18SKomp/17/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:1114212763.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Okresný súd Bratislava I
- Sp. zn. 1. inštancie
- B1-15Cpr/4/2014
- IČS
- 1114212763
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Jaroslavy Fúrovej (sudkyne spravodajkyne), JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., JUDr. Terézie Mecelovej, Mgr. Michala Novotného a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. v kompetenčnom spore medzi Mestským súdom Bratislava IV a Správnym súdom v Bratislave, vo veci žalobcu : X.. F. N., R.. XX.X.XXXX, D. Z. XXX/X, Š., proti žalovanému : Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, o náhradu za stratu na služobnom plate, takto
rozhodol:
Na prejednanie veci je daná právomoc správneho súdu.
Odôvodnenie
I. Predmet konania vo veci
1. Žalobca doručil v roku 2013 na Krajský súd v Bratislave päť samostatných žalôb, v ktorých žalovaného označil ako : Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava.
2. V žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. MF/011078/2013-23-1 zo dňa 03.06.2013 a postupu Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „žaloba č. 1“) žalobca navrhol vydanie rozhodnutia, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť rozhodnutie v plnom rozsahu zrušiť. Rovnako tak žalobca navrhol v žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. MF/011078/2013-23-4 zo dňa 03.06.2013 a postupu Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „žaloba č. 4“ a spoločne so žalobou č. 1 aj ako „žaloby č. 1 a 4“) 3.
V žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. MF/011078/2013-23-2 zo dňa 03.06.2013 a postupu Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „žaloba č. 2“) žalobca navrhol vydanie rozhodnutia, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť vydať rozhodnutie podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. a priznať od 01.01.2010 náhradu na strate na služobnom plate vo výške 373,02 EUR a povinnosť vydať rozhodnutie podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. a priznať od 01.09.2009 náhradu na strate na služobnom plate vo výške 362,63 EUR. V žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. MF/011078/ 2013-23-3 zo dňa 03.06.2013 a postupu Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „žaloba č. 3“) žalobca navrhol vydanie rozhodnutia, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť vydať rozhodnutie podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. a priznať od 01.01.2009 náhradu na strate na služobnom plate vo výške 287,63 EUR a povinnosť vydať rozhodnutie podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. a priznať od 01.09.2009
náhradu na strate na služobnom plate vo výške 362,63 EUR. V žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. MF/011078/2013-23-5 zo dňa 03.06.2013 a postupu Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „žaloba č. 5“ a spoločne so žalobou č. 2 a žalobou č. 3 aj ako „žaloby č. 2, 3 a 5“) žalobca navrhol vydanie rozhodnutia, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť vydať rozhodnutie podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. a priznať od 01.01.2008 náhradu na strate na služobnom plate vo výške 7.100,- Sk, čo po prepočte konverzným kurzom 30,1260 predstavuje sumu 235,68 EUR a povinnosť vydať rozhodnutie podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. a priznať od 01.09.2009 náhradu na strate na služobnom plate vo výške 362,63 EUR.
4. Z obsahu žalôb vyplýva, že Colný úrad Nitra rozhodol [piatimi samostatnými rozhodnutiami; podľa poradia žalôb ide o rozhodnutia z 25. januára 2010 č. 3136/2010-6134, č. 3138/2010-6134, č. 3135/2010-6134, č. 3134/2010-6134 a č. 3131/2010-6134 (ďalej len „rozhodnutia riaditeľa colného úradu“)] o náhrade za stratu na služobnom plate žalobcu.
