18SKomp/23/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:0724101069.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 15Sas/28/2024
- IČS
- 0724101069
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky o návrhu Správneho súdu v Bratislave na rozhodnutie kompetenčného sporu medzi ním a Mestským súdom Bratislava IV, vo veci vedenej na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 15Sas/28/2024 medzi žalobcom: Green Art a. s., so sídlom: Hradská 60/A, 821 07 Bratislava, IČO: 36808601 a žalovaným: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, takto
rozhodol:
Na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu.
Odôvodnenie
I.
1. Žalobca podal na Okresný súd Bratislava I žalobu o zaplatenie 3.242,47 € s príslušenstvom voči žalovanému. Domáhal sa zaplatenia príspevku na činnosť pracovného asistenta na základe § 59 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) a troch uzatvorených dohôd medzi žalobcom a žalovaným podľa uvedeného ustanovenia. Vec bola na Okresnom súde Bratislava I vedená pod sp. zn. 11C/2/2018. 2. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 11C/2/2018-252 spolu s dopĺňacím rozsudkom č. k. 11C/2/2018-286 v časti konanie zastavil a v časti uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.377,65 € spolu s úrokom z omeškania. Zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Voči tomuto rozsudku bolo podané odvolanie. 3. Krajský súd v Bratislave v postavení odvolacieho súdu uznesením 5Co/61/2020-432 podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len „CSP“) zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa názoru krajského súdu vec mala byť posudzovaná v rámci správneho súdnictva. Uviedol, že predmetom sporu je verejnoprávny vzťah. Poukázal zároveň na rozhodnutia vydané kompetenčným senátom v konaniach sp. zn. 1Skomp/27/2022 a 18Skomp/3/2022. Zaviazal súd prvej inštancie postúpiť vec príslušnému správnemu súdu. 4. Mestský súd Bratislava IV, vecne príslušný súd prvej inštancie s účinnosťou od 1. júna 2023 (§ 12 ods. 2 CSP), listom č. k. B1-11C/2/2018-440 postúpil spor Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Toto postúpenie odôvodnil závermi uznesenia Krajského súdu v Bratislave.
5. Správny súd nesúhlasil s postúpením veci, a preto podľa § 18 ods. 4 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP") predložil vec na rozhodnutie kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kompetenčný senát“). Poukázal, že žalobca sa domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť 3.242,47 € s príslušenstvom z dôvodu nevyplateného príspevku na činnosť pracovného asistenta. Vymedzenie právomoci správneho súdu je upravené v paragrafe 6 ods. 1 SSP, pričom predmetné konanie podmienky stanovené v tomto ustanovení nespĺňa. Súd musí vychádzať zo žalobného petitu. Správny súd tak považoval postúpenie veci za nesprávne.
II.
6. Návrh podľa § 18 ods. 4 SSP bol podaný oprávneným subjektom. Po posúdení veci kompetenčný senát prišiel k záveru deklarovanému vo výroku tohto uznesenia, ktorý odôvodňuje v nasledovnom texte. 7. Kompetenčný senát už viackrát posudzoval kompetenčné spory, ktoré sa týkali právnych nárokov vzniknutých na základe zákona o službách zamestnanosti. Pri tomto posudzovaní vychádzal z konkrétnych právnych vzťahov medzi účastníkmi sporov.
8. V prejednávanej veci je vzťah žalobcu a žalovaného upravený v § 59 zákona o službách zamestnanosti. Podľa ods. 5 prvej vety tohto ustanovenia príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, alebo medzi úradom a samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím. Podľa ods. 6 predmetného paragrafu dohoda o poskytnutí príspevku obsahuje okrem iného jeho výšku a spôsob poskytnutia.
9. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca si uplatňoval jednotlivé platby na základe uzavretých dohôd medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný má v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení postavenie orgánu štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti. Pokiaľ sa však stane účastníkom zmluvného vzťahu na základe uzavretej dohody, z pozície účastníka tejto dohody nemôže už vo vzťahu k ostatným účastníkom vystupovať v nadradenom postavení. Pri uplatňovaní nárokov z uzavretých dohôd musí mať každý účastník zmluvy rovnocenné postavenie. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že zmluva (dohoda) je dvojstranný právny úkon vznikajúci vzájomnými prejavmi vôle na základe spoločného súhlasu (Lazar a kol. Základy občianskeho hmotného práva 1, Bratislava:
Iura edition, 2004, s. 110). 10. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len „CSP“) súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory . . ., ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 7 písm. d) SSP správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. 11.
Kompetenčný senát vo svojich rozhodnutiach už judikoval, že vzťahy upravené normami súkromného práva sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov. Práva a povinnosti tvoriace obsah súkromnoprávnych vzťahov vznikajú na základe prejavu vôle vyplývajúceho z princípu autonómie ich subjektov. To znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu (uznesenie sp. zn. 18Skomp/3/2022 z 6. októbra 2022, bod 9). Rovnako aj odborná spisba uvádza, že v oblasti súkromného práva je určujúca rovnosť účastníkov právnych vzťahov a súkromná autonómia týchto účastníkov v súkromnoprávnych vzťahoch (Dulak, A. K princípu zmluvnej slobody v súkromnoprávnych vzťahoch.
In. Právny obzor 4/2003, uverejnené v ASPI pod ID: LIT233913). 12. Posudzovanie charakteru nárokov vyplývajúcich z dohody uzatvorenej podľa § 59 zákona o službách zamestnanosti riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 1KO/ 8/2018 z 21. augusta 2018, pričom nasledovné závery sú použiteľné aj na posudzovanú vec. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že príslušným na konanie nie je správny
súd. Poukázal, že v prípade plnenia z uzatvorenej dohody sa nejedná o verejnoprávny vzťah. Dospel k záveru, že samotnej dohode dominujú prvky, ktoré sú typické pre súkromnoprávne vzťahy. Účastníci vystupujú v rovnocennom postavení a žalovaný nepôsobí ako nadradený subjekt voči žalobcovi. Dohoda upravuje práva a povinnosti účastníkov pri poskytovaní príspevku.
Zmluvné strany sa dohodli, že právne vzťahy neupravené sa budú riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka v účinnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“). V celom procese uplatňovania jednotlivých nárokov tak dominujú prvky typické pre súkromnoprávne vzťahy (pozri body 11 a 12). Na predmetné uznesenie odkazuje Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. III. ÚS 153/2020-31, ktorom sa už len zaoberá otázkou, či sa na tento vzťah majú aplikovať normy Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. 13.
V posudzovanej veci je tiež v jednotlivých dohodách uvedené, že na prípadné neupravené vzťahy osobitnými normami sa budú aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. V predmetnej veci je zrejmé, že vzťah žalobcu a žalovaného tvoriaci predmet kompetenčného sporu má zmluvný základ, pri v ktorom sa dohodli riešiť neupravená otázky základným právnym predpisom upravujúcim občianskoprávne vzťahy (porovnaj § 1 Občianskeho zákonníka).
14. Uznesenia kompetenčného senátu sp. zn. 1SKomp/27/2022 a sp. zn. 18SKomp/3/2022 zo 6. októbra 2022, na ktoré poukázal krajský súd, sa týkali príspevku podľa § 60 zákona o službách zamestnanosti. Predmetom posúdenia v týchto veciach boli samostatné žiadosti na úhradu prevádzkových nákladov chráneného pracoviska. Teda nároky posudzované v týchto uzneseniach neboli odvodzované priamo zo zmluvy. Ich charakter bol teda iný, ako je v nároku v tu posudzovanej veci. Preto závery týchto uznesení nemožno vztiahnuť na posudzovanú vec.
15. So zreteľom na uvedené skutočnosti má predmet sporu vychádzajúci z uzatvorenej dohody súkromnoprávny charakter. Kompetenčný senát preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.
IV.
16. Toto uznesenie prijal kompetenčný senát jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 5. februára 2025