19SVs/7/2023

1. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd rozsudkom č. k. 30Sa/15/2020-33 zo dňa 19.8.2021 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.10.2020 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9.5.2019 (ďalej prvostupňové rozhodnutie).

Na základe odvolania žalobcu vydala žalovaná v poradí prvé odvolacie rozhodnutie zo dňa 19.9.2019. 3. Na základe správnej žaloby správny súd rozhodol v poradí prvým rozsudkom sp. zn. 30Sa/ 14/2019 zo dňa 21.5.2020, ktorým v poradí prvé odvolacie rozhodnutie žalovanej zo dňa 19.9.2019 zrušil. Dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej bolo nedostatočne odôvodnené a že žalobca nedostal od žalovanej zrozumiteľnú odpoveď na jeho odvolacie námietky, navyše vychádzala z nesprávneho záveru, že Dohovor č. 128 sa nevzťahuje na predčasný starobný dôchodok a že je vylúčené použitie judikatúry Najvyššieho súdu SR týkajúcej sa výpočtu starobného dôchodku na predčasný starobný dôchodok.

Suma predčasného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia 26,5507 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5 %, za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa dôchodok znižuje. Za 612 dní sa znížil o 10,50 %.

v určení zníženého dôchodkového veku a v určení sumy starobného dôchodku aj podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 274 ods. 2 sa nevzťahuje na určenie sumy predčasného starobného dôchodku, ako aj na skutočnosť, že účastníkovi nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku, nie je možné s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 cit. zákona účastníkovi dobu služby pre nárok a pre určenie sumy predčasného starobného dôchodku hodnotiť. Túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že predčasný starobný dôchodok nie je uvedený v Dohovore č. 128 a preto neprichádza do úvahy aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Československá federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky z Dohovoru len pri starobnom dôchodku. Účastníkovi bola na určenie sumy výsluhového dôchodku zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 15 rokov a 5 dní. V súlade s § 255 ods. 5 sa táto doba nepovažuje za obdobie

5. Žalovaná ďalej uviedla, že zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR (ďalej „NS SR“) deklarovaným v jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky so zaradením služby do prvej alebo druhej kategórie funkcií a získali potrebnú dobu služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na dôchodkovú dávku z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia. Na sumu predčasného starobného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože Československá federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky z Dohovoru č. 128 týkajúce sa len časti III - starobného dôchodku. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 23.12.2008 bol žalobcovi priznaný od 1.12.2008 výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Účastníkovi bola na určenie sumy výsluhového dôchodku celkovo zhodnotená doba služobného pomeru 15 rokov a 5 dní. Pretože účastník získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 255 ods. 5 sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok od 1.10.1984 do 1.3.1985 a od 1.5.1994 do 30.11.2008 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a preto nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená. Poukázala pritom na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sk/20/2019 zo dňa 24.6.2020, kde bolo rozhodované v obdobnej veci. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca. Správny súd sa v napadnutom rozsudku stotožnil s právnym názorom žalovanej, hoci vo svojom predchádzajúcom rozsudku uviedol, že jej závery neboli správne. Za podstatné vo vzťahu k prv vyslovenému právnemu názoru považoval rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sk/20/2019 zo dňa 24.6.2020, na ktoré odkázala žalovaná. Toto rozhodnutie bolo vydané po rozhodnutí správneho súdu vo veci predchádzajúcej správnej žaloby žalobcu. NS SR v tomto rozsudku preskúmaval rozsudok Krajského súdu v Košiciach, ktorého východiskové závery boli rovnaké ako závery správneho súdu v poradí prvom zrušujúcom rozsudku zo dňa 21.5.2020. Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí však dospel k záveru, že takáto argumentácia neobstojí. Po oboznámení sa s týmto rozhodnutím najvyššieho súdu je zrejmé, že toto rozhodnutie sa týka skutkovo a právne obdobnej situácie, aká je riešená vo veci žalobcu, kým iné rozhodnutia, z ktorých správny súd vychádzal pri svojom predošlom rozhodnutí, sa týkali prípadov skutkovo a právne odlišnejších. Preto správny súd považoval rozhodnutie NS SR zo dňa 24.6.2020, ako rozhodnutie vydané v časovo najbližšom období predchádzajúcom rozhodovaniu správneho súdu, za zásadné, v dôsledku čoho došlo aj k odchýleniu sa od právneho názoru, ktorý vyslovil správny súd vo svojom predošlom rozhodnutí.

III. Postúpenie veci veľkému senátu najvyššieho správneho súdu

IV. Posúdenie veci veľkým senátom najvyššieho správneho súdu

14. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 5 cit. zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

16. Najskôr veľký senát upriamuje pozornosť na judikatúru ohľadne započítania doby služby do obdobia dôchodkového poistenia pri priznávaní starobných dôchodkov príslušníkom silových rezortov (poberateľom príspevkov za službu, výsluhových príspevkov, výsluhových dôchodkov).

času začalo dochádzať k situáciám, kedy bol priznávaný priamo výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Vtedy došlo aj k zmene argumentácie vo vzťahu k priznávaniu starobných dôchodkov (napr. rozhodnutie 7So/138/2011, zverejnené v Zbierke pod číslom 83/2013), podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. V prípade priznávania starobných dôchodkov judikatúra ustálila, že je potrebné vypočítať tzv. teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia.

Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. 17. Ako bolo vyššie uvedené, súdna prax pri priznávaní starobného dôchodku poberateľovi výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. je už stabilizovaná.

18. Naopak, rozhodnutie sp. zn. 10So/41/2015 vychádza z iného právneho názoru. Žiadateľovi o predčasný starobný dôchodok bol priznaný príspevok za službu podľa z. č. 410/1991 Zb. Započítanie doby služby NS SR neodôvodňuje primárne tým, že bol priznaný príspevok za službu, a nie výsluhový dôchodok, ale konštatuje, že na priznanie predčasného starobného dôchodku je potrebné zarátať doby služby z rovnakého dôvodu, ako je tomu pri priznávaní starobných dôchodkov poberateľov výsluhových dôchodkov. NS SR konštatuje, že i keď doterajšia judikatúra rieši len otázky výpočtu starobného dôchodku, odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom Sociálnej poisťovne, že pri výpočte predčasného starobného dôchodku takýto postup (započítanie do doby dôchodkového poistenia aj doby služby) nie je možný z dôvodu vylúčenia aplikácie Dohovoru č. 128.

Veľký senát konštatuje, že tu odvolací súd nezaložil svoj rozhodnutie na tom, že príspevok za službu sa za výsluhový dôchodok len považuje, ale priamo na judikatúre NS SR ohľadne priznávania starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov.

žalobca priznaný výsluhový dôchodok a žiadal o predčasný starobný dôchodok. Najvyšší súd konštatoval, že nie je možné započítať doby hodnotené na nárok na výsluhový dôchodok. Prioritne odkázal na § 274 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení s tým, že zachovanie nárokov zo zaradenia zamestnaní do prvej a druhej pracovnej kategórie sa týka len tých druhov dôchodkov, ktoré boli upravené v právnej úprave do 31.12.2003. V nej predčasný starobný dôchodok nebol upravený a preto predčasný starobný dôchodok možno priznať len na základe splnenia podmienok v zákone o sociálnom poistení. Poukázal na rozhodnutie pod R 59/2012 a R 39/2015 (sp. zn. 7So/82/2012). Tieto rozhodnutia sa však týkajú len aplikácie § 274 a to porovnávania výpočtu sumy dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení so zákonom o sociálnom poistení a nárokov vyplývajúcich zo zaradenia do zvýhodnených pracovných kategórií. Netýkali sa aplikácie ustanovení zákona o sociálnom poistení ohľadne započítania doby služby do obdobia dôchodkového poistenia (§ 60 ods. 2 alebo § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).

21. Veľký senát sa nestotožňuje s názormi uvedenými v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 7Sk/ 18/2019 a 7Sk/20/2019. Pokiaľ rozsudok 7Sk/20/2019 odôvodňoval svoj právny názor nemožnosťou aplikácie § 274, ide o prechodné ustanovenie, ktoré pre daný prípad nie je relevantné, pretože neobsahuje podmienky započítania doby služby do doby dôchodkového poistenia, ale pojednáva o zachovaní nárokov vyplývajúcich zo zákona o sociálnom zabezpečení (skorší dôchodkový vek alebo porovnanie súm starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení a zákona o sociálnom poistení). V danom prípade sa posudzuje aplikácia § 60 ods. 2, resp. § 255 ods. 5 ako prechodného ustanovenia zákona o sociálnom poistení na ten skutkový stav, či aj keď policajt resp. vojak získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (t. j. bol mu priznaný výsluhový dôchodok), je možné toto obdobie započítať do obdobia dôchodkového poistenia pri priznávaní predčasného starobného dôchodku rovnako, ako je tomu pri priznávaní starobného dôchodku. 22. Čo sa týka samotnej aplikácie § 60 ods. 2 alebo prechodného ustanovenia § 255 ods. 5

Podľa nej priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby bolo považované za obdobie dôchodcovho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Za všetky rozhodnutia veľký senát cituje časť rozsudku NS SR sp. zn. 9So/108/2015: „.

Taktiež je však potrebné zdôrazniť aj to, že zákon č. 461/2003 Z. z. priamo v ustanoveniach § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na starobný dôchodok v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vôbec nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať navrhovateľovi dobu služby v Policajnom zbore. .

Pokiaľ teda odporkyňa, pri absencii osobitnej zákonnej úpravy, vychádzajúc z judikatúry najvyššieho súdu, vykonala výpočet teoretickej sumy starobného dôchodku xxx a túto teoretickú sumu krátila o sumu xxx, rovnajúcu sa koeficientu xxx, určeného ako podiel xxx skončených rokov služby a xxx rokov súčtu dôb služobného pomeru a tzv. obdobia dôchodkového poistenia v civile, teda o sumu nepresahujúcu sumu výsluhového dôchodku, a navrhovateľovi priznala starobný dôchodok od 13. decembra 2010 v sume xxx € mesačne, takýto jej postup považoval odvolací súd za súladný s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“

24. V rozsudku sp. zn. 7Sk/18/2019 kasačný súd vyslovil ako ďalší dôvod nemožnosti započítať doby služby do doby dôchodkového poistenia, že predčasný starobný dôchodok nie je uvedený v Dohovore o invalidoch, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej „Dohovor“) a preto nie je možné hodnotiť doby služobného pomeru na nárok na predčasný starobný dôchodok a pri určení jeho sumy v súlade s čl. 33 Dohovoru.

takto a) podľa ustanovení článku 26 alebo článku 27, ak sú chránení zamestnanci alebo skupiny ekonomicky činného obyvateľstva; b) podľa ustanovení článku 28, ak sú chránení všetci obyvatelia alebo všetci obyvatelia, ktorých prostriedky po dobu sociálnej udalosti nepresahujú ustanovenú hranicu.

26. S argumentáciou, že predčasný starobný dôchodok nie je dávkou v starobe, resp. starobnou dávkou v zmysle Dohovoru, sa veľký senát nestotožňuje. Podľa názoru veľkého senátu od priznania predčasného starobného dôchodku je táto dávka svojou povahou dávkou v starobe, čo vyplýva z § 69 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok a z § 69a cit. zákona, podľa ktorého predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.

jeho priznanie. Napokon je potrebné poukázať aj na čl. 17, ktorý neuvádza termín „starobný dôchodok“, ale uvádza širší pojem „starobná dávka“, ktorý korešponduje aj so samotným názvom Dohovoru. Z uvedeného je zrejmé, že nie je podstatné, ako sa starobná dávka poskytovaná pre prípad dožitia ustanoveného veku a následne poskytovaná po celú dobu sociálnej udalosti (čl. 19 Dohovoru) nazýva, dôležitý je jej charakter a účel jej poskytovania, ktorým je zabezpečovanie materiálnych potrieb poistencov v starobe.

28. Výsluhový dôchodok priznaný podľa z. č. 328/2002 Z. z. má však tiež povahu starobnej dávky, avšak z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v zmysle čl. 33 ods. 1 Dohovoru, keďže je dávkou, ktorá patrí jeho poberateľovi od skončenia služobného pomeru a patrí mu aj po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení (rovnako napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1So/16/2017), resp. aj po priznaní predčasného starobného

výsluhových dôchodkov. Najskôr je potrebné vypočítať teoretickú sumu starobného dôchodku v čase vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, kde sa zhodnotia všetky doby poistenia, teda vo všeobecnom aj osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) a takto vypočítaný dôchodok krátiť v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získanej z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (delenec) a súčtu doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia aj doby v osobitnom systéme (deliteľ), najviac o sumu výsluhového dôchodku. Po tomto krátení je potrebné z takto zistenej sumy starobného dôchodku vykonať zníženie podľa príslušných ustanovení o určení sumy predčasného starobného dôchodku (§ 68 zákona o soc. poistení).

Veľký senát nevzhliadol žiaden racionálny dôvod, aby premisy a závery vyslovené najvyššími súdnymi autoritami ohľadne priznávania starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov neuplatnil aj na prípady priznávania predčasných starobných dôchodkov takýmto žiadateľom. Ako bolo vyššie uvedené, aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle III. časti Dohovoru, má teda rovnaký charakter ako starobný dôchodok a pri jeho priznávaní majú byť uplatnené zásadne rovnaké princípy deklarované v judikatúre o priznávaní starobných

V. Záver

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov veľký senát dospel k právnemu záveru, že do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení na účely priznania predčasného starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby poberateľa výsluhového dôchodku. Predčasný starobný dôchodok má od jeho priznania charakter starobnej dávky v zmysle III. časti Dohovoru, rovnako ako aj výsluhový dôchodok, preto je potrebné aj pri výpočte predčasného starobného dôchodku (rovnako ako pri výpočte starobného dôchodku) sumu teoretického starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2. Dohovoru a následne vypočítať konkrétnu sumu predčasného starobného dôchodku. Iný výklad § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré požiadali o starobný dôchodok oproti osobám v rovnakom postavení, ktoré požiadali o predčasný starobný dôchodok. Pritom v obidvoch prípadoch sa jedná o starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na rovnaký účel, čiže ich poberatelia sú v zásade v rovnakej situácii. 31. Právne posúdenie veci správneho súdu a žalovanej je tak nesprávne, čím je daný kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačná sťažnosť žalobcu bola dôvodná, preto veľký senát podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec jej podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. 32. Žalovaná je v ďalšom konaní viazaná právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP).