1Asan/18/2021

I. Priebeh administratívneho konania

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že: - diaľničnú známku (ďalej aj DZ) zaplatila; - nie je jej vinou, že predajca diaľničnej známky nesprávne označil typ vozidla na potvrdení o zaplatení diaľničnej známky; - starostlivo skontrolovala EČ i dátum platnosti DZ, typ vozidla považovala vzhľadom na to, že za vozidlom bol pripojený prívesný vozík za správne zapísaný; - je laik a nemala ako a kde naštudovať VOP; - kontrolný systém síce vyhodnotil predmetné vozidlo ako vozidlo bez uhradenej diaľničnej známky, no ona preukázala doklad o zakúpení diaľničnej známky pre vozidlo s EČ M., ktoré je zachytené na fotodokumentácii z kontroly; - uloženie pokuty nespravodlivé a duplicitné vo vzťahu k povinnosti úhrady platby za

M. porušila povinnosť uloženú ustanovením § 10 ods. 1 zákona o diaľničnej známke tým, že užívala vymedzený a spoplatnený úsek diaľnice bez úhrady diaľničnej známky; - proti rozkazu podala žalobkyňa odpor a uviedla, že na obdobie od 21.09.2017 do 20.10.2017 mala zakúpenú diaľničnú známku v hodnote 14 eur a predložila fotokópiu potvrdenia o úhrade - zjednodušenú faktúru č. 1713279027; - z dokladu je zrejmé, že táto diaľničná známka bola zakúpená na obchodnom mieste č. 9430 na adrese Hlinková 38A, 040 01 Košice, ID pracovníka E0080, dňa 20.09.2017 o 06.33 hod, platba bola vykonaná v hotovosti. Pri údaji TYP VOZIDLA je uvedené prípojné vozidlo s EČ vozidla M.; - žalobkyňa nespochybnila chybné zadanie typu vozidla (prípojné vozidlo namiesto osobné vozidlo), argumentovala však, že chybu urobil predajca elektronickej diaľničnej

4. Vzhľadom podaný odpor bol rozkaz zrušený v celom rozsahu a prvostupňový správny orgán postupoval v konaní o správnom delikte. V konaní žalobkyňa opakovane uviedla, že s uloženou pokutou nesúhlasí, pretože chybu v písaní urobila pracovníčka OMV pravdepodobne z dôvodu rušnej prevádzky na čerpacej stanici. Nepoprela, že si skontrolovala iba základné údaje a to EČ, krajinu a dobu platnosti diaľničnej známky, ostatné údaje považovala za údaje čerpacej stanice. Na preukázanie svojich tvrdení nepredložila žiadne iné návrhy na vykonanie dôkazov. 5. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa nepredložila doklad o tom, že na motorové vozidlo s EČ: M. bola zakúpená diaľničná známka, ani doklad o včasnom uplatnení reklamácie, predložila však doklad o zaplatení diaľničnej známky na prípojné vozidlo s EČ: M.. Prvostupňový správny orgán v rámci dokazovania požiadal KR PZ v Košiciach o súčinnosť pri poskytnutí informácie z evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Z informácie poskytnutej KR PZ v Košiciach, krajský dopravný inšpektorát, oddelenie evidencie vozidiel je zrejmé, že tabuľky s EČ: M. boli pridelené osobnému vozidlu ŠKODA FABIA 6Y,X., druh karosérie sedan, strieborná metalíza svetlá, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy je 2380 kg a najväčšia prípustná hmotnosť prípojného vozidla brzdeného je 800 kg. Ďalej policajný orgán potvrdil, že X. F.Á. bola vlastníčkou a držiteľkou predmetného vozidla od 14.07.2017 do 10.10.2018. Z písomného stanoviska Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., zo dňa 20.08.2019 poskytnutého k uvedenej veci je preukázateľné, že k EČ bola zakúpená diaľničná známka na prípojné vozidlo, nie na osobné motorové vozidlo. Úhrada tejto diaľničnej známky k prípojnému vozidlu s dobou platnosti od 21.09.2017 do 20.10.2017 je priradená k potvrdeniu (zjednodušená faktúra č. 1713279027). Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej aj NDS), trvá na skutočnosti, že podľa § 5 ods. 1 písm. c/ zákona o diaľničnej známke je pri úhrade diaľničnej známky potrebné správne a úplne zadať typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo. Za správne a úplné údaje, teda aj správne uvedenie typu vozidla podľa citovaného zákonného ustanovenia, zodpovedá kupujúci, ktorý si ich má následne skontrolovať. 6. Žalovaný sa s názorom správneho orgánu prvého stupňa stotožnil a k námietkam žalobkyne uviedol nasledovné:

7. Žalobkyňa sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného, tvrdila, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

Občianskeho zákonníka; - žalovaný nikde nezmieňuje, či preveril dodržiavanie podmienok predaja NDS, č i žalobkyňa ako spotrebiteľ bola jasným a zrozumiteľným spôsobom upozornená na dopad chýb v písaní, ktoré nespôsobila ona sama a spôsob ich odstránenia; poukázala na ustanovenia

8. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný navrhol správnej žalobe odkladný účinok nepriznať a správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že - žalobkyňa nedisponovala dôkazom o tom, že diaľničnú známku k vozidlu o ktorom sa toto konanie vedie, zakúpenú mala; dôkaz o úhrade diaľničnej známky, ktorý v konaní žalobkyňa predložila nie na vozidlo, ale na prípojné vozidlo nemožno uznať; - rozhodnutie v plnom rozsahu dáva odpoveď na všetky podstatné otázky a skutočnosti, ktoré boli rozhodujúcimi pre uloženie pokuty žalobkyni; - zákon o diaľničnej známke je normou verejného práva, ktorá presne upravuje práva a povinnosti žalobkyne pri užívaní spoplatnených úsekov ciest, argumentácia žalobkyne týkajúcej sa spotrebiteľského právneho vzťahu nie je predmetom tohto konania; - ak nie sú dodržané povinnosti prevádzkovateľa pri správnej úhrade diaľničnej známky, ako aj pri preregistrácii na iné EČ, alebo včasnej oprave chybne zadaných údajov, užívateľ vymedzených úsekov sa musí podrobiť sankcii za porušenie povinností a príslušný správny orgán v tomto prípade nemôže postupovať inak ako tak, že za toto protiprávne konanie udelí zákonnú sankciu.

- nesprávnym zadaním povinných identifikátorov platby dochádza k tomu, že systém kontroly zaeviduje vozidlo ako vozidlo bez úhrady a spúšťa proces generovania rozkazov, ukladania pokút, dokazovania, prejednávania správnych deliktov. Štátu (nie NDS) vzniká preukázateľná škoda, ktorá je spravidla vyššia ako zaplatený diaľničný poplatok.

konania zastaví; - vzhľadom na vysoký záujem štátu na riadnom výkone verejnej moci v oblasti výberu diaľničného poplatku je legitímny vysoký dôraz, ktorý je na kontrolu dodržiavania povinnosti okresnými úradmi ako správnymi orgánmi (na ktoré je výkon verejnej moci prenesený)

Diaľničnú známku zakúpila dňa 20.09.2017, rozkaz o udelení pokuty za správny delikt jej bol doručený 22.07.2019 a keďže diaľničnú známku riadne zaplatila a má o tom doklad, nezačala preto hneď pátrať po VOP správcu výberu úhrady diaľničnej známky, aby stihla uplatniť reklamáciu u poskytovateľa služby povereného správcom výberu úhrad, ale postupovala v intenciách pokynov a upozornení správneho orgánu.

Správca výberu úhrady za diaľničné známky Národná diaľničná spoločnosť, a.s., a poskytovateľ služby SkyToll, a.s., sa spravujú v obchodnom vzťahu Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré však žalobkyni neboli sprístupnené na predajnom mieste. Dodala, že jej konanie nenapĺňa materiálnu stránku správneho deliktu. Čisto formálne posúdenie, tak ako je uvedené v rozhodnutiach správnych orgánov, je neprimerane tvrdým výkladom zákona. 10. Žalovaný v duplike uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a to z pohľadu skutkových zistení ako i právneho posúdenia.

žalobe vyhovel. 12. Správny súd konštatoval, že: - skutkový stav nebol sporný - žalobkyňa užívala vymedzený úsek motorovým vozidlom s evidenčným číslom (EČ) M., na vozidlo s EČ: M. mala zakúpenú a zaregistrovanú diaľničnú známku s platnosťou od 21.09.2017 do 20.10.2017, avšak na doklade o zaplatení diaľničnej známky je ako typ vozidla uvedené „prípojné vozidlo“ namiesto „motorové vozidlo“; - i keď posudzované konanie žalobkyne formálne napĺňa skutkovú podstavu správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke, správne orgány nezohľadnili tzv. materiálny znak správneho deliktu (tzn. či ide o také konanie žalobkyne, ktoré je spoločensky neprijateľné, vzhľadom na okolnosti prípadu), a s týmto sa v správnom konaní, v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadali, napadnuté rozhodnutia správnych orgánov podľa názoru správneho súdu preto vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo má za následok ich nezákonnosť; - správne súdy vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovili názor, že čisto materiálne

správnych orgánov. Nedostatok alebo nedostačujúci stupeň spoločenskej škodlivosti činu je podľa názoru súdu vhodnejšie riešiť cestou zodpovedania otázky, či ide o také porušenie, ktoré by malo byť trestané uložením pokuty. Argumentácia žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa v naznačenom smere v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje.; - žalovaný ako i správny orgán prvého stupňa nebrali do úvahy významný aspekt spravodlivosti administratívneho konania, v ktorom sa zohľadňuje aj tzv. materiálny znak

M., ktorého držiteľom bol manžel žalobkyne, žalobkyňa bola poučená, že cena diaľničnej známky za jazdnú súpravu do 3,5 tony je rovnaká ako za motorové vozidlo do 3,5 tony. 13. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil podľa § 191 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa, na ďalšie konanie. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa v ďalšom konaní bude dostatočným spôsobom sa zaoberať a vysporiadať s námietkami žalobkyne a to v súlade so súdom naznačeným postupom, pri rešpektovaní práva žalobkyne na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy. Žalovaný bude povinný rešpektovať názor správneho súdu pri posudzovaní materiálneho znaku správneho deliktu, vyhodnotiť, či uvedenie iného typu vozidla, u ktorého bola uhradená diaľničná známka, je správnym deliktom alebo nie je a či pokuta v danom prípade bola uložená oprávnene alebo neoprávnene.

V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o správnom delikte a navyše ak niektorý znak skutkovej podstaty nebol preukázaný, alebo o ňom existuje pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). Objektom skutkovej podstaty tohto správneho deliktu (teda spoločensky chráneným záujmom) je fiškálny záujem štátu spočívajúci v povinnosti prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest (diaľnic) vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. V konaní bolo nepochybne preukázané, že poplatková povinnosť k motorovému vozidlu s (EČ) M. za užívanie diaľnice splnená bola, hoci nebola správne zaevidovaná, a teda fiškálny záujem štátu nebol dotknutý.

Slovenskej republiky č. 122/2020 zo dňa 19.08.2020, v obdobných veciach. Správny súd nie je viazaný rozhodnutiami krajských súdov Slovenskej republiky, ako správnych súdov. 15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania z dôvodu jej plného úspechu vo veci.

III. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

17. Podľa sťažovateľa správny súd ústavne nekonformne vykladal a aplikoval ustanovenie § 10a ods. l zákona o diaľničnej známke. Krajský súd nedostatočne konkrétne a právne nekorektne odôvodnil názor o nesprávnosti zrušeného rozhodnutia bez toho, aby jasne určil limity, v ktorých sa má sťažovateľ pohybovať pri trestaní podľa zákona o diaľničnej známke. Správny súd odignoroval podstatné skutočnosti, neposkytol argumenty na vyriešenie kľúčových otázok, iba skopíroval odôvodnenie skoršieho rozsudku (6S/96/2018 zo 16.01.2020), ktorého skutkový stav bol odlišný.

ciest. Verejné právo sa snaží zabrániť konaniam, ktoré ohrozujú právom chránené záujmy spoločnosti bez ohľadu na to, či došlo ku vzniku škody. Cieľom a zmyslom je odhalenie páchateľa, jeho potrestanie a prevencia. Správne súdnictvo nemožno vnímať ako občianskoprávne konanie.

20. Sťažovateľ zdôraznil, že zákon o diaľničnej známke je v časti správneho trestania postavený na objektívnej zodpovednosti, ktorej podstata spočíva v tom, že správny orgán neskúma subjektívnu stránku porušenia, ale len rozpor právneho stavu so skutočným stavom, ktorý bol na základe dokazovania jednoznačne preukázaný. Idea aplikačnej spravodlivosti, ktorú prezentuje správny súd, vedie k extrémnemu poňatiu práva bez prihliadnutí, kedy by výsledok aplikácie práva výslovne záležal iba na individuálnom a subjektívnom posúdení správneho orgánu alebo zložení orgánu súdnej moci. Toto by malo dopad na ústavný princíp predvídateľnosti práva. 21. Žalovaný poukázal na nejednotnosť a roztrieštenosť právnej úpravy správnych deliktov. Argumentoval, že na sankcionovanie správneho deliktu na úseku diaľničnej známky postačuje zavinenie z nedbanlivosti, pretože zákon výslovne neuvádza, že sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Avšak mieru zavinenia porušenia právnej povinnosti správny orgán zohľadňuje pri výške uloženej pokuty. Tu bola pokuta uložená v najnižšej zákonom možnej výške.

V danom prípade však správny orgán uložil žalobkyni pokutu za správny delikt podľa osobitného zákona na základe objektívnej zodpovednosti, nie za priestupok. 22. Žalovaný považuje za neprípustné, ak správny súd ako o ustálenej judikatúre hovorí o rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/34/2019 zo dňa 25.03.2020 či Rozhodnutí ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 122/2020 zo dňa 19.08.2020 v obdobných veciach. V čase rozhodovania žalovaného nebolo možné hovoriť o ustálenej judikatúre, do 08.01.2020 nebolo k dispozícii žiadne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a rozhodovanie krajských súdov bolo rôzne. Pokiaľ ide o rozhodnutia ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky, tieto sa v čase menili a súdy sa už v minulosti vyjadrili, že posudzovanie zákonnosti interného aktu ministerstva presahuje rámec a právny záber súdneho konania v danej veci. Navyše, pri rozhodnutie, ne ktoré odkazuje správny súd, bolo vydané oveľa neskôr, ako napadnuté rozhodnutie.

25. Na toto vyjadrenie reagoval žalovaný, s názorom žalobkyne sa nestotožnil a zotrval na svojej argumentácii.

26. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

SR. 28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

Na toto rozhodnutie kasačný súd podľa § 464 ods. 1 poukazuje a uvádza jeho prevzatú časť cit.: „21. V predmetnom prípade sa medzi sťažovateľom a žalovaným stal sporným výklad skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona o

Základy správneho práva trestného. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019, str. 21 - 22 a iné). Na to, aby mohlo dôjsť k sankcionovaniu konania osoby v rámci výkonu verejnej správy (administratívnej zodpovednosti) musia byť obligatórne a kumulatívne naplnené a preukázané štyri znaky vyvoditeľné zo skutkovej podstaty správneho deliktu - (i) objekt, (ii) objektívna stránka, (iii) subjekt a (iv) subjektívna stránka.

23. Takto vymedzený objekt skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke ústi aj do vymedzenia jeho objektívnej stránky. Sankcionuje totiž konanie prevádzkovateľa spočívajúce v porušení jeho povinnosti zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest konkrétnym vozidlom alebo konkrétnou jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.

Podľa právneho názoru kasačného súdu zo žiadneho ustanovenia zákona o diaľničnej známke nevyplýva, že by sa diaľničná známka viazala výslovne len na evidenčné číslo vozidla. Naopak, táto sa uhrádza za užívanie vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou, vzťahuje sa preto na konkrétne vozidlo alebo jazdnú súpravu, vo vzťahu ku ktorým bola zakúpená (§ 1 ods. 1 a § 2 ods. 1 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom do 30.júna 2019 a § 1 ods. 1 a § 2 ods. 1 a 2 zákona o diaľničnej známke v aktuálnom znení).

27. Pokiaľ žalovaný dôvodí, že vyššie uvedené závery kasačného súdu by spôsobovali nehospodárnosť a nákladnosť správneho konania spojenú so zvýšenou nákladnosťou budovania a udržiavania elektronického kontrolného systému úhrady diaľničnej známky, ani tento argument nepovažoval kasačný súd za relevantný a dôvodný. Kasačný súd

Pokiaľ však označený páchateľ správneho deliktu v ďalšom procesnom postupe (napr. pri podaní odporu) označí a predloží dôkazy nasvedčujúce tomu, že diaľničná známka k vozidlu bola v danom čase uhradená (i keď správne evidenčné číslo vozidla nebolo vedené v elektronickom systéme úhrady), príslušný orgán je povinný tieto skutočnosti prešetriť v súlade s princípom materiálnej pravdy (§ 16 zákona o diaľničnej známke v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní; ďalej len „Správny poriadok“). Správny orgán nemôže odmietať relevantné a pre konanie významné dôkazy predkladané účastníkom konania len z dôvodu, že spochybňujú ním zistený skutkový stav alebo s odkazom na nehospodárnosť a nákladnosť riadneho šetrenia či na deklarovaný záujem štátu na sankcionovaní dotknutej osoby. Kasačný súd tiež zdôrazňuje, že žiadne z ustanovení zákona o diaľničnej známke či Správneho poriadku nebráni účastníkovi konania preukázať identitu vozidla, vo vzťahu ku ktorému bola uhradená diaľničná známka, aj prostredníctvom čísla VIN a tým preukázať splnenie povinnosti úhrady diaľničnej známky k vozidlu za užívanie

. .) Skutkovú podstatu správneho deliktu teda upravuje § 10a ods. 1 zákona č. 488/ 2013 Z. z., pričom jej objektívna stránka je vyjadrená v § 4 ods. 2. Podstatou, ku ktorej smeruje objektívna stránka je, aby prevádzkovateľ vozidla pri užívaní vymedzeného úseku ciest, uhradil diaľničnú známku. Jej súčasťou však nie je povinnosť týkajúca sa kvalifikovaného poskytnutia EČV. To znamená, že zákon č. 488/2013 Z. z. sankcionuje resp. považuje za správny delikt také omisívne konanie, akým je neuhradenie diaľničnej známky prevádzkovateľom vozidla pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom a teda nie nesprávne zadanie údajov (napr. EČV) o vozidle(.

neexistuje a teda logicky nemôže využívať diaľnicu, možno konštatovať, že žalobkyňa si splnila povinnosť úhrady pre vozidlo, ktoré diaľnicu reálne využíva a teda v dobrej viere mohla využívať svoje vozidlo so správnym EČV (líšiacim sa len v jedinej číslici) na diaľnici v domnení, že má naň zakúpenú diaľničnú známku.“

Pokiaľ preto má dôjsť k ich aplikácií alebo odvolávaniu sa na ne, musia byť buď predmetom dokazovania (a teda obsiahnuté v administratívnom alebo súdnom spise) alebo musia byť posúdené ako všeobecne známa skutočnosť či skutočnosť známa príslušným orgánom z vlastnej činnosti (§ 122 SSP a § 32 ods. 2 Správneho poriadku). Skutočnosť zakladajúca ich zohľadnenie by však nepochybne mala byť zachytená v odôvodnení rozhodnutia žalovaného ako aj napádaného rozsudku správneho súdu.

V. Záver

V Bratislave dňa 28. júla 2022