V prípade žaloby č. 1 a 4 o znížení náhrady za stratu na služobnom plate (ďalej v texte aj „náhrada“) podľa § 28 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) a v prípade žaloby č. 2, 3 a 5 o zvýšení náhrady podľa § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. Proti každému vyššie uvedenému rozhodnutiu riaditeľa Colného úradu podal žalobca odvolanie, ktoré [piatimi samostatnými rozhodnutiami; podľa poradia žalôb ide o rozhodnutia z 12. marca 2010 č. 9892/2010-1214, č. 9893/2010-1214, č. 9921/2010-1214, č. 9922/2010-1214 a č. 9923/2010-1214 (ďalej len „rozhodnutia generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva“) generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zamietol. Žalobca podal žiadosť na preskúmanie všetkých rozhodnutí generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva mimo odvolacieho konania. Jedným listom (č. MF/014583/2010/1-23 z 22. júna 2010) Ministerstva
financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) bola žiadosť zamietnutá. Následne však minister financií rozhodol piatimi samostatnými rozhodnutiami [podľa poradia žalôb ide o rozhodnutia z 3. júna 2013 č. MF/011078/2013-23-1, č. MF/011078/2013-23-2, č. MF/011078/2013-23-3, č. MF/011078/2013-23-4 a č. MF/011078/2013-23-5 (ďalej len „rozhodnutia ministra financií“)], preskúmania ktorých sa žalobca v tomto prípade domáha, a to tak, že odvolania žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutia generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva. Žalobca v žalobách výslovne uvádza, že sa domáha zrušenia rozhodnutí ministra financií z dôvodu, že sú v rozpore s § 46 správneho poriadku, keď nie je v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z. a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len „ústava“), v prípade žalôb č. 2, 3 a 5 ani so zákonom č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len „zákon č. 200/1998 Z. z.“), nebol spoľahlivo
zistený skutkový stav veci v dôsledku pochybenia orgánu v procesnom postupe dokazovania, čím došlo k vydaniu rozporného a zmätočného rozhodnutia. Rozhodnutia ministra financií, ktorých zrušenia sa žalobca domáha v žalobách č. 2, 3 a 5, považuje za rozporné, konkrétne s § 28 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z. a s § 79 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. v časti odôvodnenia týkajúcej sa výpočtu zvýšenia náhrady, nakoľko podľa jeho právnej argumentácie dospel k vyššiemu zvýšeniu náhrady, ktorú žiada žalovaným priznať opätovne samostatne
vydaným rozhodnutím. Vo vzťahu k rozhodnutiam ministra financií, ktorých zrušenia sa domáha v žalobách č. 1 a 4, má žalobca za to, že žiadne ustanovenie zákona č. 328/2002 Z. z. neumožňuje zníženie náhrady, ale len jej zvýšenie podľa § 28 ods. 2 daného zákona, preto ich žiada v celom rozsahu zrušiť.
5. Krajský súd v Bratislave uznesením z 13. februára 2014 č. k. 1S/187/2013-290, sp. zn. 1S/196/2013, 1S/197/2013, 1S/198/2013, 1S/199/2013 (ďalej len „uznesenie“) vylúčil na samostatné konanie časť žaloby o náhradu straty na služobnom plate uplatnenej v rozhodnutiach žalovaného č. MF/011078/2013-23-5 od 1. januára 2008 vo výške 235,68 eura a od 1. septembra 2009 vo výške 362,63 eura (žaloba č. 5), č. MF/011078/2013-23-3 od 1. januára 2009 vo výške 287,63 eura a od 1. septembra 2009 vo výške 362,63 eura (žaloba č. 3) a č. MF/011078/2013-23-2 od 1. januára 2010 vo výške 373,02 eura a od 1. septembra 2009 vo výške 362,63 eura (žaloba č. 2) s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec (vo vylúčenej časti) postúpená Okresnému súdu Bratislava I ako súdu príslušnému na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že v zmysle § 244 a 246 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) sa za vecne príslušný súd na prejednanie žalôb považuje len v tej časti, v ktorej ide o prieskum zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, avšak nie je vecne príslušný na prejednanie žaloby v časti, ktorú posúdil ako žalobu o náhradu straty na služobnom plate. 6. Zo súdneho spisu vyplýva, že v rovnaký deň, 13. februára 2014 Krajský súd v Bratislave svojím uznesením č. k. 1S/187/2013-296, sp. zn. 1S/196/2013, 1S/197/2013, 1S/198/2013, 1S/ 199/2013 zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí na základe žalôb 1 až 5, a to z dôvodu zániku rozhodnutí, ktorých súdneho prieskumu sa žalobca domáhal. 7. Následne už Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj „civilný súd“) nesúhlasiac s postúpením veci túto predložil v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) na rozhodnutie kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kompetenčný senát“), keďže zo žalôb podaných žalobcom na správny súd ani z jeho ďalších podaní nevyplýva, že by sa domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady straty na služobnom plate, pretože je nepochybné, že sa domáhal zrušenia predmetných rozhodnutí pre ich nezákonnosť. Poukázal tiež na to, že Krajský súd v Bratislave uznesením vylúčil na samostatné konanie a postúpil na Okresný súd Bratislava I neexistujúcu časť žaloby, keďže už v čase vydania tohto uznesenia mal vedomosť o tom, že ním vo výroku citované rozhodnutia žalovaného boli samotným žalovaným zrušené. Daná vec preto patrí do správneho súdnictva.
