19SVs/1/2022

1. Žalobca je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - zubnolekárskej ambulancie z 3. augusta 2015, ktoré vydal žalovaný. V roku 2018 žalobca utrpel dopravnú nehodu, kvôli ktorej sa zhoršil jeho zdravotný stav. Napriek tomu pokračoval v prevádzkovaní zdravotníckeho zariadenia aj v roku 2019. 2. Dňa 22. októbra 2019 žalovaný (lekár samosprávneho kraja) vydal listinu „Zabezpečenie služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby na mesiac November 2019“. V úvode tejto listiny sa konštatuje, že žalovaný „v zmysle § 8b zákona č. 576/2004 Z. z... zverejňuje dňom 22.10.2019 nasledovný rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby“. Ďalej táto listina vymedzuje organizátora tejto pohotovostnej služby, jeho zariadenie, spádové územie a miesto prevádzky. Pod tým obsahuje tabuľku, ktorej jednotlivé riadky tvoria jednotlivé dni v mesiaci. Pri každom z nich je vymedzený čas začiatku a čas konca poskytovania pohotovostnej služby a údaje o poskytovateľovi, ktorý ju má zabezpečiť. Pri „Št. 21.“ sú na čas od 15:30 hod do 19:00 hod. uvedené údaje žalobcu. Listina je mechanicky podpísaná lekárom žalovaného. Obdobne vyzerajúcu listinu žalovaný (lekár samosprávneho kraja) vydal 11. novembra 2019 na mesiac december 2019. Údaje žalobcu sú v nej uvedené pri „So. 21.“ na čas od 8:00 hod. do 12:00 hod. Oba rozpisy boli zverejnené na webstránke žalovaného. 3. Žalobca 27. novembra 2019 podal správnemu súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby správny súd I. zakázal žalovanému pokračovať v určovaní rozpisov zabezpečenia poskytovania zubno- lekárskej pohotovostnej služby, v ktorých je určený žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, II. uložil žalovanému povinnosť zmeniť rozpisy na mesiac november 2019 a na mesiac december 2019 tak, že žalobca tam nebude určený a bude nahradený iným poskytovateľom. Podľa názoru žalobcu boli tieto akty žalovaného iným zásahom v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku a tento iný zásah považoval za nezákonný. Zdôraznil, že za nerešpektovanie tohto rozpisu je žalobca postihovaný pokutami za správny delikt. 4. Táto žaloba bola na správnom súde zapísaná do registra Sa a podľa § 23 ods. 2 písm. e) SSP bola pridelená na konanie a rozhodovanie sudkyni. Tá uznesením č. k. 25 Sa 43/ 2019-283 žalobu zamietla. Vo vzťahu k bodu II žalobného návrhu zdôraznila, že v čase rozhodovania súdu tvrdený zásah (zaradenie žalobcu do rozpisu za mesiace november a december 2019) už netrval. Správny súd poukázal na definíciu iného zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP a podmienky jeho ochrany podľa § 252 SSP. Následne dospel k záveru, že konanie žalovaného pri určovaní rozpisu služieb pri zabezpečení zubnolekárskej ambulantnej pohotovostnej služby je v súlade s § 79 ods. 1 písm. v) druhým bodom zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ako aj § 2 ods. 29 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ukladané povinnosti považoval správny súd za proporcionálne s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 113/2011, keďže nepretržitý výkon zdravotnej starostlivosti má pre spoločnosť zásadný význam. Preto nepovažoval za možné vyhovieť žalobe ani v bode I žalobného návrhu.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) v trojčlennom senáte [§ 22 ods. 1 písm. b) SSP] dospel pred rozhodnutím jednomyseľne k právnemu názoru, že rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby podľa § 8b ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. je opatrením orgánu verejnej správy, ktoré sa preskúmava na základe správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP. Tento právny názor je však odlišný od právneho názoru, ktorý vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 8 Sžk 27/2020 z 24. februára 2021. Preto uznesením sp. zn. 7 Ssk 33/2022 z 24. augusta 2022 podľa § 22 ods. 1 písm. a) SSP postúpil vec veľkému senátu. 8. Z postupujúceho uznesenia sp. zn. 7 Ssk 33/2022 vyplýva, že trojčlenný senát považoval ustálenie povahy preskúmavaného aktu (iný zásah alebo opatrenie) za podstatné predovšetkým preto, že má podstatný vplyv na obsadenie správneho súdu. Podľa § 23 ods. 2 písm. e) SSP totiž na krajskom súde koná a rozhoduje sudca o žalobách pri inému zásahu orgánu verejnej správy.

