18SKomp/13/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:1424204554.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 3S/16/2024
- IČS
- 1424204554
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu JUDr. Pavla Naďa (sudca spravodajca) a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Terézie Mecelovej, Mgr. Michala Novotného a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v kompetenčnom spore medzi Mestským súdom Bratislava IV. (sp. zn. 24C/3/2024) a Správnym súdom v Košiciach (sp. zn. 3S/16/2024), vo veci žalobkyne: Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých, Valaliky, IČO: 31998372, Hlavná 145, 044 13 Valaliky právne zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., Južná trieda 28, 040 01 Košice, IČO: 52858774 proti žalovanému: Valaliky Industrial Park, s.r.o., IČO: 54485053, Trnavská cesta 100, 821 01, Bratislava - Ružinov o určenie náhrady za vyvlastnenie
rozhodol:
Na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu.
Odôvodnenie
I. Predmet konania vo veci
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou 2.5.2024 na Mestský súd Bratislava IV. domáhala proti žalovanému náhrady za vyvlastnenie nehnuteľnosti vedenej v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, kat. úz. Y. ako parcela reg. „C“ č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 225 m2 odčlenenej z parcely KN-E č. X-XXX/X, kat. úz. Y.. 2. V žalobe poukázala na rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, oddelenia štátnej stavebnej správy, sp. zn. OU-KE-OVBP2-2024/003033-010 zo 14.3.2024 o vyvlastnení predmetnej nehnuteľnosti za náhradu vo výške 4020,75 Eur. 3. Vyjadrujúc nespokojnosť s určenou výškou náhrady v predmetnom rozhodnutí orgánu verejnej správy žalobkyňa dala do pozornosti všeobecného súdu Znalecký posudok č. 17/ 2023 vypracovaný znalcom A.. H. Š., ktorý stanovil výšku primeranej náhrady za označenú nehnuteľnosť v sume 9398,25 Eur a na danom základe v petite žaloby z 30.4.2024 navrhla doplatenie sumy 5377,50 Eur zo strany žalovaného.
II. Kompetenčný spor
4. Mestský súd Bratislava IV. uznesením č. k. 24C/3/2024-86 z 20. júna 2024 vec postúpil Správnemu súdu v Košiciach. V odôvodnení uznesenia poukázal na dotknuté ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), a ustanovenia § 13 ods. 3, § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastnení pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon č. 282/2015 Z. z.). Tvrdil existenciu právomoci správneho súdu na rozhodnutie predmetnej veci vzhľadom na to, že podľa jeho názoru ide o „podanie - žalobu proti druhému výroku rozhodnutia Okresného úradu Košice“ ktorým rozhodol o určení finančnej náhrady za vyvlastnenie a odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd. 5. Správny súd v Košiciach podaním z 15.8.2024 v súlade s ustanovením § 18 ods. 4 SSP predložil vec Kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššiemu správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kompetenčný senát“) argumentujúc nedostatkom vlastnej právomoci vec prejednať a rozhodnúť, a to vzhľadom na skutkový a právny stav veci a taktiež judikatúru kompetenčného senátu (uznesenie kompetenčného senátu sp. zn. 18SKomp/9/2022 z 25.1.2023
III. Posúdenie veci kompetenčným senátom
6. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zriadený podľa § 11 CSP prejednal predložený kompetenčný spor ako kompetenčný spor medzi súdmi, v ktorom je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, v zmysle § 8 ods. 1 SSP.
7. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
Osobitnou podkategóriou právomoci súdov sú veci, ktoré sú ustanovené v Civilnom mimosporovom poriadku a ktoré podľa jeho § 1 CMP súdy prejednávajú a rozhodujú v civilnom mimosporovom konaní. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Kompetenčný senát sa právomocou správnych súdov v otázkach vyvlastnenia zaoberal už vo svojom uznesení sp. zn. 18SKomp/9/2022, na ktoré odkázal aj správny súd. V ňom kompetenčný senát zdôraznil, že podľa § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. rozhoduje o vyvlastnení vyvlastňovací orgán, a to rozhodnutím so samostatným výrokom o vyvlastnení a samostatným výrokom o náhrade za vyvlastnenie a spôsob jej uplatnenia. Podľa § 13 ods. 3 cit. zák. výrokom o náhrade vyvlastňovací orgán jednak určí primeranú náhradu, jednak rozhodne o prihlásených nárokoch iných osôb. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. je na preskúmanie tohto výroku príslušný súd na základe žaloby. Zároveň však z § 13 ods. 3 písm. a) in fine cit. zák. vyplýva, že vyvlastňovací orgán s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného na súd. Nárok na zaplatenie náhrady za vyvlastnenie je vo svojej podstate súkromnoprávnym nárokom na plnenie, ktorý vzniká medzi pôvodným vlastníkom alebo iným oprávneným z príslušného práva (vyvlastneným) a novým vlastníkom,
resp. tým, kto bude mať z vyvlastnenia prospech (vyvlastniteľom). O tomto súkromnoprávnom nároku však na základe § 13 ods. 1 a 3 zákona č. 282/2015 Z. z. rozhoduje v prvom rade vyvlastňovací orgán, ktorým je podľa § 7 cit. zák. okresný úrad v sídle kraja (orgán štátnej správy) a výrok tohto rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie je potom v zmysle výslovného ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. preskúmateľný v správnom súdnictve na základe žaloby, ktorou je všeobecná správna žaloba podľa § 177 a nasl. SSP (porov. aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/29/2019).
9. Z uvedeného možno uzavrieť, že (v podstate súkromnoprávny) nárok na náhradu za vyvlastnenie sa môže stať predmetom dvoch samostatných súdnych konaní - na jednej strane ho možno uplatniť v civilnom sporovom konaní podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/ 2015 Z. z. v takom rozsahu, v akom o ňom nebolo rozhodnuté v rozhodnutí o vyvlastnení.
Na druhej strane však môže byť tento nárok aj predmetom správneho súdneho konania v rozsahu, v akom bol priznaný rozhodnutím vyvlastňovacieho orgánu, pretože toto rozhodnutie možno preskúmať na základe správnej žaloby. V takomto prípade je tak pre posúdenie právomoci predovšetkým rozhodná vôľa vyvlastneného, ktorý spôsob súdneho uplatnenia alebo kontroly tohto nároku zvolí. Pritom je potrebné vychádzať z obsahu jeho žaloby (§ 124 ods. 1 CSP, § 55 ods. 3 SSP), na základe ktorého je potrebné ustáliť, či jeho cieľom je, aby súd priamo zaviazal vyvlastniteľa na zaplatenie vyššej náhrady než vyvlastniteľovi priznal vyvlastňovací orgán podľa § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. Je teda potrebné posúdiť, či žalobný návrh (petit) smeruje priamo na platenie alebo len na preskúmanie a zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia a či žalovaným je priamo vyvlastniteľ, ktorý je podľa citovaného § 6 ods. 1 a 2 cit. zák. povinným (dlžníkom) z vyvlastňovacej náhrady, alebo len vyvlastňovací orgán, prípadne odvolací orgán. Naopak, len výnimočne možno právomoc odvodzovať od rozsahu
a predmetu uplatnených námietok, pretože námietky, ktoré možno v jednom a v druhom konaní uplatňovať, sa čiastočne prekrývajú, a tak samy osebe nemôžu určovať, či vec patrí do právomoci správnych súdov alebo súdov v civilnom sporovom konaní.
10. V predmetnej právnej veci žalobkyňa zastúpená advokátom vymedzila právny obsah súdneho konania právne zreteľným spôsobom, opierajúcim sa predovšetkým o dikciu § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z. (veta za bodkočiarkou) odkazujúcu vyvlastňovaného s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie bez prerušenia konania na súd.
Ide preto o súd rozhodujúci v civilnosporovom konaní a nie správny súd u ktorého, je daná právomoc rozhodnúť prerokúvanú vec. Celková právna koncepcia žaloby z 30.4.2024 , teda jej dôvody, označenie žalovaného a navrhovaný petit rozhodnutia súdu, popri absencii akýchkoľvek námietok vo vzťahu k administratívnemu konaniu (okrem výšky priznanej náhrady) nevnášajúcu do úvah o právomoci súdov v danej právnej veci žiadne pochybnosti o dôvodnosti nesúhlasu Správneho súdu v Košiciach s postúpením veci do správneho súdnictva.
11. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kompetenčný senát dospel k záveru, že Mestský súd Bratislava IV. neopodstatnene postúpil Správnemu súdu v Košiciach prerokúvanú vec. Preto podľa § 8 ods. 1 SSP vyslovil, že na prejednanie veci nie je daná právomoc správnych súdov.
12. Podľa § 11 ods. 1 druhej vety CSP v spojení s § 8 ods. 1 SSP sú všetky súdy týmto rozhodnutím viazané, čo znamená, že sú v ďalšom konaní v prerokúvanej veci povinné vychádzať z právneho názoru, že jej prejednanie patrí do právomoci správnych súdov.
Preto nemôžu žiadne svoje rozhodnutie založiť na opačnom právnom názore, teda že by táto vec do právomoci správnych súdov nepatrila. 13. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 8 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 13. novembra 2024