II. Kompetenčný spor
8. Skôr než kompetenčný senát pristúpi k posúdeniu dôvodnosti nesúhlasu Mestského súdu Bratislava IV s postúpením veci špecifikovanej v záhlaví tohto rozhodnutia, preskúma, či medzi civilným súdom a Krajským súdom v Bratislave je kompetenčný spor, o ktorom je príslušný rozhodnúť podľa § 8 ods. 1 SSP. 9. Krajský súd v Bratislave, na ktorý sa žalobca svojimi žalobami obrátil, postúpil vec v časti o náhradu straty na služobnom plate Okresnému súdu Bratislava I ako súdu príslušnému na ďalšie konanie vychádzajúc z uznesenia. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že sa nepovažoval za súd vecne príslušný na prejednanie žalôb v danej časti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že až 1. júna 2023 došlo k zriadeniu osobitných súdov správneho súdnictva, pričom dovtedy správne súdnictvo v prvej inštancii vykonávali až na výnimky ustanovené CSP krajské súdy. Na druhej strane civilný súd nesúhlas s postúpením veci odôvodňuje práve tým, že vec patrí do správneho súdnictva, keď žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí ministra financií a postupu, ktorý im predchádzal. 10. Z uvedeného vyplýva, že Krajský súd v Bratislave a civilný súd považovali vec za patriacu do právomoci súdov Slovenskej republiky, no nepovažovali sa za súd vecne príslušný na konanie v prvej inštancii, keďže vec považovali v intenciách § 2 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za správnu alebo občianskoprávnu. 11. Je teda zrejmé, že medzi Krajským súdom v Bratislave a civilným súdom je kompetenčný spor, o ktorom je kompetenčný senát oprávnený rozhodovať podľa § 8 ods. 1 SSP. 12. Kompetenčný senát v tejto súvislosti poukazuje na to, že v priebehu konania na Okresnom súde Bratislava I došlo k tzv. reforme súdnej mapy, v zmysle ktorej sa okrem iného osobitne zriadili súdy správneho súdnictva, na ktoré prešiel výkon súdnictva z príslušných krajských súdov ako správnych súdov [z Krajského súdu v Bratislave na Správny súd v Bratislave v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov]. Zároveň došlo k zrušeniu Okresného súdu Bratislava Vak zmene označenia ostatných bratislavských okresných súdov na mestské súdy, no tiež došlo k prerozdeleniu vecí vedených na pôvodných bratislavských okresných súdoch medzi jednotlivé bratislavské mestské sudy podľa ich povahy (§ 18n ods. 1 a 2 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov).
III. Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu s postúpením veci
13. Z obsahu predmetných žalôb vyplýva, že vec sa týka rozhodovania o náhrade za stratu na služobnom plate podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, ktorý v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré okrem iného tvorí úrazové zabezpečenie. Náhrada má povahu nárokovateľnej dávky úrazového zabezpečenia v zmysle § 4 ods. 2 v spojení s § 20 ods. 1 a § 103 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2013, ktorá sa poskytuje policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi v peniazoch. Policajtom sa pritom na dané účely podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2013 rozumie aj colník. Zákon č. 328/ 2002 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2013 (§ 83 a § 84) obsahuje právnu úpravu konania o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia (teda aj konanie o náhrade), pričom pozitívne upravuje subsidiárne pôsobenie správneho poriadku (§ 84 ods. 1). V prípade colníka v zmysle § 81 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov platí, že náhradu
priznáva, zvyšuje, znižuje, zastavuje a odníma nadriadený, ktorý je oprávnený ho ustanoviť alebo vymenovať do funkcie. Z ustanovenia § 21 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že o náhrade za stratu na služobnom plate sa rozhoduje písomným rozhodnutím.
Odvolacím orgánom je v zmysle § 84 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. nadriadený určený podľa osobitného predpisu. 14. Pre určenie, či konkrétna vec patrí do právomoci súdov v civilnom sporovom konaní alebo do právomoci správnych súdov, je rozhodujúce, či predmet sporu možno zaradiť do množiny súkromnoprávnych sporov v zmysle § 3 CSP, respektíve iných sporov v zmysle § 4 CSP, alebo či predmetom sporu je otázka zákonnosti určitej formy činnosti verejnej správy (18SKomp/5/ 2013). 15.
Pre posúdenie, či ide o oblasť verejnej správy, a nie prejednávanie a rozhodovanie súkromnoprávnych sporov a iných súkromnoprávnych vecí inými orgánmi ako súdom, je potrebné vychádzať z hmotnoprávnej úpravy právneho vzťahu, z ktorého vyplývajúce práva a povinnosti jeho subjektov sa stali predmetom sporu [1KO/3/2019 (R 32/2019)].
16. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov je predpisom verejného práva, ktorý v jeho šiestej časti upravuje konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia ako osobitný druh administratívneho konania, v ktorom rozhoduje individuálnym správnym aktom orgán verejnej správy o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb.
17. V prejednávanej veci považuje kompetenčný senát za rozhodujúcu skutočnosť, že žalobca sa nesporne domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí ministra financií a postupu, ktorý im predchádzal, konkrétne rozhodnutí žalovaného orgánu verejnej správy vydaných na podklade žiadosti žalobcu na ich preskúmanie mimo odvolacieho konania, a to po vydaní rozhodnutí v odvolacom konaní na podklade odvolaní žalobcu proti rozhodnutiam riaditeľa colného úradu vo veci o náhrade za stratu na služobnom plate.
18. V prípade žalôb č. 2, 3 a 5 žalobca navrhol uloženie povinnosti žalovanému vydať rozhodnutie a zároveň priznať žalobcovi náhradu vo výške 362,63 eura od 1. septembra 2009. Z obsahu týchto žalôb je zrejmé, že žalobca nimi sleduje určitý výsledok, ktorý mal byť dosiahnutý orgánmi verejnej správy, ktoré náhradu nezvýšili v takej výške, v akej podľa neho mali, čím mal byť žalobca ukrátený.
19. O priznaní alebo zvýšení náhrady za stratu na služobnom plate rozhoduje podľa zákona č. 328/2002 Z. z. príslušný orgán verejnej správy, pričom zákonnosť takého rozhodnutia podlieha na základe správnej žaloby prieskumu v správnom súdnictve (§ 2 SSP, predtým § 244 OSP).
V prípade danej časti žalôb ide teda o vec správneho práva, a nie o súkromnoprávnu vec. 20. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel kompetenčný senát k záveru, že na prejednanie veci je daná právomoc správneho súdu, keďže rozhodovanie o žalobách týkajúcich sa rozhodnutí, opatrení, nečinnosti alebo iných zásahov subjektov predpokladaných v zákone č. 328/2002 Z. z. na konanie vo veciach sociálneho zabezpečenia je predmetom správneho súdnictva, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
21. Kompetenčný súd pre úplnosť dopĺňa, že vzhľadom na povahu veci nepovažuje za rozhodnú skutočnosť v tomto kompetenčnom spore, že žalobca označil žalovaného uvedením názvu štátu a názvu štátneho orgánu, ktorý za štát koná. Štát síce môže byť účastníkom (resp. stranou sporu) súdneho konania ako subjekt súkromného práva, čo predpokladá § 21 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ako aj procesné predpisy (§ 135 ods. 1 CSP, predtým § 21 ods. 4 OSP), ale osobitne v správnom súdnictve je žalovaným orgán verejnej správy. Z ostatného obsahu žalôb však jednoznačne vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí konkrétneho orgánu verejnej správy a poukazuje na nevydanie rozhodnutia konkrétnym orgánom verejnej správy. Zo žaloby tak vyplýva označenie orgánu verejnej správy, a teda subjekt žalovaného možno v intenciách § 32 ods. 2 CSP, predtým § 249 ods. 2 OSP jednoznačne ustáliť z označeného rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy (2Sži/2/2010, 4Sžo/19/2011). Naviac aj samotný Krajský súd v Bratislave vo svojich
rozhodnutiach označil už za žalovaného orgán verejnej správy, a nie štát. 22. Záverom kompetenčný súd dodáva, že napriek skutočnosti, že v právnej veci o preskúmanie zákonnosti predmetných rozhodnutí Krajský súd v Bratislave už rozhodol samostatným uznesením, v záujme princípu právnej istoty bude potrebné, aby správny súd rozhodol aj o časti žaloby vylúčenej na samostatné konanie.
23. Podľa § 18 ods. 4 SSP sú súdy týmto rozhodnutím viazané. 24. Toto rozhodnutie prijal kompetenčný senát pomerom hlasov 8:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 5. februára 2025