← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·21. 2. 2024

19SVs/2/2023

ECLI:SK:NSSSR:2024:9623200381.1

ZamietaZrušujePotvrdzujeMeníVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
24S/243/2019
IČS
9623200381
Citované
2× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P.. P.. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. X. č. XXX, N., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova č. 83, Bratislava, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Žiar nad Hronom, so sídlom M. Chrásteka č. 586/27, Žiar nad Hronom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ORPZ-ZH-VO-8-060/2015-PK zo dňa 27.9.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/243/2019-132 zo dňa 18.2.2021, na základe postúpenia veci veľkému senátu uznesením senátu 7S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/44/2021 zo dňa 31. januára 2023, takto

rozhodol:

Lehota podľa § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom ku dňu 22.06.2015 je lehotou na zánik zodpovednosti za správny delikt a počas konania pred správnym alebo kasačným súdom podľa § 71 ods. 1 SSP neplynie . Vec sa postupuje senátu 7S.

Odôvodnenie

I. Postup žalovaného a konanie pred správnym súdom

1. Rozsudkom č. k. 24S/243/2019-132 zo dňa 18.2.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ORPZ-ZH-VO-8-060/2015-PK zo dňa 27.9.2019 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“). Týmto rozhodnutím žalovaný zmenil disciplinárny rozkaz č. 7 zo dňa 5.8.2015 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) vydaný riaditeľom odboru poriadkovej polície OR PZ Žiar nad Hronom tak, že zmenil výrokovú časť vypustením textu v znení: „ukladám podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 10% na dobu 3 mesiacov“ a nahradil ho textom v znení: „ukladám podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie.“ Ostatné časti výroku zostávajú nezmenené. 2.

Prvostupňovým rozhodnutím disciplinárnym rozkazom č. 7 zo dňa 5.8.2015 bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 73/1998 Z. z.“) zníženie služobného platu na dobu 3 mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 tohto zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 22.6.2015 v čase medzi 14:00 hod. až18:00 hod. sa zúčastnil skúšky predmetu Základy právnej filozofie II. na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a to i napriek tomu, že podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. D. XXXXXX evidovaného pod č. ORPZ-ZH- VO-365-005/2015 zo dňa 10.7.2015 v dobe od 10.6.2015 do 10.7.2015 bol dočasne neschopný na výkon štátnej služby pre chorobu, čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. v/ zákona č. 73/ 1998 Z. z.

3. Proti tomuto personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný v poradí prvým rozhodnutím ORPZ-ZH-VO-8-005/2015-PK zo dňa 26.8.2015 tak, že odvolanie voči nemu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24S/ 181/2015-64 zo dňa 24.3.2016 tak, že toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR (ďalej „NS SR“) sp. zn. 2Sžo/66/2016 zo dňa 23.5.2018. 4. Následne žalovaný vydal v poradí druhé odvolacie rozhodnutie ORPZ-ZH-VO-8-043/ 2015-PK zo dňa 31.10.2018, ktorým prvostupňové rozhodnutie zmenil vo výrokovej časti vypustením textu „o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/ 1998 Z. z. a to zníženie služobného platu o 10% na dobu 3 mesiacov“ a nahradil ho textom „o uložení disc. opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. a/ tohto zákona, a to písomným pokarhaním“.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici v poradí druhým rozsudkom sp. zn. 24S/167/2018 zo dňa 4.4.2019 rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.10.2018 zrušil opätovne pre nedostatok dôvodov.

6. Následne žalovaný vydal v poradí tretie (preskúmavané) odvolacie rozhodnutie tak, ako je to uvedené v bode 1. tohto uznesenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca, o ktorej rozhodol správny súd tu napadnutým rozsudkom.

7. Správny súd v napadnutom rozsudku č. k. 24S/243/2019-132 zo dňa 18.2.2021 ako nedôvodné vyhodnotil všetky žalobné námietky. V prvom rade uviedol, že s námietkami týkajúcimi sa objektívnej a subjektívnej lehoty podľa § 57 zákona č. 73/1998 Z. z. sa vysporiadali už predchádzajúce rozsudky správnych súdov a NS SR v tejto veci.

Tie dospeli k záveru, že subjektívna aj objektívna lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia bola zachovaná. Jednoročná objektívna lehota bola zachovaná aj po zrušení rozhodnutia žalovaného zo dňa 31.10.2018. Vo vzťahu k argumentu rozsudkom NS SR sp. zn. 5Sžk/6/2016 súd poukázal na rozsudok správneho súdu sp. zn. 24S/167/2018 zo dňa 4.4.2019 vydaný v tejto veci, ktorý tento rozsudok nepovažoval za ustálenú rozhodovaciu prax a § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. považoval za hmotnoprávne ustanovenie zakotvujúce zánik zodpovednosti za disciplinárne previnenie, na ktorú lehotu je potrebné aplikovať § 246d O.s.p., resp. § 71 ods. 1 SSP.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

8. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a rozhodnutie na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. K prvej námietke uviedol, že pri posudzovaní lehôt podľa § 57 zákona č. 73/1998 Z. z. v nadväznosti na § 246d O.s.p. resp. § 71 ods. 1 SSP má za to, že tieto normy sa vzťahujú na hmotnoprávne ustanovenia zákonov, ustanovenie § 57 zákona č. 73/1998 Z. z. má procesnoprávny charakter a teda nedochádza k spočívaniu subjektívnej ani objektívnej lehoty počas prebiehajúceho súdneho konania. Na podporu tohto tvrdenia opätovne poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžk/6/2016 zo dňa 28.3.2018 a ďalší rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 8Sžo/147/2008 zo dňa 12.3.2009. Čo sa týka druhého dôvodu - rozhodnutia na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, namietal, že 30 dňová subjektívna lehota v zmysle § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z .z. sa viaže k právoplatnému skončeniu veci pred správnym orgánom, a nie k vydaniu prvostupňového rozhodnutia. 9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 24.5.2021. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku správneho súdu a podrobnostiach naň poukázal. Žiadal kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

III. Postúpenie veci veľkému senátu

10. Senát 7S Najvyššieho správneho súdu dospel k záveru, že zásadná právna otázka ohľadne (ne)plynutia lehoty na zánik disciplinárnej zodpovednosti policajta stanovenej v § 57 ods. 1 z. č. 73/1998 Z. z. je v rozsudku sp. zn. 5Sžk/6/2016 zo dňa 28.3.2018 vyriešená odlišne od právneho názoru, ktorý chcel v tejto veci vysloviť. 11. Žalobca v kasačnej sťažnosti proti rozsudku správneho súdu k prvej námietke - odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, namietal právny záver správneho súdu, ktorý zaujal názor, že lehota podľa § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. účinného ku dňu spáchania skutku neplynie počas súdneho konania v zmysle § 246d O.s.p., resp. § 71 ods. 1 SSP. Argumentoval rozsudkami NS SR sp. zn. 5Sžk/6/2016 zo dňa 28.3.2018 a sp. zn. 8Sžo/147/ 2008 zo dňa 12.3.2009. 12. Čo sa týka tejto nastolenej otázky, doterajšia judikatúra k všeobecnej otázke spočívania lehôt na zánik zodpovednosti či lehôt na zánik práva vo veciach daní, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, vychádzala z potreby aplikácie § 246d O.s.p., resp. odo dňa 01.07.2016, kedy nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok (zákon č. 162/2015 Z. z.), aplikácie § 71 ods. 1 SSP. To znamená, že v podstate jednotne rieši túto otázku v prospech neplynutia (spočívania) týchto lehôt počas súdneho konania (napr. rozsudok NS SR z 9. mája 2019, sp. zn. 6Sžfk/6/2018). Avšak rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžk/6/2016 zo dňa 28.3.2018 riešil predmetnú otázku špeciálne vo vzťahu k lehote podľa § 57 ods. 1 z. č. 73/1998 Z. z. a vyriešil ju odlišne. 13. V tomto rozsudku (bod 40.) NS SR uvádza, že ustanovenie § 246d O.s.p. sa týka iba hmotnoprávnych predpisov, teda na zákon č. 73/1998 Z. z. sa predmetné ustanovenie z dôvodu prvkov procesnoprávnej povahy nevzťahuje. NS SR v tomto rozsudku argumentoval, že z dôvodovej správy k § 57 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že s ohľadom na jeho (aj) procesnoprávnu povahu nie je možné naň aplikovať § 246d O.s.p. 14. Senát 7S kasačného súdu v predkladajúcom uznesení vyjadril názor, že podľa § 22 ods. 1 písm. a) SSP Najvyšší správny súd koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach vo veľkom senáte, ak senát dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho (správneho) súdu. Predkladajúci senát kasačného súdu dospel k právnemu názoru, že lehoty na zánik disciplinárnej zodpovednosti policajta, uvedené v § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom ku dňu 22.6.2015, v čase súdneho správneho konania v zmysle § 71 ods. 1 SSP a § 246d O.s.p. neplynú. Tento právny názor je však odlišný od právneho názoru, ktorý vyslovil NS SR v označenom rozsudku sp. zn. 5Sžk/6/2016 zo dňa 28.3.2018. Preto predkladajúci senát kasačného súdu považoval za splnené podmienky podľa § 22 ods. 1 písm. a) SSP, aby bola táto vec postúpená veľkému senátu.

IV. Posúdenie veci veľkým senátom kasačného súdu

15. Po zistení, že sú splnené predpoklady postúpenia veci v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) SSP, kasačný súd vo veľkom senáte preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP), ako aj predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP), ktoré súvisia s nastolenou právnou otázkou v uznesení o postúpení veci veľkému senátu.

16. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.9.2019, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie - disciplinárny rozkaz č. 7 zo dňa 5.8.2015 tak, že namiesto uloženia disciplinárneho opatrenia zníženie služobného platu o 10% na dobu 3 mesiacov uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie. V ostatnej časti výroky prvostupňového rozhodnutia zostali nezmenené. Predmetným disciplinárnym rozkazom bol žalobca uznaný vinným z disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom ku dňu spáchania skutku, ktorého sa dopustil tým, že 22.6.2015 v čase medzi 14:00 hod až 18:00 hod sa zúčastnil skúšky predmetu Základy právnej filozofie

II. Na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a to napriek tomu, že podľa potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 10.7.2015 v dobe od 10.6.2015 do 10.7.2015 bol dočasne neschopný na výkon štátnej služby pre chorobu. Tým porušil § 48 ods. 3 písm. v/ cit. zákona.

17. Podľa § 71 ods. 1 prvá veta SSP (účinného od 01.07.2016) ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len „správny delikt“) určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Podľa § 246d prvá veta O.s.p. (účinný do 30.06.2016) ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Podľa § 57 ods. 1 z. č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom ku dňu 22.6.2015 (spáchanie skutku) za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu,

lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa § 254 ods. 3 cit. zákona k zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 57, § 58, § 185 ods. 3, § 192 ods. 5, § 245 a 246; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.

18. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu sa v zmysle postupujúceho uznesenia prioritne zaoberal otázkou, či lehota stanovená v § 57 ods. 1 z. č. 73/1998 Z. z. je lehotou upravujúcou zánik disciplinárnej zodpovednosti.

19. Zákon č. 73/1998 Z. z. v § 57 ods. 1 účinnom do 31.12.2015 vymedzoval časové úseky, počas ktorých mohlo dôjsť k uloženiu disciplinárneho opatrenia podľa tohto zákona.

Stanovoval jednak subjektívnu lehotu 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených (slovo „dozvedel“) a jednak objektívnu lehotu jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia (slovo „spáchal“). Ustanovenie § 254 ods. 3 citovaného zákona potom upravovalo dôsledok nevykonania tohto práva v týchto lehotách - je ním zánik práva, v danom prípade práva na uloženie disciplinárneho opatrenia. Po márnom uplynutí ktorejkoľvek z týchto lehôt k uloženiu disciplinárneho opatrenia nemohlo dôjsť, čím disciplinárna zodpovednosť subjektu zanikla. Z vyššie uvedenej analýzy je tak potrebné dospieť k záveru, že tieto lehoty sú lehotami na zánik zodpovednosti za disciplinárne previnenie policajta podľa z. č. 73/1998 Z. z.

20. Na plynutie lehôt na zánik disciplinárnej zodpovednosti je podľa názoru veľkého senátu potrebné aplikovať ustanovenie § 71 ods. 1 SSP , ktoré s účinnosťou od 01.07.2016 nahradilo dovtedy platiace ustanovenie § 246d O.s.p. Podstata týchto ustanovení, ktoré sú obsahovo prakticky identické, spočíva v tom, že za stanovených podmienok dochádza k pozastaveniu plynutia lehôt vymedzených v tomto ustanovení. Znamená to, že lehota po určitú dobu neplynie a po odpadnutí prekážky jej plynutie pokračuje; na rozdiel od prerušenie lehoty, kedy lehota začína plynúť od začiatku (porovnaj: Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok, Komentár.

Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 436 a Kirstová, K. a Vojčík, P.: Občianske právo hmotné, prvý diel, Košice: Echo servis, 1993, str. 126.). 21. Účelom § 71 ods. 1 SSP je predovšetkým zabezpečiť, aby v prípade zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy o správnom delikte správnym súdom a následného vrátenia veci na ďalšie konanie nebránila orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť prekážka zániku zodpovednosti z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Preto zákon stanovuje, že lehoty na zánik zodpovednosti upravené osobitnými predpismi počas súdneho konania neplynú.

Pritom konaním pred správnym súdom sa myslí nielen konanie pred správnym súdom prvej inštancie, ale aj konanie pred kasačným súdom. Pri podaní správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti dochádza k spočívaniu (neplynutiu) lehoty pre zánik zodpovednosti za správny delikt a k pokračovaniu plynutia tejto lehoty dôjde až po skončení súdneho konania, či už na prvom stupni alebo v kasačnom konaní.

22. V danom prípade nebolo sporné, že predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia o správnom delikte. Ustanovenie § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom ku dňu spáchania správneho deliktu (dňa 22.6.2015) stanovovalo subjektívnu a objektívnu lehotu na uloženie disciplinárneho opatrenia, pričom dôsledkom nedodržania týchto lehôt bola preklúzia uvedeného práva (§ 254 ods. 3 cit. zákona).

Pokiaľ sa jedná o charakter týchto lehôt, vyššie v odôvodnení (bod 19) veľký senát zaujal názor, že ide o lehoty na zánik disciplinárnej zodpovednosti policajta. Na takéto lehoty je potrebné aplikovať § 71 ods. 1 SSP (resp. predtým § 246d O.s.p.) a preto počas súdneho konania o preskúmanie rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia spočívajú (neplynú).

23. K dôvodom rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžk/6/2016 zo dňa 28.3.2018 veľký senát konštatuje, že z dôvodovej správy k § 57 z. č. 73/1998 Z. z. záver o plynutí lehoty na zánik disciplinárnej zodpovednosti aj počas súdneho konania objektívne nevyplýva.

Dôvodová správa komentuje súhrnne ust. § 55 až § 60 cit. zákona, čo sú ustanovenia procesnej i hmotnoprávnej povahy. Zo samotnej dôvodovej správy vyplýva, že procesnou stránkou disciplinárneho konania je postup účastníkov disciplinárneho konania pri ukladaní disciplinárnych opatrení. Ďalej dôvodová správa uvádza, že: „Sú tu uvedené všeobecné zásady používané pri ukladaní disciplinárnych opatrení. Zánik disciplinárnej zodpovednosti za disciplinárne previnenie i priestupok sa navrhuje ustanoviť na jeden rok odo dňa ich spáchania, nakoľko ide o porušenie rovnakej intenzity a riešenie si vyžaduje podobný postup.“ Zákonodarca teda uvádza pojem „zánik disciplinárnej zodpovednosti“, ktorý podmienil uplynutím subjektívnej a objektívnej lehoty zakotvenej v tomto ustanovení. Táto právna

kategória je totožná s pojmom, ktorý zákonodarca používa v § 71 ods. 1 SSP, resp. v § 246d O.s.p. Nie je žiadny racionálny dôvod, aby sa na plynutie týchto lehôt upravujúcich zánik disciplinárnej zodpovednosti nevzťahovalo ustanovenie § 71 ods. 1 SSP či do 30.06.2016 ustanovenie § 246d O.s.p. Ustanovenie § 254 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. zakotvuje zánik práva uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ak nebolo v ustanovenej lehote vykonané, čo znamená, že v danom prípade ide o inštitút preklúzie práva, teda potvrdzuje záver o charaktere týchto lehôt ako lehôt na zánik zodpovednosti.

Toto ustanovenie žiadnym spôsobom neupravuje spočívanie či nespočívanie uvedených lehôt v čase súdneho konania. Nemôže teda ísť o lex specialis k § 71 ods. 1 SSP, resp. § 246d O.s.p. 24. Ani argumentácia rozsudkom NS SR sp. zn. 8Sžo/147/2008 nemôže byť dôvodom na prijatie iného záveru ako je vyššie uvedený. Okrem toho, že predmetný rozsudok neaplikoval zákon č. 73/1998 Z. z., v žalobcom uvedenej citácii sa NS SR nevyjadroval k spočívaniu lehoty na zánik zodpovednosti v prípade prebiehania súdneho konania. Argumentácia žalobcu, že ak zákon o správnom konaní nepozná zastavenie plynutia prekluzívnej lehoty, je možné implicitne vyvodiť, že sa naňho nevzťahuje § 246d OSP, nezodpovedá judikatúre kasačného

súdu. Napr. podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Asan/17/2019: „Ustanovenie § 246d, ktoré upravuje prerušenie plynutia lehôt, bolo do Občianskeho súdneho poriadku zakotvené novelou zákona č. 428/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. októbra 2004. Toto ustanovenie stanovuje, že priamo zo zákona sa prerušuje plynutie lehôt pre zánik zodpovednosti za priestupky, iné správne delikty a pod. Osobitné zákony upravujúce iné správne delikty určujú lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, ale tieto lehoty počas konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku neplynú.

. . Taktiež aj Správny súdny poriadok v ustanovení § 71 ods. 1 prvej vete, ustanovuje prerušenie plynutia lehôt pre zánik zodpovednosti za priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty počas konania podľa tohto zákona.

. . . Skutočnosť, že osobitné zákony pokiaľ ide o správne konanie o správnych deliktoch odkazujú spravidla na správny poriadok, ktorý je nesporne procesným predpisom, nevylučuje, aby postup súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov o postihu za správne delikty neupravoval ďalší procesný predpis a týmto je Správny súdny poriadok (resp. podľa predchádzajúcej procesnej úpravy Občiansky súdny poriadok).“

V. Záver

25. Zo všetkých uvedených dôvodov dospel veľký senát v prerokúvanej veci k vyššie vyjadreným právnym názorom, a to že lehota podľa § 57 ods. 1 z. č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom ku dňu 22.06.2015 je lehotou na zánik zodpovednosti za správny delikt a ako taká počas konania pred správnym či kasačným súdom neplynie. 26. Vzhľadom na to veľký senát považoval za dostatočné rozhodnúť podľa § 466 ods. 5 písm. b) SSP len o samotnej právnej otázke, ktorá je rozhodujúca pre posúdenie veci a postúpil vec senátu 7S, ktorý mu vec pôvodne postúpil. Tento senát následne rozhodne o kasačnej sťažnosti žalobkyne (§ 466 ods. 6 SSP). 27. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 7:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 21. februára 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 19SVs/2/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik