1Asan/11/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): JUDr. H. E., dátum narodenia: XX. G. XXXX, adresa trvalého pobytu: R. XX, XXX XX P., zastúpená advokátskou kanceláriou Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Družstevná 55, 059 38 Štrba, proti žalovanej: Notárska komora Slovenskej republiky, Disciplinárna komisia, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, za účasti ďalšej účastníčky konania: ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: DK 3/2012-303 z 19. júla 2017, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/252/2017-60 zo 16. októbra 2019, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Slovenskej republiky o zistení skutočností, ktoré nasvedčujú, že došlo k porušeniu právnych predpisov. Navrhovala uloženie disciplinárneho opatrenia - zbavenie notárskeho úradu. 2. Ďalšia účastníčka konania k svojmu návrhu pripojila predmetnú notársku zápisnicu, ktorou žalobkyňa podľa § 63 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení uplatniteľnom v čase spísania tejto zápisnice (ďalej len „NotPor“) osvedčila vydržanie vlastníckeho práva, a v ktorej je okrem iného uvedené, že bolo predložené záporné vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu, ako aj, že účastníčka H. Y.,

V administratívnom spise sa ďalej nachádza originál vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu z 12. januára 2011 č. DE/2010/034993-602, v ktorom je uvedené, že tento má výhrady k vzniku vlastníckeho práva vydržaním v prospech H. Y. vo vzťahu k nehnuteľnostiam uvedeným v predmetnej notárskej zápisnici. 4. Žalovaná rozhodnutím zo 6. septembra 2012 č. DK 3/2012 uznala žalobkyňu za vinnú (za konanie vo výroku bližšie neopísané ani právne nekvalifikované) a uložila jej písomné pokarhanie, ako aj peňažnú pokutu vo výške 3300,- €. Žalobkyňa podľa nej osvedčila vydržanie vlastníckeho práva, hoci na to neboli splnené podmienky, pričom okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie, nepretržitosť a uplynutie vydržacej doby neuviedla do predmetnej notárskej zápisnice. Žalovaná konštatovala, že hoci vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu v danej veci nebolo potrebné, žalobkyňa sa s jeho negatívnym stanoviskom mala aspoň vysporiadať, čo neurobila. Žalovaná sa nestotožnila s ďalšou účastníčkou konania, že vyhlásenie o vydržaní nemohla uskutočniť splnomocnená

€. Do spisu bola doložená kópia dodatku k predmetnej notárskej zápisnice z 23. decembra 2013, do ktorého bolo zachytené vyhlásenie o okolnostiach držby vykonané osobne H. Y.. Táto osoba odvodzovala splnenie podmienok vydržania od svojich predkov, napr. prastarého otca uvádzaného aj ako X. H., ktorý ale nebol žalobkyňou stotožnený. Keďže k takémuto stotožneniu nedošlo, žalobkyňa mala povinnosť disponovať aj pozitívnym vyjadrením

Z plných mocí neboli zrejmé okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. 8. Žalovaná ďalej uzavrela, že podmienky pre vydržanie v danom prípade neboli splnené. Predmetná notárska zápisnica sa neodvoláva na žiadne prílohy, je príliš všeobecná; uvedené uznáva aj žalobkyňa, keďže k predmetnej notárskej zápisnici spísala dodatok (ktorého právna prípustnosť je podľa žalovanej pochybná), ani tento však neobsahoval potrebné náležitosti.

10. Pokiaľ ide o oprávnenosť držby, v predmetnej notárskej zápisnici sa uvádza len titul nadobudnutia medzi prastarým otcom účastníčky a jeho sestrou, reťazec prechodu či prevodu akéhokoľvek právneho titulu z tohto prastarého otca na účastníčku nie je vôbec zrejmý.

11. Na odvolanie žalobkyne Okresný súd Lučenec rozsudkom z 15. júna 2016, č.k. 13S/ 1/2015-283, zrušil rozhodnutie žalovanej z 9. decembra 2014, č. DK 3/2012-229. Uviedol, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav, pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery žalobkyne, a preto nebolo overené, či pokuta uložená žalobkyni nie je pre ňu likvidačná. Za nedôvodnú považoval námietku o uplynutí jednoročnej subjektívnej lehoty na podanie disciplinárneho návrhu, pretože táto začala plynúť od 3. augusta 2011, keď došlo k oboznámeniu sa s predmetnou notárskou zápisnicou ďalšou účastníčkou konania, a disciplinárny návrh bol podaný 10. februára 2012. Okresným súdom preskúmavané

konania), a preto žalobkyňa potrebovala súhlasné stanovisko Slovenského pozemkového fondu, resp. aj subjektu LESY Slovenskej republiky, š.p. Predmetnú notársku zápisnicu bolo možné spísať aj v zastúpení osoby konajúcej vyhlásenie, pretože právna úprava to v čase jej spisovania nevylučovala. 14. Žalovaná ďalej uviedla, že zákonné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva neboli splnené. Tento záver založila na dôvodoch, uvedených už v rozhodnutí žalovanej z 9. decembra 2014, č. DK 3/2012-229. Konanie žalobkyne je potrebné považovať ako zavinené minimálne z vedomej nedbanlivosti. 15. Žalovaná preskúmala aj majetkové pomery žalobkyne, pričom v rámci svojich zákonných možností, keď žalovaná nemá prístup ku komplexnému zhrnutiu príjmov a výdavkov žalobkyne cestou (tieto údaje mu daňové orgány odmietli poskytnúť) napr. daňovej účtovnej závierky, dospela k záveru, že uloženie pokuty vo výške 1100,- € nie je likvidačné. Žalovaná poznamenala, že ani uloženie najvyššej možnej pokuty vo výške 3300,- € pri povahe príjmov notára vzhľadom na regulovaný počet notárskych úradov by nemohlo byť likvidačné.

17. Argumentovala, že výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje poukaz na právnu úpravu účinnú v čase spisovania predmetnej notárskej zápisnice, nezodpovedá zneniu, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní pred žalovanou, nie je dostatočne určitý, a oproti podanému disciplinárnemu návrhu je rozšírený skutok, ktorý sa jej kladie za vinu.

hmotnom práve. Vzhľadom na dĺžku trvania disciplinárneho konania proti nej je dostatočným trestom samotné prejednanie veci, a preto by malo dôjsť k upusteniu od potrestania. 20. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako len „krajský súd“ alebo správny súd“) žalobu zamietol. Pokiaľ ide o tvrdené premlčanie disciplinárneho previnenia, krajský súd uviedol, že toto by muselo byť výslovne zavedené v NotPor, čo sa však nestalo, a NotPor ani neodkazuje na zákon upravujúci zodpovednosť za priestupok.

22. Krajský súd uviedol, že notár môže osvedčiť len také vyhlásenie účastníka o vydržaní, z ktorého je zrejmé, že na toto vydržanie boli splnené zákonné podmienky. V predmetnej notárskej zápisnici neboli uvedené viaceré skutočnosti, ako napr. počiatok a koniec plynutia vydržacej doby, či presná totožnosť právnych predchodcov účastníčky na predmetnej notárskej zápisnici. 23.

24. Napokon krajský súd uviedol, že žalovaná prihliadla na majetkové a osobné pomery žalobkyne v rozsahu, v akom mala o nich informácie k dispozícii. Žalobkyňa jej neposkytla v tomto smere súčinnosť, a žalovaná vykonala primerané zisťovanie, napr. pokusom o zistenie informácií od daňových orgánov, ktorý však nebol úspešný.

25. Žalobkyňa podala proti napadnutému rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť, v nej uplatňuje dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“).

tiež poukazuje aj na Disciplinárny poriadok Notárskej komory Slovenskej republiky, podľa ktorého je v prípade disciplinárneho previnenia potrebné konanie zastaviť. Ďalej poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/22/2014.

27. Sťažovateľka tvrdí, že výrok napadnutého rozhodnutia nie je presný, nepopisuje konkrétne skutok, ktorý jej je kladený za vinu, a nekorešponduje ani s výrokom vyhláseným na pojednávaní žalovanej. 28. Sťažovateľka uvádza, že notár nezodpovedá za obsah vyhlásenia účastníčky pri spisovaní predmetnej zápisnice. Jeho úlohou je do notárskej zápisnice pojať vyhlásenie účastníka, nie je jeho úlohou preskúmavať, či toto vyhlásenie je v súlade s právom, ani osvedčovať existenciu podmienok vydržania. 29.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie, prípadne zmenu napadnutého rozsudku a zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súčasne si uplatnila náhradu trov konania v oboch stupňoch. 31. Žalovaná sa vyjadrila v tom smere, že ak NotPor neupravuje zánik zodpovednosti za disciplinárne previnenie uplynutím času, tento nie je možné dotvoriť analógiou, pričom sa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neuplatňuje.

K procesným námietkam žalovaná uviedla, že členovia senátu boli oboznámení s dovtedajším vývojom veci a so spisom. Uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo doručené aj žalobkyni. 34. S poukazom na uvedené žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. 35. Ďalšia účastníčka konania sa vyjadrila tak, že notár nemôže osvedčiť akékoľvek vyhlásenie účastníka, ale len také, ktoré spĺňa všetky náležitosti právnej úpravy, Kasačnú sťažnosť navrhuje zamietnuť.

36. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 19. mája 2020 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 1Asan/11/2020. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny

Najvyšší správny súd musí v prvom rade uviesť, že námietky procesnej povahy, týkajúce sa zloženia senátu žalovanej, oboznámenia jej členov so spisom, ako aj doručovanie napadnutého rozhodnutia boli prvýkrát vnesené do konania až v kasačnej sťažnosti žalobkyne, a v podanej správnej žalobe sa nenachádzajú. To isté platí aj o námietke, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v lehote predpísanej zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc preto z ustanovenia § 441 SSP, v zmysle ktorého v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti, kasačný súd sa uvedenými námietkami zaoberať nemohol. V tejto súvislosti kasačný súd ešte dopĺňa, že je viazaný sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2 SSP), čo znamená, že posudzuje zákonnosť napadnutého rozsudku z dôvodov vymedzených sťažovateľom.

39. Kasačný súd následne posudzoval dôvodnosť „prípustných“ sťažnostných bodov. 40. Po prvé, pokiaľ ide o otázku zániku zodpovednosti za disciplinárne previnenie notára uplynutím času, je potrebné prisvedčiť krajskému súdu, že právna úprava disciplinárnej zodpovednosti notárov do 30. novembra 2021, teda do prijatia novej legislatívy týkajúcej sa disciplinárnej zodpovednosti notárov na základe zákona č. 432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (disciplinárny súdny poriadok), neobsahovala pravidlo o zániku zodpovednosti uplynutím času, ale obsahovala prekluzívne lehoty na podanie disciplinárneho návrhu podľa § 92 NotPor. Až tento zákon novelizoval príslušnú legislatívu spôsobom, že sa do nej zaviedli premlčacie lehoty spôsobujúce zánik zodpovednosti za disciplinárne previnenie uplynutím času.

42. Plynutie tejto lehoty sa však podľa súčasného znenia § 92 ods. 2 písm. a/ NotPor prerušuje počas trvania disciplinárneho konania, teda nejde o pevne danú lehotu, keď by vždy uplynutím konkrétneho času od spáchania deliktu dochádzalo k zániku zodpovednosti.

43. Argumentáciu sťažovateľky v tom smere, že disciplinárne previnenie notára má trestnú povahu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepovažuje kasačný sú za potrebné analyzovať, pretože ak by tomu aj tak bolo, z čl. 6 ods. 1 tohto dohovoru nevyplýva právo na zánik zodpovednosti za obvinenie trestnej povahy z dôvodu času; taký zánik musí byť zavedený vnútroštátnym právom.

45. Rovnako je zrejmé, že sťažovateľka nebola postihnutá za skutok, ktorý by nebol v čase jeho páchania disciplinárnym previnením, na čom nemení nič tá skutočnosť, že si žalovaná zvolila istý spôsob citácie aplikovateľných právnych predpisov.

48. Podľa § 63 NotPor v znení účinnom do 30. apríla 2021 osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby.

skutočností, c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 49. Najvyšší správny súd v súvislosti s predmetnou notárskou zápisnicou považuje za potrebné dodať, že táto je zmätočná a neobsahuje náležitosti vyžadované v § 63 NotPor v znení účinnom do 30. apríla 2021. Vôbec v nej nie sú pojaté okolnosti dokladajúce začatie držby účastníčkou H. Y., na základe akých právnych alebo faktických úkonov sa tak stalo a kedy sa tak stalo (bod 2 predmetnej notárskej zápisnice), pretože sa písomné doklady ohľadom týchto úkonov nezachovali. V predmetnej notárskej zápisnici nie je vôbec, ani len rámcovo, uvedené, že ide o dobromyseľnú držbu a na čom sa táto dobromyseľnosť zakladá.

V nadväznosti na to sa žalobkyňa nevysporiadala s negatívnym stanoviskom Slovenského pozemkového fondu, ktoré v predmetnej notárskej zápisnici výslovne reprodukovala. 52. Napokon v tejto zápisnici chýba aj označenie dňa, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.

Notár spísaním zápisnice síce dokumentuje dej, ktorý sa pred ním odohráva, nič to ale nemení na skutočnosti, že notár je povinný správne právne kvalifikovať dej, ktorý do notárskej zápisnice pojíma, a odmietnuť takto zachycovaný dej príslušným spôsobom kvalifikovať, ak na to už pojmovo (na prvý pohľad) nie sú splnené zákonné podmienky. To znamená, že

55. V práve rozhodovanej veci to znamená, že nepostačuje, ak účastník vyhlási, že došlo k vydržaniu, a že prípadne tvrdí, že sú splnené podmienky na spísanie notárskej zápisnice o vydržaní, ale notár môže pristúpiť k spísaniu notárskej zápisnice o tomto vyhlásení až vtedy, keď toto vyhlásenie splnilo všetky pojmové znaky a malo všetky náležitosti, ktoré právna úprava vyžaduje. Predmetná notárska zápisnica podľa názoru kasačného súdu nebola ani len pokusom o splnenie pojmových náležitostí vyžadovaných v § 63 NotPor v znení účinnom do 30. apríla 2021. 56.

57. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1, § 168 SSP a § 169 SSP tak, že žalobkyni (sťažovateľke) nárok na náhradu trov kasačného konania nebol priznaný z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému z dôvodu, že mu nárok na náhradu trov konania zo zákona v zásade nevyplýva. Ďalšej účastníčke konania nebol rovnako nárok na náhradu trov konania priznaný, lebo jej nebola v kasačnom konaní uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s ktorou by jej trovy konania vznikli.

V Bratislave dňa 31. marca 2022