18SKomp/7/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200195.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- IČS
- 9625200195
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., JUDr. Teréziie Mecelovej, Mgr. Michala Novotného, prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v kompetenčnom spore medzi Správnym súdom v Bratislave a Okresným súdom Trnava, vo veci žalobcu: Q.. W. O., U. I. V.: B. XXX, XXX XX, P. K.: X. U. XXXX, proti žalovanému: Obec Váhovce, so sídlom: Váhovce 329, 925 62, IČO: 00306266, o nahradenie prejavu vôle žalovaného uložením povinnosti uzavrieť pracovnú zmluvu, takto
rozhodol:
I. Na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu. II. Uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. PN-4Cpr/10/2021-160 z 13. februára 2025 sa zrušuje.
Odôvodnenie
I. Predmet kompetenčného sporu
1. Žalobkyňa podala na okresný súd žalobu o nahradenie vôle žalovaného uložením povinnosti uzavrieť pracovnú zmluvu. V žalobe uviedla, že 3. marca 2021 na riadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva žalovaného bola zvolená do funkcie hlavnej kontrolórky, pričom funkčné obdobie jej malo plynúť od 10. marca 2021. V petite žaloby okrem iného uviedla navrhovaný text pracovnej zmluvy s dátumom uzatvorenia 10. marec 2021. 2. Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“), v danom čase konajúci vo veci ako súd všeobecného súdnictva, uznesením č. k. PN-4Cpr/10/2021 - 160 z 13. februára 2025 konanie zastavil, spor postúpil Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uznesenia uviedol, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je verejnoprávny. Poukázal na to, že podľa § 1 Zákonníka práce v účinnom znení (ďalej len „Zákonník práce“) pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzavretia pracovnej zmluvy. Predmet sporu nie je možné podradiť ani pod predzmluvné vzťahy upravené v § 41 Zákonníka práce. V danej veci sa žalobkyňa domnieva, že orgán verejnej správy porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z verejnoprávnych predpisov a domáha sa ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy. Právomoc správnych súdov podporuje aj skutočnosť, že do právomoci správneho súdnictva patria aj konania vo veciach územnej samosprávy, vrátane konania o preskúmaní zániku funkcie hlavného kontrolóra. Vec bola vedená na okresnom súde pod sp. zn. PN-4Cpr/10/2021.
3. Správny súd z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci túto vec postupom podľa § 18 ods. 4 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) predložil listom č. k. 4S/ 49/2025-174 kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kompetenčný senát“). V predmetnom liste sa nestotožnil s tým, že predzmluvné vzťahy Zákonník práce nepovažuje za pracovnoprávne vzťahy. Uviedol, že pracovné právo ma prevažujúce prvky súkromného práva, pričom pracovnoprávny vzťah je súkromnoprávny vzťah. Pracovný pomer hlavného kontrolóra vzniká spôsobom, v ktorom vystupuje aj prvok výkonu verejnej moci - prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva. Následne po zvolení hlavného kontrolóra však nastupuje povinnosť starostu obce upravená v § 18a ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v účinnom znení (ďalej len „zákona o obecnom zriadení“) uzatvoriť súkromnoprávny akt - pracovnú zmluvu. Je teda potrebné rozlišovať voľbu hlavného kontrolóra a následné uzatváranie pracovnej zmluvy. Navyše z predloženého súdneho spisu je zrejmé, že spor medzi stranami nie je o existencii povinnosti žalovaného uzavrieť so žalobkyňou pracovnú zmluvu, ale spor tkvie v odlišnej mienke strán sporu o obsahových náležitostiach takejto pracovnej zmluvy. Proces dojednávania pracovnej zmluvy pritom podlieha právnemu režimu Zákonníka práce. Do správneho súdnictva síce patrí otázka preskúmavania zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva o odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra, to však nie je predmetom konania v danej veci. Predmetnú žalobu nie je možné podradiť ani pod žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy a ani pod nečinnostnú žalobu. Vec je správnym súdom vedená pod sp. zn. 4S/ 49/2025.
II. Posúdenie kompetenčným senátom
4. Kompetenčný senát konštatuje, že nesúhlas s postúpením bol podaný oprávneným subjektom. Po posúdení veci kompetenčný senát prišiel k záveru deklarovanému vo výroku tohto uznesenia, ktorý odôvodňuje v nasledovnom texte. 5. Proces kreovania hlavného kontrolóra upravuje § 18a zákona o obecnom zriadení.
Podľa ods. 5 hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo na šesť rokov. Jeho funkčné obdobie sa začína dňom, ktorý je určený ako deň nástupu do práce. Podľa ods. 6 prvej vety hlavnému kontrolórovi vzniká po zvolení nárok na uzavretie pracovnej zmluvy s obcou. Podľa ods. 7 starosta je povinný s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom uzavrieť pracovnú zmluvu najneskôr v deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra. Deň nástupu do práce sa určí na deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra. 6.
V zmysle uvedených ustanovení je správny záver správneho súdu v tom, že proces kreovania hlavného kontrolóra má dve fázy. Prvou je jeho voľba obecným zastupiteľstvom a druhou proces uzatvárania pracovnej zmluvy (porovnaj bod 15 nálezu Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) č. k. III. ÚS 315/2023-31). Kompetenčný spor sa pritom dotýka druhej fázy, ktorou je uzatváranie pracovnej zmluvy. 7.
Hlavný kontrolór obce je v zmysle § 1 ods. 1, 2 zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v účinnom znení zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme. Podľa § 1 ods. 4 tohto právneho predpisu na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 8. Z uvedených ustanovení nie je sporné, že samotný proces uzatvárania zmluvy, pracovná zmluva a následný pracovný pomer sa riadia Zákonníkom práce. V kompetenčnom spore správny súd a ani okresný súd nespochybňovali, že samotný pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce je súkromnoprávnym vzťahom. Skutočnosť, že pracovnoprávne vzťahy vznikajúce podľa Zákonníka práce sú súkromnoprávne vzťahy vyplýva aj z judikatúry kompetenčného senátu (bod 17 uznesenie sp. zn. 18SKomp/5/2023 z 28. júna 2023). 9.
Kompetenčný senát súhlasí so správnym súdom v tom, že predpokladom na vznik funkcie hlavného kontrolóra, a teda aj uzatvorenie pracovnej zmluvy, je verejnoprávny akt, uznesenie obecného zastupiteľstva o zvolení konkrétnej osoby za hlavného kontrolóra. Následné právne vzťahy súvisiace s uzatvorením pracovnej zmluvy však už nespadajú do verejného práva. V zmysle § 42 Zákonníka práce sa pracovný pomer zakladá písomnou pracovnou zmluvou, v ktorej jednotlivé subjekty nie sú v nadradenom, ale rovnocennom postavení.
Pracovná zmluva je tak súkromnoprávnym aktom, a teda ani procesy súvisiace s uzatváraním tohto aktu nemožno podradiť pod administratívno-právne vzťahy. 10. Je pravdou tvrdenie okresného súdu, že § 41 Zákonníka práce, ktorý upravuje predzmluvné vzťahy, priamo neobsahuje ustanovenia regulujúce proces uzatvárania pracovnoprávnych zmlúv. Zákonník práce však v § 1 ods. 4 odkazuje na použitie všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka v účinnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktorý upravuje uzatváranie zmlúv v § 43a a nasl. V zmysle § 1 tohto právneho predpisu sú predmetom právnej úpravy Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy.
11. Obec je podľa čl. 64 v spojení sa čl. 69 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky v účinnom znení subjektom územnej samosprávy, ktorej orgánmi sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce. To však neznamená, že vo všetkých vzťahoch bude obec vystupovať v postavení nadradeného subjektu územnej samosprávy.
Pokiaľ má obec v zmysle § 18 a ods. 7 zákona o obecnom zriadení prostredníctvom starostu povinnosť uzatvoriť súkromnoprávny akt - pracovnú zmluvu, vo vzťahoch týkajúcich sa dohadovania náležitostí tejto zmluvy a následných zmluvných vzťahoch nemá postavenie nadradeného subjektu verejnej správy.
S ďalšími účastníkmi takejto zmluvy má rovnocenné postavenie, v ktorom vystupuje ako zamestnávateľ. 12. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len „CSP“) súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávnej spory a iné súkromnoprávne veci .
. . . Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú . . . zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
So zreteľom na takto vymedzenú právomoc súdov podľa CSP a SSP i vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa charakteru vzťahu v súdmi prejednávanej veci je zrejmý záver, že prejednávaná vec má súkromnoprávnu povahu. Nesúhlas s postúpením veci Okresným súdom správnemu súdu je preto dôvodný. 13.
Kompetenčný senát uvádza, že k súdnej ochrane v prípade neuzatvorenia pracovnej zmluvy so starostom obce po zvolení osoby za hlavného kontrolóra sa vyjadril aj Ústavný súd v uznesení č. k. IV. ÚS 208/03-15. V tomto uznesení uviedol: ak sťažovateľ tvrdí, že bol .
. . platne zvolený za hlavného kontrolóra a postup primátora mesta, ktorým mu bol znemožnený výkon tejto funkcie, je v rozpore so zákonom, bol oprávnený . . . využiť právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv poskytuje. Takým právnym prostriedkom je podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky a konštantnej súdnej praxe aj žaloba o vyhlásenie vôle (§ 161 ods. 3 OSP „Právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie“), ktorou by mohol dosiahnuť vydanie rozsudku nahradzujúceho vyhlásenie vôle mesta .
. . a jej štatutárneho orgánu o uzavretí pracovnej zmluvy na základe platnej voľby za hlavného kontrolóra, prípadne aj žaloba, ktorou by sa domáhal výkonu funkcie hlavného kontrolóra. V čase rozhodovania v predmetnej veci neboli účinné CSP a ani SSP, ale Občiansky súdny poriadok v tom čase v účinnom znení. Z vyššie uvedeného textu je však zrejmé, že Ústavný súd neodkazuje na ustanovenia a druhy žalôb, ktoré boli zahrnuté do piatej časti daného zákona upravujúcej v tej dobe správne súdnictvo. Na toto rozhodnutie odkazuje aj odborná literatúra, konkrétne Tekeli, J., Hoffmann, M. Kontrola v obecnej samospráve. Bratislava, Eurokódex, 2013, s. 69.
III. Záverečné zhodnotenie
14. Podľa § 18 ods. 4 SSP ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží na rozhodnutie kompetenčnému senátu najvyššieho správneho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané. Z dôvodu, že postúpenie veci správnym súdom bolo dôvodné, kompetenčný senát rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. 15. Z dôvodu, že okresný súd v uznesení č. k. PN-4Cpr/10/2021-160 výrokom tiež zastavil konanie, kompetenčný senát s ohľadom na záver o nedôvodnosti postúpenia sporu správnemu súdu rozhodol tak, že zrušil celý výrok predmetného rozhodnutia. Predmetný výrok spojený so zastavením konania by totiž bránil ďalšiemu konaniu na okresnom súde. 16. Toto uznesenie prijal kompetenčný senát jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 18. júna 2025