poskytnutia je priamo zákon alebo až (súkromnoprávna) dohoda medzi orgánom a prijímateľom dotácie. V prerokúvanej veci sa žalobca domáha doplatenia práve dotácie na podporu humanitárnej pomoci podľa nariadenia č. 103/2020 Z. z. Toto nariadenie bolo vydané na základe § 15a zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podľa ktorého mohla vláda v určitom čase nariadením ustanoviť sumu dotácie uvedenej v § 2, jej účel, spôsob jej poskytnutia, možnosť jej opakovaného poskytnutia v rozpočtovom roku a postup pri jej zúčtovaní. Ustanovenia zákona, ktoré upravujú právne skutočnosti uvedené v prvej vete, sa uplatňujú s odchýlkami ustanovenými nariadením podľa prvej vety. Podľa § 3 ods. 1 cit. nar. možno v čase krízovej situácie poskytnúť dotáciu na podporu humanitárnej pomoci [upravenú inak v § 2 písm. i) cit. zák.] v sume najviac 1800 € aj žiadateľovi, ktorý je fyzickou
osobou, ktorá v čase krízovej situácie prestala vykonávať činnosť, ktorá jej zakladá príjem. V zmysle § 3 ods. 3 sa táto dotácia poskytuje v sume 300 € mesačne. Podľa § 7 ods. 2 cit. nar. žiadosť o dotáciu podľa § 3 posudzuje a jej poskytnutie schvaľuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (čo predstavuje odchýlku od § 12 ods. 7 zákona č. 544/2010 Z. z., podľa ktorého túto dotáciu inak schvaľovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny); schválenie alebo neschválenie dotácie podľa § 3 a jej sumu úrad žiadateľovi oznamuje písomne, resp. elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom.
Podľa § 3 ods. 6 tohto nariadenia sa však na jej schválenie vzťahoval aj § 12 ods. 2 zákona č. 544/2010 Z. z., podľa ktorého sa neschválenie alebo schválenie dotácie a jej suma zverejňovali na webovom sídle ministerstva.
Podľa § 12 ods. 3 cit. zák. sa uzatvorenie zmluvy o poskytnutí dotácie predpokladalo len u presne vymenovaných typov dotácií, medzi ktorými nebola dotáciu na podporu humanitárnej pomoci. 12. Z citovaných ustanovení tak vyplýva, že nárok na dotáciu na podporu humanitárnej pomoci podľa nariadenia vlády č. 103/2020 Z. z., o ktorú ide v prerokúvanej veci, vznikal zo zákona a poskytoval ju úrad práce, sociálnych vecí a rodiny priamo na základe schválenej
žiadosti. Naopak, toto nariadenie (ale ani zákon č. 544/2010 Z. z.) nepredpokladali, že by sa na jej poskytnutie mala uzatvárať zmluva (dohoda) alebo obdobný právny úkon súkromného práva. Na základe uvedených názorov judikatúry treba uzavrieť, že právny vzťah medzi žalobcom a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny nie je súkromnoprávnym vzťahom.
Preto prejednanie sporu z tohto vzťahu nepatrí do právomoci súdu v civilnom sporovom konaní v zmysle § 3 CSP, ani osobitným zákonom nie je zverené do právomoci týchto súdov v zmysle § 4 CSP. Naopak, rozhodovanie o ňom patrí podľa ustanovení nariadenia č. 103/2020 Z. z. úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je podľa § 2 písm. c) zákona č. 453/2003 Z. z. orgánom štátnej správy a tým podľa § 4 písm. a) SSP aj orgánom verejnej správy.
13. Ako už bolo uvedené, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako orgán verejnej správy už o žiadosti žalobcu o dotáciu vydal najmenej tri individuálne správne akty: jednak oznámenie o jej schválení z 11. januára 2021, jednak prípis z 3. decembra 2021 o tom, že už ju nie je možné poskytnúť, a konečne prípis z 20. decembra 2021, ktorým reagoval na žalobcovu predžalobnú upomienku. Žaloba žalobcu, ktorou prejavuje nesúhlas s týmito závermi úradu, tak v skutočnosti smeruje proti obsahu týchto individuálnych správnych aktov.
Ochranu právam a právom chráneným záujmom proti takýmto aktom poskytujú správne súdy podľa § 2 a § 6 SSP. Úlohou žalobcu potom bude, aby - po poučení správnym súdom - uviedol svoju žalobu do súladu s požiadavkami, ktoré na ňu kladie Správny súdny poriadok.
IV. Záver
14. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kompetenčný senát dospel k záveru, že Správny súd v Bratislave neopodstatnene vyslovil nesúhlas s tým, že mu Okresný súd Nitra postúpil prerokúvanú vec. Preto podľa § 18 ods. 4 SSP vyslovil, že na prejednanie veci je daná právomoc správnych súdov. 15. Podľa § 18 ods. 4 SSP sú súdy týmto rozhodnutím viazané, čo znamená, že sú v ďalšom konaní v prerokúvanej veci povinné vychádzať z právneho názoru, že jej prejednanie patrí do právomoci správnych súdov. Preto nemôžu žiadne svoje rozhodnutie založiť na opačnom právnom názore, teda že by táto vec do právomoci správnych súdov nepatrila.
16. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 8 : 0 (jednomyseľne)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 13. novembra 2024