1Asan/21/2021

1. Okresný úrad Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ako správny orgán prvého stupňa, rozhodnutím č. OU-KE-OCDPK-2018/037516 z 20.12.2018 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi ako prevádzkovateľovi motorového vozidla EČV T. pokutu vo výške 150,- Eur za spáchanie správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o diaľničnej známke“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 15.11.2016 v čase o 10:47:00 hod. užíval vymedzený úsek cesty D1, 366,9 km, smer PP motorovým vozidlom do 3,5 ton, kategórie M1, značky ŠKODA OCTAVIA 1U identifikačné číslo vozidla VIN: P. s evidenčným číslom T. bez úhrady diaľničnej známky.

3. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej „správny súd“ alebo „krajský súd“) a navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci sťažovateľovi na ďalšie konanie. Tvrdil, že diaľničná známka pre ním označené motorové vozidlo bola v rozhodnom čase uhradená a teda povinnosť, z porušenia ktorej je voči nemu vedené správne trestanie, neporušil. Platnosť diaľničnej známky je podľa žalobcu daná výlučne ustanovením § 3 zákona o diaľničnej známke, a teda vznik a trvanie oprávnenia užívať vymedzené úseky ciest sa spája výhradne so zakúpením diaľničnej známky a práva vyplývajúce z úhrady diaľničnej známky sa vzťahujú výlučne k vozidlu ako takému, pre ktoré bola diaľničná známka zakúpená. Zmena prevádzkovateľa evidenčného čísla alebo iného údaju v evidencii úhrad nemá žiaden vplyv na platnosť zakúpenej diaľničnej známky. Pokiaľ teda bola diaľničná známka pre predmetné vozidlo v rozhodnom čase zakúpená a platná, žalobca sa nemohol dopustiť správneho deliktu podľa § 10a zákona o diaľničnej známke. Podľa žalobcu je proces zmien v evidencii úhrad upravený výlučne všeobecnými obchodnými podmienkami poskytovateľa služby a príslušnými súkromnoprávnymi predpismi a preto nie je teda možné, aby v dôsledku nedodržania povinností v nich obsiahnutých bol sankcionovaný za správny delikt. 4. Krajský súd preskúmavané rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že vo veci konajúce správne orgány sa pri posudzovaní predmetnej veci nezaoberali vyhodnotením materiálnej stránky spáchaného správneho deliktu, a teda predmetnú vec nesprávne právne posúdili. V tejto súvislosti sa žalovaný podľa názoru krajského súdu nedostatočne vysporiadal s obsahom argumentácie sťažovateľa v podanom odvolaní, kde namietal, že motorové vozidlo, s ktorým sa v inkriminovanom čase pohyboval na spoplatnenom úseku diaľnice, malo evidovanú úhradu diaľničnej známky na celý kalendárny rok 2016. 5. Výrok o zrušení preskúmavaného rozhodnutia teda krajský súd postavil na absencii skúmania materiálnych dôvodov pre záver porušení povinnosti podľa § 10a ods. 2 zákona o diaľničnej známke. Zaujal názor, že hoci posudzované konanie žalobcu ako prevádzkovateľa motorového vozidla formálne naplnilo skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., je tiež potrebné mať na zreteli, či ide o také konanie žalobcu, ktoré je s ohľadom na okolnosti prípadu spoločensky neprijateľné. Zdôraznil, že čisto formálne poňatie posudzovaného konania sťažovateľom by mohlo viesť k neprimeranej tvrdosti a v konečnom dôsledku k nespravodlivosti v postihu žalobcu. Tým by nebol naplnený účel správneho trestania a dochádzalo by aj k znižovaniu autority správnych orgánov.

A/ 6. Žalovaný (sťažovateľ) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. 7. Sťažovateľ v sťažnostných bodoch uviedol, že: - nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností a dôkazov dospel krajský súd k svojim záverom a vytýkal krajskému súdu stotožnenie sa s argumentmi žalobcu bez toho, aby svoje závery podporil právnou a logickou argumentáciou, - krajský súd podľa sťažovateľa ústavne nekonformne vykladá ustanovenie § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., keď tvrdí, že v súvislosti s jeho aplikáciou je potrebné skúmať, či došlo k naplneniu materiálnej stránky správneho deliktu, - odôvodnenie nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia je založené výlučne na absencii vyhodnotenia materiálnej stránky posudzovaného správneho deliktu zo strany žalovaného, a to bez toho, aby krajský súd jasne vytýčil limity, v ktorých sa má trestaný žalobca pohybovať, aby sa nedostal do rozporu so zákonnými povinnosťami a zároveň bez toho, aby určil systematiku orgánu verejnej správy pri správnom trestaní pri každodennej aplikácii zákona o diaľničnej známke, - nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu, že „skúmanie materiálneho znaku deliktu hrá preto kľúčovú úlohu v takých prípadoch, kedy neposudzovanie správneho deliktu v tomto materiálnom zmysle by viedlo k prílišnému formalizmu a k postihovaniu nepatrných porušení právnych povinností, navyše neuložených zákonom, ale všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré nemajú žiadne právne následky“ a má za to, že prijatím záverov krajského súdu o spravodlivosti by bolo prakticky nemožné uložiť sankciu za porušovanie zákonom o diaľničnej známke ustanovených povinností. Zároveň v tejto súvislosti namieta, že dôraz na naplnenie materiálnej stránky je imanentnou súčasťou posudzovania pri priestupkoch a trestných činoch, avšak v danom prípade išlo o správny delikt, - nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu, že je na mieste zohľadniť skutočnosť, že konaním žalobcu v preskúmavanom prípade Národná diaľničná spoločnosť, a.s. neutrpela žiadnu škodu. Má za to, že krajský súd v danej veci nerozhoduje o záujme súkromnej spoločnosti, ale o oprávnených nárokoch štátu plynúcich zo zákona o diaľničnej známke ako normy verejného práva. Zároveň zdôrazňuje, že verejné právo sa svojimi ustanoveniami snaží zabrániť konaniam, ktoré svojou podstatou ohrozujú právom chránené záujmy spoločnosti bez ohľadu na to, či došlo ku vzniku reálnej škody. B/ 8. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril tak, že ju navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Text kasačnej sťažnosti považuje za zmätočný, pričom má v tejto súvislosti za to, že sťažovateľ svoje tvrdenia nijakým spôsobom neodôvodnil ani tieto nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. S dôvodmi krajského súdu sa v plnom rozsahu stotožnil. C/ 9. Sťažovateľ v replike k vyjadreniu žalobcu ku kasačnej sťažnosti v stručnosti reprodukoval hlavné dôvody podania kasačnej sťažnosti.

10. Dňa 1. augusta 2021 začal činnosť Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a prešiel naň výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol dovtedy príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 11 písm.

11. Kasačný súd konštatuje, že kľúčové otázky právneho posúdenia tejto veci už boli riešené Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach sp. zn. 8Asan 19/2020 zo dňa 20. augusta 2020 a sp. zn. 3Asan 34/2019 zo dňa 25. marca 2020 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 30/2021), ako aj Najvyšším správnym súdom SR v rozhodnutiach sp. zn. 4Asan/18/2020 zo dňa 28. júla 2022 a sp. zn. 5Asan/22/2020 zo dňa 25. mája 2022.

25. Hoci kasačný súd nespochybňuje úvahu žalovaného spočívajúcu v tom, že skutková podstata správneho deliktu môže vyjadrovať aj viacero objektov, jednoznačný text § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke však bezpochyby nesankcionuje a nechráni záujem na správnom uvádzaní údajov do evidencie správcu výberu úhrady diaľničnej známky či záujem na dodržiavaní jeho všeobecných obchodných podmienok.

26. Podľa právneho názoru kasačného súdu zo žiadneho ustanovenia zákona o diaľničnej známke nevyplýva, že by sa diaľničná známka viazala výslovne len na evidenčné číslo vozidla. Naopak, táto sa uhrádza za užívanie vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou, vzťahuje sa preto na konkrétne vozidlo alebo jazdnú súpravu, vo vzťahu ku ktorým bola zakúpená (§ 1 ods. 1 a § 2 ods. 1 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom do 30. júna 2019 a § 1 ods. 1 a § 2 ods. 1 a 2 zákona o diaľničnej známke v aktuálnom znení). Uvedený záver vyplýva aj z toho, že uhradenú diaľničnú známku k určitému evidenčnému číslu vozidla možno aj podľa všeobecných obchodných podmienok správcu výberu úhrady v prípade zmeny evidenčného vozidla preniesť aj na nové evidenčné číslo. Evidenčné číslo

27. Pokiaľ žalovaný dôvodí, že vyššie uvedené závery kasačného súdu by spôsobovali nehospodárnosť a nákladnosť správneho konania spojenú so zvýšenou nákladnosťou budovania a udržiavania elektronického kontrolného systému úhrady diaľničnej známky, ani tento argument nepovažoval kasačný súd za relevantný a dôvodný. Kasačný súd

Pokiaľ však označený páchateľ správneho deliktu v ďalšom procesnom postupe (napr. pri podaní odporu) označí a predloží dôkazy nasvedčujúce tomu, že diaľničná známka k vozidlu bola v danom čase uhradená (i keď správne evidenčné číslo vozidla nebolo vedené v elektronickom systéme úhrady), príslušný orgán je povinný tieto skutočnosti prešetriť v súlade s princípom materiálnej pravdy (§ 16 zákona o diaľničnej známke v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní; ďalej len „Správny

vymedzených úsekov ciest. Osobitne v prípade, ak evidenčné číslo vozidla, napríklad aj s ohľadom na jeho zmenu, nepredstavuje jediný a hodnoverný údaj o vozidle, vo vzťahu ku ktorému bola diaľničná známka uhradená. 28. Pokiaľ preto došlo v predmetnom prípade k preukázaniu skutočnosti, že napriek zmene evidenčného čísla vozidla, vo vzťahu ku ktorému bola uhradená diaľničná známka, ide stále o totožné vozidlo, nedošlo k naplneniu objektu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke, keďže fiškálny záujem štátu na vybratí poplatku za užívanie vymedzených úsekov ciest predmetným vozidlom nebol ohrozený.

29. K obdobným záverom dospel tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 8Asan 19/2020 zo dňa 20. augusta 2020 za obdobného skutkového stavu. Kasačný súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan 34/2019 zo dňa 25. marca 2020, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 30/2021, v ktorom uviedol: „16. (.

. .) 22. Generalizujúc vyššie uvedené možno konštatovať, že pri vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. je potrebné zvážiť všetky skutkové okolnosti a to spravidla aj tie, ktoré sa týkajú správnosti poskytnutého EČV, avšak pri ich posudzovaní treba zvoliť materiálny prístup. Zrejmá nesprávnosť, ako napr. drobný preklep pri zadaní EČV (v nepatrnej časti, akou je napr. jedna číslica alebo písmeno), ktorá však z faktického hľadiska nemá za následok vznik škody v podobe neobdržania úhrady za vozidlo, ktoré reálne využíva diaľnicu, nemôže byť sama o sebe predpokladom pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. V prejednávanej veci preto žalobkyňa nenaplnila skutkovú podstatu správneho deliktu, nakoľko hoci v dôsledku zrejmej nesprávnosti pri zadaní EČV, kedy bola chybná len jediná číslica, zakúpila diaľničnú známku pre iné vozidlo, toto podľa výsledkov lustrácie ani neexistuje a teda štátu resp. správcovi výberu úhrad fakticky nevznikla škoda. Pokiaľ teda vozidlo s chybným EČV

30. Vyššie uvedené skutočnosti vedú kasačný súd k záveru, že tak správny súd ako aj žalovaný vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ v intenciách § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke sankcionovali nenahlásenie zmeny evidenčného čísla vozidla do systému úhrad správcu výberu úhrady diaľničnej známky. A to všetko pri nespornej a preukázanej skutočnosti, že k úhrade diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov ciest dotknutým vozidlom došlo. Užívanie vymedzeného úseku cesty vozidlom, vo vzťahu ku ktorému došlo k úhrade diaľničnej známky, ale nebola nahlásená zmena evidenčného čísla do elektronického systému úhrad správcu výberu úhrady diaľničnej známky, nenapĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke.

12. Kasačný súd ešte považuje za dôležité upriamiť pozornosť na závery uvedeného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR, z ktorých vyplýva, že podstatou naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke je neuhradenie poplatku za diaľničnú známku a zároveň užívanie vymedzených úsekov ciest s vozidlom; nesankcionuje sa nesprávne alebo neúplné zadanie údajov o vozidle. Akceptácia výkladu sťažovateľa vo vzťahu k povinnosti ustanovenej § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke by totiž znamenala neexistenciu rozdielu medzi osobou, ktorá zaplatila poplatok za diaľničnú známku, ale zadala nesprávne a neúplne údaje a osobou, ktorá za diaľničnú známku nezaplatila vôbec.

14. Nad rámec záverov uvedených v citovanom rozsudku kasačný súd uvádza, že všeobecné obchodné podmienky (ďalej „VOP“) nemožno vnímať ako podklad pre vyvodenie zodpovednosti za správny delikt, resp. ako právny rámec zaväzujúci správne orgány. Podmienky úhrady a ostatné podrobnosti upravené vo VOP sú prevažne technického charakteru, resp. upravujú určité praktické otázky relevantné pre úpravu vzťahov súvisiacich s používaním vymedzených úsekov ciest, ku ktorým dochádza medzi užívateľmi ciest a Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s., teda medzi subjektmi súkromného práva.

15. V nadväznosti na námietky sťažovateľa si kasačný súd dovoľuje na tomto mieste poznamenať, že hoci krajský súd dospel v danom prípade k vecne správnemu záveru, nebolo na mieste poukazovať na absenciu vyhodnotenia naplnenia materiálnej stránky správneho deliktu sťažovateľom v administratívnom konaní a toto vyhodnotiť ako hlavný problematický aspekt preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko konaním žalobcu vôbec nedošlo k naplneniu objektívnej stránky správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke - t. j. k neuhradeniu diaľničnej známky pri užívaní vymedzených úsekov ciest.

17. Na základe uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 S.s.p. o zamietnutí kasačnej sťažnosti. 18. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi voči sťažovateľovi priznal právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 S.s.p.

V Bratislave dňa 28. septembra 2022