18SKomp/15/2024

1. Žalobca podal na Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „všeobecný súd)“ podanie, ktoré nazval ako preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, nemajetková ujma. V tomto podaní uviedol, že 26. januára 2022 mu bolo prostredníctvom UPVS doručené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100159286/2022 z 25. januára 2022, ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 30,- € za neskoré podanie daňového priznania za rok 2020. Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100957087/2022 z 20. apríla 2022. Žalobca v podaní namietal, že daňové priznanie za rok 2022 bolo podané riadne a včas 17. marca 2020. Navrhol, aby Okresný súd v Spišskej Novej Vsi zrušil vyššie uvedené rozhodnutie č. 100159286/2022 z 25. januára 2022 a za „terorizovanie občana“ uložil finančnej správe povinnosť vyplatiť mu 10.000,- € ako formu nemajetkovej ujmy. 2. Všeobecný súd listom sp. zn. 1S/1/2022 z 22. júna 2022 postúpil vec Krajskému súdu v Košiciach v tom čase v postavení správneho súdu. V predmetnom liste uviedol, že vec postupuje v zmysle § 6, § 9 a § 10 v spojení s § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Podľa názoru všeobecného súdu sa podľa obsahu žaloby jedná o správnu žalobu, resp. o žalobu spadajúcu do správneho súdnictva. 3. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“). Správny súd listom č. k. KS-7S/53/2022-132 zo 17. septembra 2024 predložil vec kompetenčnému senátu. Podľa jeho názoru si žalobca podaním, v ktorom sa dožadoval nemajetkovej ujmy vo výške 10.000, - €, uplatnil nárok z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci“). V tejto časti sa podľa názoru správneho súdu zjavne jedná o súkromnoprávny spor, a preto správny súd v tejto časti nesúhlasí s postúpením podania z Okresného súdu Spišská Nová Ves.

4. Návrh podľa § 18 ods. 4 SSP bol podaný oprávneným subjektom. Po posúdení veci kompetenčný senát prišiel k záveru deklarovanému vo výroku tohto uznesenia, ktorý odôvodňuje v nasledovnom texte. 5. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len „CSP“) súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory .

Kompetenčný senát vo svojich rozhodnutiach už judikoval, že vzťahy upravené normami súkromného práva sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov. Práva a povinnosti tvoriace obsah súkromnoprávnych vzťahov vznikajú na základe prejavu vôle vyplývajúceho z princípu autonómie ich subjektov. To znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu (uznesenie sp. zn. 18Skomp/3/2022 z 6. októbra 2022, bod 9). Rovnako aj odborná spisba uvádza, že v oblasti súkromného práva je určujúca rovnosť účastníkov právnych vzťahov a súkromná autonómia týchto účastníkov v súkromnoprávnych vzťahoch (Dulak, A. K princípu zmluvnej slobody v súkromnoprávnych vzťahoch.

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 8. Napriek skutočnosti, že zodpovednosť štátu za škodu je upravená v osobitnom zákone, vyvodzovanie zodpovednosti štátu a štátnych orgánov za škodu má súkromnoprávnu povahu. Štát vo vzťahoch podľa tohto zákona nevystupuje ako verejnomocenský subjekt, ale ako jeden z rovnocenných subjektov medzi škodcom a poškodeným. Potvrdzuje to aj postup uplatnenia nároku na náhradu škody upravený v § 16 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. Podľa tohto ustanovenia štát a v mene štátu konajúce orgány nevedú samostatný vrchnostenský rozhodovací proces voči žiadateľovi o náhradu škody, výsledkom ktorého by bolo jednostranné rozhodnutie. Orgán konajúci v mene štátu nerozhoduje, ale len oznamuje stanovisko k tomuto nároku. Podľa ods. 4 tohto paragrafu je právo domáhať sa na súde viazané na neuspokojenie požadovaného nároku alebo na oznámenie, že tento nárok nebude uspokojený. 9.

10. Posudzovaná vec má tak v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súkromnoprávnu povahu. Spor medzi žalobcom a žalovaným je súkromnoprávnym sporom. Z uvedeného dôvodu so zreteľom na § 3 CSP a § 7 písm. d) SSP nemá právomoc vo veci konať správny súd.

. . . V tejto časti nebolo sporné, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy. Právomoc konať a rozhodnúť o tomto nároku patrí správnemu súdu.