1Asan/12/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200896.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 3Sa/26/2018
- IČS
- 7018200896
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Marián Trenčan a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): L.. L. L., bytom Z. XXX/XX, M., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 8, Košice, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Sa/26/2018 zo dňa 20. októbra 2020, ECLI:SK:KSKE:2020:7018200896.1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-54/2018-P zo dňa 10. júla 2018, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánom verejnej správy
1. Rozhodnutím č. ORPZ-KE-ODI1-65/2018-P zo dňa 16.04.2018 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej „správny orgán prvého stupňa“ alebo „prvostupňový správny orgán“) uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o priestupkoch“) na tom skutkovom základe, že dňa 18.01.2018 v čase od 09.58 hod. do 10.16 hod. na Vysokoškolskej ul. v Košiciach ako vodič motorového vozidla továrenskej značky E. W., modrá metalíza tmavá, evidenčné číslo M., toto vozidlo zastavil a stál na kruhovom objazde, čím porušil § 25 ods. 1 písm. r/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o cestnej premávke“); podľa § 22 ods. 2 písm. g/ zákona o priestupkoch mu uložil pokutu vo výške 15 € a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 €. 2. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-KE-KDI2-54/2018-OKP zo dňa 10.07.2018 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keď sa s ním stotožnil po skutkovej aj právnej stránke, pričom nezistil dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Žalovaný vychádzal zo správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 18.01.2018, pripojenej fotodokumentácie, záznamov o podaní vysvetlenia členmi hliadky mestskej polície prejednávajúcej priestupok žalobcu, listín predložených žalobcom, zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku a ostatných podkladov. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný okrem iného konštatoval, že na križovatke, na ktorej došlo k spáchaniu priestupku, je osadené zvislé dopravné značenie C7 (kruhový objazd), ktoré sa umiestňuje pri pravom okraji cesty v smere jazdy vozidiel, pričom jeho platnosť začína od osadenia tohto dopravného značenia. Na križovatke a aj na chodníku pri križovatke, ktorý je súčasťou cesty, nesmie vodič zastaviť a stáť. K tvrdeniam žalobcu a predloženej fotodokumentácii, podľa ktorej v čase príchodu žalobcu k vozidlu v okolí križovatky stáli aj ďalšie vozidlá, žalovaný uviedol, že v zmysle § 3 ods. 1 zákona o cestnej premávke bol žalobca povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky aj napriek tomu, že ďalší vodiči ich prípadne nerešpektujú. 4. Pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok, za ktorý bolo možné uložiť pokutu 100 €, bolo prihliadnuté na jeho nízku nebezpečnosť pre spoločnosť, ako aj na skutočnosť, že ním nebol spôsobený škodlivý následok, pričom správny orgán vzal do úvahy výpis z evidenčnej karty vodiča, podľa ktorej žalobca ako držiteľ vodičského oprávnenia od roku 1977 nebol v ostatných dvoch rokoch postihnutý za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
II. Konanie pred správnym súdom
5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu vo veciach správneho trestania na Krajský súd v Košiciach (ďalej „krajský súd“ alebo „správny súd“) a navrhol ho zmeniť tak, že sa upustí od uloženia sankcie.
6. V správnej žalobe podrobne popísal priebeh zisťovania priestupku a konania o ňom až po vydanie rozhodnutia žalovaného, pričom zotrval na svojich odvolacích námietkach. Tvrdil, že správne orgány ho vydanými rozhodnutiami a postupom, ktorým im predchádzal, diskriminovali, pretože podľa vyhotovenej fotodokumentácie boli na mieste skutku v danom čase zaparkované aj iné osobné motorové vozidlá, vo vzťahu ku ktorým nekonali ani mestskí policajti, ktorí žalobcov priestupok zdokumentovali, ani neskôr vo veci konajúce správne orgány. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci i nedostatočne zistený skutkový stav, neprimeranosť uloženej sankcie povahe skutku, od uloženia ktorej mal žalovaný podľa jeho názoru v zmysle § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch upustiť, pretože na jeho nápravu postačuje už samotné prejednanie priestupku. 7. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť, pričom poukázal na dôvody preskúmavaného rozhodnutia. 8.
V písomnej reakcii na vyjadrenie žalovaného žalobca zotrval na svojej argumentácii. 9. Správny súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil dňa 20.10.2020 rozsudok, ktorým správnu žalobu zamietol a účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.
10. V odôvodnení rozsudku správny súd považoval za nesporný skutkový stav, podľa ktorého žalobca dňa 18.01.2018 vošiel a zaparkoval svoje motorové vozidlo na kruhovom objazde, čo potvrdzuje aj fotodokumentácia mestskej polície i žalobcu. Podľa správneho súdu žalobca
preukázateľne porušil zákaz zastavenia a státia na kruhovom objazde, čím sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch. K tvrdeniam žalobcu o diskriminačnom postupe mestskej polície vo vzťahu k jeho osobe, ktorý mal spočívať v tom, že iné vozidlá v podobnej situácii mestská polícia neriešila, nemá podľa krajského súdu vplyv na povinnosť žalobcu dodržiavať pravidlá cestnej premávky. Ak bol žalobca toho názoru, že príslušníci mestskej polície si v predmetný deň neplnili riadne svoje povinnosti a nedokumentovali ostatné prípady osôb porušujúcich dopravné predpisy, mal podľa správneho súdu možnosť v tejto časti podať oprávneným osobám sťažnosť, prípadne trestné oznámenie. To však nemá vplyv na posúdenie jeho priestupku, ani nespôsobuje zánik zodpovednosti žalobcu za spáchaný priestupok.
11. K uplatneniu sankčnej moderácie vo forme upustenia od potrestania, ktorého sa žalobca v správnej žalobe dovolával, krajský súd uviedol, že správne orgány oboch stupňov pri rozhodovaní o ukladaní sankcie nevybočili zo zákonného rámca správnej úvahy, keď žalobcovi uložili pokutu v dolnej tretine príslušnej sadzby (15 € z možných 100 €). Správny súd nemal za preukázané v prejednávanom prípade také skutočnosti, pre ktoré by mal správny orgán upustiť od uloženia sankcie z dôvodu, že účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci, nakoľko nešlo o prvú sankciu uloženú žalobcovi za spáchaný priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Súd poukázal na to, že iným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bolo rozhodnuté o zamietnutí jeho správnej žaloby, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia príslušného správneho orgánu v staršej priestupkovej veci. Preto krajský súd konštatoval, že samotné prejednanie veci pred správnym súdom a správnymi orgánmi oboch stupňov nie je ako forma sankcie v súdenej veci dostačujúce. Správny súd zároveň nezistil
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch, na základe ktorých by bolo možné celkom alebo čiastočne upustiť od žalobcovi uloženej povinnosti uhradiť trovy správneho konania vo výške 16 €.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného
12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ SSP, a navrhol ho zmeniť tak, že sa zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec sa mu vráti na ďalšie konanie, zruší sa
rozsudok
a vec sa vráti na ďalšie konanie krajskému súdu. 13. V sťažnostných bodoch sťažovateľ uviedol nasledovné: a/ k bodu 36 rozsudku namietal, že pozornosti krajského súdu ušla skutočnosť, že sťažovateľ podal trestné oznámenie na veliteľa hliadky mestskej polície za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa; b/ k bodu 38 rozsudku tvrdil, že ním navrhované upustenie od uloženia sankcie je zákonný postup správneho orgánu, čo podľa jeho názoru malo ujsť pozornosti krajského súdu; c/ za účelovú, vypočítavú a bezdôvodnú kriminalizáciu jeho osoby považoval, že krajský súd pri zvažovaní sankčnej moderácie prihliadol na zahladený priestupok; d/ v rozsudku bolo dané poučenie len podľa § 449 ods. 1 SSP, chýbalo poučenie aj v zmysle §
449 ods. 2 SSP; e/ namietal porušenie práv vyplývajúcich mu z § 118 ods. 2 a § 125 SSP v konaní pred krajským súdom tým, že mu nebola doručená na pojednávaní vyžiadaná zápisnica z pojednávania konaného dňa 20.10.2020, v dôsledku čoho sa sťažovateľ nemohol vyjadriť k jej obsahu resp. k dôkazom, ktoré sú v nej uvedené; f/ krajský súd nevykonal na pojednávaní žalobcom navrhnuté dôkazy, čím malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces; g/ aj v súdnom konaní sa sťažovateľ cítil diskriminovaný a znevýhodnený oproti tým, ktorí dňa 18.01.2018 na tom istom mieste spáchali závažnejšie priestupky, za ktoré vôbec neboli postihnutí napriek tomu, že vo veci činný správny orgán zabezpečil potrebné dôkazy. 14. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.
IV. Výber z relevantných zákonných ustanovení
Podľa § 25 ods. 1 písm. r/ zákona o cestnej premávke vodič nesmie zastaviť a stáť na kruhovom objazde. Podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 22 ods. 2 písm. g/ zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. l) možno uložiť pokutu do 100 eur. Podľa § 198 ods. 1 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.
V. Posúdenie veci kasačným súdom
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, na ktorý prešiel výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol do 31.07.2021 príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 11 písm. h/ SSP), ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto rozsudkom, ktorý bol po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásený dňa
27.06.2022. 16. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov, ktorých rozsah a dôvody určuje sám sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, pripadlo senátu kasačného súdu posúdiť v podstate len zákonnosť postupu krajského súdu v súvislosti so zohľadnením staršieho priestupku sťažovateľa pri zvažovaní opodstatnenosti uplatnenia sankčnej moderácie podľa § 198 SSP. Kasačný súd konštatuje, že správny súd starostlivo odôvodnil použité východiská pri vyhodnotení podmienok aplikácie inštitútu sankčnej moderácie a vyslovil správny záver, že druh i výška sťažovateľovi uloženej sankcie je primeraná spáchanému priestupku a preto nie sú splnené podmienky podľa § 198 ods. 1 písm. a/ SSP pre jej zmiernenie, nakoľko pokuta bola uložená na spodnej hranici prípustnej zákonnej sadzby a ako taká nemohla mať pre sťažovateľa likvidačný charakter, čo ani sťažovateľ netvrdil.
17. Pri hodnotení podmienok pre sťažovateľom navrhované upustenie od uloženia sankcie podľa § 198 ods. 1 písm. b/ SSP správny súd vzal celkom opodstatnene do úvahy minulé potrestanie sťažovateľa za priestupok proti pravidlám cestnej premávky a na základe toho dospel v súlade so zákonom k záveru, že účel správneho trestania v prejednávanom prípade nemožno dosiahnuť samotným prejednaním veci bez uloženia sankcie. Kasačný súd podotýka, že uvedenému záveru správneho súdu nebráni skutočnosť, že uznanie viny a uloženie sankcie za starší priestupok rozhodnutím žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-P-172/2011 zo dňa 25.11.2011, ktorého zákonnosť na základe správnej žaloby sťažovateľa preskúmal Krajský súd v Košiciach (rozhodnutie sp. zn. 7S/160/2011 zo dňa 29.02.2012) a v odvolacom konaní i Najvyšší súd Slovenskej republiky (rozhodnutie sp. zn. 10Sžd/14/2012 zo dňa 14.11.2012), sa týkalo skutku, ktorého sa sťažovateľ dopustil pred viac ako dvoma rokmi pred spáchaním priestupku v prejednávanej veci. Kasačný súd pripomína, že pojem zahladenie priestupku
zákon o priestupkoch nepoužíva a niet ani inej právnej úpravy, ktorá by znemožňovala správnemu súdu vziať do úvahy aj staršie priestupky páchateľa pri zvažovaní preventívnych a represívnych účinkov správnym orgánom uloženej sankcie a prognózach dosiahnutia účelu správneho trestania samotným prejednaním veci. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ani v oblasti trestného práva zahladenie odsúdenia alebo zákonná fikcia zahladenia nebráni súdu, aby pri hodnotení osoby páchateľa prizeral na v minulosti spáchaný trestný čin (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2 Urtos 7/2019 zo dňa 10.09.2019, sp. zn. 1 Urtos 2/2021 zo dňa 23.06.2021).
18. Pokiaľ ide o ostatné sťažnostné body, je kasačný súd toho názoru, že sťažovateľom namietané prieťahy v konaní pred krajským súdom ani výhrady sťažovateľa voči niektorým formuláciám z odôvodnenia rozsudku krajského súdu (v bodoch 36, 38, 43) nemajú na zákonnosť rozsudku žiadny vplyv a s posúdením veci nesúvisia alebo súvisia len okrajovo. Nedôvodná je i námietka o neúplnom poučení v rozsudku krajského súdu (bez informácie podľa § 449 ods. 2 SSP o výnimke z povinného zastúpenia sťažovateľa advokátom v kasačnom konaní), pretože všetky zákonom predpísané náležitosti poučenia podľa § 139 ods. 1 SSP, teda poučenie o prípustnosti kasačnej sťažnosti, o lehote na jej podanie a o jej náležitostiach, ako aj o povinnom zastúpení advokátom v kasačnom konaní, predmetné poučenie uvedené v rozsudku krajského súdu obsahuje.
19. K námietke o porušení práv sťažovateľa podľa § 118 ods. 2 a § 125 SSP nedoručením zápisnice z pojednávania pred krajským súdom kasačný súd uvádza, že na pojednávaní konanom dňa 20.10.2020 predniesol dôkazný návrh len sťažovateľ a žiadne dokazovanie sa na tomto pojednávaní nevykonávalo. Preto sa sťažovateľ v intenciách § 125 SSP nemal k
čomu vyjadrovať. Porušené nebolo ani jeho právo na kópiu zápisnice o pojednávaní, pretože dodatočne prepísaná zápisnica z pojednávania, ktorú diktoval sudca do diktafónu, bola sťažovateľovi zaslaná dňa 10.03.2021, ako to vyplýva z dokladu o elektronickom doručení tejto zásielky sťažovateľovi založenej v súdnom spise.
20. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa o nevykonaní ním navrhovaných dôkazov v konaní pred správnym súdom, ani s touto námietkou sa kasačný súd nestotožnil, pretože s dôkazným návrhom sťažovateľa na vypočutie pracovníčky Okresného úradu Košice U.. V. sa krajský súd vysporiadal v odôvodnení rozsudku, v ktorom zrozumiteľne uviedol, prečo tento dôkaz
nevykonal. Jeho závery k tejto otázke považuje kasačný súd za správne a keďže sťažovateľ ich v kasačnej sťažnosti nijako nespochybnil, nebol v tejto súvislosti dôvod ani len uvažovať o porušení práva na spravodlivý proces procesným postupom krajského súdu.
21. K sťažovateľovmu subjektívnemu pocitu, že aj v súdnom konaní bol diskriminovaný a znevýhodnený oproti iným osobám, ktoré v deň 18.01.2018 mali spáchať závažnejšie priestupky ako sťažovateľ a nebyť nijako postihnutí, kasačný súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozsudku správneho súdu, podľa ktorého sťažovateľom namietaný postup polície voči prevádzkovateľom iných vozidiel v podobnej situácii nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia o žalobcovom priestupku, a nespôsobuje zánik zodpovednosti žalobcu za spáchaný priestupok. Ani tu sťažovateľ neuviedol v kasačnej sťažnosti žiadne vecné námietky, na základe ktorých by mohol kasačný súd konfrontovať zákonnosť záverov krajského súdu k otázke sťažovateľovej diskriminácie, s ktorými sa inak stotožňuje. Vzhľadom na chýbajúcu argumentáciu sťažovateľa v kasačnej sťažnosti sa v tomto ohľade kasačný súd nemá k čomu vyjadriť.
22. Keďže žiaden zo sťažnostných bodov nepovažuje kasačný súd za dôvodný, nezostalo mu iné, ako kasačnú sťažnosť zamietnuť. 23. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP a contrario k § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a vo vzťahu k žalovanému nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v § 168 SSP.
24. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. júna 2022