← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·18. 6. 2025

18SKomp/3/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:7024200237.1

Vyhovuje
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
2S/45/2024
IČS
7024200237
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Nory Halmovej (sudca spravodajca), JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., JUDr. Terézie Mecelovej, Mgr. Michala Novotného a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v kompetenčnom spore medzi Krajským súdom v Košiciach a Správnym súdom v Košiciach, vo veci žalobcu: F.. P. A., B. Q. Z. V., E. X, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond Bratislava, o podaní žalobcu zo dňa 21.10.2024, takto

rozhodol:

Nesúhlas Správneho súdu v Košiciach s postúpením veci je dôvodný.

Odôvodnenie

1. Žalobca doručil dňa 25.10.2024 na Krajský súd v Košiciach podanie, z obsahu ktorého nie je možné jednoznačne určiť, čoho sa domáha, a tak nie je možné ustáliť spôsobilý predmet konania. Z obsahu podania sa javí, že žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ako aj vyvodenia trestnej zodpovednosti voči bývalému generálnemu riaditeľovi Slovenského pozemkového fondu. 2. Krajský súd v Košiciach prípisom zo dňa 29.10.2024, doručeným Správnemu súdu v Košiciach dňa 05.11.2024, postúpil vec na konanie a rozhodnutie s poukazom na ust. § 7a zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. Správny súd v Košiciach nesúhlasil s postúpením veci z dôvodu, že z obsahu žaloby nie je možné jednoznačne určiť, čoho sa žalobca domáha a nie je možné ani ustáliť, či ide o spôsobilý predmet v správnom alebo civilnom súdnictve. Uvedenú vec predložil kompetenčnému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie s poukazom na ust. § 18 ods. 4 zákona číslo 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,SSP“). 4. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zriadený podľa § 8 CSP prejednal predložený kompetenčný spor ako spor o právomoc, ktorý vznikol medzi správnym súdom a iným súdom podľa § 18 ods. 4 SSP. 5. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 6. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

7. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom a podľa § 6 ods. 1 rovnakého zákona správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Verejnoprávne

vzťahy ako vzťahy upravené normami verejného práva sú postavené na princípe nadriadenosti a podriadenosti subjektov (princíp subordinácie). Pre tieto právne vzťahy je typické, že jeden zo subjektov (orgán verejnej moci) ukladá jednostranne druhému účastníkovi právneho vzťahu na základe zákona a presne ustanoveným spôsobom povinnosti prostredníctvom autoritatívnych administratívnoprávnych aktov aplikácie práva. V týchto vzťahoch vystupuje zjavne do popredia princíp nerovnosti účastníkov a chýba tu autonómia vôle podriadeného účastníka. 9.

Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazuje na to, že správny súd v zmysle § 55 ods. 3 SSP, rovnako ako aj civilný súd podľa § 124 ods. 1 CSP posudzuje každé podanie podľa jeho obsahu. V prejednávanej veci z obsahu podanej žaloby nie je možné jednoznačne určiť, čoho sa žalobca domáha a nie je možné ani ustáliť, či ide o spôsobilý predmet v správnom alebo civilnom súdnictve.

10. Kompetenčný senát je názoru, že v prípade doručenia/podania žaloby, z ktorej nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha a čo ňou sleduje, nemožno legitímne rozhodnúť o vecnej alebo kauzálnej príslušnosti. Vecnú či kauzálnu príslušnosť súdu je možné posúdiť až na základe určitej a zrozumiteľnej žaloby, podloženej relevantnými skutočnosťami a dôkazmi.

Vec môže byť postúpená až po tom, ako postupujúci súd bez pochybností ustáli, čo je predmetom konania a na základe uvedeného zistí povahu veci a vyhodnotí, či je potrebné vec v celku alebo v časti postúpiť správnemu súdu, v prípade nemožnosti pokračovania v konaní podanie odmietnuť. Táto povinnosť nemôže byť prenášaná na súd, ktorému je vec postúpená.

11. Podľa § 18 ods. 4 SSP, ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží na rozhodnutie kompetenčnému senátu najvyššieho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané. Citované ustanovenie upravuje postup v prípade kompetenčných konfliktov medzi súdmi navzájom v prípadoch, kedy správny súd nesúhlasí s postúpením veci civilným súdom.

12. V danom prípade ide o kompetenčný konflikt medzi súdom všeobecným a osobitným, t.j. spor o vecnú príslušnosť. V tejto súvislosti je nutné dodať, že z dôvodu vecnej príslušnosti je možné vec postúpiť až po tom, ako si súd zabezpečí identitu predmetu konania do tej miery, aby bolo možné o prípadnom spore o vecnú príslušnosť rozhodnúť bez toho, aby mal pochybnosti o predmete konania.

13. Pokiaľ identita predmetu konania nie je jasná - vecnú príslušnosť súdu možno spoľahlivo posúdiť až na základe jasného, určitého a zrozumiteľného návrhu (žaloby) na začatie konania podloženého relevantnými skutočnosťami a dôkazmi, nie je možné ustáliť, či vec spadá do vecnej príslušnosti civilného alebo správneho súdu.

14. Pre vyriešenie otázky, či tá - ktorá vec patrí do právomoci civilnému súdu alebo správnemu súdu, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania), tento vzťah dôsledne analyzovať a následne po právnej stránke správne vyhodnotiť a posúdiť. V tejto súvislosti kompetenčný senát poukazuje, že podania účastníka treba hodnotiť z hľadiska jeho celého obsahu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2017, sp. zn. 1Sžf/63/2016 uverejnené pod č. 5 Zbierka stanovísk NS a súdov SR 1/2018 a tiež jeho

uznesenie

z 30. januára 2014, sp. zn. 5Nds/1/2014). Kompetenčný senát je názoru, že vec bola Správnemu súdu v Košiciach postúpená Krajským súdom v Košiciach predčasne, bez náležitého zistenia obsahu podanej žaloby, bez odstránenia jej vád v súčinnosti so stranou sporu, resp. jej zástupcom, ktorý postup by umožnil prijať záver, že sa jedná o vec patriacu do správneho súdnictva. 15. Treba zdôrazniť, že ujasnenie si predmetu konania a odstránenie vád podania je v prvom rade úlohou - povinnosťou súdu, na ktorý podanie došlo, a to predtým, ako vo veci vysloví svoju nepríslušnosť (miestnu či vecnú), a teda predtým, ako vec z tohto dôvodu postúpi inému súdu (§ 161 CSP v spojení s § 97 SSP). 16. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam predloženie spisu kompetenčnému senátu bolo potrebné považovať za predčasné. Až po odstránení vytknutých nedostatkov predložte spis opätovne Kompetenčnému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, avšak len v prípade, ak pre taký postup bude dôvod. 17. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 8 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. júna 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 18SKomp/3/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik