← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·27. 2. 2024

1Asan/15/2021

ECLI:SK:NSSSR:2024:1018201272.1

ZrušujeMeníVracia na ďalšie konaniePriznáva
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
2S/145/2018
IČS
1018201272
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Priemyselný park Štúrovo, a.s., IČO: 31410146, Továrenská 1, Štúrovo, právne zastúpený: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36862711, Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, IČO: 36069841, Bratislava - mestská časť Ružinov, Tomášikova 19081/28C, 82101, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 011/17200/2018/PR/SD zo dňa 13. augusta 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/145/2018-177 zo dňa 25. novembra 2020, v znení opravného uznesenia č.k. Ba-2S/145/2018-244 zo dňa 12. októbra 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/145/2018-177 zo dňa 25. novembra 2020, v znení opravného uznesenia č.k. Ba-2S/145/ 2018-244 zo dňa 12. októbra 2023 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 011/17200/2018/ PR/SD zo dňa 13. augusta 2018 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, odbor kontroly (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal dňa 24. apríla 2018 rozhodnutie č. 0011/2018/K, ktorým rozhodol tak, že žalobcovi uložil úhrnnú pokutu podľa § 36 ods. 3 písm. b/ zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2012 Z.z.“) vo výške 25000,- €, z dôvodu, že sa dopustil nasledovných správnych deliktov: · Delikt č. 1: Porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 psím. b) zákona č. 250/2012 Z. z.,

pretože v období od 27. februára 2015 do 31. decembra 2015 odberateľom elektriny kategórie malý podnik, ktorých zoznam je uvedený v prílohe č. 4 protokolu č. 147/2017 o výsledku vykonanej kontroly vyfakturoval cenu za dodávku elektriny v zložke ceny za elektrinu vo výške 55,7015 Eur/MWh v rozpore s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0267/2015/E z 24. februára 2015, ktorým Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej aj ako „úrad“) s účinnosťou od 27. februára 2015 do 31. decembra 2016 zmenil rozhodnutie úradu č. 0136/2014/E z 19. decembra 2013, ktorým úrad schválil maximálne ceny za dodávku elektriny zraniteľným odberateľom, ktorými sú malé podniky a podmienky ich uplatnenia pre Priemyselný park Štúrovo cenu za dodávku elektriny v zložke ceny za elektrinu na výšku 52,6957 Eur/MWh, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/

2012 Z.z. · Delikt č. 2: Porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z.z., pretože v období od 12. februára 2015 do 28. februára 2015 nepostupoval pri fakturácii distribúcie elektriny užívateľom distribučnej sústavy, uvedeným v prílohe č. 8 a 12 protokolu č. 147/ 2017 o výsledku vykonanej kontroly, v súlade s rozhodnutím úradu č. 0152/2015/E z 30. januára 2015, ktorým úrad zmenil s účinnosťou od 12. februára 2015 do 31. decembra 2016 rozhodnutie úradu č. 0193/2014/E z 31. decembra 2013, ktorým úrad schválil tarifu za prístup

do miestnej distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia, tarifu za straty pri distribúcii elektriny pre jednotlivé skupiny odberateľov elektriny pre spoločnosť Priemyselný park Štúrovo, ale uplatnil tarify schválené rozhodnutím úradu č. 0193/2014/ E, ktoré boli platné pre obdobie od 1. januára 2014 do 11. februára 2015, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z.z. · Delikt č. 3: Porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z.z., pretože v

období od 20. augusta 2014 do 31. augusta 2014 fakturoval odberateľom elektriny pripojeným do miestnej distribučnej sústavy, ktorej je prevádzkovateľom, uvedeným v tabuľke na strane č. 7 a 8, bod 2.1.1.3 protokolu č. 147/2017 o výsledku vykonanej kontroly na koncovú spotrebu elektriny tarifu za prevádzkovanie systému vo výške 19,8200 eur/MWh namiesto 21,8200 eur/MWh stanovenú rozhodnutím úradu č. 0329/2014/E z 19. augusta 2014, ktorým úrad s účinnosťou od 20. augusta 2014 do 31. decembra 2014 zmenil svoje rozhodnutie č. 0105/ 2014/E z 20. decembra 2013, ktorým úrad určil pre regulovaný subjekt OKTE, a.s.

Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava ceny za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z.z. · Delikt č. 4: Porušil povinnosť podľa § 13 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z.z., pretože na svojom webovom sídle www.ppsturovo.sk nezverejnil obchodné podmienky pripojenia do distribučnej sústavy v súlade s ustanovením časti 2.1 bod 12 Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorej je prevádzkovateľom, schváleného rozhodnutím úradu č. 0018/ 2013/P-PP z 5. augusta 2013, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. ah) zákona č. 250/2012 Z.z.

· Delikt č. 5: Porušil povinnosť podľa § 13 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z.z., pretože na svojom webovom sídle www.ppsturovo.sk nezverejnil vzor protokolu o funkčných skúškach v súlade s ustanovením Prílohy č. 2 Protokoly o vykonaní funkčnej skúšky, časť A. bod

3. Prevádzkového poriadku prevádzkovate a distribučnej sústavy Priemyselný park Štúrovo, schváleného rozhodnutí úradu č. 0018/2013/P-PP z 5. augusta 2013, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. ah) zákona č. 250/2012 Z.z., · Delikt č. 6: Porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o) zákona č. 250/2012 Z.z., pretože vo

vyúčtovaní distribúcie elektriny odberateľom elektriny v období rokov 2014 až 2016 neuviedol informáciu, kde je uverejnené vyhodnotenie štandardov kvality podľa druhej vety § 7 ods. 18 vyhlášky úradu č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení vyhlášky č. 423/2013 Z.z. (ďalej len „vyhláška č. 24/2013 Z.z.“), čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. f) zákona č. 250/2012 Z.z. · Delikt č. 7: Porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o) zákona č. 250/2012 Z.z., pretože

vo vyúčtovaní dodávky plynu odberateľom plynu v období rokov 2014 až 2016 neuviedol Informáciu, kde je zverejnené vyhodnotenie štandardov kvality podľa druhej vety § 56 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013 Z.z., čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. af) zákona č. 250/2012 Z.z.

· Delikt č. 8: Porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z.z., pretože pripojil do Miestnej distribučnej sústavy Priemyselný park Štúrovo, a.s., Továrenská 1, 943 03 Štúrovo, IČO: 31410146 (ďalej len „MDS Štúrovo“) zariadenie výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, pričom neuzatvoril s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava novú zmluvu o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy s maximálnou rezervovanou kapacitou vo výške celkového inštalovaného výkonu zariadenia na výrobu elektriny výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o., maximálne však do výšky rezervovanej kapacity, ktorú je možné technicky dodať do regionálnej distribučnej sústavy podľa § 43 ods. 3 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 221/2013 Z.z.“), nedodržal cenovú

reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z.z. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 0011/2018/K podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 011/17200/2018/PR/SD zo dňa 13. augusta 2018, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Žalovaný sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že v prípade porušenia všeobecne záväzných predpisov spáchaním deliktov č. 1, 2, 4, 5, 6, 7 nebola preukázaná vysoká spoločenská nebezpečnosť tohto konania a ani spôsobená závažné škody, napriek tomu vak považoval za nevyhnuté aj tieto porušenia právnych predpisov vziať do úvahy pri určení výšky sankcie.

3. Vo vzťahu k deliktu č. 3 uviedol, že rozhodnutím č. 0329/2014/E bola žalovaným určená tarifa za prevádzkovanie systému pre spoločnosť OKTE, a.s. v období od 20. augusta 2014 do 31. decembra 2014 vo výške 21,8200 Eur/MWh.

Podľa jeho názoru žalobca mal vedomosť o rozhodnutiach žalovaného, ktorými sa stanovujú a určujú ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému, keďže tieto ceny a tarify fakturoval nesprávne, resp. podľa v danom čase už neplatného rozhodnutia.

4. Podľa žalovaného žalobca mal vedomosť o rozhodnutí, ktorým žalovaný určil ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému do 19. augusta 2014 a takisto mal vedomosť aj o ďalších rozhodnutiach ktorými úrad určil ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie

systému po 1. septembra 2014. Okrem toho žalovaný uviedol, že OKTE, a.s. zverejňuje všetky rozhodnutia na svojom webovom sídle, pričom rovnako zverejnil aj predmetné rozhodnutie úradu č. 0329/2014/E a obdobne svoje rozhodnutia na svojom webom sídle zverejňuje aj úrad

ako regulačný orgán.

5. Vo vzťahu k deliktu č. 8 žalovaný uviedol, že žalobca pripojil do sústavy zariadenie výrobcu elektriny aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy pozastavil prijímanie žiadostí o pripojenie zariadenia na výrobu elektriny z dôvodu nevyhnutnej a neodkladnej potreby odbornej analýzy vplyvu už pripojených zariadení na výrobu elektriny a plánovane pripojených zariadení na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy. 6. To bol podľa žalovaného aj dôvod, prečo prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy ani v roku 2014 neuzatvoril so žalobcom zmluvu o pripojení. Zároveň uviedol, že je otázne, či zariadenie na výrobu elektriny spoločnosti GPWE-A, s.r.o. pripojené do miestnej distribučnej sústavy žalobcu za daných okolností spĺňalo technické a obchodné podmienky pripojenia do sústavy, bez súhlasu prevádzkovateľa nadradenej distribučnej sústavy a možnosti z hľadiska zabezpečenia riadnej prevádzky regionálnej distribučnej sústavy a rezervovania dostatočnej kapacity sústavy tak, aby elektrina vyrobená v zariadení na výrobu elektriny mohla byť bezpečne technicky dodaná do sústavy. Žalovaný preto nesúhlasil s argumentáciou žalobcu týkajúcej sa porušenia ustanovenia § 29 ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2012 Z. z. a naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p/ zákona č. 250/2012 Z. z. a má toto porušenie za preukázané. 7. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán pri ukladaní pokuty dostatočne zdôvodnil uloženie pokuty vo výške 25000 Eur, prihliadol na skutkové zistenia a porušenia všeobecne záväzných právnych prepisov, vyvolané následky a možné ohrozenia, pričom zohľadnil všetky zákonom ustanovené kritériá, na ktoré je potrebné pri ukladaní pokuty prihliadať.

II. Konanie pred správnym súdom

8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť na ďalšie konanie, priznania odkladného účinku správnej žalobe a priznania práva na náhradu trov konania. 9. Alternatívne žalobca navrhol, aby v súlade s § 198 ods.1 písm. a/ zákona č. 162/201 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) vydal rozsudok, ktorým zmení výšku sankcie, keďže pokuta uložená žalovaným bola podľa neho neprimeraná a mohla by mať pre žalobcu likvidačný charakter, a zároveň sa domáhal, aby priznal žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. 10. Správny súd rozsudkom č.k. 2S/145/2018-177 zo dňa 25. novembra 2020, v znení opravného uznesenia č.k. Ba-2S/145/2018-244 zo dňa 12. októbra 2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 SSP žalobu žalobcu zamietol. Vo vzťahu ku skutku označenom ako delikt č. 3 bolo podľa správneho súdu nepopierateľným faktom, že žalovaný určil s účinnosťou od 20. augusta 2014 do 31. decembra 2014 tarifu za prevádzkovanie systému vo výške 21,8200 Eur/MWh pre regulovaný subjekt OKTE, a.s. Žalobca v tomto období však fakturoval dotknutým subjektom pripojeným do miestnej distribučnej sústavy na koncovú spotrebu elektriny tarifu za prevádzkovanie systému vo výške 19,8200 Eur/MWh. 11. V súvislosti s výkladom posudzovaného ustanovenia správny súd poukázal na znenie § 2 písm. h/ zákona č. 250/2012 Z.z. „na účely tohto zákona sa pevnou cenou rozumie cena, ktorú nie je možné meniť; za pevnú cenu sa považuje aj tarifa, ktorá sa viaže na technickú jednotku“. Správny súd považoval právny záver žalovaného o porušení § 29 ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/

2012 Z.z. žalobcom za správny, pretože mal za dostatočne preukázané, že došlo k fakturovaniu sumy mimo pevnej ceny tarify určenej žalovaným, v dôsledku čoho žalobca nedodržal cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného žalovaným.

12. Správny súd uviedol, že tvrdenie žalobcu o nevedomosti o cenovej regulácii resp. jej zmene bolo účelové, pretože žalobca mal vedomosť o predmetných (vyššie opísaných) rozhodnutiach žalovaného o stanovení cien tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému. Skutočnosť, že žalobca ceny a tarify fakturoval podľa neplatného rozhodnutia bola podľa správneho súdu dôkazom, že reguláciu konkrétnymi rozhodnutiami žalovaného v tomto zmysle evidoval, resp. mal vedomosť o rozhodnutí, ktorým žalovaný určil ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému do 19. augusta 2014. 13. Žalovaný pritom podľa správneho súdu umožňuje každému prevádzkovateľovi rovnaký prístup k potrebným informáciám, resp. k ním vydávaným predpisom a rozhodnutiam, preto sa správny súd s tvrdením žalobcu o nevedomosti platného a účinného rozhodnutia žalovaného č. 0329/2014/E zo dňa 19. augusta 2014 v čase rozhodnom pre posúdenie veci nestotožnil.

14. Vo vzťahu ku skutku označenom ako delikt č. 8 správny súd súhlasil s tvrdením žalobcu, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný v zmysle § 31 ods. 2 písm. h/ a o/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 251/ 2012 Z.z.“) uzatvoriť zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy distribúcii elektriny s každým, kto o to požiada a pripojiť do distribučnej sústavy elektroenergetické zariadenie alebo odberné elektrické zariadenie.

Podmienkou pripojenia je však aj splnenie technických podmienok a obchodných podmienok prístupu do sústavy a distribúcie elektriny a pripojenia do sústavy. 15. Uviedol, že pokiaľ sa má uzatvoriť zmluva o pripojení do miestnej distribučnej sústavy, je podmienkou jej uzavretia existencia zmluvy o pripojení do nadradenej sústavy, ktorou je v danom prípade regionálna distribučná sústava. Bez existencie zmluvy o pripojení do nadradenej distribučnej sústavy nie je v zmysle logického výkladu § 31 ods. 2 a ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z. možné pripojiť a teda ani uzavrieť zmluvu o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do podradenej distribučnej sústavy. Obdobne to podľa jeho názoru platí v prípade nových pripojení do miestnej distribučnej sústavy počas existencie zmluvy o pripojenie do nadradenej regionálnej distribučnej sústavy, kedy je rovnako nevyhnutné, aby bola uzavretá nová zmluva o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy.

16. Správny súd pritom z administratívneho spisu vyvodil, že prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy ZSD, a.s. v čase rozhodnom pre posúdenie veci pozastavil prijímanie žiadostí o pripojenie zariadenia na výrobu elektriny z dôvodu potreby vypracovania odbornej analýzy vplyvu už pripojených zariadení na bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovania regionálnej distribučnej sústavy a tiež na bezpečnosť a spoľahlivosť jej nadradenej prenosovej sústavy a potreby nastavenia podmienok pre pripojenie nových zariadení na výrobu elektriny.

17. Keďže žalobca napriek nesplneniu podmienok ustanovených v § 31 ods. 2 písm. h/ a o/ zákona č. 251/2012 Z.z. svojvoľne pripojil do miestnej distribučnej sústavy zariadenie výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o., pričom v čase rozhodnom pre posúdenie veci nemal uzavretú novú zmluvu o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy s maximálnou rezervovanou kapacitou vo výške celkového inštalovaného výkonu zariadenia na výrobu elektriny výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o., maximálne však do výšky rezervovanej kapacity, ktorú je možné technicky dodať do regionálnej distribučnej sústavy podľa § 43 ods. 3 vyhlášky č. 221/2013 Z.z. a nedodržal cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného žalovaným, správny súd preto vyhodnotil , že postup žalovaného bol správny, keď dospel k záveru, že žalobca sa konaním v rozpore so zákonom č. 250/2012 Z.z. opísaným v prvostupňovom rozhodnutí dopustil správnych deliktov, za ktorý je podľa § 36 ods. 3 písm. b/ zákona č. 250/2012 Z. z. úrad možné účastníkovi uložiť pokutu od 500,- € do 100000,- €.

18. Vo vzťahu k výške sankcie správny súd uviedol, že prvostupňový orgán žalobcovi uložil pokutu v dolnej štvrtine zákonnej sadzby, v rámci jeho diskrečnej právomoci na základe zákonom povolenej úvahy a s týmto postupom sa stotožnil.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

19. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konane, alternatívne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec vráti na ďalšie konanie.

Zároveň žiadal, aby mu kasačný súd priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania. 20. V úvode kasačnej sťažnosti zhrnul doterajší priebeh predmetného konania, pričom uviedol, že nepopiera spáchanie správnych deliktov č. 1, 2, 4, 5, 6, 7, avšak vo vzťahu k týmto deliktom namieta výšku uloženej pokuty, ktorú vzhľadom k charakteru jeho konania považuje za neprimeranú. Ďalej namieta závery žalovaného v súvislosti prejedávanými deliktami č. 3 a 8, pretože podľa jeho názoru závery žalovaného vo vzťahu k týmto deliktom sú nesprávne.

21. Vo vzťahu k deliktu č. 3 sťažovateľ uviedol, že uvedený stav trval nepatrnú dobu, konkrétne 11 dní, pričom týmto konaním nebol poškodený žiadny z odberateľov elektriny pripojený do miestnej distribučnej sústavy prevádzkovanej sťažovateľom, keďže im v období od 20. augusta 2014 do 31. augusta 2014 bola fakturovaná na koncovú spotrebu nižšia tarifa ako podľa zistení žalovaného mala byť, a teda ku škode mohlo dôjsť len na strane sťažovateľa.

22. Sťažovateľ podľa svojich tvrdení nemal vedomosť o vydaní rozhodnutia č. 0329/2014/E zo dňa 19. augusta 2014, pretože išlo o rozhodnutie, ktoré bolo adresované inému účastníkovi trhu s elektrinou, konkrétne spoločnosti OKTE, a. s. a toto rozhodnutie nebolo sťažovateľovi v rozhodnom čase oznámené. V prípade tohto rozhodnutia nie je podľa jeho názoru možné aplikovať ani ustanovenie § 13 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z. z., podľa ktorého sú pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou záväzné len rozhodnutia vydané žalovaným v rámci vecnej regulácie, keďže obdobné ustanovenie však zákon č. 250/2012 Z. z. neobsahuje v súvislosti s rozhodnutiami žalovaného vydaných v rámci cenovej regulácie.

23. Zdôraznil pritom, že rozhodnutie žalovaného č. 0329/2014/E zo dňa 19. augusta 2014 nebolo žalobcovi oznamované v zmysle § 51 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), keďže sťažovateľ nebol účastníkom cenového konania, a teda v čase, keď o vydaní tohto rozhodnutia nemal vedomosť, nemohol ho pri fakturácii odberateľom elektriny pripojeným do miestnej distribučnej sústavy prevádzkovanej žalobcom aplikovať. V tejto súvislosti nie je podľa jeho názoru relevantné ani stanovisko žalovaného uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, podľa ktorého mal sťažovateľ vystaviť opravné faktúry následne po zistení tejto skutočnosti, keďže povinnosť vystaviť takéto opravné faktúry pre žalobcu nevyplýva zo zákona č. 250/2012 Z.z. Takáto povinnosť podľa neho nevyplýva ani z ustanovenia § 11 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2016, (ktorým argumentuje žalovaný), že by bol sťažovateľ povinný sledovať webové sídlo OKTE, a. s., prípadne webové sídlo žalovaného, ako na to v

napadnutom rozhodnutí na strane č. 11 poukazuje žalovaný. 24. Vo vzťahu k deliktu č. 8 sťažovateľ uviedol, že je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny a dodávku elektriny na časti vymedzeného územia č. 2006E 0187 zo dňa 15. marca 2006 v znení jeho následných zmien, na základe ktorého ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy v zmysle § 3 písm. b/ bod 3 zákona č. 251/2012 Z. z. zabezpečuje a je oprávneným prevádzkovateľom miestnej distribučnej sústavy. V tejto súvislosti poukázal na znenie ustanovení § 31 ods. 2 písm. h/, § 31 ods.2 písm. o/ a § 31 ods.8 zákona č. 251/2012 Z.z., pričom podľa sťažovateľa z vyššie citovaných ustanovení vzhľadom na skutočnosť, že boli splnené technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do miestnej distribučnej sústavy, žalobcovi ako prevádzkovateľovi miestnej distribučnej sústavy po podaní žiadosti spoločnosti GPWE-A s.r.o. o pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do miestnej distribučnej sústavy, vznikla v zmysle § 31 ods. 2 písm. h/ a o/ zákona č. 251/2012 Z. z. povinnosť uzatvoriť

so spoločnosťou GPWE-A s.r.o. ako výrobcom elektriny a vlastníkom elektroenergetického zariadenia zmluvu o pripojení a pripojiť do miestnej distribučnej sústavy zariadenie spoločnosti GPWE-A s.r.o. na výrobu elektriny. Keďže zariadenie spoločnosti GPWE-A s.r.o. vyrába elektrinu technológiou uvedenou v § 31 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z. z., sťažovateľ bol podľa jeho slov povinný zariadenie spoločnosti GPWE-A s.r.o. na výrobu elektriny pripojiť do ním prevádzkovanej miestnej distribučnej sústavy prednostne.

25. V súvislosti s ustanovením § 43 ods. 3 vyhlášky č. 221/2013 Z. z., na ktoré žalovaný poukazoval v napadnutom rozhodnutí, sťažovateľ poukázal na ustanovenie § 96 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z. z., ktoré konštruuje právnu fikciu, v zmysle ktorej pre žalobcu ako užívateľa regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej bol a je sťažovateľ fyzicky pripojený a nemal ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 251/2012 Z. z. uzatvorenú zmluvu o pripojení, platí, že je do regionálnej distribučnej sústavy pripojený na základe zmluvy o pripojení , a to bez potreby uzatvorenia zmluvy o pripojení so spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s. ako prevádzkovateľom nadradenej distribučnej sústavy.

26. Sťažovateľ uviedol, že v minulosti mal viackrát záujem uzatvoriť so spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s. ako prevádzkovateľom nadradenej distribučnej sústavy zmluvu o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy, a to a to napriek právnemu stavu, keď uzatvorenie takejto zmluvy nie je potrebné. K uzatvoreniu tejto zmluvy však podľa jeho tvrdení nedošlo výlučne z dôvodov na strane spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s.

. 27. Ďalej uviedol, že zo splnomocňovacích ustanovení zákona č. 250/2012 Z. z., na základe ktorých došlo k vydaniu vykonávacieho predpisu - vyhlášky č. 221/2013 Z. z., resp. zo splnomocňovacích ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. alebo zákona č. 309/2009 Z. z. nevyplýva zákonné splnomocnenie na ustanovenie povinností uvedených v ustanovení § 43 ods. 3 vyhlášky č. 221/2013 Z. z., za deklarované porušenie ktorých uložil žalovaný sťažovateľovi sankciu, a teda tieto povinnosti nemajú podľa sťažovateľa oporu v zákonnej úprave a svojím obsahom prekračujú rozsah splnomocňovacích ustanovení. Ustanovenie § 43 ods. 3 vyhlášky č. 221/2013 Z. z. je podľa sťažovateľa v rozpore s ustanoveniami § 40 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. a § 19 ods. 2 Zákona č. 309/2009 Z. z. (splnomocňovacie ustanovenia) a zároveň v rozpore s článkom 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. 28. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sa plne stotožnil so závermi správneho súdu, pričom uviedol, že podaná sťažnosť obsahuje argumenty žalobcu, ktorými vysvetľuje niektoré

skutkové okolnosti, v dôsledku ktorých došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov, avšak tieto nie sú spôsobilé zmeniť právne posúdenie veci. Navrhol preto, aby Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť zamietol.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. 30. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 31. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. 32. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

33. Podľa § 96 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z. z.: „Pre užívateľov distribučnej sústavy, ktorí sú fyzicky pripojení do distribučnej sústavy a nemajú ku dňu účinnosti tohto zákona uzatvorenú zmluvu o pripojení, platí, že sú pripojení na základe zmluvy o pripojení a vzťahujú sa na nich primerane práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení podľa tohto zákona.

Za maximálnu rezervovanú kapacitu pripojenia sa považuje najvyššia nameraná hodnota príkonu za obdobie posledných dvoch rokov. Za maximálnu rezervovanú kapacitu pripojenia už pripojených zariadení na výrobu elektriny sa považuje inštalovaný činný výkon zariadenia na výrobu elektriny.“

34. Podľa § 43 ods. 3 vyhlášky č. 221/2013 Z. z.: „Ak sa zariadenie na výrobu elektriny výrobcu elektriny pripája do miestnej distribučnej sústavy, ktorá je pripojená do regionálnej distribučnej sústavy, alebo sa mení maximálna rezervovaná kapacita existujúceho zariadenia na výrobu elektriny výrobcu elektriny pripojeného do miestnej distribučnej sústavy, ktorá je pripojená do regionálnej distribučnej sústavy, prevádzkovateľ miestnej distribučnej sústavy uzatvára s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je miestna distribučná sústava prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy pripojená, zmluvu o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy s maximálnou rezervovanou kapacitou vo výške celkového inštalovaného výkonu takého zariadenia na výrobu elektriny, maximálne však do výšky rezervovanej kapacity, ktorú je technicky možné dodať do regionálnej distribučnej sústavy. Maximálna cena za pripojenie sa určí vo výške preukázateľne vyvolaných nákladov prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy na zvýšenie maximálnej rezervovanej kapacity, najviac však do výšky určenej podľa odseku 1.“

35. Podľa § 41 ods. 1 Zákona č. 250/2012 Z. z.: „Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) § 33 ods. 2, ak sa v konaní vychádzalo iba z podkladov predložených účastníkom konania a zároveň sa účastníkovi konania vyhovelo v plnom rozsahu, b) § 62 až 68 a 71 až 80, ak ide o cenové konanie, ak tento zákon neustanovuje

inak.“ 36. Podľa § 51 ods. 1 a 2 Správneho poriadku: „Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia. Účastníkovi konania, ktorý je prítomný, môže sa rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením; deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je dňom oznámenia rozhodnutia len vtedy, pokiaľ sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.“

37. Podľa § 29 ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2012 Z. z.: „Regulovaný subjekt je okrem ďalších povinností ustanovených v tomto zákone povinný vykonávať regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím alebo potvrdením úradu a dodržiavať cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom.“

38. Podľa § 36 ods. 1 písm. p/ zákona č. 250/2012 Z. z.: „Správneho deliktu podľa tohto zákona sa regulovaný subjekt dopustí, ak nevykonáva regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím alebo potvrdením úradu podľa § 14 až 17 a § 29 ods. 1 písm. a/ alebo nedodrží cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom.“ 39.

Podľa § 13 ods. 5 Zákona č. 250/2012 Z. z.: „Úradom vydané rozhodnutia podľa odseku 2 písm. a/ až c/, e/ a m/ sú záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom.“

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

40. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

41. Kasačný súd na úvod právneho posúdenia konštatuje, že sťažovateľ nerozporoval spáchanie správnych deliktov č. 1, 2, 4, 5, 6, 7, avšak napriek tomu, že sťažovateľ namieta primeranosť sankcie vo vzťahu aj k týmto skutkom, keďže predmetná sankcia bola uložená ako následok súbehu všetkých správnym orgánom vytýkaných správnych deliktov, svoj prieskum zameral predovšetkým vo vzťahu k deliktom č. 3 a č. 8, ktoré boli výrazne v kasačnej sťažnosti namietané, pričom konštatoval, že kasačné námietky sťažovateľa sú v tomto smere dôvodné.

42. Vo vzťahu k namietanému deliktu č. 3 musí kasačný súd prisvedčiť sťažovateľovej argumentácií, ohľadom (ne)oznámenia rozhodnutia žalovaného č. 0329/2014/E zo dňa 19. augusta 2014, ktorým žalovaný zmenil s účinnosťou od 20. augusta 2014 do 31. decembra 2014 svoje rozhodnutie č. 0105/2014/E zo dňa 20. decembra 2013, ktorým určil pre regulovaný subjekt spoločnosť OKTE, a. s. ceny za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému.

43. Prvostupňový orgán subsumoval konanie sťažovateľa pod skutkovú podstatu nasledovne: „Tým, že spoločnosť Priemyselný park Štúrovo, a. s. v období od 20. augusta 2014 do 31. augusta 2014 vyfakturovala odberateľom elektriny pripojeným do MDS Štúrovo uvedeným v tabuľke na strane č. 7 a 8, bod 2.1.1.3 protokolu na koncovú spotrebu elektriny, tarifu za prevádzkovanie systému vo výške 19,8200 eur/MWh namiesto 21,8200 eur/MWh podľa rozhodnutia úradu 0329/2014/E zo dňa 19. augusta 2014, ktorým úrad zmenil s účinnosťou od 20. augusta 2014 do 31. decembra 2014 rozhodnutie úradu č. 0105/2014/E zo dňa 20.12.2013, ktorým úrad určil pre regulovaný subjekt OKTE, a. s. ceny za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému, porušila povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2012 Z. z. a dopustila sa správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p/ zákona č. 250/2012 Z. z.“

44. Je zrejmé, že zmenu tarify spôsobili účinky rozhodnutia sťažovateľa č. 0329/2014/E zo dňa 19. augusta 2014, ktorý ako sám uvádza prvostupňový orgán - určil pre regulovaný subjekt OKTE, a. s. ceny za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému.

45. Z obsahového hľadiska predstavuje toto rozhodnutie individuálny správny akt, ktorého právne účinky smerujú voči konkrétnemu subjektu, ktorým je v danom prípade spoločnosť OKTE, a.s. Tieto účinky predstavujú ukladanie určitých práv a povinností vo vertikálnom právnom vzťahu.

Kasačnému súdu preto nie je zrejmá argumentácia prvostupňového správneho orgánu, žalovaného ako aj správneho súdu, ktorá navodzuje dojem, že predmetné rozhodnutie malo účinky v podobe ukladania povinnosti erga omnes (voči všetkým), teda aj voči takým subjektom, ktorým nebolo adresované a určené.

46. V danom prípade ide o podstatný právny princíp, ktorý odlišuje individuálne správne akty od normatívnym správnych aktov, ktoré sú všeobecne záväznými právnymi predpismi. Výnimkou z tohto princípu môže byť len osobitné pravidlo, ktoré však ako aj namieta sťažovateľ nie je obsiahnuté v zákone č. 250/2012. Z.z, keďže toto rozhodnutie bolo vydané v rámci cenovej regulácie, čo je zrejmé z jeho obsahu. Ustanovením, ktoré v zákone č. 250/ 2012 Z.z. prelamuje individuálnu záväznosť rozhodnutí je § 13 ods. 5 tohto zákona (v čase rozhodovania § 13 ods. 4), ktorý sa však vzťahuje na konanie v rámci vecnej regulácie, a to pri zachovaní reštriktívneho prístupu aplikácie len pri explicitne stanovených ustanoveniach zákona č. 250/2012 Z.z.

47. Z tohto dôvodu musí kasačný súd prisvedčiť námietke sťažovateľa, že predmetné rozhodnutie o zmene tarify nebolo sťažovateľovi riadnym spôsobom v zmysle správneho poriadku oznámené. Úvahy žalovaného ako aj správneho súdu ohľadom vedomosti sťažovateľa o existencií predmetného rozhodnutia sú podľa kasačného súdu nepreskúmateľné. Nie je totiž možné povedať, že by žalovaný argumentačne podoprel svoje závery, keďže uviedol: „Priemyselný park Štúrovo vedomosť o rozhodnutiach úradu, ktorými sa stanovujú a určujú ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému mal, keďže tieto ceny a tarify fakturoval nesprávne, resp. podľa v danom čase už neplatného rozhodnutia. To znamená, že mal vedomosť o rozhodnutí, ktorým úrad určil ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému do 19. augusta 2014 a takisto mal vedomosť aj o ďalších rozhodnutiach, ktorými úrad určil ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému po 1. septembra 2014“

48. Odôvodnenie žalovaného v tomto smere kasačný súd hodnotí ako nedostatočné a subjektívne, vychádzajúce so záverov, že pokiaľ žalovaný mal vedomosť o predchádzajúcej a nasledujúcej výške tarify, objektívne mal vedieť o výške tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému od 20. augusta 2014.

V tomto smere je však podstatné odlišovať kategóriu vedomosti od záväznosti rozhodnutia vo vzťahu k sťažovateľovi, pričom žalovaný, ako aj prvostupňový orgán nevysvetlili dostatočne prečo bolo rozhodnutie žalovaného č. 0329/2014/E zo dňa 19. augusta 2014 záväzné pre sťažovateľa, napriek tomu, že mu nebolo určené, keďže z jeho obsahu nevyplývajú účinky pre sťažovateľa. Bolo práve úlohou žalovaného, aby v rozhodnutí bližšie odôvodil prečo podľa jeho názoru došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p/ zákona č. 250/2012 Z.z., zvlášť v prípade keď v skutkovej vete uvádza bez bližšieho právneho základu, že rozhodnutím č. 0329/2014/E z 19. augusta 2014, ktorým úrad s účinnosťou od 20. augusta 2014 do 31. decembra 2014 zmenil svoje rozhodnutie č. 0105/2014/E z 20. decembra 2013, ktorým úrad určil pre regulovaný subjekt OKTE, a.s. ceny za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému.

49. Sťažovateľ daných intenciách argumentuje už od momentu podania odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu. Napriek tomuto faktu žalovaný naprieč celým správnym konaním ako aj konaním pred správnym súdom ako aj kasačnom konaní neodôvodnil neozrejmil sťažovateľovi svoj postup, prečo rozhodnutie adresované inému účastníkovi trhu s elektrinou ukladá povinnosti účastníkovi mimo tohto správneho konania.

Na základe týchto skutočností kasačný súd dôvodí nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k danému správnemu deliktu. 50. Argumentácia žalovaného, že predmetné rozhodnutie bolo navyše zverejnené na webovom sídle www.okte.sk a www.urso.gov.sk hodnotí rovnako kasačný súd ako nedostatočnú, keďže z rozhodnutia a rovnako ani zo zákona nepramení záväznosť takéhoto rozhodnutia zverejnením na webovom sídle. Podľa kasačného súdu preto závery sťažovateľa o porušení § 29 ods.1 písm. b/ zákona č. 250/2012 Z.z., čím sa sťažovateľ mal dopustiť správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p/ zákona č. 250/2012 Z.z. sú predčasné a námietky sťažovateľa dôvodné.

51. Vo vzťahu k namietanému deliktu č.8 kasačný súd v súlade s § 195 SSP nad rámec argumentov uvedených v kasačnej sťažnosti konštatuje, že závery žalovaného, že sa predmetným konaním sťažovateľ dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p/ zákona č. 250/2012 Z.z vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.

52. Ako formuloval žalovaný, sťažovateľ porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2012 Z.z., pretože pripojil do miestnej distribučnej sústavy Priemyselný park Štúrovo, a.s. zariadenie výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o, pričom neuzatvoril s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s. novú zmluvu o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy s maximálnou rezervovanou kapacitou vo výške celkového inštalovaného výkonu zariadenia na výrobu elektriny výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o., maximálne však do výšky rezervovanej kapacity, ktorú je možné technicky dodať do regionálnej distribučnej sústavy v súlade s § 43 ods. 3 vyhlášky č. 221/2013 Z.z., čím sa podľa žalovaného dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p/ zákona č. 250/2012 Z.z.

53. Podľa § 36 ods. 1 písm. p/ zákona č. 250/2012 Z.z.: „Správneho deliktu podľa tohto zákona sa regulovaný subjekt dopustí, ak nevykonáva regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím alebo potvrdením úradu podľa § 14 až 17 a § 29 ods. 1 písm. a/ alebo nedodrží cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného

úradom“ 54. Zo znenia hypotézy predmetného ustanovenia je možné abstrahovať, že správneho deliktu sa dopustí ten, kto nedodrží cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom, (ktorým je v predmetom prípade vyhláška č. 221/2013 Z.z.). Neuzatvorenie

novej zmluvy o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy v súvislosti s pripojením zariadenia výrobcu elektriny do miestnej distribučnej sústavy nie je nedodržaním cenovej regulácie, v dôsledku čoho podľa názoru kasačného súdu správe orgány nesprávne subsumovali konanie sťažovateľa pod skutkovú podstatu § 36 ods. 1 písm. p/ zákona č. 250/ 2012 Z.z.

55. Kasačný súd musí však konštatovať, že nerozporuje závery žalovaného, že sťažovateľ sa dopustil vytýkaného konania keď neuzatvoril novú zmluvu o pripojení do regionálne distribučnej sústavy čím konal v rozpore s § 43 ods. 3 vyhlášky č. 221/2013 Z. z., avšak subsumovanie pod danú skutkovú podstatu vyhodnotil ako nesprávne. Opačný prístup by mal za následok nerešpektovanie trestnoprávnej zásady nullum crimen sine lege (žiaden trestný čin bez zákona).

56. Vo vzťahu k námietkam, že vyhláška č. 221/2013 Z. z. bola vydaná nad rámec namietaných splnomocňovacích ustanovení kasačný súd odkazuje na § 40 ods. 1 písm. g/, podľa ktorého „Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví podmienky vykonávania regulovaných činností“. Kasačný súd má za preukázané, že § 43 ods. 3 vyhlášky č. 221/2013 Z. z. takúto podmienku predstavuje, a to aj napriek tomu, že samotná vyhláška na ustanovenie § 40 ods.1 písm. g/ zákona č. 250/2012 Z. z. neodkazuje. V tomto smere sa kasačný súd stotožňuje aj s odôvodnením prvostupňového orgánu, ktorý uviedol, že pokiaľ nie je uzatvorená takáto zmluva, nie je možné umožniť pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do miestnej distribučnej sústavy, pričom uvedené platí aj v prípade, ak je medzi prevádzkovateľom miestnej distribučnej sústavy a prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorená zmluva o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy, či už v písomnej forme alebo v zmysle zákonnej fikcie uvedenej v § 96 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z. z. 57. Teda v prípade akýchkoľvek nových pripájaných zariadení na výrobu elektriny do miestnej distribučnej sústavy sa musí uzatvárať nová zmluva o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy a následne sa prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy vyjadriť či je možné tak tieto zariadenia pripojiť do miestnej distribučnej sústavy, ktorá je pripojená do regionálnej distribučnej sústavy. 58. Keďže samotný zákon ako normatívny právny akt vyššej právnej sily umožňuje a predpokladá vydanie všeobecne záväzného predpisu, ktorým sa ustanovia podmienky vykonávania regulovaných činností, má kasačný súd za preukázané, že vyžadovanie takejto podmienky je zákonné. Sankcionovanie za jej nedodržanie v zmysle § 29 ods.1 písm. b/ v spojení s § 36 ods.1 písm. p) zákona č. 250/2012, však kasačný súd ako vyššie zdôraznil chápe ako nesprávnu právnu kvalifikáciu vytýkaného skutku, pričom za tejto subsumpcie nie je akceptovateľné sankcionovanie sťažovateľa. 59. Vo vzťahu k ostatným deliktom, pri ktorých sťažovateľ namietal neprimeranú výšku sankcie kasačný súd udáva, že skutkový stav vo vzťahu k týmto deliktom obdobne ako správny súd považuje za spoľahlivo zistený. Objektivitu skutkového stavu konkludentne potvrdzuje aj sťažovateľ, pričom kasačný súd má z doterajšieho priebehu konania za preukázané, že výška sankcie bola uložená analogickou aplikáciou absorpčnej zásady v rámci dovolenej správnej úvahy.

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

60. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý

rozsudok

správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ a ods. 4 SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 61. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie, pričom žalovaný je viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP), a teda bude musieť zvážiť, či na základe zisteného skutkového a právneho stavu je udržateľný záver o napádaných správnych deliktov a rovnako bude povinný vzhľadom na zistený skutkový stav opätovne vyhodnotiť výšku ním uloženej sankcie sťažovateľovi, keďže táto sa odvíjala aj od preukázania spáchania napadaných správnych deliktov.

62. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. februára 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1Asan/15/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik