18SKomp/7/2022

1. Žalobkyňa sa domáhala žalobou na Okresný súd Košice - okolie antidiskriminačnou žalobou, aby tento súd odstránil nerovnaké zaobchádzanie. Svoju diskrimináciu videla zo strany žalovanej v rozhodnutiach o jej starobnom dôchodku za obdobie júl 2009 až rok 2017. Poukázala na rozdiel medzi ňou a inými presídlencami z Ukrajiny, ktorí podobne ako aj ona tiež mali trvalý pobyt na území Slovenskej republiky k 31. decembru 2001, ale odišli do dôchodku až po 1. júli 2009. S ohľadom na vyššie uvedené žalobkyňa navrhla vydať nové rozhodnutie o jej starobnom dôchodku za obdobie júl 2009 až rok 2017. Vec je na Okresnom súde Košice - okolie vedená pod sp. zn. 14C/70/2017. 2. Okresný súd Košice - okolie uznesením č. k. 14C/70/2017-78 zo dňa 11. júna 2019, právoplatným dňa 18. februára 2020, vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť na prejednanie veci a postúpil vec Krajskému súdu v Košiciach. Toto uznesenie odôvodnil tým, že predmetom sporu je preskúmavanie zákonnosti postupu a rozhodnutí Sociálnej poisťovne a s poukazom na § 10 v spojení s § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“) je príslušný na rozhodnutie krajský súd, v ktorého obvode má žalobkyňa adresu trvalého pobytu. 3. Krajský súd v Košiciach s postúpením nesúhlasil a predložil ju na rozhodnutie Kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kompetenčný senát“) podľa § 18 ods. 4 SSP. Dôvodil tým, že rozhodnutia žalovanej týkajúce sa dôchodku žalobkyne už boli podrobené prieskumu v rámci správneho súdnictva a súdne konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania je civilným súdnym konaním sporového charakteru.

4. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobkyňa napáda výšku svojho dôchodku z dôvodu diskriminácie vo vzťahu k osobám v obdobnej situácií podľa antidiskriminačného zákona. Z § 3 ods. 1 v spojení s § 1 tohto právneho predpisu vyplýva, že každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania aj vo vzťahoch sociálneho zabezpečenia. Antidiskriminačný zákon upravuje uplatňovanie tejto zásady a ustanovuje prostriedky právnej ochrany. Rozdielne zaobchádzanie, na ktoré sa antidiskriminačný zákon nevzťahuje je vymedzené v § 4 tohto právneho predpisu. Predmet žaloby však nespadá ani pod jeden dôvod vymedzený v tomto ustanovení. Z uvedených dôvodov kompetenčný senát ustálil, že podaná žaloba je antidiskriminačnou žalobou podľa antidiskriminačného zákona. 5. Samotná skutočnosť, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou je verejnoprávny ešte nutne nemusí zakladať vyňatie ich sporu z prejednania súdmi podľa CSP. V zmysle § 4 súdy podľa CSP prejednávajú veci, ak to ustanovuje zákon. 6. Prejednanie antidiskriminačných sporov podľa antidiskriminačného zákona je upravené v druhom diely tretej časti CSP. V zmysle § 307 spadajúceho do tejto časti sa za diskriminačné spory považujú také, ktoré sa týkajú porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou. Takýmto sporom je aj spor o diskrimináciu v oblasti sociálneho zabezpečenia podľa antidiskriminačného zákona. 7. S ohľadom na konštatované posudzovaná vec patrí do právomoci súdov podľa CSP, ktoré sú povinné o žalobe rozhodnúť ako o antidiskriminačnom spore podľa druhého dielu tretej časti CSP.