1Asan/17/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LLM. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: T.. G.. O. O. F.., O. I. XX, XXX XX O.Š., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený: JUDr. Michal Davala, PhD., LL.M., Gercenova 1159/35, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 35249/2018/153/RK zo dňa 04.10.2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/220/2018-52 z 11.02.2020, takto Smolinská

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/220/2018-52 z 11.02.2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnymi orgánmi

2. Z elektronického denníka žalobcu vyplynulo, že ide o znalecký úkon č. 93/2017 vypracovaný na základe objednávky Slovak Telekom a. s. - žalovaného z októbra 2017 a znalecký posudok č. 68/2017 vypracovaný na základe objednávky U.. T. P. - žalobkyne z júna 2017, a to v totožnej veci stanovenia príčin požiaru rodinného domu vo vyššie uvedenom súdnom konaní. Znalecký posudok č. 68/2017 nebol vykonaný v pôvodne požadovanom rozsahu, keďže U.. T. P. pred dokončením znaleckého posudku objednávku zrušila. 3. Na základe prešetrenia daného podnetu Ministerstvo spravodlivosti SR, Sekcia dohľadu, Odbor znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti vydalo dňa 14.06.2018 rozhodnutie pod č. 35249/2018/153 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodlo, že žalobca ako znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, odbor elektrotechnika, odvetvie Elektro - energetické stroje a zariadenia, odvetvie: elektronika, odvetvie: Odhad hodnoty elektronických zariadení a elektroniky je vinný z dôvodu, že v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu č. 93/2017 vo veci posúdenia okolnosti vzniku požiaru rodinného domu: a) podal znalecký úkon, pri ktorom bolo možné, mať so zreteľom na jeho pomer k veci, pochybnosti o jeho nezaujatosti, pretože v danej veci vyslovil skôr svoj odborný názor, b) zodpovedal taktiež otázky, ktoré celkom (otázky č. 12, 13, 26 a 29) patrili do znaleckého odboru Požiarna ochrana, odvetvie Zisťovanie príčin vzniku požiarov a c) zodpovedal taktiež otázky (otázky č. 2, 6, 7, 8, 9, 10, 14 a 17), ktoré z časti patrili do znaleckého odboru Požiarna ochrana, odvetvie Zisťovanie príčinu vzniku požiarov a to bez toho, aby si na posúdenie čiastkových otázok pribral konzultanta. Z týchto dôvodov porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. d/ v spojení s § 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 29.10.2017 (ďalej aj „zákon o znalcoch“) a povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 11 ods. 3 zákona o znalcoch, čím spáchal správne delikty podľa § 27 ods. 1 písm. b/, písm. c/ zákona o znalcoch v jednočinnom súbehu rôznorodom, za čo mu bola uložená podľa § 27 ods. 3 písm. b/ zákona o znalcoch peňažná pokuta vo výške 500,- EUR. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad. O rozklade žalobcu rozhodol minister spravodlivosti ako orgán verejnej správy druhého stupňa rozhodnutím zo dňa 04.10.2018 č. 35249/2018/153/RK (ďalej aj „druhostupňové rozhodnutie“), ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

5. Žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal, aby krajský súd zrušil druhostupňové rozhodnutie z dôvodu jeho nezákonnosti. Žalobca vidí nezákonnosť druhostupňového rozhodnutia spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení konania žalobcu vo všetkých troch bodoch, ktoré mu kladie žalovaný za vinu, arbitrárnosti a zmätočnosti rozhodnutia, nepreskúmateľnosti a nedostatočnom odôvodní rozhodnutia. Žalobca má za to, že neporušil povinnosť konať pri výkone činnosti znalca nestranne, pretože neexistoval žiaden „pomer k veci“, ktorý by ho diskvalifikoval zo znaleckej činnosti na vypracovanie znaleckého posudku. Ďalej, žalobca nesúhlasí so závermi správnych orgánov, že vykonal úkon v odbore alebo v odvetví, v ktorom nie je zapísaný. Tvrdí, že v prípade, ak nebolo možné príslušnú otázku alebo jej časť zodpovedať bez expertízy v oblasti zisťovania príčin vzniku požiarov, na danú otázku neodpovedal, resp. túto skutočnosť jasne indikoval v rámci odpovede. Podľa jeho názoru v žiadnom prípade nezodpovedal a nezisťoval príčinu

Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6. Krajský súd preskúmal druhostupňové rozhodnutie a dospel k záveru, že je potrebné ho zrušiť, nakoľko bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

a vecné závery znaleckého posudku overiť iným znalcom, ktorý by prípadne vyvrátil závery znaleckého posudku, čo by mohlo teoreticky nasvedčovať, že znalec bol zaujatý vo veci alebo voči účastníkovi konania. Žiadne takéto ani iné skutočnosti správny orgán nepreukázal. Podľa krajského súdu s touto námietkou žalobcu sa žalovaný vo svojom rozhodnutí vôbec

9. V závere rozsudku krajský súd konštatoval, že na správne trestanie sa aplikujú primerane princípy trestného práva. V zmysle základných princípov a zásad trestného práva, musí správny orgán jednoznačne preukázať, akým konaním sa osoba obvinená zo spáchania iného správneho deliktu dopustila tohto deliktu. Nestačí len všeobecný názor o pochybnostiach o zaujatosti bez jasnej argumentácie, prečo dáva poskytnutie znaleckého úkonu vo forme ústneho vysvetlenia pre jednu stranu sporu dostatočný základ pochybnosti o zaujatosti a následné penalizovanie v prípade poskytnutia znaleckého úkonu vo forme vypracovania znaleckého úkonu druhej strane sporového konania. Tieto súvislosti musia byť riadne vysvetlené. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že bolo potrebné zrušiť rozhodnutie žalovaného pre nepreskúmateľnosť podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) a vec mu vrátiť na ďalšie

správnym orgánom. K bodu 44) odôvodnenia rozsudku krajského súdu sťažovateľ uviedol, že tam uvedené tvrdenie súdu nie je pravdivé, pretože v danom prípade znalec už pre prvého účastníka vypracoval podstatu vyžiadaného znaleckého posudku - zodpovedal položené otázky, ktoré ústne osobne prezentoval zadávateľovi, ktorý sa priklonil k odstúpeniu od zadania znaleckej činnosti, keďže mu znalcove závery nevyhovovali. Čiže znalec si na podstatu veci utvoril názor už pri prvom znaleckom úkone a následne v krátkom časovom úseku uskutočnil totožnú znaleckú činnosť pre druhého účastníka sporového konania napriek tomu, že takýto postup vylučuje aj relevantná judikatúra, na ktorú prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí aj poukázal (právny názor vyslovený Najvyšším súdom ČR v rozsudku z 08.09.2009, sp. zn. 28 Cdo 146/2009). Ďalej, sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 08.02.2007, sp. zn. 4 Tz 90/206, podľa ktorého „Podjatost té které osoby znalce lze vyvozovat i z jejích úkonů, vyjádření či chování, které by učinila před

11. K bodu 45 odôvodnenia rozsudku sťažovateľ uviedol, že žalovaný netvrdil, že žalobca je zaujatý, ale to, že podal znalecký posudok, pri ktorom bolo možné mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, pretože v danej veci vyslovil skôr svoj odborný názor. Pre vylúčenie znalca zo znaleckej činnosti nie je potrebné, aby bol znalec zaujatý, ale postačuje, ak vzniknú v tomto smere pochybnosti.

zaujatý. 12. Ďalej sťažovateľ tvrdí nelogickosť záveru krajského súdu o tom, že sa správne orgány nevysporiadali so skutočnosťou, že sama sťažovateľka zrušila objednávku na vypracovanie znaleckého posudku. Podľa sťažovateľa toto konštatovanie je nelogické, pretože k porušeniu chráneného záujmu na tom, že úkony znaleckej činnosti majú vykonávať len znalci, o ktorých nie sú dôvodné pochybnosti o ich zaujatosti, došlo až vykonaním druhého znaleckého úkonu.

V tejto súvislosti poukázal na § 11 ods. 4 zákona o znalcoch, podľa ktorého o tom, či úkon patrí do odboru alebo odvetvia, v ktorom je znalec zapísaný do zoznamu, rozhoduje ministerstvo. Na základe hore uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

zamieňa dôvody vylúčenia znalca zo znaleckej činnosti a dôvody pre uloženie sankcie za spáchanie správneho deliktu. Žalobca nesúhlasí s názorom sťažovateľa, podľa ktorého zásada nestrannosti sudcu je aplikovateľná aj na prípady znalcov. Žalobca má za to, že zrušenie objednávky na vypracovanie znaleckého posudku zo strany sťažovateľky nemôže preukazovať pochybnosti o jeho nestrannosti. K postaveniu Ministerstva spravodlivosti SR v oblasti znalectva žalobca uviedol, že žalovaný nevysvetlil, prečo určité otázky podľa neho spadajú pod určitý odbor/odvetvie znaleckej činnosti. Žalobca má za to, že § 11 ods. 4 zákona o znalcoch neznamená, že žalovaný môže arbitrárne rozhodovať v prípade správneho trestania bez preukázateľného odborného posúdenia. Na základe hore uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

16. Podľa § 11 ods. 3 zákona o znalcoch: „Znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname nesmie vykonať úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný; to sa nevzťahuje na znalca, tlmočníka alebo predkladateľa ustanoveného na účely súdneho alebo iného konania súdom alebo iným orgánom verejnej moci.“

Podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona o znalcoch: „znalec sa dopustí správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom.“ A. Otázka nestrannosti znalca 20. Kasačný súd nesúhlasí s názorom krajského súdu, na základe ktorého je druhostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné, lebo žalovaný neuviedol žiadne objektívne, konkrétne a dostatočne závažné skutočnosti preukazujúce zaujatosť žalobcu a nevysporiadal sa s otázkou „pomeru k veci“, ktorý by ho diskvalifikoval zo znaleckej činnosti.

Práve z tohto dôvodu kasačný súd má za to, že krajský súd nepostupoval správne, keď vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti. Nesprávnosť rozsudku krajského súdu vyplýva aj z jeho odôvodnenia, ktoré je vnútorne rozporné - krajský súd na jednej strane konštatuje nepreskúmateľnosť druhostupňového rozhodnutia, ale na druhej strane sa zaoberá hmotnoprávnym posúdením veci.

23. Takýto jazykový výklad je v súlade aj so zmyslom a účelom zákona o znalcoch. Zabezpečenie nestrannosti znalca patrí popri odbornosti k základným atribútom znaleckej činnosti. Napriek skutočnosti, že znalec je samostatným ekonomickým subjektom, výkonom činnosti znalca, ktorý svojím charakterom vykazuje aj znaky verejne činnej osoby, na seba znalec berie požiadavku nestrannosti ako jednu zo svojich hlavných povinností. Kasačný súd tiež zastáva názor, že nároky nestrannosti kladené zákonom na znalcov sú v tomto smere obdobného charakteru ako nároky kladené na sudcov (viď Dankovčik, J.; Juran, J.; Košuth, M. Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch - komentár.

Rozdiel spočíva v povahe názoru, ktorý je podmienený charakterom vedomostí, avšak v obidvoch prípadoch by nemali existovať okolnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodneným pochybnostiam o nestrannosti autora názoru. Existuje totiž verejný záujem, chránený i príslušnými zákonnými normami, na tom, aby sudcovia i znalci vystupovali nestranne a nestranne sa javili aj účastníkom konania a verejnosti s cieľom posilňovať všeobecnú dôveru v činnosť týchto osôb v spoločnosti a v právnom systéme. Kasačný súd v tejto súvislosti má za to, že krajský súd neodôvodnil záver, prečo považuje analógiu nestrannosti znalca a nestrannosti súdu za neprimeranú.

konania. Z § 11 ods. 1 zákona o znalcoch jednoznačne vyplýva, že znalec je vylúčený, ak možno mať pre jeho pomer k veci pochybnosť o jeho nezaujatosti. 25. Pod pojmom „pomer k veci“ sa chápe napríklad situácia, keď je znalec účastníkom súdneho konania, v dôsledku čoho nesmie vykonať znalecký úkon, ktorý má byť použitý v tomto konaní. Znalec, rovnako ako napr. sudca nemôže vystupovať vo vlastnej právnej veci, t. j. vo veci, ktorej výsledok by mohol mať dopad na právne postavenie znalca. Ďalším dôvodom na vylúčenie znalca pre jeho pomer k veci je v zmysle judikatúry aj skutočnosť, ak ešte pred vykonaním znaleckého úkonu vyjadril svoj názor na vec.

Podľa názoru dovolacieho súdu skutočnosť, že sudkyňa rozhodovala ako predsedníčka senátu v oboch konaniach (disciplinárnom i odvolacom) a tieto konania spolu súviseli, pričom konanie o disciplinárnom previnení žalobcu predchádzalo konaniu o ochranu osobnosti, odôvodňuje záver, že u konajúcej sudkyne možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti.“ Kasačný súd tiež súhlasí s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR z 08.02.2007, sp. zn. 4 Tz 90/2006, podľa ktorého „Podjatost té které osoby znalce lze vyvozovat i z jejích úkonů, vyjádření či chování, které by učinila před zpracováním znaleckého posudku a z nichž by vyplývalo, že již má předem o posuzované věci utvořen názor, není prosta předčasných nepodložených soudů, a zejména pokud by se k dané věci již dříve vyjádřila nebo se na věci podílela.“

27. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd konštatuje, že žalovaný správne vyhodnotil, že v danom prípade, keď znalec už v totožnej veci predtým vykonal znaleckú činnosť pre iného účastníka súdneho konania, mohli vzniknúť objektívne pochybnosti o nezaujatosti znalca a dostatočne túto skutočnosť aj odôvodnil.

29. Kasačný súd súhlasí s konštatovaním sťažovateľa, na základe ktorého o tom, či úkon patrí do odboru alebo odvetvia, v ktorom je znalec zapísaný do zoznamu, rozhoduje podľa zákona o znalcoch Ministerstvo spravodlivosti. Napriek tejto skutočnosti však kasačný súd konštatuje, že toto oprávnenie nemožno vykladať absolútne a izolovane od základných zásad správneho konania, najmä ak Ministerstvo spravodlivosti SR koná vo veci správneho trestania a vyvodzuje voči znalcovi za vykonanie úkonu mimo zapísaného odboru znalca administratívnu zodpovednosť.

31. V nadväznosti na vyššie uvedené Ministerstvo spravodlivosti je vo veci správneho trestania znalca za správny delikt vykonania úkonu mimo zapísaného odboru znalca povinné pribrať si iného znalca v príslušnom odbore, ak na posúdenie otázky, či úkon patrí alebo nepatrí do odboru alebo odvetvia, v ktorom je stíhaný znalec zapísaný do zoznamu znalcov, sú nevyhnutné osobitné odborné znalosti, ktorými príslušný pracovník Ministerstva spravodlivosti nedisponuje. V uvedenom prípade má kasačný súd v zhode s názorom krajského súdu za to, že v predmetnom prípade sa takéto osobitné odborné znalosti vyžadovali. Ministerstvo spravodlivosti si teda malo pribrať znalca z príslušného odboru, ktorý by preskúmal povahu odborných otázok kladených znalcovi a jeho odpovedí na tieto otázky, aby bolo možné vyhodnotiť, či týmito odpoveďami administratívne trestaný znalec prekročil hranice svojho odboru elektrotechniky a zasiahol do odboru požiarnej ochrany, v ktorom nebol zapísaný, alebo nie, a teda či spáchal správny delikt alebo nie. Pre úplnosť kasačný súd poznamenáva, že povinnosť pribrať si znalca sa neprieči právomoci Ministerstva

32. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že k žiadnemu znaleckému posudku nemožno pristupovať apodikticky, a to ani k tomu „revíznemu“, ktorým ministerstvom pribraný znalec posudzuje, či dané otázky patria do daného odvetvia, alebo nie. Žiadny znalecký posudok totiž nie je vybavený prezumpciou správnosti. Privilegovanosť a „vyššia sila“ revízneho posudku sa však týka najmä dôkaznej situácie, keď je potrebné v rámci správneho konania vyriešiť kolíziu názorov Ministerstva spravodlivosti ako orgánu dohľadu nad znaleckou činnosťou a znalcom, ktorý zodpovedal aj otázky, ktoré (údajne) nepatria do jeho znaleckého odvetvia. 33. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd dospel k názoru, že v tejto časti krajský súd správne posúdil vec, keď konštatoval, že v danej veci súd (rovnako ako Ministerstvo spravodlivosti) nie je kompetentný vyhodnotiť, či položené odborné otázky a odpovede znalca patria do znaleckého odboru elektrotechnika alebo iného odboru, pretože správny orgán mal určiť znalca, ktorý by tieto skutočnosti posúdil. 34. Nakoľko kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je čiastočne dôvodná v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) SSP, rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní krajský súd bude postupovať v naznačenom smere tak, aby odstránil vyššie uvedené pochybenia, pričom je viazaný právnym názorom kasačného súdu. 35. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 SSP krajský súd. 36. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.