18SKomp/16/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:6124301441.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5Sf/2/2025
- IČS
- 6124301441
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., JUDr. Teréziie Mecelovej, Mgr. Michala Novotného, prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v kompetenčnom spore medzi Okresným súdom Banská Bystrica a Správnym súdom v Banskej Bystrici, vo veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom: Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Váhovce 329, 925 62, IČO: 00306266, o zaplatenie 2.954,26 € s prísl., takto
rozhodol:
Na prejednanie veci je daná právomoc správneho súdu.
Odôvodnenie
I. Predmet kompetenčného sporu
1. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) žalobu. Domáhal sa ňou, aby Okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2954,26 €. V žalobe uviedol, že 9. januára 2024 mu bol doručený exekučný príkaz, ktorým žalovaný poveril Daňový úrad Bratislava, aby uložil žalobcovi povinnosť blokovať v tomto exekučnom príkaze špecifikovaný účet a následne vyplatiť peňažnú pohľadávku vo výške 5608,80 €, predstavujúcu trovy exekútora v exekúcii voči povinnému MR Elektro, s.r.o. Následne žalobca 10. januára 2024 vykonal platbu v sume 2954,26 €, ktorú odoslal na účet žalovaného.
V dôsledku technickej chyby žalobcu (dvoch subjektov s identickým IČO) bola poukázaná platba z účtu iného klienta žalobcu v prospech žalovaného. Z tohto dôvodu žalobca vyzval žalovaného na vrátenie predmetnej platby. Žalovaný však listom z 30. januára 2024 oznámil, že požadovaná platba s poukazom na § 55 ods. 11 daňového poriadku v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi vrátená nebude. Žalobca sa preto obrátil na okresný súd so žalobou, v ktorej požadoval vrátenie predmetnej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia.
2. Okresný súd v danom čase konajúci vo veci ako súd všeobecného súdnictva, listom sp. zn. 9C/61/2024 zo 14. januára 2025 postúpil spis Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) podľa § 43 ods. 1 Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len „CSP“) ako vecne príslušnému súdu. Poukázal, že predmet sporu má verejnoprávnu povahu, v ktorom účastníci nie sú v rovnocennom postavení. Pre určenie ďalšej právomoci pritom nie je rozhodujúce, aký je petit žaloby, ale príslušná hmotnoprávna úprava. Odpovede žalovaného z 30. januára 2024 a 7. februára 2024 na žiadosti žalobcu o vrátenie finančných prostriedkov možno považovať za rozhodnutia správnych orgánov. Okresný súd sa tak domnieva, že žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného napriek tomu, že petit nezodpovedá právnej úprave uvedenej v Správnom súdnom poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“).
3. Správny súd z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci túto vec postupom podľa § 18 ods. 4 SSP predložil listom sp. zn. 2Sf/2/2025 zo 17. septembra 2025 kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „kompetenčný senát“). V predmetnom liste zdôraznil, že žalobca sa od žalovaného domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru správneho súdu je právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným verejnoprávny, konkrétne daňovo-exekučný.
Tiež je nepochybné, že o žiadosti o vrátenie omylom zaplatenej sumy určenej na zaplatenie dane je oprávnený rozhodnúť správca dane. Podľa názoru správneho súdu však vec patrí do právomoci civilných súdov, pretože v zmysle žalobného návrhu ide o žalobu na plnenie - na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z procesnej vôle verbalizovanej žalobcom v celom tomto konaní ani z okolností tejto veci nie je možné nad akúkoľvek pochybnosť dôvodiť, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti odpovedí finančnej správy, a ani to, že sa domáha súdnej ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy podľa SSP. So zreteľom na uvedené nie je daná právomoc správneho súdu. Správny súd dodal, že nevidel dôvod ani na postup správcu dane podľa § 18 ods. 1 SSP, pretože finančná správa už opakovane nevyhovela žiadosti žalobcu o vrátenie omylom stiahnutej peňažnej sumy. S prihliadnutím na okolnosti tejto veci by tak postúpením veci finančnej správe bol žalobca v konečnom dôsledku zbavený práva na súdnu
ochranu.
II. Posúdenie kompetenčným senátom
4. Kompetenčný senát konštatuje, že nesúhlas s postúpením bol podaný oprávneným subjektom (§ 18 ods. 4 SSP). Po posúdení veci kompetenčný senát prišiel k záveru deklarovanému vo výroku tohto uznesenia, ktorý odôvodňuje v nasledovnom texte.
5. Právomoc súdov všeobecného súdnictva v konaní podľa CSP vymedzujú § 3 a § 4 tohto právneho predpisu. Podľa § 3 súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
Podľa § 4 iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. 6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, vymedzujúceho právomoc správnych súdov, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 1 SSP, vymedzujúceho predmet tohto právneho predpisu, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Kompetenčný senát pri rozhodovaní v tejto veci upriamuje pozornosť na svoje uznesenie 18SKomp/12/2024 z 13. novembra 2024, v ktorom bol posudzovaný obdobný kompetenčný spor (na toto rozhodnutie poukázal aj okresný súd). Táto vec sa týkala žiadosti o vrátenie sumy od finančnej správy, ktorú daňový subjekt mal omylom poslať na iný účet. Predmetná platba bola započítaná finančnou správou v prospech iného daňového subjektu s poukazom na § 55 ods. 11 daňového poriadku. Podľa predmetného ustanovenia správca dane je povinný prijať každú platbu, aj keď nie je vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, ako by ju zaplatil daňový subjekt. Ten, kto platbu za daňový subjekt vykonal, môže požiadať o jej preúčtovanie. Správca dane preúčtuje túto platbu na účet, ktorý mu pridelil na platbu dane, do 30 dní od podania žiadosti vo výške, v akej ju eviduje ako daňový preplatok; o vybavení žiadosti správca dane informuje toho, kto žiadosť podal. Za deň platby sa v tomto prípade považuje deň, keď bola platba odpísaná z účtu toho, kto platbu vykonal.
8. V predmetnom rozhodnutí kompetenčný senát okrem iného uviedol: 11. Kompetenčný senát už vo svojej judikatúre zdôraznil, že pre vymedzenie pojmu súkromnoprávneho sporu a súkromnej veci v zmysle § 3 CSP nie je primárne rozhodujúci petit žaloby (návrhu), ale zásadne príslušná hmotnoprávna úprava právneho vzťahu, z ktorého vznikajú či majú vzniknúť práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom sporu v danej veci (tu porovnaj napr. uznesenia sp. zn. 1SKomp/2/2021, 1SKomp/3/2021 a 1SKomp/6/2021). Opačný názor, ktorý bol v uzneseniach kompetenčného senátu ojedinele vyslovený a podľa ktorého by pre posúdenie právomoci mal byť rozhodný len petit (napr. pre určovacie petity porov. uznesenia sp. zn. 1 KO 29/2017, 1 KO 48/2017, 1 KO 47/2017 a 1 KO 43/2017, resp. pre petit o zaplatenie peňažnej sumy 1 KO 12/2020), nemožno akceptovať.
Robil by totiž rozhraničenie pôsobnosti civilných súdov a správnych súdov, ale v konečnom dôsledku aj právomoci súdov a iných orgánov verejnej moci závislým od ľubovôle žalobcu (navrhovateľa). Ten by si tak mohol voľbou vhodného žalobného petitu (napr. určovacieho alebo o zaplatenie peňažnej sumy) „vyberať", kto o jeho práve alebo povinnosti rozhodne. To však odporuje
zneniam § 3 a 4 CSP a § 2 a § 6 SSP, ktoré túto právomoc vymedzujú na základe objektívnych charakteristík jednotlivých právnych vzťahov. 12. Vzťahy upravené normami súkromného práva sú založené na princípoch právnej rovnosti
ich subjektov. Práva a povinnosti tvoriace obsah súkromnoprávnych vzťahov vznikajú na základe prejavu vôle vyplývajúceho z princípu autonómie ich subjektov. To znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinností druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Verejnoprávne vzťahy sú založené na nerovnom právnom postavení ich subjektov, pretože orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti (ide o vzťahy vertikálne). Pre vyriešenie otázky, či ten- ktorý právny vzťah je súkromnoprávny alebo verejnoprávny je nevyhnutné zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania).
Uvedenie rozhodujúcich skutočností v žalobe umožňuje súdu analyzovať daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok a uskutočniť jeho právnu kvalifikáciu aj z pohľadu otázky právomoci súdu na konanie. 13. To, aké práva alebo povinnosti žalobca uplatňuje a z akého právneho vzťahu sa musí zistiť z celého obsahu žaloby alebo návrhu, teda zo skutkového vymedzenia ako aj z jeho
právnej kvalifikácie. Ak toto posúdenie vedie k záveru, že určitá vec patrí do právomoci správnych súdov alebo iného orgánu verejnej moci, potom nie je podstatné, či petit žaloby alebo návrhu zodpovedá typom konaní pred nimi alebo či zodpovedá prípustným typom rozhodnutí, ktoré tieto orgány môžu vydať. Úlohou príslušného správneho súdu alebo iného orgánu verejnej moci je potom umožniť žalobcovi (navrhovateľovi), aby petit svojej žaloby či návrhu potrebným spôsobom opravil. Nie je však prípustné obchádzať výkon právomoci orgánov verejnej správy (resp. iných orgánov verejnej moci) a z neho vyplývajúcu príslušnosť správneho súdnictva prostredníctvom určovacej žaloby v civilnom sporovom konaní; civilný súd totiž nemôže v konaní o takejto žalobe konštatovať právne skutočnosti, ktoré majú byť výsledkom činnosti týchto orgánov (porov. uznesenie kompetenčného senátu sp. zn. 1KO/7/ 2021).
