← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·12. 6. 2024

18SKomp/3/2024

ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200029.1

Zastavuje konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
IČS
9624200029
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Jany Haluškovej (sudkyňa spravodajkyňa), JUDr. Terézie Mecelovej Mgr. Michala Novotného a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v kompetenčnom spore medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s., Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35937874 a Mestským súdom Bratislava IV, Bratislava, Saratovská 1/A, v spore žalobcu F. U., nar. XX. U. XXXX, bytom A. XXX, zastúpeného URBAN & PARTNERS s. r. o., Bratislava, Červeňova 15, IČO: 47244895 a žalovanej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35937874, o zaplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti takto

rozhodol:

Konanie sa zastavuje.

Odôvodnenie

1. Dňa 26. februára 2024 bolo Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky doručené podanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., Bratislava (žalobkyňa) označené ako kompetenčná žaloba proti Mestskému súdu Bratislava IV (žalovaný). Žalobkyňa navrhla, aby kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol, že nie je daná právomoc súdu vo veciach nárokov vyplývajúcich z ustanovení § 9b a § 9d zákona č. 580/2004 Z. z., resp. že na prejednanie veci je daná právomoc žalobkyne. Z dôvodov žaloby vyplýva, že na Mestskom súde Bratislava IV sa žalobca Pavol Janec proti žalovanej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., Bratislava, domáha zaplatenia nákladov v zahraničí poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Žalobkyňa (v uvedenom konaní vedenom pod sp. zn. B5-24C/71/2020 v procesnom postavení žalovanej) namietala právomoc súdu na konanie, Mestský súd Bratislava IV sa s jej právnou argumentáciou nestotožnil a pokračuje v konaní. 2. Podľa § 412 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v platnom znení (v ďalšom texte iba „SSP“) žalobca sa môže žalobou domáhať rozhodnutia kladného kompetenčného konfliktu alebo záporného kompetenčného konfliktu spojeného s prebiehajúcim alebo ešte nezačatým administratívnym konaním medzi a) orgánmi verejnej správy navzájom, a to vrátane ústredných orgánov štátnej správy, alebo b) orgánom verejnej správy a iným od súdu odlišným subjektom (ďalej len "iný subjekt"). 3. Podľa § 8 SSP ak odsek 2 neustanovuje inak, kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát podľa § 11

Civilného sporového poriadku. 4. Podľa § 11 ods. 1 Civilného sporového poriadku spory o právomoc medzi súdmi a inými orgánmi rozhoduje kompetenčný senát najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší správny súd") podľa tohto zákona.

Rozhodnutím kompetenčného senátu sú súdy a orgány verejnej moci viazané. 5. Ako vyplýva z jazykového a gramatického výkladu § 412 ods. 1 SSP, predmetom kompetenčnej žaloby je kompetenčný konflikt (kladný alebo záporný).

K vzniku kompetenčného konfliktu dochádza buď medzi orgánmi verejnej správy navzájom (vrátane ústredných orgánov štátnej správy), alebo medzi orgánom verejnej správy a iným subjektom, odlišným od súdu. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“) a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd) potom konštatuje, že podanie žalobkyne smerujúce proti Mestskému súdu Bratislava IV napriek jeho označeniu za kompetenčnú žalobu kompetenčnou žalobou podanou v zmysle § 412 a nasl. SSP nie je. Tomuto záveru nasvedčuje aj dôvodová správa k § 412 SSP uvádzajúca, že účelom konania o kompetenčných žalobách je zabezpečiť, aby vo veci rozhodoval vždy na to oprávnený orgán verejnej správy. Zvýraznené je, že pod iným subjektom nemožno rozumieť súd, pretože rozhodovanie kompetenčných konfliktov medzi súdmi a inými orgánmi, t. j. aj orgánmi verejnej správy normatívne upravuje § 11 CSP.

6. Vychádzajúc z uvedeného kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zriadený podľa § 11 Civilného sporového poriadku (v ďalšom aj „CSP“) prejednal predloženú kompetenčnú žalobu ako spor o právomoc, ktorý mal vzniknúť medzi žalobkyňou a žalovaným Mestským súdom Bratislava IV.

