18SKomp/2/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:6123474625.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 15Sa/2/2025
- IČS
- 6123474625
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa), JUDr. Terézie Mecelovej, Mgr. Michala Novotného a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v kompetenčnom spore medzi Správnym súdom v Bratislave a Mestským súdom Bratislava IV v spore žalobkyne Y. K., T. X. Q.M. XXXX, Č. M., H., Y. XXX/X, zastúpenej spoločnosťou JAKUBEK & PARTNERS, s. r. o. Bratislava- mestská časť Staré Mesto, Panenská 5, IČO: 50099175 proti žalovanému Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Bratislava - Staré Mesto, Primaciálne námestie 1, IČO: 00603481, o zaplatenie 17296,29 eura s príslušenstvom, vedenej na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 15Sa/2/2025, takto
rozhodol:
Na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu.
Odôvodnenie
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou pôvodne podanou na Okresný súd Banská Bystrica domáha zaplatenia 17296,29 eura s príslušenstvom z dôvodu kompenzácie podľa § 12 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom za obdobie od 9. augusta 2022 do 31 augusta 2022 t. j. 23 dní mesačného nájomného zo sumy 1098,74 eura t. j. v sume 815,19 eura a za obdobie od septembra 2022 do novembra 2023 t. j. 15 x 1098,74 eura v sume 16481,10 eura spolu s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 17296,29 eura od 8. januára 2024 do zaplatenia. Z dôvodu podaného odporu žalovaným proti vydanému platobnému rozkazu č. k. 25Up/1994/2023-45 z 8. januára 2024 a návrhu na pokračovanie v konaní, vec bola postúpená na ďalšie konanie Mestskému súdu Bratislava IV
dňa 26. februára 2024. 2. Mestský súd Bratislava IV (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 17Csp/18/ 2024-78 z 13. decembra 2024 s právoplatnosťou od 3. januára 2025 postúpil spor Správnemu súdu v Bratislave. Postúpenie odôvodnil tým, že zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (§ 12 ods. 5 a § 15 ods. 1 ďalej len ,,zákon č. 260/2011 Z. z.“) upravuje právne vzťahy pri ukončení niektorých nájomných vzťahov k bytom podľa § 1 a nasl. Na konanie o nároku na poskytnutie bytovej náhrady podľa § 7 až 16 zákona č. 260/2011 Z. z. je príslušná obec.
Ak obec neposkytne bytovú náhradu, je povinná zaplatiť kompenzáciu, pričom na konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. V kontexte uvedeného preto podľa názoru súdu prvej inštancie uplatnený nárok nie je súkromnoprávnym, ale verejnoprávnym vzťahom, v ktorom žalovaný pri prenesenom výkone štátnej správy rozhoduje podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, proti ktorému je možné domáhať sa nápravy prostriedkami správneho práva, resp. správnou žalobou a nie prostredníctvom civilnej žaloby o zaplatenie v civilnom sporovom
konaní. Kompenzácia podľa § 12 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z. je následkom zásahu štátu do právneho postavenia prenajímateľa, ktorý je zákonom obmedzovaný v slobodnom nakladaní so svojím majetkom v prospech realizácie sociálnych funkcií štátu v oblasti bytovej politiky. Ide o verejnoprávny vzťah medzi vlastníkmi reštituovaných bytov ako prenajímateľom a štátom, pričom výkon pôsobnosti štátu, okrem iného aj v podobe kompenzácie priznanej prenajímateľom bytov ako rozdielu regulovaného trhového nájomného preniesol štát zákonom na obec (mesto) v územnom obvode, ktorého sa nachádza prenajímaný byt. Ďalej súd prvej inštancie zdôraznil, že nie je rozhodujúci petit žaloby, ale zásadne príslušná hmotnoprávna úprava právneho vzťahu, z ktorého vznikajú či majú vzniknúť práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom sporu v danej veci s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší správny súd“) sp. zn. 1SKomp/2/2021, 1SKomp/ 3/2021, 1SKomp/6/2021 a sp. zn. 1KO/7/2021. Na základe uvedených dôvodov ustálil, že
žalobu o zaplatenie kompenzácie podľa § 12 zákona č. 260/2011 Z. z. možno považovať za žalobu proti nečinnosti žalovaného podľa § 242 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,SSP“), nakoľko žalobkyňa podanou žiadosťou u žalovaného dňa 30. augusta 2022 žiadala o vyplatenie kompenzácie určenej zákonným spôsobom, avšak žalovaný doposiaľ žiadosť nevybavil a vo veci zostal nečinný. Žalobkyňa sa preto domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, ktoré boli porušené, čo podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. V súlade s ustanovením § 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP, preto spor postúpil vecne a miestne príslušnému Správnemu súdu
v Bratislave. 3. Správny súd v Bratislave (ďalej len ,,správny súd“) uznesením č. k. 15Sa/2/2025-92 z 28. januára 2025 vyzval žalobkyňu na doplnenie žaloby postúpenej mu dňa 27. januára 2025 a odstránenie jej neúplnosti predložením oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenia podnetu prokurátorom. Podaním z 29. januára 2025 na výzvu súdu doplnila, že podanou žalobou sa nedomáha nápravy nečinnosti orgánu verejnej správy, ale majetkového plnenia teda civilnoprávneho nároku, ktorému nepredchádzala sťažnosť na nečinnosť, ani podnet na protest prokurátora.
4. Správny súd podaním z 30. januára 2025 predložil spis najvyššiemu správnemu súdu na rozhodnutie z dôvodu nesúhlasu s postúpením mu sporu Mestským súdom Bratislava IV. Citujúc ustanovenie § 6 ods. 1 SSP dôvodil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zaplatenia peňažnej čiastky spolu s príslušenstvom, a nie preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy, preto nie je daná právomoc správneho súdu vo veci konať, s odkazom na uznesenie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Sžsk/47/2021 zo 6. októbra 2021.
5. Podľa § 8 ods. 1 SSP ak odsek 2 neustanovuje inak, kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát podľa § 11 Civilného sporového poriadku. 6. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) spory o právomoc medzi súdmi a inými orgánmi rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší správny súd") podľa tohto zákona. Rozhodnutím kompetenčného senátu sú súdy a orgány verejnej moci viazané.
7. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 10. Podľa 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
11. Kompetenčný senát príslušný na rozhodnutie o nesúhlase správneho súdu s postúpením mu veci, posudzujúc otázku právomoci príslušného súdu dospel k záveru, že na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu. Pre vymedzenie pojmu súkromnoprávneho sporu a súkromnej veci v zmysle § 3 CSP je zásadne rozhodujúca príslušná hmotnoprávna úprava právneho vzťahu, z ktorého vznikajú, či majú vzniknúť práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom sporu v danej veci.
12. Pre určenie, či konkrétna vec patrí do právomoci súdov v civilnom sporovom konaní alebo do právomoci správnych súdov je rozhodujúce, či predmet sporu medzi účastníkmi (stranami) možno zaradiť medzi súkromnoprávne spory v zmysle § 3 CSP, eventuálne iné veci v zmysle § 4 CSP, alebo či predmetom sporu je otázka zákonnosti určitej formy činnosti verejnej správy.
Kým ustanovenie § 3 SSP podrobne vymedzuje, čo treba rozumieť jednotlivými formami činnosti verejnej správy, Civilný sporový poriadok pojem súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci nevymedzuje. Preto je potrebné vychádzať z obvyklého vymedzenia pojmu súkromnoprávnych a verejnoprávnych vzťahov a ich znakov tak, ako sú vymedzené v príslušnej hmotnoprávnej úprave. Celkom nesporne k súkromnoprávnym vzťahom patria napríklad občianskoprávne vzťahy (§ 1 a § 4 Občianskeho zákonníka), obchodnoprávne vzťahy (§ 1 Obchodného zákonníka) alebo pracovnoprávne vzťahy (§ 1 v spojení s § 14 Zákonníka práce). Pre vymedzenie pojmu súkromnoprávneho sporu a súkromnej veci v zmysle § 3 CSP je tak zásadne rozhodujúca príslušná hmotnoprávna úprava právneho vzťahu, z ktorého vznikajú či majú vzniknúť práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom sporu v danej veci (podobne napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 KO 3/2019, uverejnené ako judikát R 32/2019, ako aj uznesenia sp. zn. 1 KO 9/2016, 1 KO 41/2017, 1 KO
6/2018, 1 KO 15/2018, 1 KO 17/2018, 1 KO 11/2018, 1 KO 29/2018, 1 KO 7/2019, 1 KO 28/ 2018, 1 KO 40/2018, 1 KO 9/2019, 1 KO 11/2019, 1 KO 18/2020, 1 KO 9/2020, 1KO 26/2020 alebo 1 KO 7/2021). Opačný názor, ktorý bol v uzneseniach kompetenčného senátu ojedinele vyslovený a podľa ktorého by pre posúdenie právomoci mal byť rozhodný len petit (napr. pre určovacie petity napr. uznesenia sp. zn. 1 KO 29/2017, 1 KO 48/2017, 1 KO 47/2017 a 1 KO 43/2017, resp. pre petit o zaplatenie peňažnej sumy sp. zn. 1 KO 12/2020), nemožno v danom prípade akceptovať. 13.
Z obsahu žalobného návrhu, ako aj z doplňujúceho podania z 29. januára 2025 je nepochybné, že žalobkyňa sa domáha zaplatenia kompenzácie podľa zákona č. 260/2011 Z. z. z dôvodu, že je výlučná vlastníčka bytu č. X nachádzajúceho sa na X. C. bytového domu súpisného č. XXX, postaveného na pozemku registra C parcelného č. XXXX vedeného na liste vlastníctva (ďalej len ,,LV“) č. XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre k. ú. G. I., ktoré vlastníctvo žalobkyňa nadobudla dňa 9. augusta 2022. Rozhodnutím žalovaného zo 16. júna 2014 č. MAGS SNM 31113//14-5/280834/289/Roz, bol priznaný užívateľom bytu V.. C. R., T. S. X. N. XXXX a F. R., T. S. XX. G. XXXX, nárok na bytovú náhradu - náhradný byt s tromi obytnými miestnosťami. K poskytnutiu bytovej náhrady však nedošlo, preto užívatelia platia mesačne regulované nájomné a náklady na prevádzku v sume 286,63 eura mesačne a zálohové platby na energie a vodu v sume 43,70 eura, teda celkom regulované nájomné predstavuje sumu vo výške 242,93 eura. Uvedená suma predstavuje sumu
regulovaného nájomného po zvýšení v období rokov 2011 až 2015 na základe ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z., čo vyplýva z predloženého výmeru (v spise na č. l. 33). Trhová hodnota nájomného je v sume 16100 eur ročne, a podľa znaleckého posudku č. 31/2022 vypracovaného znalcom V.. I. Q. predstavuje sumu 1341,67 eura mesačne.
Rozdiel medzi trhovou hodnotou mesačného nájomného a regulovaným mesačným nájomným je v sume 1098,74 eura. Posudzujúc žalobu na základe uvedených skutkových okolností vrátane žalobného petitu v súlade s § 124 CSP, kompetenčný senát dospel k záveru, že žalobkyňa sa v spore nedomáha ochrany proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ale zaplatenia kompenzácie v zmysle zákona č. 260/2011 Z. z. v sume 17296,29 eura istiny s príslušenstvom, žalobou uplatnenou v zmysle § 137 písm. a) CSP.
14. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z. ak obec neposkytne bytovú náhradu podľa odsekov 1 až 3, každý mesiac zaplatí prenajímateľovi sumu rovnajúcu sa rozdielu trhového mesačného nájomného a regulovaného mesačného nájomného vypočítaného podľa § 4 ods. 1 až do poskytnutia bytovej náhrady; povinnosť žiadateľa platiť nájomné tým nie je dotknutá. Tento nárok si uplatní prenajímateľ od obce písomnou žiadosťou; prílohou žiadosti sú podklady preukazujúce odôvodnenosť výšky nároku.
15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem lehoty podľa § 9 ods. 4. 16. Podľa čl. 1 Základných princípov CSP spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.
17. Zo skutkových okolností vyplývajúcich zo žalobného návrhu je nepochybné, že žalobkyňa požiadala žalovaného žiadosťou z 30. augusta 2022 o vyplatenie kompenzácie určenej zákonným spôsobom, o ktorej podľa jej tvrdenia nebolo rozhodnuté, preto sa žalobkyňa v spore domáha súdnej ochrany v súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 2 Základných princípov CSP. Pokiaľ zákonodarca nezveril právomoc osobitným právnym predpisom orgánu verejnej správy na rozhodovanie o uplatnenom nároku, platí nevyvrátiteľná domnienka že je daná právomoc civilného súdu (§ 3 CSP v spojení s čl. 1 a s princípom právnej istoty vyplývajúcim z čl. 2 Základných princípov CSP).
18. Nadväzujúc na uvedené dôvody kompetenčný senát konštatuje, že na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu. 19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 8:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 18. júna 2025