14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa obrátila na Okresný súd Banská Bystrica s návrhom na vydanie platobného rozkazu, pričom celá argumentácia, ktorú uvádza v návrhu/ žalobe sa týka rozhodnutí žalovaného (tieto považuje za nesprávne), ktorý žalobkyni listami z 24. apríla 2023 a z 1. júna 2023 oznámil, že ňou omylom vykonanú platbu na nesprávny účet, v zmysle zákona nemôže preúčtovať a ani jej ju vrátiť. V žalobe uviedla, že žalovaný nesprávne aplikoval § 55 ods. 11 daňového poriadku a spôsob, akým s platbou naložil, nemá oporu v zákone.
15. Rozhodnutia správneho orgánu označené ako „Oznámenie“ podľa svojho obsahu sú rozhodnutiami a podliehajú súdnemu prieskumu aj napriek tomu, že nespĺňajú základné náležitosti rozhodnutia vyplývajúce zo správneho poriadku, ktoré by obsahovať mali.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že bez ohľadu na názov správneho aktu, z hľadiska právnej povahy ide o rozhodnutie, ak jeho obsahom je rozhodovanie správneho orgánu o právach alebo povinnostiach príslušných subjektov. Osobitné predpisy môžu z tejto zásady ustanoviť odchýlky (porov. rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/202/2015).
16. V konaní nepochybne ide o rozhodovanie o právach dotknutého subjektu (ktorý v tomto konaní vystupuje ako žalobkyňa). Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sa svojou žalobou/ návrhom domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného, a to bez ohľadu na to, že žalobný petit nezodpovedá žalobnému petitu, aký vyžaduje právna úprava SSP. Úlohou správneho súdu pritom bude umožniť žalobkyni preformulovať žalobný petit tak, aby zodpovedal príslušnej procesnej právnej úprave v konaní pred správnym súdom (porov. uznesenie kompetenčného senátu sp. zn. 18SKomp/4/2021).
17. Z vyššie uvedených dôvodov kompetenčný senát dospel k záveru, že Správny súd v Banskej Bystrici neopodstatnene vyslovil nesúhlas s tým, že mu Okresný súd Banská Bystrica postúpil prejednávanú vec. Podľa § 18 ods. 4 SSP preto kompetenčný senát vyslovil, že na prejednanie tejto veci je daná právomoc správneho súdu. Podľa § 18 ods. 4 SSP sú súdy týmto rozhodnutím viazané. 9.
S ohľadom na vyššie citované závery je zrejmé, že ani v posudzovanej veci nie je podstatný petit žaloby, ale príslušná hmotnoprávna úprava právneho vzťahu. V posudzovanej veci nebol spor o to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je verejnoprávnym vzťahom.
Uvedené konštatoval aj správny súd v nesúhlase s postúpením zo 17. septembra 2025, kde uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je nepochybne verejnoprávny. Kompetenčný senát zdôrazňuje, že predmetný vzťah nie je rovnocenným vzťahom dvoch entít. 10. Žalovaný v tomto vzťahu vystupuje ako orgán štátnej správy, pretože mu toto postavenie priznáva § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe v účinnom znení. Žalobca do tohto vzťahu nevstúpil dobrovoľne, ale konal na základe jemu doručeného exekučného príkazu finančnou správou, ktorým bol autoritatívne zaviazaný splniť povinnosť vyplývajúcu z tohto exekučného príkazu.
11. Podľa § 4 SSP sa orgány štátnej správy považujú za orgány verejnej správy. Úkony, ktorými tieto orgány faktickým postupom zasahujú do práv a povinností spravovaných subjektov sú podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP považované za iné zásahy. Akty, ktorými orgány verejnej správy zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, prípadne akty, ktorými, sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté, možno považovať za rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) SSP.
12. Na základe uvedeného je zrejmé, že právo žalobcu vyplývajúce zo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, patrí do právomoci správneho súdnictva, pretože predmet sporu je následkom činnosti žalovaného v rámci výkonu verejnej správy. Žalovaný pritom túto činnosť vykonával v postavení orgánu verejnej správy.
III. Záverečné zhodnotenie
13. Podľa § 18 ods. 4 SSP ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží na rozhodnutie kompetenčnému senátu najvyššieho správneho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané. Z dôvodu, že postúpenie veci správnym súdom nebolo dôvodné, kompetenčný senát rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. 14. Toto uznesenie prijal kompetenčný senát jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 10. novembra 2025