1Asan/19/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Peter Tar, podnikajúceho pod obchodným menom Peter Tar TAROSS, Moldava nad Bodvou, Severná 991/12, IČO: 32703279, právne zastúpený: Ing. Mgr. Ján Folvarský, advokát, Československej armády 17, Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/ 5740, O-545/2018 z 6. decembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/33/2019-73 z 2. júla 2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva . Kasačnej sťažnosti sa odkladný účinok nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a súdneho konania

Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca Peter Tar, podnikajúci pod obchodným menom Peter Tar TAROSS (ďalej aj len „žalobca“ alebo „sťažovateľ“) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/ 5740, O-545/2018 zo 6. decembra 2018 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice (ďalej aj len „prvostupňový orgán“) č. 15/18/S z 8. augusta 2018 (ďalej aj len „prvostupňové rozhdonutie“).

podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „vyhláška č. 147/2013 Z.z.“).

a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, začal práce na stavenisku „GO strechy nad PS 506-606 budovy Spekáme“ v areáli U. S. Steel Košice, s.r.o., Vstupný areál U. S. Steel, Košice, divízny závod Vysoké pece - aglomerácia (ďalej aj len ,,areál U. S. Steel“), bez náležitého zabezpečenia pracoviska, konkrétne bez toho, aby boli zo strany zhotoviteľa vykonané bezpečnostné opatrenia uvedené v PBP č. 43/2016 z 05. decembra 2016 (postup dodržiavania bezpečnosti pri práci zo dňa 05.12.2016 pre opravu strechy na PS 506-606 budovy Spekáme - divízny závod Vysoké pece), t.j. pred začatím prác a pred nástupom pracovníkov na vyššie uvedené pracovisko nebol zhodnotený stav komunikačných zón na streche, neboli zrealizované potrebné bezpečnostné opatrenia - nebezpečné miesta neboli zabezpečené proti prepadnutiu.

2. Krajský súd uviedol, že vo veci sa uskutočnilo pojednávanie 18. júna 2020, na ktorom sa žalobca a ani jeho právny zástupca nezúčastnil, pričom právny zástupca žalobcu doručil správnemu súdu list, v ktorom žiadal o odročenie pojednávania a ospravedlnenie neúčasti žalobcu ako aj jeho zástupcu z dôvodu, že žalobca sa nachádza pracovne v Rakúsku a nesúhlasí s tým, aby sa konalo pojednávanie v jeho neprítomnosti. K tomu krajský súd uviedol, že z obsahu listu nevyplýval žiaden dôvod neprítomnosti zástupcu žalobcu na nariadenom pojednávaní, keď je z obsahu splnomocnenia z 27. februára 2018 (č.l. 9) zrejmé, že žalobca splnomocnil svojim zastupovaním právneho zástupcu v celom súdnom konaní v tejto veci.

neospravedlnil.

4. Krajský súd poukázal na obsah administratívneho spisu, z ktorého zistil, že prvostupňový orgán do Protokolu č.: IKO-18-33-2.2/P-J2-17 zo dňa 31. decembra 2017 (ďalej aj len ,,protokol“) zhrnul zistenia o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, ku ktorému došlo 3. marca 2017 o 11:40 hod., pri ktorom utrpel poškodený zamestnanec rozsiahle poranenia tým, že prepadol cez prelomený pôvodný strešný panel.

bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, lebo v čase pracovného úrazu, dňa 03.03.2017, pri svojej práci na stavenisku „GO strechy nad PS 506-606 budovy Spekárne“ nepoužíval určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky proti pádu. V čase úrazu bol poškodený J. O. vybavený osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami proti pádu, ale pri práci na streche- pri prenášaní bremena sa odistil - odopol od horizontálneho istiaceho systému. b) zo strany zamestnávateľa poškodeného: Zamestnávateľ, Peter Tar TAROSS, začal s prácami na stavenisku „GO strechy nad PS 506-606 budovy Spekárne“ bez toho, aby boli zo strany zhotoviteľa - spoločnosti STAVADAN a.s. Prešov vykonané bezpečnostné opatrenia uvedené v PBP č. 43/2016 zo dňa 05.12.2016 (postup dodržiavania bezpečnosti pri práci) t.j. pred začatím prác a pred nástupom pracovníkov na jednotlivé pracoviská nebol zhodnotený stav komunikačných zón na streche, nezrealizovali sa potrebné bezpečnostné opatrenia, prípadné nebezpečné miesta neboli zabezpečené proti prepadnutiu v súlade s ustanoveniami § 14 ods. 3 príloha č. 6 bod 8.5 vyhlášky Ministerstva

platnom znení. Následkom toho, že zamestnanci Petra Tara TAROSS dňa 03.03.2017 pracovali na streche bez toho, aby boli zabezpečení proti prepadnutiu cez strešnú konštrukciu v súlade s ustanoveniami §14 ods. 3 príloha č. 6 bod 8.5 vyhlášky Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z.z., v platnom znení, došlo k prepadnutiu cez strešnú konštrukciu jedného z nich - J. O.. Zamestnávateľ Peter Tar TAROSS porušil ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v platnom znení. Uvedený stav je v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1 písm. a/ a § 6 ods.7 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

Táto povinnosť vyplývala žalobcovi z § 6 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 18 ods. 3 zákona o BOZP ako aj § 14 ods. 3 vyhlášky č. 147/2013 Z.z, ktorý odkazuje na prílohu č. 6 bod 8.5 cit. vyhlášky. K tomu ďalej uviedol, že zo strany zamestnancov žalobcu tak boli na predmetnom pracovisku v čase úrazu vykonávané práce aj napriek tomu, že toto nebolo náležite zabezpečené, pretože aj keď bol inštalovaný horizontálny istiaci systém, ako aj dvojtyčové zábradlia z oboch strán strechy a lešenie z jednej strany strechy Spekárne, zo strany zhotoviteľa neboli vykonané bezpečnostné opatrenia uvedené v PBP č. 43/2016 z 5. decembra (postup dodržiavania bezpečnosti pri práci pre uvedenú stavbu), t.j. nebol zhodnotený pred nástupom pracovníkov na stavbu stav komunikačných zón na streche, a neboli ani zrealizované potrebné bezpečnostné opatrenia - nebezpečné miesta neboli zabezpečené proti prepadnutiu. Krajský súd poukázal na to, že v priebehu správneho konania bolo zistené, že úraz poškodeného zamestnanca sa stal v čase, keď zamestnanci žalobcu presúvali odobratý panel na miesto uloženia na streche a boli odopnutí od horizontálneho istiaceho systému (HIS).

. . miesto pod prácami vo výškach bolo zabezpečené, že pri práci, napr. deň pred úrazom ich videl aj p. W., aj G. W. z U.S_ Steel, s.r.o., aj p. Tar, ktorí videli ako sme demontáž škrupinových panelov vykonávali a nemali pripomienky“. 6.

osôb. Krajský súd poukázal aj na znalecké dokazovanie nariadené pre potreby trestného konania - znalecký posudok č. 2/2017 znalca Ing. X. V., ktorým sa podrobne zaoberal aj žalovaný a z výsledkov ktorého vyplýva, že stavbyvedúci N.. W. so zástupcom objednávateľa Petrom Tarom nezhodnotili stav komunikačných zón na streche a v prípade nebezpečných miest tieto miesta výrazne neoznačili a nezabezpečili proti prepadnutiu osôb, kedy znalec dospel k záveru, že: „Pri takomto poškodení strechy, aká bola v tomto prípade, kde sa stopercentne nedá vzhľadom na rôzny stupeň poškodenia stropných panelov určiť ich nosnosť, bolo vhodné zvoliť iný postup prác napr. debnenie z lešenia pod strechou.“ a v závere vyhodnotil, že pracovný úraz nevznikol len v priamej súvislosti s porušením povinnosti poškodeného zamestnanca, ale aj v priamej súvislosti s porušením povinnosti zo strany žalobcu, ako aj zo strany spoločnosti STAVADAN, a. s.

prepadnutiu. 7. K námietke, že žalobca sa domáhal nariadenia ústneho pojednávania v rámci administratívneho konania, na ktorom by podľa jeho názoru malo dôjsť k doplneniu dokazovania priamymi svedkami pracovného úrazu ako aj všetkých zamestnancov nachádzajúcich sa v čase vzniku pracovného úrazu na pracovisku krajský súd poukázal najmä na § 21 ods. 1 prvá veta správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak

aj potvrdili. Za daného dôkazného stavu, podľa krajského súdu nemožno správnym orgánom vytknúť v rámci procesnoprávnej úvahy o možnosti nariadenia ústneho pojednávania záver o jeho nepotrebnosti, dôkaznej nadbytočnosti, a teda takom dôkaznom postupe, ktorý nemôže mať právny potenciál pre zmenu dovtedajších dôkazných záverov.

2 protokolu. Zároveň krajský súd zdôraznil, že zodpovednosť zamestnávateľa poškodeného za správny delikt je objektívna, čo v praxi znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný za porušenie zákona tým, že došlo k porušeniu zákonných povinností a to bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie a správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti, nie zavinenie.

K námietke, ktorej obsahom bolo poukázanie na § 196 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce krajský súd konštatoval, že tieto ustanovenia upravujú zodpovednostný vzťah zamestnávateľa voči zamestnancovi v súkromnoprávnej rovine a nie zodpovednosť subjektu verejného práva vo vzťahu k štátu a v tomto prípade sú teda neaplikovateľné.

represívnu, ako aj preventívnu funkciu. Vzhľadom na takto stanovenú výšku pokuty na dolnej hranici zákonnej sadzby, v konaní pred súdom neprichádzal do úvahy návrh žalobcu na jej sankčnú moderáciu v zmysle § 198 ods. l SSP.

10. Žalobca ako sťažovateľ zastúpený advokátom podal včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania. Súčasne navrhol priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok. V súvislosti s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP namietal, že krajský súd vykonal pojednávanie bez účasti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu napriek tomu, že sťažovateľ a aj jeho právny zástupca riadne vopred ospravedlnili svoju neúčasť. Podľa sťažovateľa krajský súd nesprávne aplikoval § 114 SSP a dôvod, že sťažovateľ sa v čase pojednávania nachádzal pracovne v Rakúsku, bol dostatočný a ospravedlňujúci. V súvislosti s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP poukázal na zistenia krajského súdu z administratívneho spisu a jeho závery a namietal, že krajský súd a správne orgány vychádzali z nesprávne resp. neúplne zisteného skutkového stavu, ktorý bol stanovený len protokolom.

pracovného úrazu. Podľa sťažovateľa sa krajský súd dostatočne nezameral na zistenie, či v rozhodný deň boli na streche vytvorené bezpečnostné komunikácie, resp. či o nich zamestnanci boli poučení, či bolo miesto kde sa vykonávali práce zabezpečené proti prepadnutiu a ako. Podľa sťažovateľa svedecké výpovede v trestnom konaní vyvracajú resp. spochybňujú záver v protokole časti G, písm. b/, bod 2 v nadväznosti na časť D. Záver krajského súdu, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa sťažovateľ dopustil porušenia právnych predpisov, podľa sťažovateľa nemá oporu vo výsledkoch vyšetrovania v trestnom konaní.

paneli. Namietal, že krajský súd nevzal do úvahy zásadné porušenie povinnosti zo strany zamestnancov, ktorí keď zistili, že ich pri práci istenie obmedzuje a spomaľuje výkon ich práce, mali o tom neodkladne informovať vedúceho pracovnej skupiny a riešiť to spoločne s ním a nie sa odopínať od istenia a ohrozovať sa tak na živote. Namietal, že krajský súd opomenul, že PBP č. 43/2016 z 5. decembra 2016, vypracovaného v zmysle § 14 ods. 3 príloha č. 6 bod 8.5 vyhlášky č. 147/2013 Z.z., výslovne neustanovuje ako, v akom rozsahu a čím sa má zabezpečiť prepadnutie strešného plášťa a keď cit. vyhláška demonštratívne uvádza spôsoby tak nevylučuje ani použitie iného spôsobu, akým bolo v prejednávanej veci využitie tzv. fošní.

pádu. Podľa sťažovateľa údajné porušenie jeho povinností priamo nesúvisí so vznikom pracovného úrazu. Sťažovateľ ďalej namietal, že nebolo preukázané, že by mal vedomosť o práci poškodeného bez istenia a navrhol, aby podľa § 192 SSP bola znížená sankcia, keďže táto je pre neho v stanovenej výške likvidačná.

práci. 14. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým rozsudkom krajského súdu, uviedol v zásade svoju predchádzajúcu argumentáciu a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že správne orgány vychádzali zo všetkých relevantných dôkazov získaných v priebehu šetrenia pracovného úrazu i návrhov sťažovateľa a pri ich vyhodnocovaní dodržiavali zásady dokazovania. Nestotožnil sa s námietkou, že jedinou priamou príčinou vzniku pracovného úrazu bolo, že sa poškodený zamestnanec vedome odistil od HIS, pričom uviedol, že istenie nebolo postačujúce k čomu poukázal aj na vyjadrenia zamestnancov, ktorí konštatovali faktickú nemožnosť vykonávania predmetnej časti práce v prípade istenia sa. Poukázal aj na vyjadrenie zamestnanca, podľa ktorého sťažovateľ videl tento spôsob vykonávania práce (a teda odistenie sa) a nemal k nemu pripomienky.

III. Posúdenie kasačného súdu

V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

16. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia.

18. Podľa § 18 ods. 3 zák.č_ 124/2006 Z.z., zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné a iné práce pre iné fyzické osoby a právnické osoby sú povinní dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené.

20. Podľa prílohy č. 6 bodu 8.5 vyhlášky č. 147/2013 Z.z. zabezpečenie proti prepadnutiu, najmä pracovnou podlahou, komunikačnou podlahou alebo pokrývačským rebríkom, sa musí vykonať na všetkých strešných plášťoch, kde pôdorysná vzdialenosť medzi latami alebo inými nosnými prvkami strešnej konštrukcie je viac ako 0,25 m alebo nie je zaručené, že jednotlivé strešné prvky sú preukázateľne bezpečné proti prelomeniu zaťažením osobou vykonávajúcou stavebné práce alebo nie je toto zaťaženie vhodne rozložené pomocnou konštrukciou.

Kasačný súd uvádza, že § 18 ods. 3 zákona o BOZP ustanovuje, že montážne, opravárenské, stavebné a iné práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené. Povinnosť sa ukladá, ak ide o pracovisko v pôsobnosti fyzickej alebo právnickej osoby, na ktorom sa budú dodávateľským spôsobom vykonávať práce citované v ustanovení, pričom dôležitou je skutočnosť, že práce sa majú začínať až vtedy, keď pracovisko zodpovedá požiadavkám na zaistenie BOZP. Táto požiadavka sa vzťahuje tak na objednávateľa prác, ako aj na dodávateľa prác (v tomto prípade sťažovateľ) a implicitne z nej vyplýva aj povinnosť pracovisko zhodnotiť z hľadiska akceptovania predpisov na zaistenie BOZP.

24. Vychádzajúc zo skutkových okolností, resp. zistení správnych orgánov sťažovateľ ako zamestnávateľ poškodeného zamestnanca a zároveň dodávateľ stavebných prác pred začatím výkonu prác a pred nástupom pracovníkov na jednotlivé pracoviská nezhodnotil stav komunikačných zón na streche, nezrealizovali sa potrebné bezpečnostné opatrenia a neboli vyznačené bezpečné komunikačné trasy resp. neboli proti prepadnutiu zabezpečené prípadné nebezpečné miesta napriek tomu, že táto povinnosť vyplývala sťažovateľovi z § 6 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 18 ods. 3 zákona o BOZP ako aj § 14 ods. 3 vyhlášky č. 147/2013 Z.z., ktorý odkazuje na prílohu č. 6 bod 8.5 cit. vyhlášky. Uvedené porušenie zreteľne vyplynulo zo skutkových okolností spočívajúcich v tom, že pod poškodeným zamestnancom sa prelomil panel, ktorý už v čase vykonávania prác bol v zlom technickom stave, čo preukazuje aj odborný posudok č. 63 RK/2016-VP o technickom stave stavebných konštrukcií zo dňa 14. novembra 2016 a poškodený zamestnanec prepadol do hĺbky.

26. V nadväznosti na uvedené kasačný súd ďalej uvádza, že samotné odistenie sa zamestnancov, vrátane poškodeného zamestnanca, bolo neštandardným a nebezpečným pracovným postupom, o ktorom mal podľa výpovede jedného zo zamestnancov, zadokumentovanej v zápisnici o podaní informácie z 7. marca 2017, sťažovateľ vedomosť a k tomu kasačný súd poukazuje na § 9 zákona o BOZP, v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný sústavne kontrolovať dodržiavanie bezpečnostných predpisov, najmä je povinný vykonávať potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

27. K otázke prípadnej liberácie kasačný súd naviac dáva do pozornosti aj skutočnosť, že podľa judikatúry kasačného súdu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Sžo/130/2008 z 1. júla 2010) pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. správny súd nemôže prihliadať na námietky žalobcu o zbavení sa objektívnej zodpovednosti za pracovný úraz s odkazom na ustanovenie § 196 Zákonníka práce.

jej objasneniu. Ustanovenie § 21 ods. 1 správneho poriadku teda dáva správnemu orgánu možnosť zvážiť (ak osobitný zákon neustanovuje povinnosť nariadiť ústne pojednávanie) či k prejednaniu veci s ohľadom na jej povahu je potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Ústne pojednávanie sa vo všeobecnosti v správnom konaní na rozdiel od súdneho konania nevyžaduje. Ústne pojednávanie správny orgán nariaďuje len v prípadoch, ak to vzhľadom na povahu prejednávaného prípadu považuje za potrebné za účelom zistenia a objasnenia skutkového stavu veci. Na ústnom pojednávaní možno vykonať aj niektoré dôkazy. Ústne pojednávanie vo veci môže nariadiť prvostupňový aj druhostupňový správny orgán, čo však v danom prípade správne orgány neurobili, avšak s ohľadom na získané dôkazy a zistenia obsiahnuté najmä v protokole, či zápisnici o podaní informácie z 07. marca 2017 možno konštatovať, že situácia resp. povaha veci si to nevyžadovala.

K uvedenému kasačný súd poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu vo vzťahu k požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti Portugalsku rozhodnutie z 25. apríla 2002, č. sťažnosti 64336/01).

Správne orgány sa dostatočne zaoberali vyhodnotením všetkých rozhodujúcich kritérií pre určenie výšky pokuty v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, ktorá je na dolnej hranici zákonného rozpätia. Pri určení výšky pokuty bola správne využitá absorpčná zásada, bola zohľadnená tak dĺžka trvania protiprávneho stavu, veľkosť zamestnávateľa, ako aj skutočnosť, že u tohto zamestnávateľa ide o prvý takýto správny delikt.

V posudzovanom prípade nie je aplikovateľná peňažná moderácia podľa ustanovenia § 192 SSP na ktoré poukazuje sťažovateľ, ktorej účelom je znížiť výšku peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody, ktoré boli priznané napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy a nie zníženie výšky udelenej sankcie, čo je účelom sankčnej moderácie. 31.

32. Kasačný súd pri rozhodovaní o podanej sťažnosti ustálil, že kľúčovými dôvodmi pre jeho rozhodnutie vo veci samej boli tie právne a skutkové okolnosti, ktoré sú podrobne hodnotené zo strany kasačného súdu v texte tohto odôvodnenia. Kasačný súd sa v ostatnom stotožňuje s posúdením krajského súdu v napadnutom rozsudku a konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými relevantnými námietkami, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil.

Kasačný súd preto v nadväznosti na uvedené konštatuje, že námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, ani rozhodnutí správnych orgánov a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné.

34. V súlade s princípom hospodárnosti konania vyjadrenom v § 5 ods. 7 SSP kasačný súd rozhodol jedným rozhodnutím o podanej kasačnej sťažnosti a aj návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, ktorý nepriznal, keďže nezistil resp. nemal za preukázané v danej veci procesné dôvody na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle § 447 ods.1 SSP.

V Bratislave dňa 26. apríla 2022