Uznesenie 18SKomp/6/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky

UZNESENIE

Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., (sudkyňa spravodajkyňa), JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Jany Haluškovej, JUDr. Terézie Mecelovej, Mgr. Michala Novotného a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD, v kompetenčnom spore medzi Správnym súdom Banská Bystrica (pôvodne Krajským súdom v Trenčíne ako správnym súdom) a Okresným súdom Trenčín, vo veci žalobkyne: X. V., O.. XX. U. XXXX, V. M. O. XXX/XXA, V. - E., Z. Č. V. XXX, o zrušenie rozhodnutia č. Ma-13/32/1994Vá vydaného Obvodným úradom Nové Mesto nad Váhom dňa 20.01.1994, takto

rozhodol:

Nesúhlas s postúpením veci je dôvodný.

Odôvodnenie

I.

1. Podaním, doručeným Okresnému súdu Trenčín dňa 16. januára 2023 sa žalobkyňa - oznamovateľka domáhala vydania príkazu na zrušenie rozhodnutia č. Ma-13/32/1994Vá vydaného Obvodným úradom Nové Mesto nad Váhom dňa 20.01.1994. V návrhu uviedla, že jej synovi a dcére boli zmenené priezviská rozhodnutím obvodného úradu, ktorý zmenu vykonal bez správne spísanej žiadosti zákonného zástupcu. Obvodný úrad Nové Mesto nad Váhom žiadosť prijal, no s číslom spisu, ktorý sa týkal iného súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia, ktoré neexistovalo. Obvodný úrad Nové Mesto nad Váhom vydal rozhodnutie o zmene priezviska maloletých detí na základe súdneho rozhodnutia P/93, no takéto súdne rozhodnutie nebolo vydané ohľadom zmeny priezviska maloletých detí L. G., rodený G., ani B. G., rodená G.. Ďalej uviedla, že zo zákona žiadny súd, úrad a ani matrika nemôže pristúpiť k zmene mena a priezviska samostatne a ani nemôže zákonne tieto zmeny vykonať.

V danom prípade teda Obvodný úrad Nové Mesto nad Váhom Matričný úrad v Trebišove podľa žalobkyne zmenili bez jej riadnej žiadosti a písomného súhlasu priezvisko syna L. V., rodený V. a priezvisko dcéry B. V., rodená V. na L. G., rodený G. a B. G., rodená G..

Preto navrhuje zmenu rodného priezviska syna Jozefa G., rodeného V. a dcéry B. M., rodenej V.. 2. Okresný súd Trenčín (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. 17S/1/2023 z 21. februára 2023 postúpil vec Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) podľa § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), s odôvodnením, že preskúmal svoju vecnú príslušnosť a dospel k záveru, že z hľadiska obsahu návrhu ide o správnu žalobu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vzhľadom k tomu, že uvedenú vec nie je možné subsumovať pod § 12 zákona, preto vec postúpil príslušnému súdu - Krajskému súdu v Trenčíne.

3. Krajský súd v Trenčíne vec predložil podaním sp. zn. 13S/26/2023-17 z 25. apríla 2023 v súlade s § 18 ods. 4 SSP kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kompetenčný senát“) z dôvodu, že v podaní zo dňa 29.12.2022, ktoré bolo Okresnému súdu Trenčín doručené dňa 16.01.2023 sa osoba, ktorá ho podala nazvala „oznamovateľkou“, pričom výslovne neoznačila žiadneho

žalovaného. Podanie obsahuje len označenie „príjemcov“, a to konkrétne Okresný súd Trenčín, Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, Obvodný úrad Nové Mesto nad Váhom, Ministerstvo vnútra SR, Súdny dvor EÚ, Európsky súd pre ľudské práva , International Court of Justice. Samotný text podania začína konštatovaním, že X. V. (oznamovateľka) ním podáva návrh na zmenu rodného priezviska syna. V jeho závere je uvedené, že oznamovateľka žiada, aby súd jej žiadosti vyhovel v plnom rozsahu a vydal príkaz na zrušenie rozhodnutia č. Ma-13/32/1994Vá vydaného Obvodným úradom Nové Mesto nad Váhom.

