1Asan/2/2021

1. Dekan Univerzity Komenského v Bratislave, Filozofickej fakulty, vydal rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia č. 6506/2019 zo dňa 26.08.2019 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobkyni uložil disciplinárne opatrenie podmienečné vylúčenie zo štúdia podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) vnútorného predpisu UK č. 13/2018 Disciplinárny poriadok UK pre študentov (ďalej len „disciplinárny poriadok“) v spojení s ustanovením § 72 ods. 2 písm. b) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o vysokých školách“), pre spáchanie disciplinárneho priestupku podľa čl. 3 ods. 6 písm. u) disciplinárneho poriadku v spojení s § 72 ods. 1 zákona o vysokých školách, čl. 4 ods. 4 a čl. 55 písm. a) a b) vnútorného predpisu č. 1/2015 Štatút Univerzity Komenského v Bratislave, Filozofickej fakulty, čl. 2 ods. 2 písm. g) a h) a čl. 4 písm. f) vnútorného predpisu č. 16/2017 Etický kódex Univerzity Komenského v Bratislave, čl. 15 ods. 3 písm. h) vnútorného predpisu č. 8/2014 Študijný poriadok Univerzity Komenského v Bratislave, Filozofickej fakulty. Žalovaný rozhodnutím č. OVVČ/3866/2019 zo dňa 30.10.2019 (ďalej aj len ,,preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II. Konanie pred správnym súdom

III. Konanie na kasačnom súde

6. Žalobca (sťažovateľ) podal proti uzneseniu krajského súdu v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu v zmysle § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. 7. Kasačnú sťažnosť odôvodnil nasledovne: - správny súd nerozhodol o sťažovateľom podanom návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby a teda mu neposkytol predbežnú ochranu pred následkami vyplývajúcimi z preskúmavaného rozhodnutia, v prípade, že sťažovateľ nesplní podmienky. - vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 01.06.2020 nebolo sťažovateľovi vôbec doručené v rozpore s § 106 ods. 1 SSP, v dôsledku čoho bolo zasiahnuté do procesných práv sťažovateľa v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Sťažovateľ tiež namietal spôsob rozhodnutia správneho súdu o nároku na náhradu trov konania, pretože nevysvetlil komu pričíta zavinenie zastavenia konania. - nesúhlasil s odôvodnením správneho súdu, že zrušenie preskúmavaného rozhodnutia považuje za procesnú prekážku konania. K zrušeniu rozhodnutia nedošlo v dôsledku autoremedúry, podania mimoriadneho opravného prostriedku, ale v dôsledku vynúteného splnenia povinnosti, ktorá bola sťažovateľovi uložená nezákonným rozhodnutím. Vzhľadom na to, že správny súd po dobu viac ako 3 mesiacov nerozhodol o návrhu na priznanie odkladného účinku bol sťažovateľ donútený podrobiť sa obmedzeniu uloženému za to čo nespáchal. Zrušenie preskúmavaného rozhodnutia nič nemení na jeho nezákonnosti a tom, že jeho účinky vo sfére sťažovateľa nastali. Svoje právne posúdenie sťažovateľ podporil odkazom na rozhodovaciu prax. - správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe pri posúdení otázky, či je možné zastaviť konanie pred správnym súdom kvôli strate platnosti preskúmavaného rozhodnutia aj napriek tomu, že sťažovateľ už z takéhoto rozhodnutia nadobudol subjektívne povinnosti. 8. Žalovaný ku kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti.

10. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím č. 6506/2019 zo dňa 26.08.2019 prvostupňový správny orgán uložil sťažovateľovi disciplinárne opatrenie - podmienečné vylúčenie zo štúdia, pričom stanovil podmienky zrušenia disciplinárneho opatrenia, ktoré bol sťažovateľ povinný splniť. Toto rozhodnutie potvrdil žalovaný rozhodnutím č. OVVČ/3866/2019 zo dňa 30.10.2019. Skúšobná lehota začala sťažovateľovi plynúť 09.11.2019.

11. K vyššie uvedenému zhrnutiu skutkového stavu je potrebné zdôrazniť, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. DEK 3355/2020 zo dňa 13.05.2020 zrušil svoje vlastné prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia č. 6506/2019 zo dňa 26.08.2019. Správny súd teda nesprávne v napadnutom uznesení uviedol a zároveň vyhodnotil, že došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, ktoré je predmetom prieskumu v zmysle správnej žaloby. Uvedená skutočnosť má zásadný dopad na posúdenie splnenia procesných podmienok v zmysle § 97 SSP, keďže nedošlo k zániku rozhodnutia žalovaného a teda k odpadnutiu predmetu konania tak, ako posúdil správny súd.

V prejednávanom prípade bola prvostupňovým správnym orgánom sťažovateľovi uložená subjektívna povinnosť - splniť podmienky stanovené disciplinárnym opatrením do uplynutia skúšobnej doby pod následkom vylúčenia zo štúdia. V momente rozhodovania správneho súdu o zastavení konania preskúmavané rozhodnutie, ktorým bola táto povinnosť uložená stratilo platnosť z dôvodu, že bolo zrušené iným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že zásah do subjektívnej sféry práv a povinností sťažovateľa už nastal. Preskúmavané rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu je stále platné a účinné napriek zrušeniu rozhodnutia, na ktoré nadväzuje. Technicky teda nič nebráni tomu, aby správny súd ďalej konal vo veci a rozhodol, keďže takúto situáciu nie je možné považovať za odpadnutie predmetu konania v pravom slova zmysle. Ak by kasačný súd pripustil opačnú argumentáciu, tak by vznikla absurdná situácia, kedy by sa sťažovateľ nemohol účinne dovolať ochrany svojich práv len z dôvodu, že rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené, teda stratilo platnosť a to tiež len v dôsledku toho,

14. Pri poskytovaní ochrany osobám v rámci správneho súdnictva je samozrejme tiež potrebné prihliadať na praktický aspekt ochrany, teda či zrušenie preskúmavaného rozhodnutia pre jeho nezákonnosť môže byť pre sťažovateľa prínosné. V uvedenom prípade je zrejmé, že zásah do sféry subjektívnych práv a povinností už nastal faktickým vykonaním povinnosti uloženej v prvostupňovom rozhodnutí. I keď toto rozhodnutie už bolo zrušené a teda ďalej nie je spôsobilé zasahovať do práv sťažovateľa, tak nie je možné bez ďalšieho odmietnuť súdnu ochranu, pretože jej podstatou je okrem prípadného zrušenia nezákonného rozhodnutia aj vytvorenie základu pre náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava :

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

16. Pri zohľadnení vyššie uvedených skutočností kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. V dôsledku toho v zmysle § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní vec prejednať a meritórne rozhodnúť. Krajský súd zároveň rozhodne aj o nároku sťažovateľa na náhradu trov konania o kasačnej sťažnosti. 17. Podľa § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

18. O nároku na náhradu trov kasačného konania kasačný súd nerozhodoval, pretože o ňom v zmysle § 467 ods. 3 rozhodne krajský súd. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 28. marca 2022