18SKomp/16/2024

1. Žalobkyňa bola (do roku 2019) vlastníčkou pozemkov v k. ú. H. F. R., na časti ktorých má ležať cesta I/68, ktorej vlastníčkou má byť ďalšia účastníka. Tá sa vo februári 2019 podľa zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim v znení neskorších predpisov domáhala, aby Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, tieto časti pozemkov vyvlastnil. Odbor výstavby tomuto návrhu vyhovel a rozhodnutím z 24. júna 2019 jednak (I.) podľa § 13 ods. 2 písm. b) prvého bodu cit. zák. vyvlastnil presne vymedzené časti jednotlivých pozemkov vo vlastníctve žalobkyne v prospech ďalšej účastníčky, na ktorú prechádzalo vlastnícke právo k nim právoplatnosťou tohto rozhodnutia, a jednak (II.) podľa § 13 ods. 3 písm. a) cit. zák. určil náhradu za vyvlastnenie, ktorú mala ďalšia účastníčka zaplatiť žalobkyni jednorazovo. 2. Odvolanie, ktoré žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu, zamietlo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ktorého pôsobnosť podľa § 19b zákona č. 282/ 2015 Z. z. od 1. apríla 2024 prešla na žalovaného) preskúmavaným rozhodnutím z 21. januára 2020. Nato žalobkyňa podala na Krajskom súde v Prešove žalobu, ktorú označila ako „Správna žaloba“, a v jej žalobnom návrhu sa domáhala, aby správny súd zrušil uvedené rozhodnutie ministerstva, ako aj rozhodnutie odboru výstavby „vo výroku II. o určení náhrady za vyvlastnenie“.

II. Kompetenčný spor

3. Krajský súd v Prešove ako správny súd prípisom č. k. 5 S 15/2020-162 z 19. mája 2021 postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I. Na odôvodnenie uviedol, že spor o vyššiu náhradu nie je možné riešiť v správnom súdnictve. Tá je totiž podľa judikatúry (citoval judikát R 57/ 2019) z jeho právomoci vyňatá a je predmetom občianskeho súdneho konania. 4. Mestský súd Bratislava IV, na ktorý podľa § 18n ods. 2 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov prešiel výkon súdnictva z Okresného súdu Bratislava I v tejto veci, s postúpením nesúhlasil, preto predložil vec kompetenčnému senátu. Odkázal na uznesenie sp. zn. 18 SKomp 9/2022 a uzavrel, že v prerokúvanej veci sa žalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia, nie vyššej náhrady za vyvlastnenie.

5. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zriadený podľa § 11 CSP prejednal predložený kompetenčný spor ako kompetenčný spor medzi súdmi, v ktorom je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, v zmysle § 8 ods. 1 SSP.

Osobitnou podkategóriou právomoci súdov sú veci, ktoré sú ustanovené v Civilnom mimosporovom poriadku a ktoré podľa jeho § 1 CMP súdy prejednávajú a rozhodujú v civilnom mimosporovom konaní. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

resp. tým, kto bude mať z vyvlastnenia prospech (vyvlastniteľom). O tomto súkromnoprávnom nároku však na základe § 13 ods. 1 a 3 zákona č. 282/2015 Z. z. rozhoduje v prvom rade vyvlastňovací orgán, ktorým bol podľa § 7 cit. zák. účinného do 31. marca 2024 okresný úrad v sídle kraja (orgán štátnej správy) a výrok tohto rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie je potom v zmysle výslovného ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. preskúmateľný v správnom súdnictve na základe žaloby, ktorou je všeobecná správna žaloba podľa § 177 a nasl. SSP (porov. aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžk 29/ 2019). 8.

Na druhej strane však môže byť aj predmetom správneho súdneho konania v rozsahu, v akom bol priznaný rozhodnutím vyvlastňovacieho orgánu, pretože toto rozhodnutie možno preskúmať na základe správnej žaloby. V takomto prípade je tak pre posúdenie právomoci predovšetkým rozhodná vôľa vyvlastneného, ktorý spôsob súdneho uplatnenia alebo kontroly tohto nároku zvolí. Pritom je potrebné vychádzať z obsahu jeho žaloby (§ 124 ods. 1 CSP, § 55 ods. 3 SSP), na základe ktorého je potrebné ustáliť, či jeho cieľom je, aby súd priamo zaviazal vyvlastniteľa na zaplatenie vyššej náhrady než vyvlastniteľovi priznal vyvlastňovací orgán podľa § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. Bude teda potrebné posúdiť, či žalobný návrh (petit) smeruje priamo na platenie alebo len na preskúmanie a zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia a či žalovaným je priamo vyvlastniteľ, ktorý je podľa citovaného § 6 ods. 1 a 2 cit. zák. povinným (dlžníkom) z vyvlastňovacej náhrady, alebo len vyvlastňovací orgán, prípadne odvolací orgán. Naopak, len výnimočne možno právomoc odvodzovať od rozsahu a predmetu uplatnených

9. V tu prerokúvanej veci žalobkyňa - zastúpená advokátom - podala na správnom súde žalobu, ktorú výslovne označila ako „Správna žaloba“ podľa § 177 SSP, ktorú smerovala proti odvolaciemu orgánu a v ktorej sa vyslovene domáhala zrušenia jeho rozhodnutia z 21. januára 2020, ale aj výroku II vyvlastňovacieho rozhodnutia z 24. júna 2019.

IV. Prejednanie takejto žaloby tak podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. a) SSP patrí do právomoci správnych súdov.