4. Všetky uvedené vady podania podľa Krajského súdu vzbudzujú pochybnosť o tom, čoho sa X. V. skutočne domáha, resp. čo je predmetom jej podania. Postúpené podanie vykazuje vady, a to tak formálne (označenie účastníkov) , ako aj obsahové, pre ktoré nie je možné zistiť, čo je skutočne jeho podstatou, a teda nie je možné bez ďalšieho ani učiniť záver, že má ísť o vec správneho súdnictva (v celku alebo v časti). Skutočnosť, že v podaní nie sú riadne označení účastníci sa pritom odrazila aj v uznesení Okresného súdu Trenčín o postúpení veci, keď v záhlaví rozhodnutia súd neuviedol žiadneho žalovaného. Z tohto dôvodu bolo uznesenie doručované len X. V..

5. Krajský súd mal za to, že vec môže byť postúpená až potom, ako postupujúci súd bez pochybností ustáli, čo je predmetom konania a na základe uvedeného zistí povahu veci a vyhodnotí, či je potrebné vec v celku alebo v časti postúpiť správnemu súdu.

Táto povinnosť s odkazom na rozhodovaciu činnosť kompetenčného senátu podľa krajského súdu nemôže byť prenášaná na súd, ktorému je vec postúpená.

II.

6. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 9. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. 10. Podľa § 10 ods. 1 CSP ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

III.

11. Kompetenčný senát skúmal, či predložená vec po jej postúpení okresným súdom správnemu súdu patrí alebo nepatrí do správneho súdnictva. Z § 3 CSP vyplýva, že právomoc súdov v civilnom sporovom konaní je viazaná na súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa osobitného právneho predpisu neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány

Slovenskej republiky. Odlišnú právomoc majú správne súdy, ktoré v súlade s § 6 SSP preskúmavajú zákonnosť rôznych foriem činnosti verejnej správy. 12. Kompetenčný senát uvádza, že vzťahy právomoci jestvujú v horizontálnej rovine sústavy orgánov verejnej správy; týmto spôsobom preto vymedzujú rámec decíznych oprávnení konkrétneho orgánu pri poskytovaní ochrany ohrozeným alebo porušeným právam subjektov. V tomto kontexte čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky normuje, že každý sa môže domáhať ochrany práv na súde a v prípadoch ustanovených zákonom aj na inom orgáne

Slovenskej republiky. 13. Platná procesnoprávna úprava súdneho konania zakotvuje povinnosť súdu posudzovať podanie účastníka konania podľa jeho obsahu, čo platí rovnako pre civilný súd (§ 124 ods. 1 CSP) ako aj pre správny súd (§ 55 ods. 3 SSP). Preto v prípade, ak z podania účastníka konania nie je zrejmé, čoho sa domáha, musí súd prostredníctvom procesného postupu odstraňovania vád ustáliť bez akejkoľvek pochybnosti, čo je predmetom konania; a teda či vec patrí do civilného súdnictva alebo správneho súdnictva. Prípadne, či prejednanie a rozhodnutie veci nie je osobitnou právnou úpravou zverené inému orgánu verejnej správy. 14. Žalobkyňa, ktorá sa v podaní označuje ako oznamovateľka, žiada, aby súd jej žiadosti vyhovel v plnom rozsahu a vydal príkaz na zrušenie rozhodnutia č. Ma-13/32/1994Vá vydaného Obvodným úradom Nové Mesto nad Váhom, ktoré sa týka zmeny priezviska jej

maltových detí. V podaní neoznačila žalovaného, jej podanie obsahuje len označenie „príjemcov“, a to konkrétne Okresný súd Trenčín, Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, Obvodný úrad Nové Mesto nad Váhom, Ministerstvo vnútra SR, Súdny dvor EÚ, Európsky súd pre ľudské práva , International Court of Justice.

15. Z podania žalobkyne však nie je možné jednoznačne zistiť, čo ním sleduje; teda, či žiada poskytnúť súdnu ochranu proti predmetnému rozhodnutiu, alebo sa domáha zmeny priezviska maloletých detí na Obvodnom úrade. V tomto smere pri podaní žalobcu okrem iných náležitostí správnej žaloby (§ 182 SSP) absentuje označenie žalovaného ako aj skutočnosť, čoho sa žalobkyňa vlastne domáha.

16. Okresný súd však bez ďalšieho vec postúpil krajskému (správnemu) súdu s tým, že podľa jeho mienky vec patrí do správneho súdnictva, keďže okresný súd je v oblasti správneho súdnictva vecne príslušný len v zákonom vymedzených veciach (§12 SSP).

17. V kontexte predostretých skutočností sa kompetenčný senát stotožnil s názorom krajského (správneho) súdu, že na základe súčasného stavu nie je možné uprieť, že vec má verejnoprávny aspekt, nateraz však nie možné ustáliť, že na konanie a rozhodnutie je príslušný správny súd. Kompetenčný senát zastáva názor, že vzhľadom na prezentované skutočnosti nie je možné bez akýchkoľvek pochybností prijať záver, že vec vôbec patrí do právomoci súdov.

18. Z predostretých dôvodov kompetenčný senát dospel k záveru, že krajský súd namietal postúpenie veci okresným súdom dôvodne a v prejednávanom prípade na základe uvedených skutkových okolností v danom štádiu nemožno konštatovať, že ide o vec patriacu do právomoci správneho súdnictva; preto kompetenčný senát v zmysle § 18 ods. 4 SSP vyslovil, že nesúhlas s postúpením veci je dôvodný.

19. Kompetenčný senát však v tomto kontexte akcentuje, že prijatý záver nie je bezvýhradný. Ako už bolo načrtnuté, prejednávaná vec nepochybne nesie verejnoprávny aspekt, avšak na základe predoslaného stavu nie je možné prijať záver, či vec vôbec patrí do právomoci súdov. Preto bude úlohou okresného súdu, aby pred použitím procesného postupu podľa § 18 ods. 4 SSP bez akýchkoľvek pochybností ustálil obsah vôle žalobkyne prejavenej v uvedenom podaní (predmet konania). Na základe ustálenia účastníkov konania a predmetu konania následne okresný súd posúdi, či by s ohľadom na žalobkyňou prejavenú vôľu, nemal o jej návrhu (ktorý po výzve a poučení žalobkyni doručí) rozhodovať vecne a miestne príslušný orgán verejnej

správy.

IV.

20. S ohľadom na uvedené skutočnosti rozhodol kompetenčný senát spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. 21. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 8 : 0 (jednomyseľne). Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., (sudkyňa spravodajkyňa), JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Jany Haluškovej, JUDr. Terézie Mecelovej, Mgr. Michala Novotného a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD, v kompetenčnom spore medzi Správnym súdom Banská Bystrica (pôvodne Krajským súdom v Trenčíne ako správnym súdom) a Okresným súdom Trenčín, vo veci žalobkyne: X. V., O.. XX. U. XXXX, V. M. O. XXX/XXA, V. - E., Z. Č. V. XXX, o zrušenie rozhodnutia č. Ma-13/32/1994Vá vydaného Obvodným úradom Nové Mesto nad Váhom dňa 20.01.1994, takto

rozhodol :

Nesúhlas s postúpením veci je dôvodný.

Odôvodnenie:

I.

1. Podaním, doručeným Okresnému súdu Trenčín dňa 16. januára 2023 sa žalobkyňa - oznamovateľka domáhala vydania príkazu na zrušenie rozhodnutia č. Ma-13/32/1994Vá vydaného Obvodným úradom Nové Mesto nad Váhom dňa 20.01.1994. V návrhu uviedla, že jej synovi a dcére boli zmenené priezviská rozhodnutím obvodného úradu, ktorý zmenu vykonal bez správne spísanej žiadosti zákonného zástupcu. Obvodný úrad Nové Mesto nad Váhom žiadosť prijal, no s číslom spisu, ktorý sa týkal iného súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia, ktoré neexistovalo. Obvodný úrad Nové Mesto nad Váhom vydal rozhodnutie o zmene priezviska maloletých detí na základe súdneho rozhodnutia P/93, no takéto súdne rozhodnutie nebolo vydané ohľadom zmeny priezviska maloletých detí L. G., rodený G., ani B. G., rodená G.. Ďalej uviedla, že zo zákona žiadny súd, úrad a ani matrika nemôže pristúpiť k zmene mena a priezviska samostatne a ani nemôže zákonne tieto zmeny vykonať. V danom prípade teda Obvodný úrad Nové Mesto nad Váhom Matričný úrad v Trebišove podľa žalobkyne zmenili bez jej riadnej žiadosti a písomného súhlasu priezvisko syna L. V., rodený V. a priezvisko dcéry B. V., rodená V. na L. G., rodený G. a B. G., rodená G.. Preto navrhuje zmenu rodného priezviska syna L. G., rodeného V. a dcéry B. M., rodenej V.. 2. Okresný súd Trenčín (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. 17S/1/2023 z 21. februára 2023 postúpil vec Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) podľa § 18 ods.

2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), s odôvodnením, že preskúmal svoju vecnú príslušnosť a dospel k záveru, že z hľadiska obsahu návrhu ide o správnu žalobu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vzhľadom k tomu, že uvedenú vec nie je možné subsumovať pod § 12 zákona, preto vec postúpil príslušnému súdu - Krajskému súdu v Trenčíne. 3. Krajský súd v Trenčíne vec predložil podaním sp. zn. 13S/26/2023-17 z 25. apríla 2023 v súlade s § 18 ods. 4 SSP kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kompetenčný senát“) z dôvodu, že v podaní zo dňa 29.12.2022, ktoré bolo Okresnému súdu Trenčín doručené dňa 16.01.2023 sa osoba, ktorá ho podala nazvala „oznamovateľkou“, pričom výslovne neoznačila žiadneho žalovaného. Podanie obsahuje len označenie „príjemcov“, a to konkrétne Okresný súd Trenčín, Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, Obvodný úrad Nové Mesto nad Váhom, Ministerstvo vnútra SR, Súdny dvor EÚ, Európsky súd pre ľudské práva , International Court of Justice. Samotný text podania začína konštatovaním, že X. V. (oznamovateľka) ním podáva návrh na zmenu rodného priezviska syna. V jeho závere je uvedené, že oznamovateľka žiada, aby súd jej žiadosti vyhovel v plnom rozsahu a vydal príkaz na zrušenie rozhodnutia č. Ma-13/32/1994Vá vydaného Obvodným úradom Nové Mesto nad Váhom. 4. Všetky uvedené vady podania podľa Krajského súdu vzbudzujú pochybnosť o tom, čoho sa X. V. skutočne domáha, resp. čo je predmetom jej podania. Postúpené podanie vykazuje vady, a to tak formálne (označenie účastníkov) , ako aj obsahové, pre ktoré nie je možné zistiť, čo je skutočne jeho podstatou, a teda nie je možné bez ďalšieho ani učiniť záver, že má ísť o vec správneho súdnictva (v celku alebo v časti). Skutočnosť, že v podaní nie sú riadne označení účastníci sa pritom odrazila aj v uznesení Okresného súdu Trenčín o postúpení veci, keď v záhlaví rozhodnutia súd neuviedol žiadneho žalovaného. Z tohto dôvodu bolo uznesenie doručované len X. V.. 5. Krajský súd mal za to, že vec môže byť postúpená až potom, ako postupujúci súd bez pochybností ustáli, čo je predmetom konania a na základe uvedeného zistí povahu veci a vyhodnotí, či je potrebné vec v celku alebo v časti postúpiť správnemu súdu. Táto povinnosť s odkazom na rozhodovaciu činnosť kompetenčného senátu podľa krajského súdu nemôže byť prenášaná na súd, ktorému je vec postúpená.