7. Ustanovenie § 11 ods. 1 CSP podrobnejšie nevymedzuje, čo sa má rozumieť sporom o právomoc, preto treba tento pojem vyložiť v súvislostiach s inými ustanoveniami procesných predpisov. Systematicky je § 11 ods. 1 CSP zaradený v druhej hlave prvej časti Civilného sporového poriadku nadpísanej „Právomoc súdu“, pod marginálnou rubrikou „Skúmanie právomoci“. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že právomoc súdov zahŕňa okruh sporov a vecí, o ktorých sú súdy povolané rozhodovať, teda v ktorých môžu vydať rozhodnutie vo veci samej.

8. Súd skúma svoju právomoc ako jednu z procesných podmienok podľa § 161 ods. 1 CSP kedykoľvek počas konania a ak zistí, že spor alebo vec, ktorých rozhodnutie sa od neho žiada nepatrí do jeho právomoci, konanie bezodkladne zastaví (§ 9 CSP). Súčasne platí, že ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky (než súdu), súd podľa § 10 ods. 1 CSP konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec postúpi tomuto orgánu. Ak takto určený orgán s postúpením nesúhlasí, je legitimovaný na predloženie sporu alebo veci na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (§ 11 CSP).

Tým vznikne spor o právomoc medzi súdom a iným orgánom verejnej moci, ktorý podľa § 11 CSP rozhodne kompetenčný senát. 9. Z označenej právnej úpravy tak vyplýva, že kompetenčný spor medzi súdom a iným orgánom verejnej moci môže vzniknúť len vo veci, kde sa od súdu žiada rozhodnutie vo veci samej (napr. podaním žaloby alebo iného návrhu) a súd je presvedčený, že na vecné rozhodnutie o takomto spore alebo veci nemá právomoc. Kompetenčný senát v uznesení z 21. apríla 2022 sp. zn. 1SKomp/9/2022 uviedol, že: „sporom o právomoc podľa § 11 CSP sa potom rozumie spor o otázku, kto je oprávnený konať a rozhodnúť vo veci samej o určitom spore alebo veci. Naopak, sporom o právomoc nemožno rozumieť akýkoľvek rozdiel v názore na to, aká je právomoc toho či onoho orgánu verejnej moci, ak sa tento názorový rozdiel netýka samotnej otázky, kto má meritórne rozhodnúť o určitom spore alebo veci“.

10. V posudzovanej veci sa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava obrátila na kompetenčný senát so „žiadosťou“ o prieskum právomoci všeobecného súdu (Mestského súdu Bratislava IV) na prejednanie a rozhodnutie sporu medzi žalobcom F. U. a žalovanou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., Bratislava o úhradu nákladov v cudzine poskytnutej zdravotnej starostlivosti po tom, čo v tomto konaní neuspela s námietkou nedostatku právomoci súdu. Prieskum správnosti postupu všeobecného súdu v prebiehajúcom občianskoprávnom spore, ktorý neakceptoval procesnú obranu strany sporu, pojmovo nespadá pod spor o právomoc, ktorý môže riešiť kompetenčný senát. Inak povedané, na posudzovanie správnosti procesného postupu súdu prvej inštancie pri riešení sporu (aj z hľadiska existencie podmienok, za ktorých môže konať) je povolaný odvolací súd v opravnom konaní, nie kompetenčný senát. 11.

Zo všetkých uvedených dôvodov tak kompetenčný senát dospel k záveru, že vo veci, ktorá mu bola predložená ako spor o právomoc podľa § 11 CSP, v skutočnosti takýto spor neexistuje. Ak neexistuje kompetenčný spor medzi súdom a orgánom verejnej moci v zmysle citovaného ustanovenia, nie je splnená základná procesná podmienka na to, aby kompetenčný senát mohol konať. Keďže úprava kompetenčného senátu je zaradená v Civilnom sporovom poriadku, možno na konanie pred ním primerane použiť ustanovenia tohto zákona. Podľa § 161 ods. 2 CSP potom platí, že súd konanie zastaví, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia tak kompetenčný senát konanie o predloženom kompetenčnom spore zastavil.

12. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 8 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 12. júna 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 18SKomp/3/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik