18SKomp/17/2024

UZNESENIE

Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Jaroslavy Fúrovej (sudkyne spravodajkyne), JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., JUDr. Terézie Mecelovej, Mgr. Michala Novotného a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. v kompetenčnom spore medzi Mestským súdom Bratislava IV a Správnym súdom v Bratislave, vo veci žalobcu : X.. F. N., R.. XX.X.XXXX, D. Z. XXX/X, Š., proti žalovanému : Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, o náhradu za stratu na služobnom plate, takto

rozhodol:

Na prejednanie veci je daná právomoc správneho súdu.

Odôvodnenie

I. Predmet konania vo veci

2. V žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. MF/011078/2013-23-1 zo dňa 03.06.2013 a postupu Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „žaloba č. 1“) žalobca navrhol vydanie rozhodnutia, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť rozhodnutie v plnom rozsahu zrušiť. Rovnako tak žalobca navrhol v žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. MF/011078/2013-23-4 zo dňa 03.06.2013 a postupu Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „žaloba č. 4“ a spoločne so žalobou č. 1 aj ako „žaloby č. 1 a 4“) 3.

náhradu na strate na služobnom plate vo výške 362,63 EUR. V žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. MF/011078/2013-23-5 zo dňa 03.06.2013 a postupu Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „žaloba č. 5“ a spoločne so žalobou č. 2 a žalobou č. 3 aj ako „žaloby č. 2, 3 a 5“) žalobca navrhol vydanie rozhodnutia, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť vydať rozhodnutie podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. a priznať od 01.01.2008 náhradu na strate na služobnom plate vo výške 7.100,- Sk, čo po prepočte konverzným kurzom 30,1260 predstavuje sumu 235,68 EUR a povinnosť vydať rozhodnutie podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. a priznať od 01.09.2009 náhradu na strate na služobnom plate vo výške 362,63 EUR.

V prípade žaloby č. 1 a 4 o znížení náhrady za stratu na služobnom plate (ďalej v texte aj „náhrada“) podľa § 28 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) a v prípade žaloby č. 2, 3 a 5 o zvýšení náhrady podľa § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. Proti každému vyššie uvedenému rozhodnutiu riaditeľa Colného úradu podal žalobca odvolanie, ktoré [piatimi samostatnými rozhodnutiami; podľa poradia žalôb ide o rozhodnutia z 12. marca 2010 č. 9892/2010-1214, č. 9893/2010-1214, č. 9921/2010-1214, č. 9922/2010-1214 a č. 9923/2010-1214 (ďalej len „rozhodnutia generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva“) generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zamietol. Žalobca podal žiadosť na preskúmanie všetkých rozhodnutí generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva mimo odvolacieho konania. Jedným listom (č. MF/014583/2010/1-23 z 22. júna 2010) Ministerstva

zistený skutkový stav veci v dôsledku pochybenia orgánu v procesnom postupe dokazovania, čím došlo k vydaniu rozporného a zmätočného rozhodnutia. Rozhodnutia ministra financií, ktorých zrušenia sa žalobca domáha v žalobách č. 2, 3 a 5, považuje za rozporné, konkrétne s § 28 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z. a s § 79 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. v časti odôvodnenia týkajúcej sa výpočtu zvýšenia náhrady, nakoľko podľa jeho právnej argumentácie dospel k vyššiemu zvýšeniu náhrady, ktorú žiada žalovaným priznať opätovne samostatne

5. Krajský súd v Bratislave uznesením z 13. februára 2014 č. k. 1S/187/2013-290, sp. zn. 1S/196/2013, 1S/197/2013, 1S/198/2013, 1S/199/2013 (ďalej len „uznesenie“) vylúčil na samostatné konanie časť žaloby o náhradu straty na služobnom plate uplatnenej v rozhodnutiach žalovaného č. MF/011078/2013-23-5 od 1. januára 2008 vo výške 235,68 eura a od 1. septembra 2009 vo výške 362,63 eura (žaloba č. 5), č. MF/011078/2013-23-3 od 1. januára 2009 vo výške 287,63 eura a od 1. septembra 2009 vo výške 362,63 eura (žaloba č. 3) a č. MF/011078/2013-23-2 od 1. januára 2010 vo výške 373,02 eura a od 1. septembra 2009 vo výške 362,63 eura (žaloba č. 2) s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec (vo vylúčenej časti) postúpená Okresnému súdu Bratislava I ako súdu príslušnému na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že v zmysle § 244 a 246 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) sa za vecne príslušný súd na prejednanie žalôb považuje len v tej časti, v ktorej ide o prieskum zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, avšak nie je vecne príslušný na prejednanie žaloby v časti, ktorú posúdil ako žalobu o náhradu straty na služobnom plate. 6. Zo súdneho spisu vyplýva, že v rovnaký deň, 13. februára 2014 Krajský súd v Bratislave svojím uznesením č. k. 1S/187/2013-296, sp. zn. 1S/196/2013, 1S/197/2013, 1S/198/2013, 1S/ 199/2013 zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí na základe žalôb 1 až 5, a to z dôvodu zániku rozhodnutí, ktorých súdneho prieskumu sa žalobca domáhal. 7. Následne už Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj „civilný súd“) nesúhlasiac s postúpením veci túto predložil v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) na rozhodnutie kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kompetenčný senát“), keďže zo žalôb podaných žalobcom na správny súd ani z jeho ďalších podaní nevyplýva, že by sa domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady straty na služobnom plate, pretože je nepochybné, že sa domáhal zrušenia predmetných rozhodnutí pre ich nezákonnosť. Poukázal tiež na to, že Krajský súd v Bratislave uznesením vylúčil na samostatné konanie a postúpil na Okresný súd Bratislava I neexistujúcu časť žaloby, keďže už v čase vydania tohto uznesenia mal vedomosť o tom, že ním vo výroku citované rozhodnutia žalovaného boli samotným žalovaným zrušené. Daná vec preto patrí do správneho súdnictva.

8. Skôr než kompetenčný senát pristúpi k posúdeniu dôvodnosti nesúhlasu Mestského súdu Bratislava IV s postúpením veci špecifikovanej v záhlaví tohto rozhodnutia, preskúma, či medzi civilným súdom a Krajským súdom v Bratislave je kompetenčný spor, o ktorom je príslušný rozhodnúť podľa § 8 ods. 1 SSP. 9. Krajský súd v Bratislave, na ktorý sa žalobca svojimi žalobami obrátil, postúpil vec v časti o náhradu straty na služobnom plate Okresnému súdu Bratislava I ako súdu príslušnému na ďalšie konanie vychádzajúc z uznesenia. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že sa nepovažoval za súd vecne príslušný na prejednanie žalôb v danej časti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že až 1. júna 2023 došlo k zriadeniu osobitných súdov správneho súdnictva, pričom dovtedy správne súdnictvo v prvej inštancii vykonávali až na výnimky ustanovené CSP krajské súdy. Na druhej strane civilný súd nesúhlas s postúpením veci odôvodňuje práve tým, že vec patrí do správneho súdnictva, keď žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí ministra financií a postupu, ktorý im predchádzal. 10. Z uvedeného vyplýva, že Krajský súd v Bratislave a civilný súd považovali vec za patriacu do právomoci súdov Slovenskej republiky, no nepovažovali sa za súd vecne príslušný na konanie v prvej inštancii, keďže vec považovali v intenciách § 2 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za správnu alebo občianskoprávnu. 11. Je teda zrejmé, že medzi Krajským súdom v Bratislave a civilným súdom je kompetenčný spor, o ktorom je kompetenčný senát oprávnený rozhodovať podľa § 8 ods. 1 SSP. 12. Kompetenčný senát v tejto súvislosti poukazuje na to, že v priebehu konania na Okresnom súde Bratislava I došlo k tzv. reforme súdnej mapy, v zmysle ktorej sa okrem iného osobitne zriadili súdy správneho súdnictva, na ktoré prešiel výkon súdnictva z príslušných krajských súdov ako správnych súdov [z Krajského súdu v Bratislave na Správny súd v Bratislave v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov]. Zároveň došlo k zrušeniu Okresného súdu Bratislava Vak zmene označenia ostatných bratislavských okresných súdov na mestské súdy, no tiež došlo k prerozdeleniu vecí vedených na pôvodných bratislavských okresných súdoch medzi jednotlivé bratislavské mestské sudy podľa ich povahy (§ 18n ods. 1 a 2 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov).

13. Z obsahu predmetných žalôb vyplýva, že vec sa týka rozhodovania o náhrade za stratu na služobnom plate podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, ktorý v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré okrem iného tvorí úrazové zabezpečenie. Náhrada má povahu nárokovateľnej dávky úrazového zabezpečenia v zmysle § 4 ods. 2 v spojení s § 20 ods. 1 a § 103 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2013, ktorá sa poskytuje policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi v peniazoch. Policajtom sa pritom na dané účely podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2013 rozumie aj colník. Zákon č. 328/ 2002 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2013 (§ 83 a § 84) obsahuje právnu úpravu konania o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia (teda aj konanie o náhrade), pričom pozitívne upravuje subsidiárne pôsobenie správneho poriadku (§ 84 ods. 1). V prípade colníka v zmysle § 81 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov platí, že náhradu

Odvolacím orgánom je v zmysle § 84 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. nadriadený určený podľa osobitného predpisu. 14. Pre určenie, či konkrétna vec patrí do právomoci súdov v civilnom sporovom konaní alebo do právomoci správnych súdov, je rozhodujúce, či predmet sporu možno zaradiť do množiny súkromnoprávnych sporov v zmysle § 3 CSP, respektíve iných sporov v zmysle § 4 CSP, alebo či predmetom sporu je otázka zákonnosti určitej formy činnosti verejnej správy (18SKomp/5/ 2013). 15.

16. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov je predpisom verejného práva, ktorý v jeho šiestej časti upravuje konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia ako osobitný druh administratívneho konania, v ktorom rozhoduje individuálnym správnym aktom orgán verejnej správy o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb.

18. V prípade žalôb č. 2, 3 a 5 žalobca navrhol uloženie povinnosti žalovanému vydať rozhodnutie a zároveň priznať žalobcovi náhradu vo výške 362,63 eura od 1. septembra 2009. Z obsahu týchto žalôb je zrejmé, že žalobca nimi sleduje určitý výsledok, ktorý mal byť dosiahnutý orgánmi verejnej správy, ktoré náhradu nezvýšili v takej výške, v akej podľa neho mali, čím mal byť žalobca ukrátený.

V prípade danej časti žalôb ide teda o vec správneho práva, a nie o súkromnoprávnu vec. 20. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel kompetenčný senát k záveru, že na prejednanie veci je daná právomoc správneho súdu, keďže rozhodovanie o žalobách týkajúcich sa rozhodnutí, opatrení, nečinnosti alebo iných zásahov subjektov predpokladaných v zákone č. 328/2002 Z. z. na konanie vo veciach sociálneho zabezpečenia je predmetom správneho súdnictva, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

rozhodnutiach označil už za žalovaného orgán verejnej správy, a nie štát. 22. Záverom kompetenčný súd dodáva, že napriek skutočnosti, že v právnej veci o preskúmanie zákonnosti predmetných rozhodnutí Krajský súd v Bratislave už rozhodol samostatným uznesením, v záujme princípu právnej istoty bude potrebné, aby správny súd rozhodol aj o časti žaloby vylúčenej na samostatné konanie.

V Bratislave dňa 5. februára 2025