18SKomp/9/2023

UZNESENIE

Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, JUDr. Jaroslavy Fúrovej (sudkyne spravodajkyne), JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Jany Haluškovej, JUDr. Terézie Mecelovej, Mgr. Michala Novotného a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v kompetenčnom spore medzi Správnym súdom v Banskej Bystrici a Okresným súdom Banská Bystrica, vo veci žalobkyne U.. B. J., I. I., I. XXXX/XX, X. Č. XXXXXX/XXXX, proti žalovanej Sociálnej poisťovni Banská Bystrica, o exekúcii na starobný dôchodok, naposledy vedenej na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-27Sa/7/2023 (do 31. mája 2023 na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-27Sa/ 7/2023), o nesúhlase s postúpením, takto

rozhodol:

Na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu.

Odôvodnenie

I. Predmet konania vo veci

Slovenskej republiky (ďalej len „kompetenčný senát“) skôr, než pristúpil k posúdeniu dôvodnosti nesúhlasu Správneho súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) s postúpením veci špecifikovanej v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej aj ako „vec“), preskúmal, či medzi civilným súdom a správnym súdom je kompetenčný spor, o ktorých je príslušný rozhodovať podľa § 8 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. Z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 4. Civilný súd postúpil vec správnemu súdu z dôvodu, že žaloba smeruje voči správnemu orgánu a týka sa nesprávneho rozhodnutia, resp. postupu správneho orgánu v správnom konaní, na ktorých preskúmanie nie je vecne príslušný. Vychádzal z toho, že žalobkyňa sa s najväčšou pravdepodobnosťou domáha vyplatenia podľa nej nesprávne zníženého peňažného príspevku na opatrovanie zdravotne ťažko postihnutého (ďalej len „ZŤP“) syna, ktorý jej vyplácal ÚPSVaR Banská Bystrica, resp. zmeny rozhodnutia o jeho znížení. Civilný súd mal za to, že nejasnosť a neurčitosť žaloby trvá. 5. Správny súd predložil vec na rozhodnutie kompetenčnému senátu z dôvodu, že nesúhlasil s postúpením veci civilným súdom, nakoľko nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, keďže žalobkyňa sa domáha vrátenia Sociálnou poisťovňou neoprávnene vymoženého výživného na jej syna, a teda z petitu vyplýva, že ide o žalobu o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP, pričom nárok možno kvalifikovať ako vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), a teda ide o súkromnoprávny spor. 6. Navyše správny súd uviedol, že žalobkyňa nerozporuje povinnosť vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie ZŤP syna, resp. nežiada preskúmať rozhodnutie ÚPSVaR Banská Bystrica o znížení príspevku na opatrovanie a ani tento orgán neoznačuje ako žalovaného. Správny súd mal za to, že civilný súd nemôže nejasnú žalobu sám dotvárať a na tom podklade ju postupovať, ale má najprv odstrániť nejasnosti žaloby a ustáliť predmet konania. 7. Z postupu civilného súdu vyplýva, že vec považoval za patriacu do právomoci súdov Slovenskej republiky, no nepovažoval sa za súd vecne príslušný na konanie v prvej inštancii o veci, keďže sa žaloba týka preskúmania nesprávneho rozhodnutia, resp. postupu správneho orgánu, a teda vec pokladal za správnu vec v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Zároveň mal za to, že vecne príslušným súdom je správny súd v intenciách SSP. 8. Z postupu správneho súdu vyplýva, že vec považoval za patriacu do právomoci súdov Slovenskej republiky, no nepovažoval sa za súd vecne príslušný na konanie a rozhodovanie o veci v správnom súdnictve, keďže vec pokladal za súkromnoprávny spor, teda za občianskoprávnu vec v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch. 9. Z uvedeného tak vyplýva, že medzi civilným súdom a správnym súdom je kompetenčný spor, o ktorom je kompetenčný senát oprávnený rozhodovať podľa § 8 ods. 1 SSP.

11. Zo skutkových tvrdení uvedených v podaniach žalobkyne vyplýva, že Sociálna poisťovňa Banská Bystrica mala brať výživné na jej syna z jej starobného dôchodku. Starobný dôchodok je v zmysle § 13 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) dôchodkovou dávkou dôchodkového poistenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. [výslovne najmä § 179 ods. 1 písm. e)] vyplácanou ústredím Sociálnej poisťovne. Táto je pri svojom výkone verejnej moci oprávnená siahnuť na vyplácaný starobný dôchodok len v zákonom č. 461/2003 Z. z. ustanovených prípadoch. Ide o tzv. správnu exekúciu.

Musí ísť pritom o dávku dôchodkového poistenia, aby bola Sociálna poisťovňa oprávnená uskutočniť jej vymáhanie zrážkami zo starobného dôchodku. Môže sa tiež jednať o prípad vymáhania pohľadávok zrážkami zo starobného dôchodku v rámci konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa § 225m zákona č. 461/2003 Z. z. Pohľadávkou v danom prípade je podľa § 148 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. pohľadávka na poistnom (v intenciách § 129 zákona č. 461/2003 Z. z.), dávkach (v intenciách § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), náhradách škody podľa § 238 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách a na penále podľa § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. Jedná sa tak o širšie ponímanie pohľadávky ako v prvom prípade. V oboch však platí, že sa jedná o pohľadávku, ktorá má svoj podklad v zákone č. 461/2003 Z. z., ku ktorej vymáhaniu pristupuje Sociálna poisťovňa prostredníctvom svojej príslušnej organizačnej zložky ako správneho orgánu podľa § 1 ods. 2

Teoreticky však táto skutočnosť neznamená, že Sociálna poisťovňa fakticky nemôže v rámci tzv. správnej exekúcie uskutočniť taký postup, ktorým by pristúpila k zrážke akejkoľvek sumy z akéhokoľvek dôvodu zo starobného

Jedným zo spôsobov vykonávania exekúcie je totiž exekúcia zrážkami z iných príjmov, pričom iným príjmom sa podľa § 89 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. okrem iného rozumie starobný dôchodok (dávka sociálneho poistenia) ako príjem, ktorý povinne nahrádza odmenu za prácu. V prípade príkazu exekútora povereného vykonaním exekúcie, aby Sociálna poisťovňa vykonávala zo starobného dôchodku povinného určené zrážky a nevyplácala zrazené sumy povinnému, by mala Sociálna poisťovňa v zmysle § 91 zákona č. 233/1995 Z. z. postavenie platiteľa mzdy. V takom prípade Sociálna poisťovňa plní svoje povinnosti platiteľa mzdy podľa zákona č. 233/1995 Z. z. bez uplatňovania akejkoľvek verejnoprávnej právomoci voči poistencovi. V prípade porušenia povinnosti Sociálnej poisťovni by boli prípustné prostriedky nápravy predpokladané zákonom č. 233/1995 Z. z., pričom ak by tým bola na svojich právach dotknutá žalobkyňa, tak aj žaloba uplatnená v civilnom procese upravenom CSP, ktorou by sa domáhala náhrady škody v zmysle príslušných ustanovení OZ. V civilnom procese by sa

V prípade takejto neoprávnenej zrážky by sa však nemohlo jednať o iný zásah orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Z listiny civilného súdu o postúpení veci (č. l. 27) však vyplýva, že v rámci svojej úradnej činnosti zistil, že voči žalobkyni bolo vedené exekučné konanie v prospech Sociálnej poisťovne ako oprávnenej, a to v roku 2007 za účelom vymoženia žalobkyňou nezaplatených odvodov poistného ako dobrovoľne nezamestnanou. Táto skutočnosť by mohla byť smerodajná práve pre posúdenie dôvodnosti uplatňovaného nároku v civilnom procese.

III. 2 K zásahu orgánu verejnej správy do práv alebo právom chránených záujmov

Na vznik tohto nároku je v zmysle § 109 ods. 2 v spojení s § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. potrebné iniciovať administratívne konanie (nie súdne konanie), konkrétne konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia, v ktorom koná v prvom stupni ústredie Sociálnej poisťovne ako orgán verejnej správy. Toto konanie je (resp. má byť) podľa § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zavŕšené prijatím rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Uvedený nárok nemá podklad v občianskoprávnom vzťahu, ale je vyvodený zo vzťahu medzi Sociálnou poisťovňou a poistencom, čo je vzťah vyplývajúci zo sociálnej činnosti štátu.

Preto ak mala žalobkyňa nárok na výplatu starobného dôchodku a v lehote na jeho výplatu nedošlo k výplate vôbec alebo len čiastočne alebo došlo k vykonaniu zrážky v rámci tzv. správnej exekúcie v rozpore so zákonom, bolo z jej strany potrebné domáhať sa poskytnutia ochrany jej nároku na výplatu starobného dôchodku správnym súdom (všeobecne) v správnom súdnictve.

Jej žaloba tak smeruje k dôsledkom faktického postupu, ktoré sa prejavili v jej majetkovej sfére. Nesleduje sa ňou, aby súd zakázal organizačnej zložke Sociálnej poisťovne pokračovať vo faktickom postupe alebo aby určil, že bol nezákonný, ako to pre tieto prípady predpokladá § 252 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 263 SSP. V tomto ponímaní sa tak jedná o súkromnoprávny spor, v ktorom je daná právomoc súdu v civilnom procese podľa § 3 CSP, a nie v správnom súdnictve podľa § 6 ods. 1 s odkazom na § 7 písm. d) SSP.

súdu. Daná skutočnosť je vadou, podľa povahy ktorej môže súd v civilnom procese odmietnuť podanie podľa § 129 ods. 3 CSP alebo v správnom súdnictve odmietnuť žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP s odkazom na § 59 ods. 3 SSP.

V Bratislave dňa 9. novembra 2023