9. Veľký senát kasačného súdu najskôr podľa § 466 ods. 7 SSP skúmal, či sú splnené podmienky postúpenia veci, resp. či je v danej veci založená jeho právomoc. Právomoc veľkého senátu sa pritom odvíja od právomoci kasačného senátu vec postúpiť veľkému senátu.

Veľký senát jednoznačne dospel k záveru o naplnení prvých dvoch podmienok založenia jeho právomoci, a to, že právna otázka týkajúca sa povahy rozpisu zabezpečenia zubno- lekárskej pohotovostnej služby podľa § 8b ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. je otázkou, v ktorej sa navrhuje odchýlenie od predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžk 27/2020 z 24. februára 2021, a že posúdenie tejto otázky je smerodajné pre rozhodnutie vo veci. Problematickým sa ale javilo zodpovedanie otázky, týkajúcej sa možnosti veľkého senátu na predloženú právnu otázku prihliadať, keďže ju sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti nenamietal, pričom kasačná sťažnosť bola podaná v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, v ktorom je kasačný súd viazaný sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2, § 134 SSP).

13. Veľký senát si vo vzťahu k naplneniu tretej podmienky svojej právomoci nakoniec väčšinovo osvojil prvý z naznačených pohľadov, a to z nasledovne uvedených dôvodov. 14. Ústava Slovenskej republiky upravuje v čl. 48 ods. 1 základné právo na zákonného sudcu. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred vybraných zásad (procesných pravidiel). Zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

16. Vzhľadom na ústavnoprávny rozmer práva na zákonného sudcu a jednoinštančný charakter správneho súdneho konania dospel preto veľký senát k záveru, že skutočnosť, či na krajskom súde nekonal a nerozhodovať miesto senátu sudca, má skúmať kasačný súd z úradnej povinnosti, teda aj bez toho, aby to sťažovateľ namietal v sťažnostných bodoch.

Keďže stanovenie druhu správneho súdneho konania je závislé od predmetu prieskumu (konania), je vždy na krajskom súde, aby náležite posúdil a ustálil, o aké správne súdne konanie ide a kto má byť v rámci neho zákonným sudcom. Prípadné pochybenie krajského súdu spočívajúce v tom, že miesto senátu konal a rozhodoval sudca je pritom zo strany kasačného súdu zistiteľné bez ďalšieho, pretože kasačnému súdu je známe, v akom druhu správneho súdneho konania vec rozhodol krajský súd a čo bolo predmetom prieskumu (konania). Opísaný záver je súčasne súladný aj s odbornou spisbou, v zmysle ktorej okolnosť, či prejednanie a rozhodovanie veci krajským súdom prebehlo v zákonnom zložení (t. j. či bol krajský súd správne obsadený), je povinný kasačný súd sledovať z úradnej povinnosti a nedostatok v zložení súdu je podstatnou vadou konania a dôvodom prípustnosti kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava :

Predovšetkým, zjednodušene povedané, existuje len jeden „druh“ civilného sporového konania, v ktorom na okresnom súde koná a rozhoduje sudca a na krajskom súde senát, takže do úvahy vôbec neprichádza taká procesná situácia, aká je možná v správnom súdnom konaní a aká nastala aj v rozhodovanej

19. Veľký senát sa preto väčšinovo nestotožnil s (druhým) pohľadom vzťahujúcim sa na previazanosť sťažovateľom namietaného nezohľadnenia proporcionality a potreby ustálenia povahy preskúmavaného aktu žalovaného. Sťažovateľ totiž v kasačnej sťažnosti vyslovene namietal proporcionalitu medzi vykonávaním zubno-lekárskej pohotovostnej služby a svojim individuálnym stavom a zdravím, ktorú nezohľadnil ani žalovaný ani krajský súd.

obsah. Uvedené by však vo svojich dôsledkoch vychýlilo nestranné postavenie kasačného súdu a narušilo rovnosť účastníkov správneho súdneho konania, keďže by kasačný súd nad rámec sťažnostných bodov vyhľadával za sťažovateľa dôvody nezákonnosti rozhodnutia krajského súdu alebo žalovaného. Práve takýto prístup by negoval inštitút viazanosti sťažnostnými bodmi a veľký senát by autoritou svojho rozhodovania k tomu de facto „navádzal“ aj kasačné senáty. Zároveň presne takýto postup vyčítal dovolaciemu súdu aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo vyššie zmienenom náleze sp. zn. IV. ÚS 438/2022-72 z 24. novembra 2022 (body 67 a 68).

20. Po zistení, že sú splnené všetky predpoklady postúpenia veci v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) SSP, kasačný súd vo veľkom senáte preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP), ako aj predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP).

22. Z citovaných ustanovení vyplýva, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je pomerne jednoducho odlíšiteľné tým, že je buď ako rozhodnutie označené alebo existuje osobitný predpis, podľa ktorého sa určitý akt má považovať za rozhodnutie. Rozdiel medzi opatrením a iným zásahom nespočíva v takomto formálnom označení. Z porovnania ustanovení § 3 písm. c) a e) SSP vyplýva, že tieto rozdiely sú tak v procese vydávania, ako aj vo vonkajšej forme. Opatrenie orgánu verejnej správy je správny akt, ktorý sa vydáva v administratívnom konaní, ktorým - zhodne s definíciou v § 3 písm. a) SSP - je právom upravený postup, ktorý je zavŕšený verejnomocenským prejavom vôle orgánu verejnej správy vyjadreným slovami alebo znakmi. Tento prejav sa dotýka len práv, povinností a právom chránených záujmov jeho adresáta, a to práve obsahom toho, čo je v ňom slovami alebo znakmi vyjadrené. Takýto správny akt sám osebe nemení faktický stav, ale mení len právny stav tým, že určitým spôsobom určuje, zrušuje, odníma alebo úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu určitého

záujmov. Na rozdiel od opatrenia však nie je vyjadrený slovami alebo znakmi, ktorými by sa vyslovilo, ako sa takéto dotknutie prejavuje. Iný zásah podľa vymedzenia v § 3 písm. e) časti vety pred bodkočiarkou SSP spočíva vo faktickom postupe či úkone, teda úkone, ktorý priamo zasahuje primárne do faktického stavu a pri ktorom dotknutie práv, povinností alebo právom chránených záujmov je len odrazom (reflexiou) faktickej zmeny, ku ktorej iným zásahom

24. V tu prerokúvanej veci sa žalobca bráni okrem iného proti rozpisu zabezpečenia poskytovania zubnolekárskej pohotovostnej služby, ktorý vydal žalovaný - samosprávny kraj svojimi orgánmi. Žalovaný samosprávny kraj je podľa § 4 písm. b) SSP orgánom verejnej správy, v dôsledku čoho môže byť tak pôvodcom opatrení podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ako aj iných zásahov podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Podľa § 46 ods. 1 písm. n) zákona č. 576/2004 Z. z. je určovanie uvedeného rozpisu súčasťou výkonu štátnej správy na úseku zdravotníctva, ktorú vykonáva samosprávny kraj ako prenesený výkon štátnej správy.

Rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby obsahuje miesto poskytovania zubno- lekárskej pohotovostnej služby, čas poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov poskytovania zubno- lekárskej pohotovostnej služby v období, na ktorý sa rozpis zabezpečenia poskytovania zubno- lekárskej pohotovostnej služby vyhotovuje (odsek 3). Rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby sa považuje za doručený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinným poskytovať zubno-lekársku pohotovostnú službu desiatym dňom od jeho zverejnenia na webovom sídle samosprávneho kraja (odsek 4).

Predchádza mu dokonca určité, hoci len minimálne formalizované administratívne konanie, ktoré spočíva v tom, že samosprávny kraj ho podľa určených pravidiel (citované § 8b ods. 2 a 3) zostaví a zverejní ho na svojom webovom sídle. Až desiatym dňom od tohto dňa sa tento rozpis považuje za doručený jednotlivým poskytovateľom (cit. § 8b ods. 4). Naopak, z citovaných ustanovení je zrejmé, že tu nejde čisto o faktický postup či úkon žalovaného, ktorý by zasiahol do faktického stavu a pri ktorom by zmena právnej situácie bola len odrazom takejto faktickej zmeny.

VI. Záver

27. Vychádzajúc zo všetkých uvedených dôvodov tak veľký senát kasačného súdu dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od právneho názoru vyjadreného v skoršom uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžk 27/2020 a prikloniť sa k právnemu názoru vyjadrenému predkladajúcim senátom v uznesení sp. zn. 7 Ssk 33/2022. 28. Predkladajúci senát v tomto uznesení zároveň navrhol, aby veľký senát rozhodol len o právnej otázke povahy rozpisu podľa § 8b zákona č. 576/2004 Z. z. a následne vec vrátil predkladajúcemu senátu. Podľa § 466 ods. 5 písm. a) SSP však veľký senát môže o kasačnej sťažnosti rozhodnúť aj niektorým zo spôsobov uvedených v § 459 až 462 SSP, a to v závislosti od povahy vec. V prerokúvanej veci dospel veľký senát k záveru, že v dôsledku nesprávneho posúdenia právneho povahy uvedeného rozpisu správny súd rozhodol nesprávne obsadený, v dôsledku čoho je daný dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP. 29. Za daných okolností tak veľký senát dospel k záveru, že vyriešenie právnej otázky, kvôli ktorej mu bola vec postúpená, postačuje aj pre záver o dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti. Preto podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 466 ods. 5 písm. a) SSP napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 30. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova v trojčlennom senáte (§ 23 ods. 1 SSP), viazaný právnym názorom vysloveným v tomto uznesení na povahu rozpisu zubno-lekárskej starostlivosti (§ 469 SSP). Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej. 31. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 7 : 0 (jednomyseľne).

2. Hlavným účelom odlišného stanoviska nie je zdrvujúca kritická analýza väčšinového rozhodnutia, ale snaha o autentickú zodpovednosť sudcu pred sebou a pred verejnosťou v duchu lutherovského „Hier stehe ich und kann nicht anders. . .“. Aj toto odlišné stanovisko

Význam tohto stanoviska je o to väčší, že vo výsledku a aj v nosnom právnom názore (právna povaha rozpisu zabezpečenie zubno-lekárskej pohotovostnej služby podľa § 8b zákona č. 576/2004 Z. z.) sa s väčšinovým názorom stotožňujeme, a tak sme aj hlasovali za výrok a podstatné časti odôvodnenia. S čím sme sa však nedokázali stotožniť, je názor, že v prerokúvanej veci mohol kasačný súd prihliadať na nesprávne obsadenie súdu podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP.

Slovenskej republiky. Ten v nedávnom náleze sp. zn. IV. ÚS 438/2022 podrobil kritike prax najvyššieho súdu pri výklade vlastnej viazanosti dôvodmi dovolania podľa § 420 a 421 CSP. Zdôraznil, že viazanosť dovolacími dôvodmi znamená, že dovolací súd môže skúmať dovolacie dôvody len v rozsahu, v akom boli vymedzené, teda je viazaný tým, čo dovolateľ považuje za nesprávne. Tento princíp súvisí s dôsledným zachovávaním dispozičného princípu a princípu právnej istoty, ako aj procesnej zodpovednosti strán za ochranu svojich práv. Odstraňovanie nedostatkov rozhodnutia a konania jemu predchádzajúceho prostredníctvom opravných prostriedkov je v dispozícii strán konania. Súčasná právna úprava už neumožňuje súdu ex offo prihliadať na vady zmätočnosti (ods. 61 a 62 cit. nálezu). Už v staršom náleze sp. zn. II. ÚS 591/2012 pritom ústavný súd vyslovil, že úlohou zákonodarcu je vyvážiť a zabezpečiť praktický „súzvuk“ viacerých práv, ktoré možno vyvodiť z čl. 46 ods. 1 ústavy - práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy a práva na právnu istotu založenú

je správna. 4. Ako naznačil aj ústavný súd v citovanej judikatúre, východiskom úvah nad rozsahom prieskumnej právomoci súdu, ktorý rozhoduje o mimoriadnom opravnom prostriedku, je predovšetkým zákonná úprava. Pritom v zmysle čl. 3 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku, ktoré sú podľa § 5 ods. 1 SSP použiteľné aj v správnom súdnom konaní, treba predovšetkým vychádzať z toho, čo je v slovách a vetách právneho predpisu jasné a nepochybné.

nás nepripúšťa taký výklad, že na určité dôvody vymedzené v § 440 ods. 1 SSP môže kasačný súd prihliadať, hoci sťažovateľ v kasačnej sťažnosti z týchto dôvodov rozhodnutie nenapadol. 5. Toto jasné a kategorické znenie nemožno podľa nás preklenúť (a už vonkoncom nie otočiť) žiadnou výkladovou metódou. Predovšetkým, z porovnania znenia § 440 ods. 1 SSP a § 420 a 421 CSP je zrejmé, že medzi vymedzením kasačných a dovolacích dôvodov v skutočnosti niet žiadneho podstatnejšie rozdielu. Hoci § 420 a 421 CSP chirurgickejšie rozdeľujú dovolanie z dôvodov zmätočnosti a z dôvodov právneho posúdenia, je formulácia jednotlivých skutkových podstát v zásade totožná. Kasačná sťažnosť podobne ako dovolanie smerujú proti právoplatným rozhodnutiam (§ 419 CSP), teda rozhodnutiam, ktoré už raz nastolili právnu istotu v otázke, ktorú riešili. Podľa citovaných názorov ústavného súdu to znamená, že kasačný súd musí rešpektovať rovnováhu záujmu na zachovaní účinkov právoplatnosti a vecnou správnosťou rozhodnutia tak, ako ju vymedzil zákonodarca.

Napokon, tu riešená otázka nesprávneho obsadenia súdu je len určitým prejavom práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo patrí účastníkovi konania a je tak len na ňom, či ho bude alebo nebude uplatňovať v kasačnej sťažnosti.

je tento vymedzený v § 5 ods. 9 SSP. Ide o všeobecný princíp správneho súdneho konania, ktorý by mal predstavovať jedno z primárnych interpretačných pravidiel pre procesnú úpravu obsiahnutú v SSP a pre výklad jednotlivých zákonných ustanovení tohto zákona.

Takýto aktivizmus - na strane druhej - do určitej miery znevýhodňuje druhého účastníka konania, ktorý môže byť z tohto dôvodu konfrontovaný s prekvapivým rozhodnutím kasačného súdu (napr. z dôvodu, že právnym základom pre zrušenie/zmenu rozhodnutia krajského súdu je okolnosť, ktorá nebola namietaná), resp. ktorému ani len nie je poskytnutá účinná možnosť procesnej obrany vo vzťahu k údajnej nezákonnosti, ktorú sťažovateľ sám v kasačnej sťažnosti nenamietal, ale ktorú „autonómne identifikoval“ až samotný kasačný súd v priebehu kasačného

8. Nepopierame síce, že za určitých okolností existuje nielen právo, ale aj povinnosť súdu odkloniť sa od vlastného znenia pozitívnoprávnej úpravy, resp. vlastného znenia zákona, avšak posudzovanú právnu otázku za takúto nepovažujeme. Ako uvádza Franz Bydlinski v diele Grundzüge der juristischen Metodenlehre (Základy právnickej metodológie.

slepo. Na strane druhej, odklon od vlastného znenia právnej úpravy je podľa Bydlinského možný v demokratických podmienkach, resp. v podmienkach právneho štátu len mimoriadne výnimočne, a to napr. v prípade hrubej neľudskosti právnej úpravy, príp. iných hrubých negatívnych parametrov zákonnej úpravy, ktorá - i keď pri jej formálnej existencii ako prameňa práva - zbavuje túto úpravu právneho charakteru v materiálnom zmysle („Konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť len tak, že pozitívne právo, zaisťované predpismi a mocou, má prednosť aj vtedy, ak je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, okrem prípadu, ak rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne tak neznesiteľnej miery, že zákon musí ako „nenáležité právo” spravodlivosti ustúpiť.” - tzv. Radbruchova formula - k tomu pozri napr. RADBRUCH, G. O napětí mezi účely práva.

Považujeme ho za taký nielen z dôvodu, že je v zjavnom rozpore s vlastným znením účinnej právnej úpravy, ale aj z dôvodu, že podstatným spôsobom redukuje predvídateľnosť práva a postupu a rozhodovania správnych súdov (vrátane kasačného súdu).

žalobca uspel, bude musieť na jeho ťarchu zrušiť jemu priaznivé rozhodnutie správneho súdu. Obávame sa, že taký postup vo výsledku nezodpovedá účelu správneho súdnictva, ktorým je práve poskytovanie ochrany právam a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb pred činnosťou verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP).

Odhliadnuc od zvýšených časových nárokov, ktoré skúmanie týchto otázok bude vyžadovať (napr. štúdium rozvrhov práce príslušných krajských súdov, pravidiel zastupovania a pod.), to znamená ďalšie rozšírenie nikým nežiadanej prieskumnej právomoci kasačného súdu v rozpore so znením § 453 ods. 2 SSP. 11.

Otázka, v akej miere je správny súd oprávnený a prípadne povinný posúdiť proporcionalitu určitého aktu vo vzťahu k jeho adresátovi, je v prvom rade závislá od toho, ako pojem proporcionality vymedzujú všeobecne záväzné právne predpisy, na ktorých sa preskúmavaný akt zakladá, komu zverujú posúdenie tejto proporcionality a aký rozsah prieskumu tohto posúdenia vyhradzujú správnym súdom. Pri týchto úvahách je v prvom rade rozhodujúca povaha príslušného aktu, teda či ide o rozhodnutie alebo opatrenie [§ 6 ods. 2 písm. a) až d) SSP], iný zásah [§ 6 ods. 2 písm. f)], alebo prípadne iný zákonom predpokladaný typ (napr. všeobecne záväzné nariadenie alebo uznesenie zastupiteľstva samosprávneho celku apod.).

12. V zhode s uznesením veľkého senátu (ods. 8) aj my zastávame názor, že samo označenie druhu žaloby v žalobe [porov. napríklad § 182 ods. 1 písm. a) a § 257 písm. a) SSP] pritom nie je rozhodujúce. Podľa § 55 ods. 3 SSP totiž správny súd každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Ak teda žalobca označí svoju žalobu ako žalobu proti inému zásahu podľa § 252 a nasl. SSP, nezbavuje to správny súd povinnosti a možnosti skúmať, či akt orgánu verejnej správy, ktorého preskúmavania sa žalobca domáha, má alebo aspoň môže mať charakter iného zásahu. Otázka, na ktorú má veľký senát na základe postupujúceho uznesenia sp. zn. 7 Ssk 33/ 2022 odpovedať, bez ďalšieho a priamo dopadá na nadväzujúce posúdenie zákonnosti postupu správneho súdu, resp. jeho uznesenia. Z postupujúceho uznesenia kasačného súdu pritom vyplýva, že tento sa nestotožňuje s právnym posúdením rozpisu zubnolekárskej pohotovostnej služby ako iného zásahu. Naopak, má za to, že takýto rozpis je pre účely správneho súdneho konania opatrením, čím sa mieni odkloniť od doterajšej rozhodovacej praxe.

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.