1Asan/12/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu: G. C., narodený dňa X. K. XXXX, bytom C. XXX/XX, Š., právne zastúpený advokátom JUDr.Jozefom Švarcom, Horná č. 41, 874 01 Banská Bystrica; proti žalovanému: Náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova č. 8, 832 47 Bratislava; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaGŠ-147/3-209/2017-PravO zo dňa 31. mája 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 188/2017-36 zo dňa 2. októbra 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

2. Dňa 26. októbra 2016 bol žalobca oboznámený s písomným vojenským rozkazom veliteľa SLOVCON č. 1, vrátane jeho prílohy č. 9 „Súboru bezpečnostných opatrení a zásad správania sa príslušníkov SLOVCON počas ich vyslania na plnenie úloh v rámci vojenskej operácie UNFICYP“. Podľa predmetnej prílohy „pre profesionálneho vojaka pôsobiaceho mimo územia SR vo vojenskej operácii UNFICYP je zakázané požívanie alkoholických nápojov po celú dobu jeho vyslania na plnenie úloh v zahraničí.“ Toto potvrdil svojím podpisom. 3.

4. Personálnym rozkazom prvostupňového orgánu č. 51 zo dňa 10. januára 2017 bolo žalobcovi podľa § 80 ods. 3 v spojení s § 80 ods. 1 písm. g) bod 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení účinnom do 30. apríla 2018 ukončené vyslanie na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky vo vojenskej operácii OSN UNFICYP na Cypre k 12.

vojakov. 5. Personálnym rozkazom prvostupňového orgánu č. 1206 zo dňa 17. februára 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bol žalobca podľa § 83 ods. 1 písm. c) v spojení s § 134 ods. 2 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení účinnom do 30. apríla 2018 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe z dôvodu, že porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka tým, že požil alkoholické nápoje počas vyslania na plnenie úlohy mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Služobný pomer žalobcovi podľa prvostupňového rozhodnutia skončil dňom jeho doručenia, t. j. 28. februára 2017.

vojakov. O zákaze požívania alkoholických nápojov pre profesionálneho vojaka pôsobiaceho mimo územia Slovenskej republiky po celú dobu jeho vyslania na plnenie úloh v zahraničí bol žalobca poučený (bod 2). 7. Žalovaný rozhodnutím č. KaGŠ-147/3-209/2017-PravO zo dňa 31. mája 2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

profesionálnych vojakov. Argumentáciu žalobcu spočívajúcu v tom, že alkoholické nápoje požil počas čerpania dovolenky, žalovaný odmietol s odôvodnením, že i počas čerpania dovolenky sa na žalobcu hľadí ako na príslušníka SLOVCON UNFICYP, a to od jeho vyslania až po jeho ukončenie. Zákaz požívania alkoholických nápojov sa teda na príslušníka vyslaného na zahraničnú misiu vzťahuje v plnej miere bez ohľadu na čerpanie dovolenky.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

10. V podanej správnej žalobe žalobca nespochybňoval skutkové zistenia žalovaného a prvostupňového orgánu, ale ich právne posúdenie. Podľa právneho názoru žalobcu totiž zákaz požívania alkoholických nápojov v služobnom čase alebo počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) alebo podľa § 78 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov upravený v § 134 ods. 2 písm. c) predmetného zákona je potrebné vykladať tak, že tento nemôže byť porušený požívaním alkoholických nápojov počas dovolenky. 11. Žalobca zastáva názor, že právna úprava výslovne nerieši, či profesionálny vojak počas čerpania dovolenky, bez ohľadu na to, či ju čerpá na území Slovenskej republiky, v mieste vyslania na plnenie úloh alebo na území iného štátu, môže požívať alkohol.

Slovenskej republiky. Počas dovolenky nemôže nikto navonok profesionálneho vojaka stotožňovať s jeho príslušnosťou k SLOVCON UNFICYP. Účelom dovolenky je podľa názoru žalobcu voľnosť konania dotknutej osoby. Osobe čerpajúcej dovolenku nemožno počas dovolenky určovať, čo by mal robiť, ako ju tráviť a pod. Dovolenka je podľa žalobcu neprevoditeľným a osobným právom aj profesionálneho vojaka, a preto tento nemôže byť postihnutý za to, že v čase dovolenky požil alkoholický nápoj. 12. Žalobca dal do pozornosti tiež to, že na Hlavnom veliteľstve vojenskej operácie v Nicosii bol v obchode na ID kartu príslušníkov aj slovenského kontingentu povolený predaj alkoholických nápojov 1-krát mesačne v objeme až 4 litre tzv. tvrdého alkoholu a určité množstvo piva, vína a takto zakúpené alkoholické nápoje sa tam príslušníkmi slovenského kontingentu bežne konzumujú. 13. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku žalobe žalobcu uviedol, že pôsobenie profesionálneho vojaka v mierovej misii je časovo ohraničené plnenie úloh vojaka mimo územia Slovenskej republiky, ktoré je determinované dvoma skutočnosťami - na jednej strane vyslaním k určitému

Zákaz požívania alkoholických nápojov obsiahnutý v § 134 ods. 2 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov podľa žalovaného (aj s ohľadom na úmysel zákonodarcu) platí počas celej doby vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky, a to aj mimo služobného času. Žalovaný tiež doplnil, že aj podľa vyjadrení žalobcu, tento požíval alkohol nielen počas leteckej prepravy zo Slovenskej republiky do Cyperskej republiky, ale aj následne priamo v priestore nasadenia na území Cyperskej republiky. 14. Žalovaný zastával názor, že zákaz požívania alkoholických nápojov počas celej doby trvania vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky (vrátane času mimo služby) nie je samoúčelný. Poukázal na § 109 ods. 8 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, podľa ktorého môže veliteľ zmeniť profesionálnemu vojakovi pôvodne určený nástup na dovolenku alebo ho z dovolenky odvolať, ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby. Mierová misia UNFICYP sa realizuje v Cyperskej republike, v nárazníkovej zóne medzi severnou a južnou časťou ostrova, kde zabezpečuje dodržiavanie prímeria medzi dvoma znepriatelenými stranami.

zahraničí. Konanie žalobcu bolo v tomto smere podľa názoru žalovaného dehonestujúce vo vzťahu k záujmom Slovenskej republiky. 15. Porušenie zákazu podľa § 134 ods. 2 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov vedie podľa žalovaného k obligatórnemu ukončeniu služobného pomeru. Žalovaný však doplnil, že podľa ustanovenia § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov je vojakovi zakázané tiež nastúpiť v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu. Aj tento zákaz žalovaný porušil, pričom následkom jeho porušenia je rovnako prepustenie zo služobného pomeru.

Tento naopak zdôraznil, že povolenie predaja a nákupu alkoholických nápojov samo o sebe neznamená aj automatické povolenie jeho konzumácie. 17. S ohľadom na nesporne zistený skutok správny súd uzavrel, že žalovaný a prvostupňový orgán postupovali správne, pokiaľ sankcionovali porušenie zákazu podľa § 134 ods. 2 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov prepustením žalobcu zo služobného pomeru.

18. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodov, že tento má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci a správny súd sa pri riešení rozhodujúcich otázok mal nedôvodne odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP). Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, eventuálne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. 19.

20. Sťažovateľ nepovažuje za postačujúcu odpoveď správneho súdu na jeho argumentáciu povolením predaja alkoholu na zahraničnej misii. Dôvodí, že ak by požívanie alkoholu nebolo povolené, nemalo by zmysel ani povolenie jeho predaja na mieste výkonu zahraničnej misie. Výklad § 134 ods. 2 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov uprednostnený správnym súdom považuje sťažovateľ za nebezpečný, a to osobitne z pohľadu možnosti zneužitia jeho aplikácie proti „nepohodlným“ vojakom. Rovnako sa sťažovateľ nestotožňuje s tým, že by dehonestoval obraz Slovenskej republiky alebo sa dopustil iného konania, ktoré by odôvodňovalo ukončenie jeho služobného pomeru alebo spôsobilo škodlivý následok.

22. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 24.

25. Kasačný súd v súvislosti s riešením nastolených otázok prioritne poukazuje na znenie § 134 ods. 2 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov: „Profesionálny vojak nesmie c) požiť alkoholické nápoje v služobnom čase alebo počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) alebo § 78.

Slovenskej republiky. V súlade s interpretačným východiskom racionálneho zákonodarcu a uplatňujúc výkladovú zásadu nevytvárania nadbytočných (redundantných) či nepoužiteľných ustanovení (MELZER, F.: Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace. 2.

V opačnom prípade by sa rozlišovanie zákonodarcu medzi nimi stalo nadbytočné a nelogické. 27. Prihliadajúc na ďalšie ustanovenia predmetného zákona je zrejmé, že služobný čas je zákonodarcom definovaný ako „časový úsek, v ktorom je profesionálny vojak k dispozícii služobnému úradu, vykonáva štátnu službu a plní povinnosti vyplývajúce z a) funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, alebo b) vojenského rozkazu, alebo nariadenia veliteľa“ (§ 102 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov).

Zákaz požitia alkoholických nápojov počas vyslania plnenia úloh mimo územia Slovenskej republiky má preto aj podľa názoru kasačného súdu širší rozsah, ako zákaz požitia alkoholických nápojov v služobnej dobe, keďže sa vzťahuje aj na dobu mimo služného času. Voľa zákonodarcu rozšíriť zákaz požitia alkoholických nápojov na celú dobu trvania vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky (vrátane doby mimo služobného času) je v tomto smere evidentná a zrejmá.

28. Na vyššie uvedenom v zásade nič nemení ani poukazovanie sťažovateľa na § 12 a § 13 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Zo samotnej skutočnosti, že v týchto ustanoveniach sú obsiahnuté obmedzenia niektorých ústavných práv profesionálnych vojakov bez ďalšieho nevyplýva, že ďalšie obmedzenia pre týchto vojakov nemôžu vyplývať i z iných ustanovení zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov či z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Profesionálny vojak je nepochybne viazaný aj ďalšími povinnosťami, osobitne vymedzenými najmä v § 134 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov s názvom „základné povinnosti profesionálneho vojaka.“ Viaceré z týchto povinností a zákazov pritom presahujú rámce služobného času napriek tomu, že nie sú obsiahnuté v § 12 a § 13 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, pričom kladú požiadavky aj na správanie profesionálneho vojaka v súkromí - príkladom ide o povinnosť mlčanlivosti (§ 134 ods. 1 písm. k) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov), zákaz užitia omamných alebo psychotropných látok (§ 134 ods. 2 písm. a) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov)

Kasačný súd dáva sťažovateľovi za pravdu v tom, že účelom dovolenky je oddych, odpočinok, regenerácia a je spojená spravidla s absenciou plnenia služobných/pracovných úloha a príkazov od zamestnávateľa. Spôsoby akými sa fyzická osoba vo svojom súkromí, počas dovolenky, rozhodne tráviť voľný čas spadajú pod ochranu jej práva na súkromie (čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; ďalej len „Ústava“; čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; ďalej len „Dohovor). Právo na súkromie fyzickej osoby však nie je absolútne, je možné ho v primeranej miere obmedziť zákonom sledujúc legitímny a právom aprobovaný cieľ, prihliadajúc na jeho podstatu (čl. 13 ods. 1, 2 a 4 Ústavy, čl. 8 ods. 2 Dohovoru).

31. Z pohľadu ochrany národnej a verejnej bezpečnosti je relevantné, že plnenie úloh profesionálneho vojaka mimo územia Slovenskej republiky môže byť a spravidla bude realizované v oblastiach so zvýšeným rizikom vzniku ozbrojeného konfliktu (ako tomu bolo aj v prípade sťažovateľa participujúceho na mierovej misii UNFICYP v Cyperskej republike). Táto skutočnosť kladie zvýšené nároky na pripravenosť zúčastnených profesionálnych vojakov zapojiť sa do rôznych závažných úloh, prípadne aj bojového charakteru. Kasačný súd pritom považuje za všeobecne známu a nespornú skutočnosť, že alkoholické nápoje majú vplyv na psychickú aj fyzickú stránku osobnosti, pričom negatívne ovplyvňujú spôsobilosť osoby plniť pracovné úlohy, včas a adekvátne sa rozhodovať a pod. Identifikované zvýšené nároky kladené na profesionálneho vojaka pritom nepochybne existujú počas celého trvania zahraničnej misie, teda aj vrátane čerpania dovolenky, počas ktorej môže byť profesionálny vojak kedykoľvek z dovolenky odvolaný a priamo nasadený (§ 109 ods. 8 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov). 32.

Je preto legitímnym rozhodnutím (odôvodneným tak ochranou národnej bezpečnosti ako aj ochranou morálky) zákonodarcu, pokiaľ profesionálnemu vojakovi v takomto postavení uloží povinnosť zdržať sa, počas časovo limitovaného obdobia trvania tohto vyslania, požívania alkoholických nápojov. A to osobitne s ohľadom na ich negatívny vplyv na správanie sa a rozhodovanie fyzických osôb. Vyššie uvedené môže byť osobitne žiadúce pri vyslaní na plnenie úloh do krajín, kde je požívanie alkoholu v rozpore s kultúrnymi zvyklosťami danej krajiny, či priamo s jej právnym poriadkom.

vyslania (§ 167 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov). 34. Vyššie uvedené úvahy vedú kasačný súd k záveru, že zákaz podľa § 134 ods. 2 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov požitia alkoholických nápojov počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) alebo § 78 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov sa vzťahuje na celú dobu vyslania, vrátane doby mimo služobného času (teda vrátane čerpania dovolenky). Tento zákaz považuje kasačný súd za legitímny a nemal pochybnosti ani o jeho súlade s Ústavou či Dohovorom, ktoré by vyvolávali potrebu iniciovania konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy.

(bod 3). K požitiu alkoholu sťažovateľom došlo v čase trvania vyslania sťažovateľa na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov na účely vojenskej operácie OSN UNFICYP na Cypre, t. j. v období od 16. marca 2016 do 12. januára 2017 (bod 1 a 4). Tieto skutočnosti sú riadne zaznamenané aj v administratívnom spise a bezpochybne preukazujú porušenie § 134 ods. 2 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov sťažovateľom. Na správnosti týchto záverov nič nemení ani sťažovateľom zdôrazňovaná skutočnosť čerpania dovolenky.

. .“ 37. Z vyššie uvedeného ustanovenia je zrejmé, ako správne uviedol tak správny súd ako aj žalovaný, že obligatórnou sankciou za porušenie zákazu požitia alkoholických nápojov podľa § 134 ods. 2 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov je prepustenie zo

38. Pokiaľ sa sťažovateľ dovoláva zohľadnenia prípustnosti predaja alkoholických nápojov na zahraničnej misii a tvrdeného požívania alkoholických nápojov inými profesionálnymi vojakmi kasačnému súdu neostáva iné, ako tieto argumenty ako nerelevantné odmietnuť. Samotná skutočnosť, že v priestoroch, kde sa realizuje zahraničná misia, dochádza k predaju alkoholických nápojov žiadnym spôsobom neneguje platnosť zákazu ich požívania podľa § 134 ods. 2 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a neneguje ani vyšší štandard správania, ktorý tento zákaz od sťažovateľa ako aj od iných profesionálnych vojakov vyslaných na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky požaduje.

Nezistenie deliktného správania iného profesionálneho vojaka nadriadeným či jeho chybný postup pri jeho sankcionovaní však bez ďalšieho nesmie a nemôže ospravedlniť porušenie základných povinností profesionálneho vojaka zo strany sťažovateľa.

Slovenskej republiky spred 1. augusta 2021, či už opakovane prezentované v jeho rozhodnutiach, v rozhodnutiach veľkého senátu alebo vydané v zbierke stanovísk a rozhodnutí, ako aj rozhodnutia veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 42. V zmysle § 440 ods. 2 SSP je sťažovateľ povinný vymedziť dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. h) SSP, a to tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva tvrdená nesprávnosť. Z takto koncipovaného sťažnostného dôvodu je zrejmé, že je na samotnom sťažovateľovi, aby v prvom rade uviedol konkrétny právny názor, ktorý možno považovať za ustálenú rozhodovaciu činnosť, a s ktorým má názor správneho súdu v prejednávanej veci kolidovať a v druhom rade uviedol také argumenty, ktoré poukazujú na to, že sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Žiadne konkrétne rozhodnutie v obdobnej veci, prípadne súvisiace s prejednávanou vecou však sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti neuviedol. Keďže sťažovateľ nevymedzila kasačnému súdu dôvod kasačnej sťažnosti tak, ako to vyplýva z § 440 ods. 2 SSP, kasačný súd sa týmto dôvodom ďalej nezaoberal.

V. Záver