1Asan/20/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: S.. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, S., proti žalovanému (sťažovateľ): Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Michalovciach, Jána Hollého 46, Michalovce, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: ORPZ-MI- PK-4-003/2017 zo dňa 02.11.2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/28/2018-85 zo dňa 03.03.2021, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to v súvislosti so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktoré korešpondujú so žalobcovými námietkami uvedenými v jeho žalobe. Išlo o námietku nesprávneho postupu správnych orgánov v súvislosti s nedostatočne zisteným skutkovým stavom podľa § 191 ods. 1 písmeno e/ zákona č. 162/

článku 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. 3. Pokiaľ išlo o námietku žalobcu vo vzťahu k postupu oboch správnych orgánov, ktorých odôvodnenia sú zmätočné a zavádzajúce, tu mal správny súd po preskúmaní administratívneho spisu za to, že tak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného v rozpore so zákonnými náležitosťami uvedenými v ustanovení § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. neobsahuje úplný výpočet skutočností, ktoré boli podkladom tak pre rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj pre rozhodnutie žalovaného, ani to, akými úvahami sa spravovali správne orgány pri hodnotení všetkých skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a prečo práve takto vyhodnotené dôkazy, ktoré správne orgány zobrali za základ svojho rozhodnutia podriadili príslušným konkrétnym ustanoveniam právneho predpisu, na ktorý poukazujú a z tohto dôvodu sú nepreskúmateľné.

Správny súd mal za to, že z odôvodnení oboch rozhodnutí vôbec nebolo zrejmé, ako sa správne orgány vysporiadali s argumentáciou žalobcu uvedenou jednak v jeho vyjadrení k začatiu disciplinárneho konania zo dňa 31.08.2017 a jednak s jeho argumentáciou a s návrhmi uvedenými v odvolaní. Na túto skutočnosť poukazovala aj Poradná komisia riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach vo svojej Zápisnici zo dňa 24.10.2017, keď uviedla, že: „tvrdenie S.. E. je strohé, rozporuplné, nepostačujúce za okolnosti, keď existuje aj kópia knihy ceniny, kde je J.. S.. E. tiež poverený jej vedením.

6. Tento nedostatok podľa názoru krajského súdu však nebol odstránený ani v odvolacom konaní. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa žalovaný absolútne žiadnou argumentáciou nevysporiadal so stanoviskom poradnej komisie, ktorá sa vzhľadom na jej zistenia nestotožnila s tým, že ide o disciplinárne previnenie, za ktoré je potrebné uložiť písomné pokarhanie a teda aj týmto procesným pochybením založil nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia a porušil právo žalobcu na spravodlivé konanie zaručené mu Ústavou SR. Tvrdenie žalovaného, že nemusí tento svoj názor odôvodniť, ako to uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe z dôvodu, že takáto povinnosť mu zo žiadneho ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. nevyplýva, nepovažoval krajský súd za správne. Poukázal na ustanovenie § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré hovorí o tom, že jednak v odôvodnení rozhodnutia má správny orgán uviesť svoju správnu úvahu, ktorou sa spravoval pri rozhodovaní a jednak má uviesť aj skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Táto dikcia zákona však neznamená, že je povinný uviesť len tie skutočnosti, ktoré bral do úvahy, keď vyslovil záver

7. Správny súd v tejto súvislosti poukázal aj na to, že správny orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.). Vychádzajúc zo zisteného mal správny súd za to, že v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa absentovala úvaha správneho orgánu (tak prvostupňového, ako aj žalovaného) o tom, ako sa vysporiadal s tvrdením žalobcu ohľadom vykonávania jeho zápisov do Knihy cenností z dôvodu zastupiteľnosti, vzhľadom na listinné dôkazy zabezpečené do konania, čo správnemu orgánu prvého stupňa vytkla v odvolacom konaní aj poradná komisia a taktiež v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa absentuje aj jeho úvaha ohľadom vysporiadania sa s tvrdením žalobcu vo vzťahu k zistenému nedostatku neodvedenia hotovosti policajtom K.. K. I., na základe čoho dospel krajský súd k správnemu záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu pre nedostatok dôvodov. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd uzavrel, že takýmto procesným postupom tak

8. Krajský súd sa v konaní stotožnil aj s druhou námietkou žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorá úzko súvisí s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutí, nakoľko to, či bol skutočný stav zistený úplne a správne, musí vyplývať z odôvodnenia

Z administratívneho spisu bolo zrejmé a nesporné, že žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným kontrolou. Po oboznámení sa s administratívnym spisom a s oboma rozhodnutiami mal krajský súd za to a stotožnil sa so žalobnou námietkou žalobcu, že tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný v zmysle ust. § 233 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. nedostatočne zistil skutočný stav vo vzťahu oprávnenosti zápisov žalobcu a v nadväznosti na to otázku kontroly zápisov v Knihe cenín za situácie, keď žalobca tvrdil, že tieto zápisy viedol iba vtedy, ak nebol prítomný J.. S.. S. E., prípadne J.. G. a keď existuje aj kópia knihy cenností, čo správnemu orgánu prvého stupňa vytkla aj poradná komisia riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach. Zároveň sa stotožnil aj s námietkou žalobcu ohľadom toho, že bol nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k založeniu zodpovednosti žalobcu za nedovedenie hotovosti vzhľadom na samotnú dikciu článku 10 ods. 2 Nariadenia, ktoré hovorí o povinnostiach policajta. Toto nedostatočné zistenie skutkového stavu veci sa

9. Vychádzajúc z uvedeného správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušil. Súd však nevracal žalovanému a prvostupňovému správnemu orgánu vec na nové konanie a rozhodnutie a to vzhľadom na ustanovenie § 61 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého: „Po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia sa disciplinárne opatrenie zahladzuje a policajt sa posudzuje, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené“. V tomto prípade už došlo ex lege k zahladeniu disciplinárneho opatrenia žalovaného, a to uplynutím dňa 03.11.2018 (t.j. 1 rok po právoplatnosti rozhodnutia - rozhodnutie právneho orgánu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2017) a na žalobcu sa hľadí, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené. To však nemení nič na tom, že súd vzhľadom na procesné pochybenie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa tak, ako to uviedol vyššie zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov, ktorými bolo porušené subjektívne právo žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy, nakoľko mal za to, že zahladenie disciplinárneho odsúdenia ex lege neznamená zrušenie rozhodnutia o disciplinárnom opatrení pre jeho nezákonnosť. 10. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu, správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

V kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku obmedzil iba na stotožnenie sa s námietkami žalobcu. Nevysporiadal sa najmä s argumentáciou, že ak žalobcovi nebolo vystavené zverenie, z ktorého by vyplývala zodpovednosť za príjem, výdaj a vyúčtovanie pokutových blokov a vyúčtovanie finančných prostriedkov za pokutové bloky nebol oprávnený akokoľvek manipulovať s pokutovými blokmi a finančnou hotovosťou, ani vykonávať záznamy v Knihe cenností, a práve z tohto dôvodu na námietky týkajúce sa opodstatnenosti jeho záznamov v Knihe cenností sťažovateľ neprihliadal. Sťažovateľ bol presvedčený, že týmto postupom krajského súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, pričom krajský súd nielenže argumenty sťažovateľa vo vyjadrení k žalobe nekonfrontoval s námietkami žalobcu, ale niektoré dokonca ani neuviedol v rozsudku.

14. Sťažovateľ ďalej namietal odklon od rozhodovacej praxe vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/31/2011 zo dňa 18.04.2012, podľa ktorého poradná komisia nemá rozhodovaciu právomoc, má iba poradný charakter a správny orgán príslušný o veci rozhodnúť, resp. orgán, ktorým bola zriadená, nie je jej rozhodnutím viazaný. Na rozdiel od

Nevysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie neodôvodnil. 17. Vo vzťahu ku Knihe cenností žalobca uviedol, že bol oprávnený ju viesť na základe čl. 10 ods. 4 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ a žiadne ďalšie splnomocnenie alebo zverenie nepotreboval.

Podľa názoru žalobcu oprávnený orgán mal v prvom rade zisťovať a určiť osobu zodpovednú za nedostatok zistený kontrolným orgánom. Keď kontrolou bolo zistené, že žalobca vedie Knihu cenností, tak kontrolu príjmu a výdaja pokutových blokov a blokov na pokutu mal vykonávať jeho nadriadený, v danom prípade riaditeľ odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach. Ten kontrolu nevykonával, čím postupoval v rozpore s predpisom a mal byť označený za osobu zodpovednú za tento nedostatok.

V tejto súvislosti tiež konštatoval, že tak sťažovateľ, ako aj prvostupňový a odvolací orgán mal uviesť úvahy, ktorými sa pri hodnotení dôkazov riadil a aj úvahy, prečo tie ktoré dôkazy nepovažoval za relevantné a potrebné. 21.

III. Konanie pred kasačným súdom

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

25. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Disciplinárnym rozkazom Riaditeľa odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva policajného zboru v Michalovciach č. 2 zo dňa 06.09.2017 bolo žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písmeno a/ zákona č. 73/1998 Z.z. uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že konal v rozpore s Nariadením prezidenta policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore v platnom znení, lebo knihu cenností evidenčné číslo 2/2014, určenú na príjem a výdaj blokov na pokutu nielen kontroloval, ale aj viedol, čo je v rozpore s čl. 10 ods. 2 uvedeného Nariadenia. Zároveň nedostatočne vykonával kontrolu stavu pokutových blokov u podriadeného policajta (K.. K. I.), u ktorého nebol vykonaný odvod hotovosti za pokutové bloky v rozsahu minimálne 80% raz za mesiac tak, ako je uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedeného nariadenia. Týmto svojim konaním porušil základné povinnosti nadriadeného uvedené v § 49 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z.

27. V rámci odvolacieho konania bolo žalovaným posúdené napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu, bol preskúmaný súvisiaci spisový materiál a na základe zistených skutočností sa dospelo k záveru že odvolanie je potrebné zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

28. Podľa § 49 písmeno a) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia nadriadený je povinný riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených

31. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a/ až c/. 32. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. 33.

35. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

hodnotenia. Ak disciplinárne opatrenie zákazu činnosti bolo uložené na dobu dlhšiu ako jeden rok, zahladzuje sa jeho vykonaním. 37. Podľa článku 10 ods. 2 Nariadenia Prezidenta Policajného zboru o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore zo dňa 22. apríla 2002, ktoré bolo uverejnené v Zbierke nariadení Prezidenta Policajného zboru v čiastke č. 7/2002 peniaze za pokuty, v čiastke zodpovedajúcej minimálne 80% uložených pokút, odovzdáva policajt svojmu priamemu nadriadenému alebo ním poverenému policajtovi minimálne raz za mesiac.

38. Podľa článku 10 ods. 4 Nariadenia Prezidenta Policajného zboru o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore zo dňa 22. apríla 2002, ktoré bolo uverejnené v Zbierke nariadení Prezidenta Policajného zboru v čiastke č. 7/2002 príjem a výdaj pokutových blokov a blokov na pokutu policajtovi sa eviduje v knihe cenností, ktorú vedie priamy nadriadený alebo ním poverený policajt. Kontrolu príjmu a výdaja pokutových blokov a blokov na pokutu vykonáva riaditeľ, veliteľ alebo vedúci útvaru Policajného zboru minimálne raz mesačne, o čom vykonáva zápis do knihy cenností.

39. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Košiciach po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho i súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu. 40.

Každé protiprávne konanie, ktoré napĺňa znaky disciplinárneho previnenia, je potrebné skúmať aj z materiálneho hľadiska, pričom v tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na ustanovenie § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/ 3767009/1/ASPI%253A/73/1998 Z.z.> (materiálny korektív).

42. Podľa názoru kasačného súdu orgány verejnej správy dostatočne a presvedčivo nezdôvodnili závažnosť porušenia povinnosti žalobcu z hľadiska kritérií uvedených v citovanom ustanovení. § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 <https://www.aspi.sk/products/lawText/ 4/3767009/1/ASPI%253A/73/1998 Z.z.%252352.2> Z.z.

43. Obe preskúmavané rozhodnutia tak aj podľa názoru kasačného súdu nezodpovedajú kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť spôsobilé na to, aby účastník konania (žalobca) mal možnosť účinne sa brániť proti jednoznačne a určito vyjadreným právnym záverom konajúcich orgánov, inak rozhodnutie ako celok nie je spôsobilé na prieskum zákonnosti v rámci ústavou garantovaného základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 Ústavy <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/3767009/1/ASPI%253A/460/1992 Zb.%2523%25C8l/.46> SR).

45. Je nesporné, že v podmienkach štátnej služby príslušníkov Policajného zboru možno disciplinárne opatrenie uložiť iba v prípade, ak sa preukáže, že policajt spáchal disciplinárne previnenie, pričom v zmysle § 54 citovaného zákona <https://www.aspi.sk/products/lawText/ 4/3767009/1/ASPI%253A/346/2005 Z.z.%252354> je to možné iba v prípadoch, kedy na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, nepostačuje uloženie výčitky.

Podľa ust. § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 48. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP).

V Bratislave dňa 2. februára 2022