1Asan/25/2020

1. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. RO/1/2018 zo dňa 18. apríla 2018 uložila žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisií a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) sankciu - odvysielanie oznamu o porušení zákona za porušenie povinnosti ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 20.10.2017 v čase o cca 19:30 hod. v rámci programovej služby Jednotka odvysielal v programe Správy RTVS príspevok informujúci o priebehu parlamentných volieb v Českej republike, v ktorom odznela kritika českých médií Lidové noviny a Mladá Fronta DNES, ktoré vlastnil T. B., pričom zástupcovia týchto médií nedostali priestor na vyjadrenie k údajnému ovplyvňovaniu obsahu týchto médií T. B., čím došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu.

II. Konanie na krajskom súde

4. Z verejne dostupného úplného výpisu z Obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel B, vložka 1328, k obchodnej spoločnosti MAFRA, a.s., vyplýva, že jediným akcionárom je spoločnosť AGROFERT, a.s., a to od 16.10.2013 do dňa rozhodnutia krajského súdu vo veci. Jediným akcionárom spoločnosti AGROFERT, a.s., bol až do 3.2.2017 T. B. (úplný výpis z Obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel B, vložka

5. Podľa názoru krajského súdu je pre posúdenie objektívnosti a nestrannosti odvysielanej relácie, ktorá je v predmetnej právnej veci sporná, za stavu, kedy sa k nestrannosti médií Mladá fronta DNES a Lidové noviny vyjadril len T. B., rozhodujúci dátum odvysielania reportáže a dátum, do kedy T. B. pôsobil v spoločnosti AGROFERT, a.s., ako jediný akcionár, ktorá bola a stále je jediným akcionárom spoločnosti MAFRA, a.s. - vlastníka kritizovaných médií. Žalobca odvysielal reportáž o českých parlamentných voľbách dňa 20.10.2017, teda viac ako osem mesiacov po tom, čo už T. B. nefiguroval v spoločnosti AGROFERT, a.s., ako jediný akcionár, a teda ani v spoločnosti MAFRA, a.s. Vzhľadom na uvedené, pomerne dlhé časové obdobie, sa podľa názoru krajského súdu mal k objektívnosti médií Mladá fronta DNES a Lidové noviny vyjadriť ich aktuálny zástupca, či už šéfredaktor alebo zástupca vlastníka. Žalobca však v čase, keď už T. B. nemal dosah na tieto médiá, tak ako to vyplýva z výpisov z Obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, dosah, neposkytol priestor zástupcom médií Mladá fronta DNES a Lidové noviny a ani sám reportáž nevyvážil, neposkytol divákom

6. Uloženú sankciu - odvysielanie oznamu o porušení zákona považoval krajský súd za primeranú správnemu deliktu, zabezpečujúcu preventívnu aj výchovnú funkciu s tým, že vysielateľ sa bude v budúcnosti podobného konania vyvarovať.

III. Konanie na kasačnom súde

8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) S.s.p., a preto navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil, tak že zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie. 9. Sťažovateľ namietal, že krajský súd nesprávne vec právne posúdil z dôvodu, že sa stotožnil s názorom žalovanej a dospel k záveru, že vyjadrenie T. B. nie je dostatočným na vyváženie tvrdení, ktoré odzneli v reportáži, a teda v súlade s názorom žalovanej dospel k záveru, že sťažovateľ nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu. Sťažovateľ zastáva názor, že objektívnosť a nestrannosť reportáže zaistil vyjadrením T. B.. Sťažovateľ má za to, že takýmto konaním zabezpečil vyvážené informovanie diváka a objektívne uviedol fakty súvisiace s danou vecou. 10. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd neuviedol s ktorým z kvalifikovaných verejných záujmov by mala kolidovať sťažovateľom uplatnená sloboda prejavu. Žalovaná síce uviedla, že účelom § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. je ochrana práv a slobôd iných, avšak absentuje akákoľvek správna úvaha o tom, prečo by absencia stanoviska médií Lidové noviny a Mladá fronta DNES mala predstavovať šírenie tak intenzívnych a závažných jednostranných myšlienok, aby bola spôsobilá ohroziť verejný záujem. Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 11. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že sa stotožňuje so závermi napadnutého rozsudku krajského súdu, a preto navrhla kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

13. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. decembra 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

15. Podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie odvysielanie oznamu o porušení zákona. 16. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/> a § 49 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/>, 53, 54 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/>, 56 až 68 zákona o správnom konaní <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/>.

Podľa názoru žalovanej a krajského súdu sa dotknutá osoba (denníky Mladá fronta DNES a Lidové noviny) nevyjadrovala (resp. nedostala príležitosť vyjadriť sa) ku všetkým relevantným skutočnostiam predovšetkým k ich možnej zaujatosti vo vzťahu k T. B., o ktorých sťažovateľ v príspevku informoval. 18.

19. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyplývajúceho z nálezu sp. zn. II. ÚS 307/2014 zo dňa 18. decembra 2014: „. . .Zákonodarca požiadavkou objektívnosti a nestrannosti teda do istej miery obmedzil slobodu prejavu vysielateľov (porov.

Iba ak sa neobjektívnosť a nestrannosť informovania dostáva do kolízie s niektorým z limitačných dôvodov podľa čl. 26 ods. 4 ústavy, tak je možnosť intervenovať zo strany rady pre vysielanie za splnenia ústavných podmienok (pozri ďalej body 62 až 63) opodstatnená.

požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov a s tým spojenou právomocou rady pre vysielanie ukladať sankcie za porušenie tejto požiadavky nie je možné vyvodiť z ústavného práva jednotlivcov na prijímanie informácií (čl. 26 ods. 2 ústavy a čl. 10 ods. 1 dohovoru), keďže právo prijímať informácie zahŕňa právo prijímať informácie tak pravdivé, overiteľné a neutrálne, ako aj fiktívne, neoveriteľné, nepravdivé alebo pravdu skresľujúce, či prezentujúce určitý svetonázor. Aj informácie, ktoré sú fiktívne, nepresné a nezakladajú sa na pravde, podnecujú recipienta pri konfrontácii s informáciou prijímanou z iných početných zdrojov informácií k tej istej téme ku kritickému mysleniu a potenciujú vôľu po vyhľadaní a osvojení si iných názorov na tému. Uvedené smeruje k sebarealizácii človeka a podporuje nekončiaci spoločenský diskurz k téme. Ústavný súd hodnotí túto skutočnosť ako demokratický prvok slobodnej spoločnosti.

(porov. čl. 26 ods. 4 ústavy a obdobne čl. 10 ods. 2 dohovoru) a v istom zmysle implicitne s tým spojené napĺňanie požiadavky čl. 31 ústavy, a to v tom smere, že týmto zákonným obmedzením slobody prejavu v zmysle jeho textácie sa má predchádzať šíreniu a uvádzaniu jednostranných názorov, myšlienok a ideí na konkrétnu tému v rámci spravodajských programov a politicko- publicistických programov, ktoré pri ich jednostrannosti [t. j. nezabezpečení viacerých alebo opozičných názorov, myšlienok a ideí na konkrétnu tému, pričom termíny „objektívnosť“ a „nestrannosť“ sú vzájomne podmienené, t. j. čím viac rôznorodých názorov (kladných, záporných, opozičných, súhlasných a pod.) na danú tému médium odprezentuje, tým objektívnejší obraz o téme médium recipientom poskytne a zároveň nebude preferovaný niektorý názor na danú tému na úkor iných názorov] zároveň môžu, skúmajúc každý prípad jednotlivo, jeho konkrétnosti a s ohľadom na charakter šírenia a uvádzania jednostranných názorov, myšlienok a ideí, ako aj charakter samotných jednostranných názorov, myšlienok a ideí, znamenať ohrozenie práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku,

. . .“. 20. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze poukázal na situáciu v oblasti technických možností umožňujúcich recipientom prijímať informácie z rôznych médií a vytvárať si na ich základe vlastný názor. Z ďalšieho textu predmetného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že je potrebné opätovne odmietnuť právny názor Rady pre vysielanie a retransmisiu, ako aj všeobecných súdov, že výkon práva na slobodu prejavu sa dostal do kolízie s právom verejnosti na objektívne informácie a slobodu prejavu, pretože toto bolo možné obmedziť (zasiahnuť do rozhodnutia orgánu verejnej moci), iba ak došlo ku kolízii s ochranou práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranou verejného zdravia a

Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej zároveň nevyplýva, že by odvysielaným programom došlo k porušeniu záujmov národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, verejnej bezpečnosti, nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci, v dôsledku čoho by bolo možné považovať zásah žalovanej, prostredníctvom vydaného rozhodnutia, za legitímny. 22.

zdrojov informácií je v zásade každá téma týkajúca sa verejného života predmetom diskusie na viacerých verejných fórach a v publicistických príspevkoch, či rozmanitých spravodajských programoch viacerých médií“. Aj napriek tomu, že v reportáži neodznelo vyjadrenie denníkov Mladá fronta DNES a Lidové noviny, podozrenia z ich možnej zaujatosti a zámerného neinformovania o kauzách sťažovateľ konfrontoval jednoznačným vyjadrením T. B., ktorý odmietol pochybnosti o neobjektívnosti týchto médií a negoval podozrenia z ich zaujatosti. Z uvedeného dôvodu tak divák nebol ochudobnený o žiadne fakty, pretože predstavitelia denníkov Mladá fronta DNES a Lidové noviny by iba potvrdili to isté čo už povedal T. B. a síce, že do ich obsahu T. B. nezasahuje a že ich obsah je objektívny.

Pojmy „objektívnosť“ a „nestrannosť“ sú neurčitým právnym pojmom, ktorý treba vykladať vzhľadom na okolnosti jednotlivého prípadu, ako aj na účel, ktorý v tej-ktorej spoločnosti a dobe plnia, v súvislosti s ústavnou garanciou slobody prejavu.

Ako uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky, cieľom tejto zákonnej limitácie vysielateľa bolo predchádzať propagandistickému, jednostrannému a hrubo skresľujúcemu šíreniu dezinformácií typických pre verejnoprávne médiá v čase neslobody, teda záujem na ochrane demokratického verejného poriadku. V dnešnej dobe plurality médií, participácie tuzemských i zahraničných súkromnoprávnych médií na formovaní mediálneho trhu a sprostredkovávaní informácií, dobe neobmedzených zdrojov informácií, počnúc tlačenými a elektronickými médiami, internetovej a mobilnej siete, nových médií a sociálnych sietí a členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, uvedenú zákonnú požiadavku na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov zo strany médií, nemožno bez ďalšieho odôvodniť záujmom na ochrane demokratického verejného poriadku v tých intenciách, ako to bolo uvedené v súvislosti so zákonom č. 468/1991 Zb. . 24.

Z uvedeného dôvodu sa kasačný súd nestotožňuje s vysloveným právnym názorom krajského súdu ako aj žalovanej. 25. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej nie je vydané v súlade so zákonom, a to pre nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/3848644/1/ASPI%253A/ 162/2015%20Z.z.> Keďže správny súd žalobu zamietol, kasačný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti a aplikáciu revízneho princípu podľa § 462 ods. 2 S.s.p. <https://www.aspi.sk/ products/lawText/4/3848644/1/ASPI%253A/162/2015%20Z.z.%2523462.2> rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/3848644/1/ASPI%253A/162/ 2015%20Z.z.%2523467.1> a 2 S.s.p. <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/3848644/1/