18SKomp/18/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:1121210256.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 30Sas/16/2024
- IČS
- 1121210256
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa), JUDr. Terézie Mecelovej, Mgr. Michala Novotného a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v kompetenčnom spore medzi Správnym súdom v Banskej Bystrici a Mestským súdom Bratislava IV, vo veci žalobkyne G. M., H. XX. Z. XXXX, C. Z., H. XXXX/XX proti žalovanému Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže, Bratislava, Šagátova 1, o žalobe pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia, vedenej na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 30Sas/16/2024, predtým na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-3C/66/2021, takto
rozhodol:
Na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu.
Odôvodnenie
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou z 21. decembra 2021 pôvodne vedenou na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3C/66/2021 domáhala nárokov súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálnych dávok podľa § 307 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“).
V žalobe uviedla, že sa domáha súdnej ochrany práva nebyť diskriminovaná v oblasti sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), ďalej len ,,zákon č. 365/2004 Z. z.“. Žiadala, aby jej bol vyplácaný vdovský výsluhový dôchodok odo dňa úmrtia jej manžela Jozefa Družbackého zomrelého dňa 21. novembra 2020, z dôvodu splnenia podmienok na priznanie vdovského výsluhového dôchodku.
Rozhodnutím žalovaného z 12. júna 2000 bola výplata výsluhového príspevku zastavená. Žiadala uložiť žalovanému povinnosť v lehote 14 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, navodiť zákonný stav v konaní o vdovskom výsluhovom dôchodku v súlade s rešpektovaním zásady rovnakého zaobchádzania pri rozhodovaní o už vzniknutom nároku na vdovský výsluhový dôchodok; v prípade, ak žalovaný nenavodí zákonný stav u žalobkyne, navrhla uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej zadosťučinenie vo výške 8000 eur. Doplneným podaním z 22. februára 2024 sa domáhala zrušenia rozhodnutia č. GR ZVJS-d-17103/14-2021 z 3. marca 2021 vydaného žalovaným, ktorým jej nebol priznaný vdovský výsluhový dôchodok pre vedomé porušenie všeobecného zákazu diskriminácie jej osoby a pre porušenie príslušného ustanovenia zákona č. 382/2002 Z. z., týkajúceho sa nároku priznania a vyplácania vdovského výsluhového dôchodku. S účinnosťou od 1. júna 2023 z dôvodu zmeny právnej úpravy vec prešla do pôsobnosti Mestského súdu Bratislava IV, vedená pod sp. zn. B1-3C/66/2021. 2.
Mestský súd Bratislava IV podaním z 25. apríla 2024 postúpil vec Správnemu súdu v Bratislave z dôvodu, že ide o vec patriacu do správneho súdnictva podľa § 6 ods. 2 písm. c) v spojení s § 199 ods. 1 písm. h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,SSP“), § 40 a § 43 ods. 1 zákona č. 160/2015 z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“). Postúpenie odôvodnil tým, že žalobkyňa po výzve súdu na opravu alebo doplnenie žaloby, podaním z 22. februára 2024 žiadala zrušiť rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-17103/14-2021 z 3. marca 2021 o nepriznaní vdovského výsluhového dôchodku. Súdom miestne príslušným je podľa § 13 ods. 1 SSP správny súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. 16Sas/21/2024-41 z 20. mája 2024 postúpil vec vedenú pod sp. zn. 16Sas/21/2024 Správnemu súdu v Banskej Bystrici ako miestne príslušnému súdu. 4. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 30Sas/6/2024-55 z 31. júla 2024 postúpil vec Mestskému súdu Bratislava IV ako súdu vecne a miestne príslušnému.
V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa v podaní z 3. júla 2024 jednoznačne tvrdila, že si uplatnila antidiskriminačnú žalobu v zmysle § 307 CSP a nie správnu žalobu. Keďže Správny súd v Banskej Bystrici nie je vecne príslušným súdom na konanie a rozhodovanie v danej veci, v súlade s ustanovením § 18 ods. 2 SSP postúpil vec Mestskému súdu Bratislava IV ako všeobecnému súdu vecne a miestne príslušnému podľa ustanovení § 12 ods. 1, § 13 a § 15 ods. 1 CSP. 5.
Mestský súd Bratislava IV podaním z 2. októbra 2024 vec vedenú pod sp. zn. 25C/54/ 2024 vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici z dôvodu nesprávneho postúpenia. Citujúc ustanovenie § 18 ods. 2 a 4 SSP dôvodil, že z návrhu na začatie konania zistil, že obsahuje prvky právomoci a vecnej príslušnosti správneho súdu. Pokiaľ správny súd nesúhlasil s postúpením, mal predložiť vec kompetenčnému senátu, lebo spor o vecnú príslušnosť sa prekrýva so sporom o právomoc správneho súdu, preto podlieha režimu v zmysle § 8 SSP.
6. Správny súd v Banskej Bystrici podaním z 25. októbra 2024 predložil vec vedenú pod sp. zn. 30Sas/16/2024 dôvodiac, že riešenie otázky v oblasti sociálnych dávok, resp. sociálneho zabezpečenia môže byť predmetom civilného, ako aj správneho konania.
Vychádzajúc z obsahu žaloby a v zmysle kritérií zadefinovaných v rozhodovacej činnosti kompetenčného senátu je potrebné vychádzať z obsahu žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha ochrany pred porušením zásady rovnakého zaobchádzania v sociálnej oblasti podľa ustanovení CSP. Nedomáha sa preto ochrany svojich práv v konaní pred správnym súdom.
Z uvedených dôvodov preto Správny súd v Banskej Bystrici nesúhlasil s postúpením mu veci Mestským súdom Bratislava IV. 7. Podľa § 8 ods. 1 SSP ak odsek 2 neustanovuje inak, kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát podľa § 11 Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 11 ods. 1 CSP spory o právomoc medzi súdmi a inými orgánmi rozhoduje kompetenčný senát najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší správny súd") podľa tohto zákona. Rozhodnutím kompetenčného senátu sú súdy a orgány verejnej moci viazané.
9. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 10. Podľa 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 307 CSP antidiskriminačný spor je spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou. 14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.
15. Kompetenčný senát príslušný na rozhodnutie o nesúhlase správneho súdu s postúpením mu veci, posudzujúc otázku právomoci príslušného súdu dospel k záveru, že na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu. Pre vymedzenie pojmu súkromnoprávneho sporu a súkromnej veci v zmysle § 3 CSP je zásadne rozhodujúca príslušná hmotnoprávna úprava právneho vzťahu, z ktorého vznikajú, či majú vzniknúť práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom sporu v danej veci.
16. V rozhodnutí sp. zn. 1KO 29/2018 z 3. októbra 2018 kompetenčný senát uviedol, že povinnosť dodržiavať zásady rovnakého zaobchádzania, sa nepochybne vzťahuje aj na právne vzťahy v súvislosti s výkonom štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.
17. Z obsahu žaloby, ako aj zo žalobného petitu je nepochybné, že žalobkyňa sa v spore domáha nárokov súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 307 CSP v oblasti sociálneho zabezpečenia. Nedomáha sa zrušenia alebo preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy, i napriek tomu, že v podaní z 3. júla 2024 žiadala zrušiť rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-17103/14-2021z 3. marca 2021 o nepriznaní vdovského výsluhového dôchodku. Žalobkyňa opakovane na výzvy súdu tvrdila, že podala antidiskriminačnú žalobu a nie správnu žalobu. Posudzujúc žalobu na základe uvedených skutkových okolností vrátane žalobného petitu v súlade s § 124 CSP, kompetenčný senát dospel k záveru, že žalobkyňa sa v spore domáha ochrany pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 9 zákona č. 365/2004 Z. z. v spojení s § 307 CSP, preto na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 KO 7/2019 zo 14. marca 2019; sp. zn. 18SKomp/7/2022).
18. Nadväzujúc na uvedené dôvody, kompetenčný senát rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. 19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 8:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 5. februára 2025