1Asan/18/2020

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 2S 46/17-134 zo dňa 6. júna 2018 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 4125/ 2016 zo dňa 28. decembra 2016 ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava - mesto č.k.238/2134/2016-163 zo dňa 11. októbra 2016 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. S poukazom na § 167 ods. 1 S.s.p. priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania. 2. Rozhodnutím č. 4125/2016 zo dňa 28. decembra 2016 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č.k. 238/2134/2016-163 zo dňa 11. októbra 2016, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia - úhrnná pokuta vo výške 1000000,- € podľa § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 28 ods. 8 zákona 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“) za nedostatky zistené pri úradnej kontrole potravín dňa 25. augusta 2015 v čase od 15.00 hod do 22.00 hod. v prevádzkarni BILLA, s.r.o. filiálka 108, Muchovo nám. Bratislava. 3. Krajský súd vyhádzal zo skutkového stavu popísaného v odôvodnení rozhodnutí orgánov verejnej správy, v zmysle ktorých dňa 25. augusta 2015 v čase od 15.00 hod. do 22.00 hod. bola celoslovenskou skupinou inšpektorov zloženou z inšpektora Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, inšpektorov Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Trenčín poverených Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky podľa § 23 ods. 11 zákona o potravinách a inšpektora Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava - mesto, vykonaná úradná kontrola potravín v prevádzkarni žalobcu. Kontrola bola vykonaná v zmysle oprávnení zákona o potravinách. Použitou kontrolnou metódou bola inšpekcia. 4. Pri výkone úradnej kontroly potravín boli zistené zdokumentované nedostatky vo viacerých oblastiach:

5. Na základe kontrolných zistení boli inšpektormi v zmysle § 20 ods. 9 zákona o potravinách uložené opatrenia na mieste. 6. Zistené skutočnosti boli zdokumentované v Zázname o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2015/ Ch,Kn,Gi/40 zo dňa 25. augusta 2015, ktorý bol prerokovaný so zástupcom vedúceho prevádzky p. L. L., prítomným pri úradnej kontrole, ktorý bol oboznámený s obsahom záznamu, záznam podpísal a k preukázaným kontrolným zisteniam uviedol: „Beriem na vedomie - budem informovať vedenie spoločnosti.“ Počas úradnej kontroly potravín bola v zmysle § 20 ods. 8 písm. b/ zákona o potravinách vyhotovená fotodokumentácia zistených nedostatkov. Následne dňa 26. augusta 2015 bol účastníkovi konania zaslaný list č. 15/2015/ 7978 „Oprava administratívnej chyby v Zázname o úradnej kontrole potravín Č. ŠVPS SR/ 2015/Ch,Kn,Gi/40“, prílohou ktorého bola opravená strana Záznamu o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/20I5/Ch,K.n,Gi/40 zo dňa 25. augusta 2015.

Prevádzkovateľ zabezpečil odstránenie hygienických a technických nedostatkov a tiež zabezpečil utesnenie dverí do chladiaceho boxu VŽP. Pri kontrole opatrenia č. 1 (Stiahnuť z trhu potraviny uvedené v Časti III. bod 5 a 6.1 úradného záznamu) bolo zistené, že potraviny, ktoré boli po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti/dátumu spotreby v čase kontroly dňa 25. augusta 2015 a rozmrazené mrazené krémy boli z trhu stiahnuté, avšak opätovne bolo zistené umiestňovanie na trh 6 druhov potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.

iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách. Ďalej žalovaný konštatoval, že rozhodnutím žalovaného č. 3017/2014 zo dňa 7. októbra 2014 bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava - mesto č.k. 252/1836/2014-163 zo dňa 20. júla 2014 právoplatné dňa 10. októbra 2014, kedy bola žalobcovi uložená podľa § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách úhrnná pokuta vo výške 2500,- € aj za umiestňovanie na trh troch druhov potravín nie bezpečných, nevhodných na ľudskú spotrebu z dôvodu výskytu hniloby, zmeny vzhľadu a farby, pričom toto konanie bolo s poukázaním na rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava - mesto č.k.4535/2012-163 zo dňa 8. novembra 2012 posúdené ako konanie opakované. Žalovaný preto konštatoval, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o uložení pokuty došlo k opätovnému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 28 ods. 7 zákona o

ako priťažujúce okolnosti pri určení pokuty v rámci sadzby pre najzávažnejší správny delikt, čo v danom prípade bol správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Správny orgán zobral do úvahy počet správnych deliktov, závažnosť a tiež skutočnosť, že niektoré z nich sú posúdené ako opakované.

Práve úlohou správneho orgánu je vykonať dostatok dôkazov a v prípade existencie pochybností o skutočnom stave veci je jeho úlohou tieto pochybnosti vyvrátiť, čo v danom prípade absentuje. Správne orgány si nesplnili povinnosť hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, nakoľko vzali do úvahy iba dôkaz získaný pri úradnej kontrole potravín dňa 25. augusta 2015 o žalobcovej vine bez zohľadnenia argumentov žalobcu vinu spochybňujúcich.

Ako však vyplýva z § 6 ods. 2 písm. av/ zákona č. 39/2007 Z.z. žalovaný okrem iných činností taxatívne vymenovaných v § 6 ods. 2 písm. a/ až au/ zákona č. 39/2007 Z.z. plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu, pričom v poznámke č. 36 je uvedený práve zákon o potravinách (č. 152/1995 Z.z.). Z ustanovenia § 18 ods. 3 zákona o potravinách vyplýva, že orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b/ až d/ tohto zákona vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu (napríklad čl. 3 a čl. 6 až 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 ).

Uvedené je v rozpore s právom na spravodlivý proces jednak z dôvodu, že prvostupňový správny orgán ako podriadený žalovanému nemal možnosť nezávisle bez názoru, ktorým je viazaný, posúdiť konanie žalobcu a na veci nič nemení ani tá skutočnosť, že sa úradnej kontroly potravín zúčastnili aj zástupcovia prvostupňových správnych orgánov. V druhom rade bola žalobcovi de facto odňatá možnosť konania v dvoch stupňoch, kedy by konformným postupom vec prebehla prvostupňovým konaním a následne konaním o odvolaní pred orgánom nezaťaženým už skôr vysloveným právnym názorom na predmet konania. Správne žalobca poukázal na už viackrát súdmi deklarovaný právny názor (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5S/ 114/2016 zo dňa 25. októbra 2016, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 2Afs 143/2014 zo dňa 29. júla 2006, Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. IV. ÚS 493/ 06 zo dňa 16. mája 2007). Vyššie opísaným postupom správnych orgánov bola bezpochyby narušená objektívnosť, nezávislosť a nestrannosť rozhodovania správnych orgánov oboch

12. Správny súd ako dôvodnú vyhodnotil aj žalobnú námietku, týkajúcu sa nezákonnosti záznamu o úradnej kontroly potravín č. ŠVPS SR/2015, Ch, Kn, Gi/40 zo dňa 25. augusta 2018, a to z dvoch základných dôvodov.

14. V nadväznosti na vyššie uvedené krajský súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II ÚS 259/05-16 zo dňa 16. decembra 2005, v zmysle ktorého aj právnické osoby sú nositeľmi práva nedotknuteľnosti obydlia - podnikateľského dôkazu.

zástupcu žalobcu. Uvedená pochybnosť pramení zo skutočnosti, že Záznam o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2015/ Ch,Kn,Gi/40 zo dňa 25. augusta 2015 neobsahuje zmienku o tom, že kontrolóri pri vstupe do prevádzkarne žalobcu ohlásili svoj príchod, oboznámili s činnosťou, ktorú mienia vykonávať a neprizvali ku kontrolnej činnosti žalobcu, aby určil eventuálne osobu (osoby), ktoré sa zúčastnia výkonu úradnej kontroly. Žalobcovo vyššie definované právo na súkromie bolo porušené a zároveň mu bola odňatá možnosť oboznámiť sa s kontrolnými zisteniami, adekvátne na kontrolné zistenia reagovať a účinne brániť svoje práva.

Zápis uvedený na konci Záznamu o vykonanej úradnej kontrole potravín o tom nevypovedá a veta „Beriem na vedomie - budem informovať vedenie spoločnosti“ nie je prejavom súhlasu s kontrolnými zisteniami a akceptáciou záverov kontrolórov o porušení právnych predpisov

rozhodnutiach. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd súhlasil s námietkami žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, nakoľko v konaní neboli dôsledne zistené všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a zostali nezodpovedané mnohé otázky. Z uvedeného je zrejmé, že zistený skutkový stav veci nemožno považovať za dostatočný a správne orgány nemali dostatok podkladov pre vydanie napadnutých rozhodnutí.

Logickou sa správnemu súdu zdala argumentácia žalobcu, že pri samoobslužnej forme predaja výrobkov sa stáva, že spotrebiteľ pri manipulácii s tovarom občas vnútorný obsah potraviny deformuje, a to aj bez toho, aby došlo k poškodeniu obalu a tiež že ak spotrebiteľ s potravinami manipuluje neprimerane dlhší čas mimo mraziaceho zariadenia, môže spôsobiť, že sa trvalo zmrazené potraviny z časti rozmrazia. Súhlasil so žalobcom, že nie je v moci prevádzkovateľa potravinárskeho podniku zabrániť, aby pri vysokej frekvencii manipulácie s tovarom, v akej dochádza v podmienkach prevádzok potravinárskych reťazcov, boli všetky produkty nedeformované a zároveň aj trvalo mrazené. Krajský súd podotkol, že inšpektori nekonštatovali nedostatočnú teplotu v mraziarenských zariadení, ktorá by spôsobovala rozmrazovanie mrazených výrobkov ani iný nedostatok týkajúci sa neodbornej a nedostatočnej ochrany mrazených výrobkov pred zdeformovaním alebo rozmrazením. 17. Žalobca tiež namietal, že neporušil zákaz umiestňovať na trh potraviny nevhodné na ľudskú potrebu (iné ako bezpečné). Správny súd uvedenú námietku posudzoval komplexne z rôznych pohľadov.

prvostupňového správneho orgánu potvrdeného rozhodnutím žalovaného konštatuje, že žalobca porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné, tým, že umiestňoval na trh potraviny nevhodné na ľudskú potrebu z dôvodu výskytu plesne a hniloby na plodoch, porovnaním záznamu z úradnej kontroly a relevantnej fotodokumentácie, mohlo by sa spomínané porušenie týkať len tovaru s názvom CHILLI MIX a nie všetkých štyroch v zázname uvádzaných potravín. Z fotodokumentácie je zrejmé, že fotografie tovaru (Broskyne balené košík 1000g, Clever citróny 500g a Hrušky košík Clever 1kg) boli vyhotovené mimo predajnej plochy žalobcu. Pokiaľ ide o tovar CHILLI MIX, fotografia vyhotovená tesne po odfotografovaní plesne na chili paprikách znázorňuje predajný regál, avšak žiadna z fotografií nezachytáva skutočnosť, či sa vadné balenie tovaru CHILLI MIX nachádza na predajnej

ploche. V zhode so žalovaným bol krajský súd presvedčený, že ovocie a zelenina musia byť pri umiestňovaní na trh zdravé bez vonkajších a vnútorných poškodení zhoršujúcich celkový vzhľad. Správny súd nepochyboval o tom, že inšpektori, ktorí vykonali úradnú kontrolu potravín, sú dostatočne školení a preskúšavaní v oblasti posudzovania senzorických vlastností potravín a majú správne predstavy o kvalite výrobkov.

v predchádzajúcom roku. Nemusí ísť o tú istú prevádzkareň prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, uvedené z právneho predpisu nevyplýva. Pokiaľ ide o opakovanie (zhodu) porušenia povinností podľa zákona o potravinách, § 28 ods. 8 zákona možno uplatniť len v prípade, že sa prevádzkovateľ potravinárskeho podniku dopustí toho istého deliktu, to znamená, že naplnil znaky toho istého správneho deliktu ustanoveného zákonom o potravinách, a to bez ohľadu na iné okolnosti (teda napr. spôsob spáchania, rozsah alebo intenzitu). Pokiaľ ide o žalobcovu výhradu o nesúlade s Ústavou SR a požiadavku uvedenú v jeho podaní doručenom súdu dňa 9. marca 2017, aby správny súd podal návrh na začatie konania o súlade právneho predpisu a to konkrétne konania o súlade § 28 ods. 8 zákona o potravinách s listinou základných práv a slobôd ako aj s Nariadením (ES) č. 852/2004 a Nariadením (ES) č. 178/2002 a zároveň žiadal, aby správny súd konanie v zmysle § 100 ods. 1 písm. a/ S.s.p. prerušil až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho návrhu, s takýmto návrhom sa súd nestotožnil.

. 20. K žalobcom namietanej neprimeranosti uloženej pokuty, krajský súd podotkol, že správne orgány posúdili konanie žalobcu ako opakované porušenie zákona o potravinách, kedy k skutku (porušenie) zo strany žalobcu došlo do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa odseku 7 § 28 zákona o potravinách.

21. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný - sťažovateľ z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm. g/ kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ sa primárne nestotožnil s argumentáciou krajského súdu, týkajúcou sa porušenia zásady dvojinštančnosti správneho konania, ku ktorému malo dôjsť v posudzovanom prípade. Mal za to, že prvostupňové konanie bolo vedené na vecne a miestne príslušnom orgáne, a o odvolaní žalobcu, rešpektujúc všetky zásady správneho konania rozhodol druhostupňový odvolací správny orgán. Žalobcovi bolo poskytnuté právo na podanie odvolania, ktoré aj využil. Podklady pre rozhodnutie na druhom stupni pripravuje zamestnanec, ktorý je nezávislý, o prípade v čase odvolania nemal žiadne informácie, nezúčastnil sa úradnej kontroly potravín, vo veci nevydával žiadne usmernenia pre prvostupňový orgán, preto nezávislosť a objektívnosť druhostupňového konania bola zabezpečená a nedošlo tak ani k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania.

22. Sťažovateľ ďalej poukázal na príslušné články Nariadenia (ES) č. 882/2004, na ktoré ako osobitný predpis odkazuje zákon o potravinách v súvislosti s úpravou spôsobu vykonávania úradných kontrol potravín. Výsledky tohto procesu - kontroly sú zaznamenané spôsobom a vo forme určenej uvedeným osobitným predpisom, v zmysle ktorého je potrebné s výsledkami kontroly oboznámiť prevádzkovateľa, ktorý má možnosť k ním vyjadriť sa. V zázname o úradnej kontrole potravín zo dňa 25. augusta 2015 sú uvedené všetky potrebné skutočnosti, ktoré sú požadované osobitným predpisom. Sťažovateľ ďalej uviedol, že v žiadnom prípade na vyhotovených fotografiách nie sú zaznamenané iné nedostatky, ako tie, ktoré sú popísané v úradnom zázname, s ktorými bol žalobca oboznámený a ku ktorým sa vyjadril. Mal za to, že úradné kontroly potravín sa uskutočňujú bez predchádzajúceho ohlásenia, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť inšpektorov zabezpečiť pri úradnej kontrole prítomnosť štatutárneho orgánu prevádzkovateľa. V predmetnej veci bola úradná kontrola

23. Sťažovateľ taktiež uviedol, že v konaní bolo dostatočne písomne aj fotograficky preukázané, že žalobca sa dopustil viacerých správnych deliktov v zmysle ust. § 28 zákona o potravinách. K záverom krajského súdu týkajúcim sa mrazených krémov poukázal na to, že právna úprava pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov ustanovuje povinnosť zachovávať chladiarensky reťazec, pri potravinách, ktoré nemožno bezpečne skladovať pri okolitých teplotách, najmä pri mrazených potravinách. Žalobca teda musí zabezpečiť, aby potraviny boli uchovávané pri teplotách deklarovaných prevádzkovateľom/výrobcom. Právna úprava stanovuje povinnosti spojené so zachovaním požadovanej teploty mrazených výrobkov - potravín s tým , že v prípade žalobcu došlo k takémuto porušeniu až v 77 prípadoch, ktoré boli z dôvodu mäkkej konzistencie a deformácií následne stiahnuté z predaja.

24. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že potraviny, ktoré boli nevhodné na ľudskú spotrebu sa nachádzali mimo predajnej plochy, sťažovateľ uviedol, že tento argument používa žalobca v každom odvolaní, resp. žalobe pokiaľ ide o predaj potravín nevhodných na ľudskú spotrebu. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín však vyplýva, ktoré druhy potravín - ovocia a zeleniny boli ponúkané na predaj. Zároveň voči uloženému opatreniu, týkajúcemu sa stiahnutia z predaja potravín nevhodných na ľudskú spotrebu neboli podané námietky zástupcom vedúceho prevádzky ani žalobcom. Fotodokumentácia druhov ovocia a zeleniny, ktoré boli posúdené ako nevhodné na ľudskú spotrebu bola vyhotovená na predajnej ploche po vytriedení uvedených druhov, pričom na niektorých snímkach je zreteľne vidieť, že ide o predajnú plochu a vitrínu, t.j. nie sklad. Sťažovateľ v tejto súvislosti poznamenal, že aj keby bolo preukázané umiestňovanie na trh, čo i len jedného druhu potraviny nevhodnej na ľudskú spotrebu, išlo by o porušenie právnych predpisov v zmysle zákona o potravinách. Pokiaľ sa týka tovaru označeného ako nevhodného na ľudskú spotrebu, tento sa týkal iných

nevyžaduje. 25. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že kasačná sťažnosť je podaná neoprávnenou osobou, nakoľko je podpísaná Prof. MVDr. Jozefom Bírešom, DrSc. štatutárnym orgánom sťažovateľa, ktorý nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

Poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e- Governmente) a uviedol, že kasačná sťažnosť bola sťažovateľom elektronickými prostriedkami adresovaná a doručená Krajskému súdu v Bratislave - Justičnej pokladnici, t.j. v danom prípade nebola vytvorená elektronickou podateľňou Krajského súdu v Bratislave, ale oddelením Justičnej pokladnice, a preto nemožno považovať doručenie za riadne vykonané. 26. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade ak kasačný súd kasačnú sťažnosť neodmietne a pristúpi k jej vecnému prieskumu navrhuje, aby konanie o kasačnej sťažnosti prerušil a to z dôvodu prebiehajúceho konania o súlade právnych predpisov prebiehajúceho na Ústavnom súde SR. Predmetom tohto konania je posudzovanie súladu § 28 ods. 8 zákona o potravinách s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

ukladania trestov, a to zásady zákazu dvojitého pričítania a zásady zahladenia odsúdenia. Je vylúčené, aby tá istá okolnosť, v tomto prípade predchádzajúce porušenie povinnosti zo strany kontrolovaného subjektu, bola použitá ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej sadzby pokuty podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách a súčasne bola hodnotená ako priťažujúca okolnosť podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením sťažovateľa, že nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. Okrem iného zdôraznil, že zmyslom opravných prostriedkov je, aby sa účastník konania domohol preskúmania rozhodnutia iným orgánom než je ten, ktorý rozhodnutie vydal. V tejto súvislosti dal do pozornosti aj aj tzv. teóriu zdania, ktorú je nutné zachovať. Sťažovateľ zasahoval, do rozhodovacej činnosti prvostupňového správneho orgánu, nakoľko právna kvalifikácia konania žalobcu bola zo strany inšpektorov sťažovateľa vykonaná už v Zázname o úradne kontrole potravín. Nestotožnil sa ani s argumentmi sťažovateľa o tom, že Záznam o úradnej kontrole obsahoval všetky náležitosti požadované osobitným prepisom. Okrem iného jeho obsahom

žalobcu. Pokiaľ sa týka mrazených výrobkov nie je v moci žalobcu garantovať, že by všetky výrobky aj vzhľadom na manipuláciu s nimi zo strany spotrebiteľov boli trvalo mrazené. Správny orgán pritom ani neskúmal dôvody, pre ktoré k tomu došlo.

27. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať a rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Od 1. augusta 2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.).

30. Senát kasačného súdu poukazuje na to, že podľa § 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p., t.j. vo veciach správneho trestania kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Z hľadiska skúmania otázky, či bola kasačná sťažnosť podaná včas je podstatné, aby sa podala na mieste, ktoré predpokladá Správny súdny poriadok. Miestom na podanie kasačnej sťažnosti je v zmysle § 444 ods. 1 S.s.p. krajský súd, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Taktiež je potrebné uviesť, že lehota na podanie kasačnej sťažnosti má procesný charakter, t.j. na jej dodržanie stačí, ak bola v posledný deň lehoty podaná na krajskom súde, či už osobne, alebo elektronicky do podateľne súdu.

V tejto súvislosti je nutné poukázať na to, že v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok má Justičná pokladnica postavenie výkonného orgánu Krajského súdu v Bratislave, ktorý bol zriadený za účelom vymáhania súdnych pohľadávok. Ide tak nepochybne o výkonný orgán, ktorý bol zriadený v rámci organizačnej štruktúry krajského súdu, t.j. v rámci krajského súdu, ktorý rozhodnutie napadnuté kasačnou sťažnosťou

31. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobca okrem iného namietal, že kasačná sťažnosť je podaná neoprávnenou osobou, nakoľko je podpísaná Prof. MVDr. Jozefom Bírešom, DrSc. štatutárnym orgánom sťažovateľa, ktorý nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

Na podporu svojho tvrdenia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Asan/11/2019 zo dňa 25. augusta 2020. 32. Senát 5S v súvislosti s rozhodovaním o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu č.k. 2S/46/2017-134 zo dňa 6. júna 2018 (pokiaľ ide o otázku povinného právneho zastúpenia sťažovateľa v kasačnom konaní) dospel k záveru o nutnosti postúpiť vec veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky podľa § 22 ods. 1 písm. a/ S.s.p. po tom, čo pri svojom rozhodovaní dospel k právnemu názoru odlišnému od právneho názoru vyjadreného v jeho skôr vydaných uzneseniach sp.zn. 10Asan/11/2019 zo dňa 25. augusta 2020 a sp.zn. 5Asan/7/2019 zo dňa 25. januára 2021, ktoré sa opierali o právne závery vyplývajúce z unesenia kasačného súdu sp.zn. 6Sžfk/7/2018 zo dňa 27. júna 2018.

34. Aj s poukazom na vyššie vyslovený, právne záväzný názor veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky musel kasačný súd konštatovať, že v konaní o kasačnej sťažnosti nezistil také nedostatky procesného charakteru, ktoré by bránili vecnému prieskumu napadnutého rozsudku krajského súdu.

S uvedeným právnym posúdením krajského súdu sa kasačný súd nemohol stotožniť. Pokiaľ sa týka právneho posúdenia otázky, či postupom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu t.j. orgánov úradnej kontroly potravín došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania, kasačný súd dáva do pozornosti napr. rozsudok sp.zn. 5Sžo/44/2016 zo dňa 29. januára 2018, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že ,,výkon inšpekcie potravín predstavuje kontrolnú činnosť, ktorá v sebe zahŕňa obstarávanie podkladov pre vydanie rozhodnutia, pričom túto činnosť nemožno zamieňať s rozhodovacou činnosťou, ktorá je zákonom zverená orgánom úradnej kontroly potravín a preto výkonom inšpekcie potravín v posudzovanom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania.“ a zároveň poukazuje na obdobné veci, ktoré už boli predmetom konania na Najvyššom súde SR (rozsudok sp.zn. 6Sžo/262/ 2015 zo dňa 27. septembra 2017 a sp.zn.6Sžo/22/2016 zo dňa 24. januára 2018 pričom z odôvodnenia týchto rozhodnutí uvádza nasledovné:

V 18 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách zákonodarca upravil, že úradná kontrola potravín sa vykonáva na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie. V § 21 zákona o potravinách vymedzil organizáciu úradnej kontroly potravín, keď upravil, že orgánmi štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín sú Štátna veterinárna a potravinová správa a regionálne veterinárne a potravinové správy, s odkazom na ustanovenie § 6 zákona o veterinárnej starostlivosti. V § 6

správa. Z právomoci regionálnej a potravinovej správy vyplýva oprávnenie ukladať pokuty (§ 8 ods. 3 písm. d/ zákona o veterinárnej starostlivosti) s poukazom na § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách. Táto právomoc vyplývala žalovanému a prvoinštančnému správnemu orgánu z právnej úpravy účinnej v čase konania a rozhodovania žalovaného a prvoinštančného správneho orgánu, ako aj v čase vykonávania úradnej kontroly potravín. Z ustanovenia § 8 ods. 3 písm. d/ zákona o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase konania a rozhodovania prvoinštančného správneho orgánu a žalovaného vyplýva právomoc regionálnej veterinárnej a potravinovej správy ako prvoinštančného správneho orgánu ukladať pokuty podľa § 28 zákona o potravinách vo väzbe na úpravu § 21 a § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách v znení účinnom v čase konania a rozhodovania žalovaného a prvoinštančného správneho orgánu. Právomoc žalovaného ako druhoinštančného správneho orgánu vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c/ zákona o veterinárnej starostlivosti, vo väzbe na právnu úpravu § 21 písm. c/ zákona

Podľa odvolacieho súdu bola daná právomoc prvoinštančného správneho orgánu a následne žalovaného ako druhoinštančného správneho orgánu, konať a rozhodovať vo veci uloženia pokuty podľa zákona o potravinách a nemohlo dôjsť k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania a nenastala situácia, že by v prejednávanej veci rozhodovali orgány, ktorým na to nebola daná právomoc, tak ako žalobca namietal v doplnení dôvodov odvolania.

Z článku 1 bod 1 nariadenia č. 882/2004, ktoré nie je z aplikácie zákona o potravinách vylúčené, je zrejmé, že úradná kontrola podľa nariadenia č. 882/2004 je vykonaná aj na zaručenie spravodlivých postupov v oblasti obchodu s krmivami a potravinami a ochrana záujmov spotrebiteľov vrátane označovania krmív a potravín a iných foriem informácií pre spotrebiteľa (článok 1 bod 1 písm. b/ nariadenia č. 882/2004).

. Orgány, ktoré sú kompetentné vykonávať úradnú kontrolu potravín sú Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky a jednotlivé regionálne veterinárne a potravinové správy. Úradná kontrola je vykonávaná prostredníctvom zamestnancov - kontrolórov - inšpektorov. Zákon č. 39/2007 Z.z. v § 6 ods. 3 písm. a/, v zákone č. 152/1995 Z.z. v § 18 ods. 1, 2, § 21 ods. 1 písm. d/, § 23 upravuje, že kontrolu potravín sú kompetentní vykonávať regionálna a veterinárna a potravinová správa, za ktorú konajú jej jednotliví zamestnanci - inšpektori. V prejednávanej veci kontrolu vykonali dvaja kontrolóri regionálnej a potravinovej správy (Trenčín, Topoľčany) a dvaja kontrolóri zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, ktorí sú v Protokole o úradnej kontrole zo dňa 14.01.2014 označení menom, priezviskom, funkciou a číslom služobného preukazu. Títo inšpektori aj fyzicky protokol o kontrole podpísali. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky bola kompetentná poveriť vykonaním kontroly aj kontrolóra z inej regionálnej správy mimo kontrolovanej prevádzky a mala kompetenciu kontrolovať regionálne veterinárne a potravinové správy a ich kontrolórov (§

Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v Zázname o úradnej kontrole sa nachádza hlavička Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, Bratislava, keď v Zázname o úradnej kontrole je na strane 7 vymedzené, ktorí konkrétni kontrolóri - inšpektori kontrolu vykonali.

administratívneho konania zavŕšeného vydaním rozhodnutia orgánu verejnej správy. 37. S poukazom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že krajský súd nesprávne právne posúdil otázku porušenia zásady dvojinštančnosti konania, keď si v zásade len osvojil argumentáciu žalobcu (vrátane odkazov na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Českej republiky) bez toho, aby uviedol akékoľvek relevantné právne úvahy, ktoré by vychádzali z aplikácie príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na prejednávanú vec a navyše nezohľadnil rozhodovaciu činnosť kasačného súdu v obdobných veciach.

Obydlie je užší pojem ako súkromie. V tejto súvislosti sa možno do istej miery stotožniť i s argumentáciou naznačenou žalobcu (ktorú si napokon ako dôvodnú osvojil i krajský súd), že pod súkromie za určitých okolností môže spadať aj prevádzka či obchodné priestory podnikateľských subjektov a ktoré je chránené na iných miestach ústavy. Uvedenou otázkou (aj keď v súvislosti s poskytnutím súdnej ochrany na základe žaloby o ochranu pred nezákonným zásahom) sa zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý vo svojom náleze sp.zn. II. ÚS 792/2016 zo dňa 9. mája 2017, okrem iného odvolávajúc sa aj na judikatúru ESĽP konštatoval, že: ,,v prípadoch, v ktorých zákon nevyžaduje súhlas súdu na vstup orgánov verejnej moci do prevádzky podnikateľských subjektov, možno nedostatok súhlasu súdu na prehliadku vyvážiť súdnou kontrolou zákonnosti a nevyhnutnosťou šetrenia vykonanou ex post facto. Konajúci súd je v takom prípade povinný skúmať, či zásah do práva na ochranu súkromia podnikateľských subjektov, spočívajúci vo vykonaní kontroly (šetrenia) v ich prevádzke orgánmi verejnej moci,

Uvedené nepochybne súvisí aj s tým, aby sa predchádzalo zmareniu účelu kontroly, ku ktorému by mohlo jej oznámením dôjsť. V danej veci bola úradná kontrola vykonaná za prítomnosti zástupcu vedúceho prevádzky, pričom z kontroly bol vyhotovený záznam o úradnej kontrole potravín, s ktorým bol samotný žalobca oboznámený.

V konaní o námietke možno preskúmať aj všetky výhrady, ktoré súvisia s postupom pri kontrole potravín. Pokiaľ žalobca opakovane uvádzal, že zápis uvedený na konci Záznamu o vykonanej úradnej kontrole potravín, resp. veta zástupcu vedúceho prevádzky „Beriem na vedomie - budem informovať vedenie spoločnosti“ nie je prejavom súhlasu s kontrolnými zisteniami, kasačný súd poukazuje na to, že išlo len o potvrdenie oboznámenia sa s priebehom vykonanej kontroly tak, ako bola zachytená v zázname a nie o stanovisko (a už vôbec nie súhlasné) k porušeniu konkrétnych právnych predpisov.

41. Pokiaľ sa týka nevyhnutnosti zásahu, len výnimočne možno tvrdiť, že úradná kontrola zameraná na dodržiavanie podmienok stanovených v zákone o potravinách nie je nevyhnutná, keďže nedodržiavaním ustanovení zákona o potravinách môže dôjsť k priamemu ohrozeniu či poškodeniu ľudského zdravia a života. To, či podnikateľ dodržiava ustanovenia zákona o potravinách, nie je možné zistiť dôsledne inak ako fyzickou kontrolou potravín na mieste. Cieľom kontrol je predchádzať ohrozeniu či poškodeniu života a zdravia.

V danom prípade tak nebolo možné konštatovať porušenie práva žalobcu na súkromie podľa čl. 16 ústavy, čl. 8 dohovoru. 43. V nadväznosti na vyššie uvedené kasačný súd dáva do pozornosti aj skôr vydané rozhodnutie kasačného súdu sp.zn.1Asan/32/2018 zo dňa 30. júna 2020, v odôvodnení ktorého konštatoval, že:

Pred začatím výkonu úradnej kontroly potravín sa inšpektori preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom a ústne oznamujú prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku alebo jeho pracovníkovi účel kontroly, ktorý následne aj písomne uvedú do úradného záznamu.

poverenia.

Nevyhotovujú sa priebežné záznamy o jednotlivých krokoch a zisteniach, pričom ak má zodpovedný zamestnanec akékoľvek výhrady k postupu inšpektorov, má možnosť v zázname tieto námietky popísať. 33. Kasačný súd sa bez ďalšieho dôkazu nemohol prikloniť k argumentácii sťažovateľa len na základe špekulácií o možnom vykonaní kontroly bez predloženia služobného preukazu, resp. bez vedomia zodpovedných zamestnancov.

35. Záznam o úradnej kontrole potravín zo dňa 21.03.2016 bol prerokovaný s vedúcou predajne p. Danou Bujňákovou, ktorá k priebehu ani výsledku kontroly nevzniesla žiadne námietky a tento záznam podpísala. Pri dodatočnej úradnej kontrole potravín zo dňa 20.04.2016 bol záznam takisto prerokovaný s vedúcou predajne p. Danou Bujňákovou, ktorá záznam taktiež podpísala. V obidvoch záznamoch podala vyjadrenie (cit.): „O výsledku kontroly budem informovať nadriadených.“ Za takejto situácie je zrejmé, že zamestnanci sťažovateľa museli poskytnúť inšpektorom súčinnosť (napríklad predložením potrebnej dokumentácie), a teda logicky museli mať vedomosť o prítomnosti inšpektorov na predajni a výkone úradnej kontroly, neznámym osobám by zamestnanci sťažovateľa neumožnili vykonať kontrolu, pohybovať sa po prevádzke a neposkytli by požadovanú dokumentáciu k úradnej kontrole. Sťažovateľ bol oboznámený s účelom kontroly prostredníctvom zodpovedných zamestnancov, ktorí boli v tom čase zodpovední za chod prevádzkarne, a boli spôsobilí vyjadriť sa k tomu, či priebeh úradnej kontroly zodpovedá obsahu záznamu.

44. Kasačný súd vo vzťahu k otázke možnej nezákonnosti dôkazov, a to z dôvodu priebehu úradných kontrol, ktoré mali byť zdokumentované nie vo forme úradného záznamu, ale vo forme zápisnice s náležitosťami § 22 Správneho poriadku uvádza, že úradná kontrola potravín sa nevykonáva v režme ustanovení Správneho poriadku. V prípade úradných kontrol potravín sa postupuje podľa Nariadenia (ES) č. 882/2004, na ktoré odkazuje zákon o potravinách. Kontrola potravín je presne definovaný proces, ktorého účelom je zistiť/preveriť plnenie zákonom stanovených povinnosti zo strany kontrolovaných subjektov, s ktorým je logicky spojené aj jeho zachytenie predpísanou formou a náležité oboznámenie tohto obsahu zodpovednej osobe subjektu, ktorý má právo namietať, či vysvetleniami a informáciami dopĺňať jeho obsah. Práve od relevantnosti týchto zistení sa odvíja i následný procesný postup, ktorý môže/ale nemusí viesť v administratívnom konaní k sankčnému postihu kontrolovaného subjektu v prípade, že toto konanie napĺňa znaky skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle ustanovení zákona o potravinách. Ako už vyššie kasačný súd spomenul, samotný

sankcie. Výstupom z kontroly je záznam a nie vydanie rozhodnutia, keďže toto prináleží iba príslušnému orgánu verejnej správy a preto ani podľa názoru kasačného súdu záznam z úradnej kontroly potravín nemusí mať formu zápisnice tak ako upravuje § 22 správneho poriadku. Je potrebné poznamenať i to, že postup príslušných kontrolórov je v rámci procesu výkonu kontroly jasne definovaný v ustanoveniach zákona o potravinách.

subjektu uložené. V rámci výkonu kontroly potravín pritom nedošlo zo strany inšpektorov ani k odchýleniu sa od jej vymedzeného účelu. Spôsob, akým sa nedostatok formy mal negatívne prejaviť v postavení žalobcu, pritom zo strany žalobcu nebol konkretizovaný, z čoho je možné vyvodzovať neopodstatnenosť týchto námietok.

Pokiaľ sa týka inšpektormi vyhotovenej fotodokumentácie, keď táto v niektorých prípadoch neumožňovala bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, či išlo výlučne o potraviny umiestnené na predajnej ploche prevádzky žalobcu, je potrebné prisvedčiť sťažovateľovi, že i v prípade, ak by bolo takýmto spôsobom preukázané umiestňovanie na trh čo i len jedného druhu potraviny nevhodnej na ľudskú spotrebu išlo by o porušenie predpisov - zákona o potravinách.

V prípade potravín postihnutými takými už . .voľným okom“ viditeľnými zmenami išlo nepochybne o potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu. O potraviny takejto povahy - nevhodných pre ľudskú spotrebu išlo aj v prípade zistení týkajúcich sa nedodržania dátumu spotreby (s výnimkou prekročenia dátumu minimálnej trvanlivosti). Argumentáciu žalobcu napr. vo vzťahu k deformácii mrazených krémov, resp. nedodržaní teplotnej požiadavky na ich zmrazenie s odvolávaním sa na to, že nemôže zabrániť prípadnej manipulácii s nimi zo strany spotrebiteľov, nemožno považovať za takú, ktorá by danej veci mohla obstáť a to nielen s poukazom na množstvo zistených nedostatkov (77), ale najmä berúc do úvahy, že zákon o potravinách je koncipovaný na princípe objektívnej zodpovednosti. V zmysle zákona prevádzkovateľ objektívne zodpovedá za zistené nedostatky bez ohľadu na zavinenie, resp. bez nutnosti bližšieho skúmania dôvodov, pre ktoré k tomu došlo, keď rozhodujúcou skutočnosťou je existencia protiprávneho stavu.

V súvislosti s podriadením skutkového stavu zisteného orgánmi verejnej správy pod príslušné ustanovenia zákona o potravinách a následným vyvodením deliktuálnej zodpovednosti žalobcu uložením sankcie - pokuty podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách kasačný súd (neprehliadajúc pritom tak v konaní pred krajským súdom i súdom kasačným žalobcom namietanú neprimeranosť uloženej sankcie) poukazuje na to, že pred Ústavným súdom SR prebiehalo konanie o návrhoch viacerých správnych súdov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR na vyslovenie nesúladu ust. § 28 ods. 8 v časti slov ,,od 1000 000,- €“ zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení účinnom do 30. júna 2022 s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

49. Napadnuté ustanovenie § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. stratilo 30. júna 2022 platnosť, a to prijatím zákona č. 211/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z.z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2022 Z. z.“).

51. Podľa § 31ai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. [Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2022] konanie o uložení pokuty podľa § 28 a § 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. júna 2022, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2022.

V tomto smere je preto potrebné, aby sa krajský súd zaoberal tým, že došlo k legislatívnej úprave ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách, ktoré ustanovenie bolo aplikované pri uložení sankcie žalobcovi, a ktorej neprimeranosť napokon samotný žalobca (tak v konaní pred správnym súdom i súdom kasačným) namietal.

. zamietol. 54. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 1 S.s.p. z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec vo vyššie naznačenom smere opätovne prejednať a následne vo veci rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.