1Asan/26/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu: PP Nitra - Sever, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 43892019, právne zastúpeného: AK Šranko s.r.o., Mostná 29, Nitra, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2019/ 35266 UPS/US1/OK/BEZ/2019/10700 zo dňa 18. februára 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k.: 11S/10/2019 - 118 zo dňa 29. apríla 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Následne zamestnanci správneho orgánu prvého stupňa vykonali 12. apríla 2018 u žalobcu kontrolu a spísali priebežný protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o nelegálnej práci na pracovisku: Dolné Hony 3, Nitra, v ktorom je uvedené, že v tento deň prácu u žalobcu vykonávala D.. C. S.. Táto do priebežného protokolu potvrdila vykonávanie konkrétnych činností (uvádzanie hostí, starostlivosť o hostí, udržiavanie poriadku v rokovacích miestnostiach) pre žalobcu na základe zmluvy o výkone dobrovoľníckej činnosti zo dňa 3. apríla 2018 podľa pokynov pána D., a to od uvedeného dňa. Vykonávanie činnosti na základe predmetnej zmluvy potvrdil i konateľ spoločnosti žalobcu s tým, že pán D., ktorý riadi činnosť pani S., nie je zamestnancom žalobcu a upresnil, že úlohy jej zadávajú konatelia spoločnosti.

4. Dňa 10. mája 2018 bol vypracovaný protokol o výsledku kontroly u žalobcu so záverom, že vykonanou kontrolou bolo dňa 12. apríla 2018 zistené využívanie závislej práce D.. C. S. bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, a teda porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ust. § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci. Žalobca podal k protokolu písomné vyjadrenie zo dňa 22. mája 2017 (správne mal byť uvedený rok 2018), súčasťou ktorého boli i námietky. Správny orgán prvého stupňa žalobcovi v podaní zo dňa 27. júla 2018 oznámil, že zotrváva na závere, že ako kontrolovaný subjekt využíval závislú prácu D.. C. S. a jeho pripomienky považuje za neopodstatnené, preto nebudú zohľadnené.

6. V podaní zo dňa 15. októbra 2018 správny orgán prvého stupňa oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Žalobca podal písomné vyjadrenie zo dňa 24. októbra 2018.

pracovnoprávneho vzťahu. 8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 4. decembra 2018, o ktorom rozhodol žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodnutím č. 2019/35266 UPS/US1/OK/ BEZ/2019/10700 zo dňa 18. februára 2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra potvrdil. 9. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že: - hlavným rozporom medzi správnym orgánom a žalobcom je subsumovanie činnosti vykonávanej D.. C. S. pod dobrovoľnícku činnosť (tvrdenie žalobcu) alebo pod závislú prácu (tvrdenie správneho orgánu prvého stupňa); - v predmetnej veci bolo potrebné sledovať skutočný účel prijatia zákona o nelegálnej práci a skúmať, či v konkrétnom prípade boli naplnené formálne znaky nelegálneho zamestnávania, či skutok zodpovedá formálnej dikcii právnej normy ako i to, či súčasne došlo k naplneniu jeho materiálnych znakov (či je možné v činnosti vykonávanej D.. C. S. identifikovať znaky závislej práce a či tvrdenie o výkone dobrovoľníckej činnosti je opodstatnené i v prípade, ak takáto

pracovať; - podľa logicky odvodeného záveru v predmetnom prípade by malo ísť o vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa Zákonníka práce, pretože právna úprava vzťahov v osobitných predpisoch má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, zákonom o

Zodpovedajú náplni práce asistentky, sekretárky a neexistuje racionálny dôvod, prečo by ich uchádzačka o zamestnanie, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorá si aktívne zamestnanie hľadá, môže a chce pracovať, vykonávala v prospech žalobcu formou dobrovoľníckej činnosti. 10. Žalovaný uzavrel, že žalobca využíval závislú prácu D.. C. S., ktorá na kontrolovanom pracovisku minimálne dňa 12. apríla 2018 v čase o 09:40 hod. vykonávala pre žalobcu prácu asistentky, sekretárky, bez založeného pracovnoprávneho vzťahu a bola teda naplnená skutková a právna podstata porušenia ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal nezákonný postup kontrolného orgánu, resp. obmedzenie jeho práv účinne sa brániť. Žalovaný nezistil porušenie zákona o kontrole, zákona o službách zamestnanosti, zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, zákona o správnom konaní, ani žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť a preto odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

11. Podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z nasledovných dôvodov: - činnosť pani S. nenapĺňa znaky závislej práce definovanej Zákonníkom práce nakoľko : - za najvýznamnejší pojmový znak závislej práce možno považovať nadriadenosť zamestnávateľa a podriadenosť zamestnanca, resp. osobnú závislosť zamestnanca na zamestnávateľovi, pričom menovaná nebola riadená pokynmi žalobcu, takýto záver nevyplýva ani z jedného z vykonaných dôkazov ani z dobrovoľníckej zmluvy; - pani S. za výkon dobrovoľníckej činnosti nepoberá žiadnu odmenu alebo mzdu, čím jej činnosť napĺňa znaky dobrovoľníckej činnosti a vylučuje pochybnosti o tom, že nejde o závislú prácu, k čomu sa žalovaný nevyjadril; - pani S. nemala určený pracovný čas, ktorý je ďalšou obligatórnou podmienkou pre vykonávanie závislej práce a bolo výlučne na jej vôli, či sa do priestorov spoločnosti dostaví a či dobrovoľnícku činnosť bude alebo nebude vykonávať; - zákon o dobrovoľníctve ustanovuje, že dobrovoľnícka činnosť sa vykonáva v prospech inej

V prípade akceptácie výkladu ust. § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dobrovoľníctve zo strany správneho orgánu prvého stupňa by žiadna právnická osoba, resp. spoločnosť s ručením obmedzením nemohla byť prijímateľom dobrovoľníckej činnosti, pričom takýto výklad je v rozpore so zákonom; - zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, resp. jeho zistenie nie je dostačujúce, zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že sa menovaná podriaďovala pokynom žalobcu, že jej žalobca nariaďoval, aké činnosti má vykonávať, kedy a v akom čase ich má vykonávať, akými postupmi má pri výkone činnosti postupovať; - jediným skutkovým zistením, z ktorého správne orgány vychádzali, je skutočnosť, že pani Jurčová vpustila do priestorov žalobcu zamestnancov orgánu kontroly a ich prítomnosť oznámila konateľovi žalobcu, čo však nepreukazuje výkon závislej práce pre žalobcu - činnosť vykonávala v čase podľa vlastného uváženia, väčšinou po predchádzajúcej komunikácii s konateľmi žalobcu ohľadne toho, či sa v čase plánovaného výkonu dobrovoľníckej činnosti na mieste jej výkonu budú odohrávať rokovania alebo konferencie, ku ktorým sa dobrovoľnícka

Tento nedostatok neodstránil ani žalovaný. Nedostatočná špecifikácia skutku vo výroku rozhodnutia spôsobuje v zmysle rozhodovacej praxe súdov jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a v dôsledku toho i nezákonnosť napadnutého rozhodnutia; - odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné, pretože sa nevyjadril k podstatným odvolacím dôvodom žalobcu a svoje právne závery žiadnym spôsobom neodôvodnil, použil neurčité vyjadrenia, čo spôsobuje nepresvedčivosť jeho rozhodnutia a zároveň jeho nezrozumiteľnosť. - je vylúčené, aby žalovaný na základe jediného skutkového zistenia (privítanie zamestnancov kontroly a oznámenie ich prítomnosti konateľovi žalobcu) rozhodol o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania napriek tomu, že mal k dispozícii viacero dôkazov vyvracajúcich vykonávanie závislej práce pre žalobcu. 12. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 30. júla 2019, v ktorom zotrval na žalobou napadnutom rozhodnutí s tým, že sa v ňom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu vznesenými v podanom odvolaní.

opakovane uvádza rovnaké dôvody ako v žalobe, ku ktorým sa už vyjadril. Zdôraznil, že zákon o dobrovoľníctve charakterizuje dobrovoľníctvo ako všeobecne uznávanú činnosť vykonávanú fyzickými osobami vo verejnoprospešnom záujme na základe zákona.

15. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „správny súd“) pri svojom rozhodovaní dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

17. Pri výklade pojmu dobrovoľník a dobrovoľnícka činnosť súd vychádzal z dôvodovej správy k zákonu o dobrovoľníctve, ako i z jeho jednotlivých ustanovení. Hlavnou ambíciou tohto zákona bolo predovšetkým stransparentniť dobrovoľníctvo ako všeobecne uznávanú činnosť vykonávanú fyzickými osobami vo verejnoprospešnom záujme, pričom boli vymedzené oblasti dobrovoľníctva najmä v oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva, starostlivosti o chorých a starých ľudí, či vzdelávania, ktoré prinesú nemalý efekt aj do verejných zdrojov, ktoré nebude potrebné vynakladať z verejných rozpočtov.

Podľa dôvodovej správy k ust. § 2 vyššie citovaného zákona, z definície dobrovoľníka „vyplýva charakteristika dobrovoľníckej činnosti, ktorá sa vykonáva vo voľnom čase bez nároku na odmenu a so súhlasom prijímateľa dobrovoľníckej činnosti, a to buď v prospech tohto prijímateľa, ak ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, alebo vo verený prospech, ak ide o činnosť vykonávanú v prospech štátu alebo orgánov územnej samosprávy“.

prijímateľa. Medzi činnosťami, ktoré nie sa dobrovoľníckou činnosťou, je uvedená aj činnosť vykonávaná v rámci podnikania alebo inej zárobkovej činnosti a činnosť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu.

V konaní nebolo sporné, že D.. C. S. bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie v evidencii úradu práce, ale táto skutočnosť jej podľa názoru súdu nebránila uzavrieť zmluvu o výkone dobrovoľníckej činnosti so žalobcom ako prijímateľom dobrovoľníckej činnosti a túto činnosť (špecifikovanú v uvedenej zmluve ako vítanie hostí v priestoroch spoločnosti a na konferenciách, udeľovanie organizačných pokynov návštevníkom, príprava priestorov pred rokovaním a úprava priestorov po rokovaniach) v jeho prospech i vykonávať.

sa opakujú. 22. Žalobca ešte pred začatím správneho konania i v jeho priebehu ako účastník konania vzniesol výhrady k záverom správneho orgánu prvého stupňa v tejto otázke, nakoľko nepovažoval za naplnené znaky závislej práce, pričom poukazoval na vyjadrenie D.. C. S. pri vykonávaní kontroly a na jej čestné prehlásenie zo dňa 23. októbra 2018, na čom zotrval aj v odvolaní. 23.

Podľa správneho súdu z doteraz zadovážených skutkových zistení nie je možné ustáliť jednoznačný záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby, resp., že postupoval spôsobom, ktorý v konečnom dôsledku znamená obchádzanie zákona (Zákonníka práce), ale takýto záver zatiaľ nemožno ani vylúčiť. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. a) tohto zákona považuje za nelegálne zamestnávanie i také zamestnávanie právnickou osobou, ktorá je podnikateľom, ktoré využíva závislú prácu fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, bolo povinnosťou správnych orgánov vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby nimi tvrdené vykonávanie závislej práce v prospech žalobcu bolo nad akúkoľvek pochybnosť potvrdené alebo vyvrátené.

26. Správny súd poukázal i na ďalšie pochybenie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré neodstránil ani žalovaný, a to nedostatočnú špecifikáciu správneho deliktu. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. 27.

28. S poukazom na vyššie uvedené správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e), d) SSP (teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť) a z tohto dôvodu zrušil i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (čoho sa žalobca v podanej žalobe domáhal) v zmysle ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ktorému vec vrátil na ďalšie konanie.

fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci.“

31. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe) priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP.

32. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie) a podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP (odklon od ustálenej rozhodovacej praxe) navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania ani kasačného konania.

Sťažovateľ považuje za nespochybniteľné, že p. Jurčová nekonala iniciatívne samostatne, ale podľa pokynov žalobcu a v jeho mene. 34. Ďalej považoval za nesprávny názor správneho súdu ohľadom nedostatočného dokazovania - podľa neho bolo boli všetky dôkazy vyhodnotené podrobne a v logických

boli identifikované znaky závislej práce. Závery správneho súdu ohľadom výkladu zákona o dobrovoľníctve považuje za nesprávne - podľa neho sa správny súd nedostatočne zaoberal otázkou, či činnosť p. S. mohla byť dobrovoľníckou činnosťou v kontexte postavenia žalobcu, ktorý je obchodnou spoločnosťou. Obchodné spoločnosti sú primárne založené za účelom podnikania, t.j. dosahovania zisku. Nie je vylúčené, aby vykonávali aj činnosti, ktoré nie sú podnikateľské a v rámci týchto činností využívali dobrovoľnícku činnosť. Žalobca je však podľa názoru sťažovateľa spoločnosťou založenou za účelom dosahovania zisku (poukázal na predmet činnosti v obchodnom registri).

je . . . činnosť vykonávaná v rámci podnikania alebo inej zárobkovej činnosti“. Je zrejmé, že nemožnosť vykonávania dobrovoľníckej činnosti v rámci podnikania alebo inej zárobkovej činnosti sa v tomto ustanovení viaže na prijímateľa dobrovoľníckej činnosti.

bol spochybniteľný. 37. Sťažovateľ s poukazom na spoločnú právnu históriu uviedol, ako je vnímaný výkon dobrovoľníckej služby v zákonoch ČR. V českom zákone č. 198/2002 Sb. o dobrovolnické službě a o změně některých zákonu s účinnosťou od 4. 6. 2014 nebolo možné využívať dobrovoľnícku činnosť prijímateľmi, ktorých predmetom činnosti je podnikanie (§ 8 ods. 4). Toto ustanovenie bolo s účinnosťou od 5. 6. 2014 novelizované tak, vysielajúce organizácie nesmú s prijímajúcimi organizáciami uzavrieť zmluvu na také činnosti, ktoré by dobrovoľník vykonával v rámci podnikania prijímajúcej organizácie. Z dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, že dobrovoľník nesmie vykonávať také činnosti, ktoré by boli vykonávané za účelom tvorby zisku prijímajúcej organizácie. Cieľom nie je zakázať dobrovoľnícku službu pre podnikajúce prijímajúce organizácie, ale zamedziť tomu, aby sa dobrovoľník podieľal na podnikaní či hospodárskej činnosti prijímajúcej organizácie (napr. vo verejnoprospešnej kaviarni, zamestnávajúcej osoby s postihnutím, môže pôsobiť dobrovoľník s asistenciou

38. Sťažovateľ preto nevylučuje záver, že v SR aj podnikatelia môžu využívať dobrovoľnícku činnosť, avšak mimo svojich podnikateľských aktivít. Konkrétne posúdenie závisí od okolností daného prípadu. V posudzovanom prípade bola činnosť p. S. jednoznačne vykonávaná v rámci podnikateľských aktivít žalobcu - poradenská činnosť pre podnikateľov, organizovanie konferencií a seminárov nie je dobrovoľníckou aktivitou, ale činnosťou právnickej osoby smerujúcou k tvorbe zisku.

. . činnosť vykonávaná v rámci podnikania alebo inej zárobkovej činnosti“, že p. S. pracovala ako dobrovoľníčka pre žalobcu v priemyselnom parku a činnosť vykonávala v rámci podnikania a zárobkovej činnosti kontrolovaného subjektu. Citoval zákon č. 193/2001 Z.z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ktorý v § 2 ods. 1 uvádza cit: „Priemyselným parkom je územie vymedzené územným plánom obce alebo územným plánom zóny,2) na ktorom sa vykonáva alebo má vykonávať priemyselná výroba alebo služby jedného podnikateľa alebo viacerých podnikateľov“. Dokazovanie bolo podľa neho dostatočné a žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nevyvrátil zistený skutkový stav. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR uviedol, že účelom správneho súdneho konania nie je zrušiť rozhodnutie len preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie postavenie pre účastníka.

2019. Poukázal aj na znenie § 34 Občianskeho zákonníka o definícii právneho úkonu a potrebu posudzovania zmluvy podľa jej obsahu a nie označenia. Mal za to, že v posudzovanom prípade ide o predstieraný právny úkon s cieľom zamestnávateľa vyhnúť sa jeho povinnostiam. 41. Žalobca sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 13. augusta 2020.

Na výkon dobrovoľníckej činnosti nemá vplyv, či ide o podnikanie alebo výkon inej zárobkovej činnosti na strane prijímateľa, nakoľko zákon limituje iba dobrovoľníka. Výklad sťažovateľa by viedol k tomu, že zákon o dobrovoľníctve by bol obsolentný, nakoľko každá činnosť by mohla byť považovaná za výkon závislej práce. Zákon o dobrovoľníctve vznikol z určitých dôvodov a jeho uplatňovanie v praxi nemôžu správne orgány limitovať tak, že je prakticky nepoužiteľný. Zmyslom výkonu dobrovoľníckej činnosti môže byť pre dobrovoľníka spoznanie firemnej kultúry, nadobudnutie nových zručností a skúseností a kontaktov, ktoré následne môžu viesť k zvýšeniu možnosti jeho uplatnenia v rôznych oblastiach života. Česká legislatíva je formulačne odlišná, slovenský zákon o dobrovoľníctve ustanovenia o podnikaní prijímateľskej organizácie neobsahuje a preto z nej pri interpretácii slovenského zákona nemožno vychádzať.

43. Z uvedených dôvodov navrhol žalobca kasačnú sťažnosť zamietnuť a žiadal priznať trovy kasačného konania v celom rozsahu.

44. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

46. Kasačný súd z doterajšieho priebehu konania sumarizuje, že v priebehu administratívneho a súdneho konania vyvstali dve sporné otázky, a to - či zistenia kontrolného orgánu postačujú pre záver o správnom delikte žalobcu (otázka dostatočného zistenia skutkového stavu); - výklad relevantných ustanovení zákona o dobrovoľníctve a posúdenie, či je žalobca spôsobilým prijímateľom dobrovoľníckej činnosti.

48. Kasačný súd konštatuje, že práve otázka, či a v akom rozsahu môže byť žalobca prijímateľom dobrovoľníckej činnosti, je pre vyriešenie prípadu kľúčová a určujúca aj pre smerovanie ďalšieho dokazovania. Samotné argumenty sťažovateľa o tom, že pre záver o závislej práci p. S. svedčí, že pri kontrole 12. apríla 2018 sa nachádzala na pracovisku, prijala zamestnancov kontroly a uviedla ich k vedúcemu kontrolovaného subjektu, resp. do priebežného protokolu potvrdila vykonávanie konkrétnych činností (uvádzanie hostí, starostlivosť o hostí, udržiavanie poriadku v rokovacích miestnostiach), spolu s určením výkonu dobrovoľníckej činnosti v rozsahu „15 hodín týždenne“ a hodnotením správneho orgánu, že nepostupovala samostatne, iniciatívne, ale podľa pokynov, nie sú dostatočné.

. . pri odstraňovaní následkov prírodných katastrof, ekologických katastrof, pri humanitárnej pomoci, záchrane života a zdravia, v civilnej ochrane, ochrane pred požiarmi a pri uskutočňovaní rozvojových programov v rámci projektov domácich, zahraničných a medzinárodných organizácií“. V tomto smere preto treba prisvedčiť správnemu súdu, ktorý takéto dôkazy nepovažoval za dostatočné.

50. Kasačný súd pri svojom výklade vychádzal v prvom rade z cieľa a účelu zákona o dobrovoľníctve, tak ako je uvedené v dôvodovej správe k jeho prijatiu. Ako uvádza všeobecná časť dôvodovej správy, cit. (zdôraznenie relevantných častí kasačným súdom): „V súčasnosti nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky zakotvená všeobecná úprava dobrovoľníctva, ale len čiastkové úpravy ako napr. zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

. . Hlavnou ambíciou predloženého návrhu je predovšetkým stransparentniť dobrovoľníctvo ako všeobecne uznávanú činnosť vykonávanú fyzickými osobami vo verejnoprospešnom záujme. Vymedzené oblasti dobrovoľníctva najmä v oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva, starostlivosti o chorých a starých ľudí či vzdelávania určite prinesú nemalý efekt aj do verejných zdrojov, ktoré nebude potrebné z verejných rozpočtov vynakladať, ale bude ich možno použiť na podporu iných aktivít vykonávaných vo verejnom záujme.“

. . . založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. Z tejto definície vyplýva charakteristika dobrovoľníckej činnosti, ktorá sa vykonáva vo voľnom čase bez nároku na odmenu a so súhlasom prijímateľa dobrovoľníckej činnosti a to buď v prospech tohto prijímateľa, ak ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, alebo vo verejný prospech, ak ide o činnosť vykonávanú v prospech štátu alebo orgánov územnej samosprávy.“ Pokiaľ ide o definíciu dobrovoľníckej činnosti (§ 3 zákona o dobrovoľníctve), dôvodová správa uvádza cit: „Demonštratívnym spôsobom sa vymedzujú najobvyklejšie oblasti, v ktorých sa dobrovoľnícka činnosť môže vykonávať, pričom nie je vylúčené túto činnosť vykonávať aj v iných verejnoprospešných oblastiach pri dodržaní podmienok ustanovených týmto zákonom. Zároveň sa vymedzujú činnosti, ktoré sa nepovažujú za dobrovoľnícku činnosť vzhľadom na charakter ich obsahu ako aj vzťahu vykonávateľa tejto činnosti a jej prijímateľa.“

že je vecou zamestnávateľa, aby posúdil možnosť poskytnúť pracovné voľno zamestnancovi a pritom bral do úvahy svoje prevádzkové možnosti ale i verejný záujem na podpore činnosti dobrovoľníka.“ 53. Vychádzajúc z uvedených podkladov kasačný súd sumarizuje, že hoci v SR na rozdiel od českej právnej úpravy absentuje podrobnejšia úprava využívania dobrovoľníkov podnikateľskými subjektami, možno dospieť k záveru, ktorý prezentuje žalovaný v kasačnej sťažnosti (bod 39). 54.

Je pravdou, že explicitný zákaz viazania činnosti dobrovoľníka na výkon podnikania prijímateľa dobrovoľníckej činnosti zákon o dobrovoľníctve nezakotvuje, tento zákon v § 3 definuje dobrovoľnícku činnosť. Hoci ju definuje len demonštratívnym spôsobom, všetky príkladmo uvedené činnosti spája spoločný znak, a to verejný prospech.

činnosť. . .“. Limituje ich však v tom smere, že definuje dobrovoľnícku činnosť, t.j. aj pre inú osobu môže dobrovoľník vykonávať len dobrovoľnícku činnosť a nie činnosti, ktoré sú vymedzené v § 2 ods. 3 zákona o dobrovoľníctve ako činnosť vykonávaná medzi manželmi alebo medzi blízkymi osobami, činnosť vykonávaná v rámci podnikania alebo inej zárobkovej činnosti, činnosť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo činnosť vykonávaná v rámci študijných povinností, vzájomná občianska alebo susedská výpomoc a činnosť vykonávaná osobami, ktoré nedovŕšili 15 rokov.

Tým, že zákonodarca zaviedol možnosť udelenia pracovného voľna na výkon dobrovoľníckej činnosti, podporil zamestnávateľov v tom, aby po zohľadnení svojich prevádzkových možností umožnili svojim zamestnancom podieľať sa na verejnoprospešných aktivitách.

59. Tomuto záveru nasvedčuje aj dostupné stanovisko odbornej verejnosti, cit: „Zastávame názor, že využívať dobrovoľnícku činnosť môžu aj podnikatelia ako subjekty založené za účelom dosahovania zisku, avšak len mimo rámca svojich podnikateľských aktivít.

Túto skutočnosť bude musieť podnikateľský subjekt v prípade kontroly hodnoverne preukázať.“ 60. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že vzhľadom na uvedené nepovažoval za preukázaný kasačný dôvod namietajúci nesprávne právne posúdenie, ani kasačný dôvod namietajúci odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, keďže záver správneho súdu nespočíval v inom hodnotení znakov závislej práce v porovnaní s uvádzaným rozsudkom Najvyššieho súdu SR, ale v nedostatočnom zistení skutkového stavu. Kasačný súd preto uzavrel, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietnuť.

62. V ďalšom konaní bude žalovaný, viazaný vysloveným právnym názorom postupovať v naznačenom smere. Pokiaľ si to budú okolnosti prípadu vyžadovať, zváži aj nariadenie ústneho pojednávania, ktoré však nie je obligatórne. Ak po vykonanom dokazovaní dospeje k záveru o správnom delikte žalobcu, bude potrebné, aby výrok jeho rozhodnutia bol dostatočne konkrétny a zodpovedajúci zistenému deliktu.