1Asan/15/2021

1. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, odbor kontroly (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal dňa 24. apríla 2018 rozhodnutie č. 0011/2018/K, ktorým rozhodol tak, že žalobcovi uložil úhrnnú pokutu podľa § 36 ods. 3 písm. b/ zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2012 Z.z.“) vo výške 25000,- €, z dôvodu, že sa dopustil nasledovných správnych deliktov: · Delikt č. 1: Porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 psím. b) zákona č. 250/2012 Z. z.,

2012 Z.z. · Delikt č. 2: Porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z.z., pretože v období od 12. februára 2015 do 28. februára 2015 nepostupoval pri fakturácii distribúcie elektriny užívateľom distribučnej sústavy, uvedeným v prílohe č. 8 a 12 protokolu č. 147/ 2017 o výsledku vykonanej kontroly, v súlade s rozhodnutím úradu č. 0152/2015/E z 30. januára 2015, ktorým úrad zmenil s účinnosťou od 12. februára 2015 do 31. decembra 2016 rozhodnutie úradu č. 0193/2014/E z 31. decembra 2013, ktorým úrad schválil tarifu za prístup

období od 20. augusta 2014 do 31. augusta 2014 fakturoval odberateľom elektriny pripojeným do miestnej distribučnej sústavy, ktorej je prevádzkovateľom, uvedeným v tabuľke na strane č. 7 a 8, bod 2.1.1.3 protokolu č. 147/2017 o výsledku vykonanej kontroly na koncovú spotrebu elektriny tarifu za prevádzkovanie systému vo výške 19,8200 eur/MWh namiesto 21,8200 eur/MWh stanovenú rozhodnutím úradu č. 0329/2014/E z 19. augusta 2014, ktorým úrad s účinnosťou od 20. augusta 2014 do 31. decembra 2014 zmenil svoje rozhodnutie č. 0105/ 2014/E z 20. decembra 2013, ktorým úrad určil pre regulovaný subjekt OKTE, a.s.

· Delikt č. 5: Porušil povinnosť podľa § 13 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z.z., pretože na svojom webovom sídle www.ppsturovo.sk nezverejnil vzor protokolu o funkčných skúškach v súlade s ustanovením Prílohy č. 2 Protokoly o vykonaní funkčnej skúšky, časť A. bod

vyúčtovaní distribúcie elektriny odberateľom elektriny v období rokov 2014 až 2016 neuviedol informáciu, kde je uverejnené vyhodnotenie štandardov kvality podľa druhej vety § 7 ods. 18 vyhlášky úradu č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení vyhlášky č. 423/2013 Z.z. (ďalej len „vyhláška č. 24/2013 Z.z.“), čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. f) zákona č. 250/2012 Z.z. · Delikt č. 7: Porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o) zákona č. 250/2012 Z.z., pretože

· Delikt č. 8: Porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z.z., pretože pripojil do Miestnej distribučnej sústavy Priemyselný park Štúrovo, a.s., Továrenská 1, 943 03 Štúrovo, IČO: 31410146 (ďalej len „MDS Štúrovo“) zariadenie výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, pričom neuzatvoril s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava novú zmluvu o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy s maximálnou rezervovanou kapacitou vo výške celkového inštalovaného výkonu zariadenia na výrobu elektriny výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o., maximálne však do výšky rezervovanej kapacity, ktorú je možné technicky dodať do regionálnej distribučnej sústavy podľa § 43 ods. 3 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 221/2013 Z.z.“), nedodržal cenovú

3. Vo vzťahu k deliktu č. 3 uviedol, že rozhodnutím č. 0329/2014/E bola žalovaným určená tarifa za prevádzkovanie systému pre spoločnosť OKTE, a.s. v období od 20. augusta 2014 do 31. decembra 2014 vo výške 21,8200 Eur/MWh.

4. Podľa žalovaného žalobca mal vedomosť o rozhodnutí, ktorým žalovaný určil ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému do 19. augusta 2014 a takisto mal vedomosť aj o ďalších rozhodnutiach ktorými úrad určil ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie

ako regulačný orgán.

II. Konanie pred správnym súdom

8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť na ďalšie konanie, priznania odkladného účinku správnej žalobe a priznania práva na náhradu trov konania. 9. Alternatívne žalobca navrhol, aby v súlade s § 198 ods.1 písm. a/ zákona č. 162/201 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) vydal rozsudok, ktorým zmení výšku sankcie, keďže pokuta uložená žalovaným bola podľa neho neprimeraná a mohla by mať pre žalobcu likvidačný charakter, a zároveň sa domáhal, aby priznal žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. 10. Správny súd rozsudkom č.k. 2S/145/2018-177 zo dňa 25. novembra 2020, v znení opravného uznesenia č.k. Ba-2S/145/2018-244 zo dňa 12. októbra 2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 SSP žalobu žalobcu zamietol. Vo vzťahu ku skutku označenom ako delikt č. 3 bolo podľa správneho súdu nepopierateľným faktom, že žalovaný určil s účinnosťou od 20. augusta 2014 do 31. decembra 2014 tarifu za prevádzkovanie systému vo výške 21,8200 Eur/MWh pre regulovaný subjekt OKTE, a.s. Žalobca v tomto období však fakturoval dotknutým subjektom pripojeným do miestnej distribučnej sústavy na koncovú spotrebu elektriny tarifu za prevádzkovanie systému vo výške 19,8200 Eur/MWh. 11. V súvislosti s výkladom posudzovaného ustanovenia správny súd poukázal na znenie § 2 písm. h/ zákona č. 250/2012 Z.z. „na účely tohto zákona sa pevnou cenou rozumie cena, ktorú nie je možné meniť; za pevnú cenu sa považuje aj tarifa, ktorá sa viaže na technickú jednotku“. Správny súd považoval právny záver žalovaného o porušení § 29 ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/

12. Správny súd uviedol, že tvrdenie žalobcu o nevedomosti o cenovej regulácii resp. jej zmene bolo účelové, pretože žalobca mal vedomosť o predmetných (vyššie opísaných) rozhodnutiach žalovaného o stanovení cien tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému. Skutočnosť, že žalobca ceny a tarify fakturoval podľa neplatného rozhodnutia bola podľa správneho súdu dôkazom, že reguláciu konkrétnymi rozhodnutiami žalovaného v tomto zmysle evidoval, resp. mal vedomosť o rozhodnutí, ktorým žalovaný určil ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému do 19. augusta 2014. 13. Žalovaný pritom podľa správneho súdu umožňuje každému prevádzkovateľovi rovnaký prístup k potrebným informáciám, resp. k ním vydávaným predpisom a rozhodnutiam, preto sa správny súd s tvrdením žalobcu o nevedomosti platného a účinného rozhodnutia žalovaného č. 0329/2014/E zo dňa 19. augusta 2014 v čase rozhodnom pre posúdenie veci nestotožnil.

Podmienkou pripojenia je však aj splnenie technických podmienok a obchodných podmienok prístupu do sústavy a distribúcie elektriny a pripojenia do sústavy. 15. Uviedol, že pokiaľ sa má uzatvoriť zmluva o pripojení do miestnej distribučnej sústavy, je podmienkou jej uzavretia existencia zmluvy o pripojení do nadradenej sústavy, ktorou je v danom prípade regionálna distribučná sústava. Bez existencie zmluvy o pripojení do nadradenej distribučnej sústavy nie je v zmysle logického výkladu § 31 ods. 2 a ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z. možné pripojiť a teda ani uzavrieť zmluvu o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do podradenej distribučnej sústavy. Obdobne to podľa jeho názoru platí v prípade nových pripojení do miestnej distribučnej sústavy počas existencie zmluvy o pripojenie do nadradenej regionálnej distribučnej sústavy, kedy je rovnako nevyhnutné, aby bola uzavretá nová zmluva o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy.

17. Keďže žalobca napriek nesplneniu podmienok ustanovených v § 31 ods. 2 písm. h/ a o/ zákona č. 251/2012 Z.z. svojvoľne pripojil do miestnej distribučnej sústavy zariadenie výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o., pričom v čase rozhodnom pre posúdenie veci nemal uzavretú novú zmluvu o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy s maximálnou rezervovanou kapacitou vo výške celkového inštalovaného výkonu zariadenia na výrobu elektriny výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o., maximálne však do výšky rezervovanej kapacity, ktorú je možné technicky dodať do regionálnej distribučnej sústavy podľa § 43 ods. 3 vyhlášky č. 221/2013 Z.z. a nedodržal cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného žalovaným, správny súd preto vyhodnotil , že postup žalovaného bol správny, keď dospel k záveru, že žalobca sa konaním v rozpore so zákonom č. 250/2012 Z.z. opísaným v prvostupňovom rozhodnutí dopustil správnych deliktov, za ktorý je podľa § 36 ods. 3 písm. b/ zákona č. 250/2012 Z. z. úrad možné účastníkovi uložiť pokutu od 500,- € do 100000,- €.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

Zároveň žiadal, aby mu kasačný súd priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania. 20. V úvode kasačnej sťažnosti zhrnul doterajší priebeh predmetného konania, pričom uviedol, že nepopiera spáchanie správnych deliktov č. 1, 2, 4, 5, 6, 7, avšak vo vzťahu k týmto deliktom namieta výšku uloženej pokuty, ktorú vzhľadom k charakteru jeho konania považuje za neprimeranú. Ďalej namieta závery žalovaného v súvislosti prejedávanými deliktami č. 3 a 8, pretože podľa jeho názoru závery žalovaného vo vzťahu k týmto deliktom sú nesprávne.

22. Sťažovateľ podľa svojich tvrdení nemal vedomosť o vydaní rozhodnutia č. 0329/2014/E zo dňa 19. augusta 2014, pretože išlo o rozhodnutie, ktoré bolo adresované inému účastníkovi trhu s elektrinou, konkrétne spoločnosti OKTE, a. s. a toto rozhodnutie nebolo sťažovateľovi v rozhodnom čase oznámené. V prípade tohto rozhodnutia nie je podľa jeho názoru možné aplikovať ani ustanovenie § 13 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z. z., podľa ktorého sú pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou záväzné len rozhodnutia vydané žalovaným v rámci vecnej regulácie, keďže obdobné ustanovenie však zákon č. 250/2012 Z. z. neobsahuje v súvislosti s rozhodnutiami žalovaného vydaných v rámci cenovej regulácie.

napadnutom rozhodnutí na strane č. 11 poukazuje žalovaný. 24. Vo vzťahu k deliktu č. 8 sťažovateľ uviedol, že je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny a dodávku elektriny na časti vymedzeného územia č. 2006E 0187 zo dňa 15. marca 2006 v znení jeho následných zmien, na základe ktorého ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy v zmysle § 3 písm. b/ bod 3 zákona č. 251/2012 Z. z. zabezpečuje a je oprávneným prevádzkovateľom miestnej distribučnej sústavy. V tejto súvislosti poukázal na znenie ustanovení § 31 ods. 2 písm. h/, § 31 ods.2 písm. o/ a § 31 ods.8 zákona č. 251/2012 Z.z., pričom podľa sťažovateľa z vyššie citovaných ustanovení vzhľadom na skutočnosť, že boli splnené technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do miestnej distribučnej sústavy, žalobcovi ako prevádzkovateľovi miestnej distribučnej sústavy po podaní žiadosti spoločnosti GPWE-A s.r.o. o pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do miestnej distribučnej sústavy, vznikla v zmysle § 31 ods. 2 písm. h/ a o/ zákona č. 251/2012 Z. z. povinnosť uzatvoriť

25. V súvislosti s ustanovením § 43 ods. 3 vyhlášky č. 221/2013 Z. z., na ktoré žalovaný poukazoval v napadnutom rozhodnutí, sťažovateľ poukázal na ustanovenie § 96 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z. z., ktoré konštruuje právnu fikciu, v zmysle ktorej pre žalobcu ako užívateľa regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej bol a je sťažovateľ fyzicky pripojený a nemal ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 251/2012 Z. z. uzatvorenú zmluvu o pripojení, platí, že je do regionálnej distribučnej sústavy pripojený na základe zmluvy o pripojení , a to bez potreby uzatvorenia zmluvy o pripojení so spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s. ako prevádzkovateľom nadradenej distribučnej sústavy.

. 27. Ďalej uviedol, že zo splnomocňovacích ustanovení zákona č. 250/2012 Z. z., na základe ktorých došlo k vydaniu vykonávacieho predpisu - vyhlášky č. 221/2013 Z. z., resp. zo splnomocňovacích ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. alebo zákona č. 309/2009 Z. z. nevyplýva zákonné splnomocnenie na ustanovenie povinností uvedených v ustanovení § 43 ods. 3 vyhlášky č. 221/2013 Z. z., za deklarované porušenie ktorých uložil žalovaný sťažovateľovi sankciu, a teda tieto povinnosti nemajú podľa sťažovateľa oporu v zákonnej úprave a svojím obsahom prekračujú rozsah splnomocňovacích ustanovení. Ustanovenie § 43 ods. 3 vyhlášky č. 221/2013 Z. z. je podľa sťažovateľa v rozpore s ustanoveniami § 40 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. a § 19 ods. 2 Zákona č. 309/2009 Z. z. (splnomocňovacie ustanovenia) a zároveň v rozpore s článkom 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. 28. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sa plne stotožnil so závermi správneho súdu, pričom uviedol, že podaná sťažnosť obsahuje argumenty žalobcu, ktorými vysvetľuje niektoré

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. 30. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 31. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. 32. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Za maximálnu rezervovanú kapacitu pripojenia sa považuje najvyššia nameraná hodnota príkonu za obdobie posledných dvoch rokov. Za maximálnu rezervovanú kapacitu pripojenia už pripojených zariadení na výrobu elektriny sa považuje inštalovaný činný výkon zariadenia na výrobu elektriny.“

35. Podľa § 41 ods. 1 Zákona č. 250/2012 Z. z.: „Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) § 33 ods. 2, ak sa v konaní vychádzalo iba z podkladov predložených účastníkom konania a zároveň sa účastníkovi konania vyhovelo v plnom rozsahu, b) § 62 až 68 a 71 až 80, ak ide o cenové konanie, ak tento zákon neustanovuje

37. Podľa § 29 ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2012 Z. z.: „Regulovaný subjekt je okrem ďalších povinností ustanovených v tomto zákone povinný vykonávať regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím alebo potvrdením úradu a dodržiavať cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom.“

Podľa § 13 ods. 5 Zákona č. 250/2012 Z. z.: „Úradom vydané rozhodnutia podľa odseku 2 písm. a/ až c/, e/ a m/ sú záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom.“

40. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

42. Vo vzťahu k namietanému deliktu č. 3 musí kasačný súd prisvedčiť sťažovateľovej argumentácií, ohľadom (ne)oznámenia rozhodnutia žalovaného č. 0329/2014/E zo dňa 19. augusta 2014, ktorým žalovaný zmenil s účinnosťou od 20. augusta 2014 do 31. decembra 2014 svoje rozhodnutie č. 0105/2014/E zo dňa 20. decembra 2013, ktorým určil pre regulovaný subjekt spoločnosť OKTE, a. s. ceny za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému.

44. Je zrejmé, že zmenu tarify spôsobili účinky rozhodnutia sťažovateľa č. 0329/2014/E zo dňa 19. augusta 2014, ktorý ako sám uvádza prvostupňový orgán - určil pre regulovaný subjekt OKTE, a. s. ceny za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému.

Kasačnému súdu preto nie je zrejmá argumentácia prvostupňového správneho orgánu, žalovaného ako aj správneho súdu, ktorá navodzuje dojem, že predmetné rozhodnutie malo účinky v podobe ukladania povinnosti erga omnes (voči všetkým), teda aj voči takým subjektom, ktorým nebolo adresované a určené.

47. Z tohto dôvodu musí kasačný súd prisvedčiť námietke sťažovateľa, že predmetné rozhodnutie o zmene tarify nebolo sťažovateľovi riadnym spôsobom v zmysle správneho poriadku oznámené. Úvahy žalovaného ako aj správneho súdu ohľadom vedomosti sťažovateľa o existencií predmetného rozhodnutia sú podľa kasačného súdu nepreskúmateľné. Nie je totiž možné povedať, že by žalovaný argumentačne podoprel svoje závery, keďže uviedol: „Priemyselný park Štúrovo vedomosť o rozhodnutiach úradu, ktorými sa stanovujú a určujú ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému mal, keďže tieto ceny a tarify fakturoval nesprávne, resp. podľa v danom čase už neplatného rozhodnutia. To znamená, že mal vedomosť o rozhodnutí, ktorým úrad určil ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému do 19. augusta 2014 a takisto mal vedomosť aj o ďalších rozhodnutiach, ktorými úrad určil ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému po 1. septembra 2014“

V tomto smere je však podstatné odlišovať kategóriu vedomosti od záväznosti rozhodnutia vo vzťahu k sťažovateľovi, pričom žalovaný, ako aj prvostupňový orgán nevysvetlili dostatočne prečo bolo rozhodnutie žalovaného č. 0329/2014/E zo dňa 19. augusta 2014 záväzné pre sťažovateľa, napriek tomu, že mu nebolo určené, keďže z jeho obsahu nevyplývajú účinky pre sťažovateľa. Bolo práve úlohou žalovaného, aby v rozhodnutí bližšie odôvodil prečo podľa jeho názoru došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p/ zákona č. 250/2012 Z.z., zvlášť v prípade keď v skutkovej vete uvádza bez bližšieho právneho základu, že rozhodnutím č. 0329/2014/E z 19. augusta 2014, ktorým úrad s účinnosťou od 20. augusta 2014 do 31. decembra 2014 zmenil svoje rozhodnutie č. 0105/2014/E z 20. decembra 2013, ktorým úrad určil pre regulovaný subjekt OKTE, a.s. ceny za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému.

Na základe týchto skutočností kasačný súd dôvodí nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k danému správnemu deliktu. 50. Argumentácia žalovaného, že predmetné rozhodnutie bolo navyše zverejnené na webovom sídle www.okte.sk a www.urso.gov.sk hodnotí rovnako kasačný súd ako nedostatočnú, keďže z rozhodnutia a rovnako ani zo zákona nepramení záväznosť takéhoto rozhodnutia zverejnením na webovom sídle. Podľa kasačného súdu preto závery sťažovateľa o porušení § 29 ods.1 písm. b/ zákona č. 250/2012 Z.z., čím sa sťažovateľ mal dopustiť správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p/ zákona č. 250/2012 Z.z. sú predčasné a námietky sťažovateľa dôvodné.

52. Ako formuloval žalovaný, sťažovateľ porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2012 Z.z., pretože pripojil do miestnej distribučnej sústavy Priemyselný park Štúrovo, a.s. zariadenie výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o, pričom neuzatvoril s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s. novú zmluvu o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy s maximálnou rezervovanou kapacitou vo výške celkového inštalovaného výkonu zariadenia na výrobu elektriny výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o., maximálne však do výšky rezervovanej kapacity, ktorú je možné technicky dodať do regionálnej distribučnej sústavy v súlade s § 43 ods. 3 vyhlášky č. 221/2013 Z.z., čím sa podľa žalovaného dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p/ zákona č. 250/2012 Z.z.

úradom“ 54. Zo znenia hypotézy predmetného ustanovenia je možné abstrahovať, že správneho deliktu sa dopustí ten, kto nedodrží cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom, (ktorým je v predmetom prípade vyhláška č. 221/2013 Z.z.). Neuzatvorenie

55. Kasačný súd musí však konštatovať, že nerozporuje závery žalovaného, že sťažovateľ sa dopustil vytýkaného konania keď neuzatvoril novú zmluvu o pripojení do regionálne distribučnej sústavy čím konal v rozpore s § 43 ods. 3 vyhlášky č. 221/2013 Z. z., avšak subsumovanie pod danú skutkovú podstatu vyhodnotil ako nesprávne. Opačný prístup by mal za následok nerešpektovanie trestnoprávnej zásady nullum crimen sine lege (žiaden trestný čin bez zákona).

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

60. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý

rozsudok

správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ a ods. 4 SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 61. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie, pričom žalovaný je viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP), a teda bude musieť zvážiť, či na základe zisteného skutkového a právneho stavu je udržateľný záver o napádaných správnych deliktov a rovnako bude povinný vzhľadom na zistený skutkový stav opätovne vyhodnotiť výšku ním uloženej sankcie sťažovateľovi, keďže táto sa odvíjala aj od preukázania spáchania napadaných správnych deliktov.

62. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.