1Asan/22/2021

I. Konanie pred správnymi orgánmi

Konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru bolo začaté z toho dôvodu, že žalobca v čase osobného voľna dňa 07.02.2019 na stavenisku diaľnice v meste Čadca, bez zmluvy, dokladu a so zjavne odstráneným identifikačným číslom (VIN) zakúpil od neznámej osoby po predchádzajúcej dohode za sumu 5000 eur bager, pričom tento bol odcudzený dňa 05.02.2019 v katastrálnom území mesta L. L.Á_ U.. Hodnota bagra v dobe krádeže bola 20000 eur. Žalobca bager previezol a ukryl v areáli zberných surovín obchodnej spoločnosti Zberné Povina, s.r.o., v obci Povina a teda previedol na seba vec väčšej hodnoty pochádzajúcu z trestnej činnosti, ktorú ukryl v úmysle zmariť jej zaistenie na účely trestného konania. 2. Úrad inšpekčnej služby podaním ČVS-UIS:84/0-OISS-2019 zo dňa 11.06.2019 zaslal Krajskému riaditeľstvu v Žiline „Hlásenie“, pričom jeho obsahom bolo, že podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku bolo vznesené obvinenie ČVS-UIS:84/0-OISS-2019 voči žalobcovi za zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods.1 písm. a) a ods. 2 písm. b)

4. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že žalobca dňa 07.02.2019 zakúpil od neznámej osoby za sumu 5000 eur bager, ktorý bol odcudzený. Žalobca za predmetný bager vyplatil finančné prostriedky neznámej osobe bez toho, aby si zistil a overil jej totožnosť a zabezpečil prípadne kontakt na ňu a následne ukradnutý bager prevzal, previezol a ukryl, pričom jeho pôvod nepreveroval, hoci išlo o zjavne pochybný predaj. Žalobca tak uvedeným konaním previedol na seba ukradnutú vec pochádzajúcu z trestnej činnosti.

Podľa názoru prvostupňového orgánu žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti príslušníka Policajného zboru podľa § 48 ods. 3 písm. g) a h) zákona o štátnej službe, nakoľko sa v čase mimo štátnej služby nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Zároveň žalobca konal v rozpore s čl. 1 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 Etický kódex príslušníka Policajného zboru v znení neskorších predpisov, podľa ktorého policajt pri výkone služby ako aj mimo služby koná v súlade s Ústavou SR, všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými aktmi riadenia

5. Ministerka vnútra SR rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-16/2020 zo dňa 12.02.2020 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a navrhoval, aby ich súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 7. Žalobca namietal nedodržanie subjektívnej lehoty pre rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru a nesúhlasil s názorom žalovaného, v zmysle ktorého dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru bol zistený až 12.06.2019 a to na základe doručenia ÚIS „Hlásenia“ ČVS: UIS-84/0-OISS-2019 zo dňa 11.06.2019 jeho nadriadenému. Žalobca tvrdil, že nadriadenému sám oznámil skutočnosti ohľadom kúpy bagra, a to bezodkladne po tom, ako bol dňa 11.02.2019 vypočutý ako svedok vo veci ČVS: ORP-83/SK-KK-2019 vedenej na OO PZ Kysucké Nové Mesto s tým, že zároveň v tejto veci bola dňa 11.02.2019 vykonaná ohliadka. 8.

T. R. sa o jeho údajnom protiprávnom konaní dozvedel už skôr, nakoľko tieto informácie mu boli sprístupnené neodkladne po vykonaní úkonov v danej trestnej veci, o čom musia existovať úradné záznamy, v zmysle ktorých bol objasnený služobný postup. Ďalej poukázal na to, že priamy nariadený žalobcu Y.. Y.. T. R. mal bezodkladne oznámiť uvedené informácie riaditeľovi ODI Čadca T.. Y.. K.. T. V., čo sa však nestalo. 9. Žalobca žiadal krajský súd, aby pripojil spis OO PZ Kysucké Nové Mesto ČVS:83/SK- KK-2019, aby vykonal výsluch nadriadeného Y.. Y.. T. R., T.. Y.. K.. T. V. - riaditeľa ODI Čadca a to v súlade s § 233 ods. 1 zákona o štátnej službe. 10. Ďalej žalobca uviedol, že trestné stíhanie vedené voči nemu nie je toho času ešte právoplatne skončené. Namietal, že sa nijakým spôsobom nepodieľal na krádeži bagra a v priebehu konania spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní. Ďalej uviedol, že neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď podľa jeho názoru vzhľadom na neštandardné okolnosti kúpy bagra musel s poukazom

11. Na základe uvedeného žalobca mal za to, že preskúmavané rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné a navrhol, aby ich krajský súd zrušil a nariadil vo veci znovu konať a rozhodnúť. 12. Krajský súd vo svojom rozsudku nesúhlasil s názorom žalobcu, v zmysle ktorého zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy nebola dodržaná subjektívna lehota pre rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru zistil orgán verejnej správy (resp. jeho nadriadený) už dňa 11.02.2019, kedy žalobca bol vypočutý ako svedok v trestnej veci a kedy svojmu nadriadenému oznámil skutočnosti ohľadom kúpy bagra.

Krajský súd sa preto nestotožnil s vyššie uvedeným žalobcovým názorom, nakoľko v čase, ktorý uvádza, len vznikol dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorý spadá do objektívnej lehoty v zmysle § 192 ods. 5 zákona o štátnej službe.

13. K námietke žalobcu, ktorý sa nestotožnil s dôvodmi jeho prepustenia zo služobného pomeru, krajský súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca kupoval bager bez toho, aby si dôsledne overil údaje o predmete predaja a aby si od predávajúceho vyžiadal osvedčenie o evidencii motorového vozidla (technický preukaz), z ktorého by zistil údaje o ňom, najmä kto je jeho vlastníkom, VIN číslo, identifikačné číslo motora a pod. Krajský súd podotýkal, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by predávajúci ako splnomocniteľ bol udelil žalobcovi ako kupujúcemu úradne overené písomné splnomocnenie na jeho osobu na prevod predmetu predaja, a preto nie je zrejmé, ako chcel legalizovať svoje vlastníctvo k predmetnému bagru, ak mal čestné úmysly. 14. Ďalej mal krajský súd v konaní za preukázané, že najskôr žalobca tvrdil, že predávajúceho vôbec nepoznal, avšak neskôr tvrdil, že nemôže prezradiť jeho identitu z dôvodu obavy o svoj život a svojej rodiny. Preto podľa názoru súdu neobstojí obrana žalobcu, že nevedel, že predmetný bager pochádza z trestnej činnosti. Krajský súd sa preto stotožňuje so záverom

Zároveň žalobca ako policajt zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti príslušníka PZ uvedené v § 48 ods. 3 písm. g) a h) zákona o štátnej službe, nakoľko sa v čase mimo štátnej služby nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, pretože ako príslušník PZ previedol na seba ukradnutú vec pochádzajúcu z trestnej

SR. 16. Na základe uvedeného, krajský súd mal za to, že v danom prípade boli kumulatívne splnené dve zákonné podmienky pre vydanie rozhodnutia o prepustení, a to porušenie služobnej prísahy ako aj služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom zo strany žalobcu ako príslušníka PZ a skutočnosť, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

18. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy pri posudzovaní dôvodov jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ nevzal do úvahy, že platí prezumpcia neviny a že trestné konanie ešte nebolo právoplatne skončené, krajský súd uviedol, že konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ je samostatným konaním a postih za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Krajský súd zdôraznil, že skutočný stav veci v prípade porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom nevyžaduje totožný predmet a rozsah dokazovania ako skutková podstata disciplinárneho previnenia alebo trestného činu.

20. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím krajský súd dospel k záveru, že vznikol zákonný dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe.

III. Kasačná sťažnosť

IV. Konanie pred Najvyšším správnym súdom SR

Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 1Asan/22/2021. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

28. Podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej službe: „občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života.

30. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g), h) zákona o štátnej službe o štátnej službe: „policajt je povinný plniť svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas; zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor; dodržiavať služobnú disciplínu.“

33. Podľa § 192 ods. 5 zákona o štátnej službe: „o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do šiestich mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť.“

35. Podľa § 194 ods. 3 zákona o štátnej službe: „ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) až g), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.“ 36. Podľa § 233 ods. 1 zákona o štátnej službe: „oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.“

39. Podľa § 238 ods. 2 zákona o štátnej službe: „dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.“ A) Posúdenie plynutia subjektívnej lehoty na prepustenie policajta

bagra. 41. Na základe hore uvedených skutočností kasačný súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania je sporný ten dátum, kedy žalobcov nadriadený zistil dôvod jeho prepustenia. 42. V tejto súvislosti kasačný súd považuje za potrebné poukázať na to, že nadriadeným na účely posudzovania plynutia subjektívnej lehoty podľa § 192 ods. 5 zákona o štátnej službe sa v uvedenom prípade rozumie generálny tajomník Služobného úradu Ministerstva vnútra SR, ktorý je orgánom oprávneným rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru podľa článku 3 ods. 2 písm. m) bod 2. nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov PZ (personálna pôsobnosť). Nakoľko generálny tajomník Služobného úradu je oprávnený rozhodovať o prepustení žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) cit. zákona, subjektívna lehota v zmysle § 192 ods. 5 zákona o štátnej službe na vydanie rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru sa má skúmať u tejto osoby nadriadeného a začína mu plynúť po tom, čo je mu predložený návrh na prepustenie zo služobného pomeru

V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Sžo 26/2011, v zmysle ktorého: „Z ustanovenia §3 <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mjzhe4f6nztfzygc4tbm5zgczrngm> zákona č. 73/1998 Z. z. nesporne vyplýva, že rozhodovacia právomoc vo veciach podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mjzhe4f6nzt> patrí ministrovi vnútra [v tunajšom prípade patrí generálnemu tajomníkovi služobného úradu]. Minister vnútra je preto v danej veci „nadriadeným“, nakoľko jedine v jeho právomoci je žalobcu zo služobného pomeru prepustiť. V zmysle doteraz ustálenej judikatúry - právny názor vyslovený v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 7Sž/152/00, 4Sž/117/03, 6Sž/69/95, 6Sž/13/ 01, 6Sž/127/03, 5Sžo/144/2010 <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=njzwwxzsgaytaxzvl5zxu327ge2di> - až po doručení návrhu na prepustenie policajta zo služobného pomeru vrátane dôkazného materiálu preukazujúceho

43. Napriek tejto skutočnosti kasačný súd má za to, že námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý vo výsledku rozhodol vecne správne, t. j. že subjektívna lehota bola zachovaná.

Podľa názoru kasačného súdu takýto výklad nemá oporu v zákone o štátnej službe, pretože z účelového výkladu ustanovenia § 192 ods. 5 zákona o štátnej službe potvrdeného rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR vyplýva, že zistenie dôvodu prepustenia policajta zo služobného pomeru sa viaže na osobu nadriadeného, ktorý je orgánom oprávneným rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru. Šesťmesačná subjektívna lehota preto začala plynúť dňom, keď generálny tajomník Služobného úradu Ministerstva vnútra SR zistil dôvod prepustenia žalobcu a tým bolo obdobie medzi 10.10.2019, kedy došlo k vypracovaniu návrhu č. OEČ 6012055 na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, a 18.11.2019, kedy bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. Na základe tohto faktu kasačný súd konštatuje, že personálny rozkaz - rozhodnutie generálneho tajomníka Služobného úradu Ministerstva vnútra SR zo dňa 18.11.2019 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe bolo vydané a doručené žalobcovi v rámci šesťmesačnej subjektívnej

45. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, v zmysle ktorej správny orgán, resp. krajský súd nezistil skutkový stav dostatočne, pretože pri skúmaní intenzity porušenia služobnej prísahy nebolo prihliadané na jeho osobu, na jeho doterajšie služobné hodnotenia, jeho doterajší postoj pri plnení služobných úloh, preukázanú mieru zavinenia, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností a na následky, ktoré svojím konaním spôsobil, kasačný súd po preskúmaní preskúmavaného rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že táto kasačná námietka nie je dôvodná.

Vzhľadom na to, že predmetom kasačného konania je výlučne právne posúdenie, ktoré bolo predmetom konania pred krajským súdom, kasačný súd dôvody už uvedené v napadnutom rozsudku krajského súdu neopakuje. Kasačný súd sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Súd prvého stupňa dostatočne odôvodnil, prečo považuje za splnené obe zákonné podmienky pre vydanie rozhodnutia o prepustení, a to porušenie služobnej prísahy ako aj služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom i skutočnosť, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pretože žalobca konal protiprávne, keď bez zmluvy, dokladu a so zjavne odstráneným identifikačným číslom (VIN) zakúpil od neznámej osoby odcudzený bager. Ďalej, krajský súd správne uviedol, že konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ je samostatným konaním a postih za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. V tejto súvislosti kasačný súd

Tiež je potrebné uviesť, že služobný orgán je v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z. kompetentný v personálnych veciach konať samostatne a nemá povinnosť prerušiť konanie za účelom vyčkania na výsledok trestného konania. Ani prípadný právoplatný oslobodzujúci rozsudok by ešte neznamenal, že policajt sa nedopustil porušenia služobnej disciplíny. Disciplinárna zodpovednosť je oveľa širšia ako zodpovednosť trestnoprávna. Administratívne konanie sa od trestného konania odlišuje okrem iného aj väčšou neformálnosťou procesu a podstatne voľnejšou procesnou úpravou dokazovania. V personálnom konaní možno použiť ako dôkazy aj dôkazné prostriedky, ktoré nemusia svojou formou postačovať pre účely trestného konania.“ 47. Čo sa týka preukázania porušenia služobných povinností zo strany sťažovateľa, kasačný súd v rozsudku krajského súdu, resp. v rozhodnutiach správnych orgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení zákona o štátnej službe a Správneho poriadku.

rozhodnutí. Kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným súdnym a administratívnym spisom musí konštatovať, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje. Kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci.

49. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

V Bratislave dňa 2. februára 2022