1Asan/31/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu: BULLI s.r.o., Košice, Belehradská 2, IČO 47599791, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklošom, AK Košice, Vodná 6, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/2795, O-31/2018 z 16.3.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/ 48/2018-47 z 8.7.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Obsah protokolu bol s účastníkom konania - žalobcom 28.9.2017 prerokovaný, pričom tento k zistenému nedostatku uviedol, že zamestnanca, ktorý pre neho vykonával nelegálnu prácu, chce prijať do pracovného pomeru. 3. Na základe výsledkov inšpekcie práce začal inšpektorát práce správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt posúdený ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o nelegálnej práci") a to oznámením o začatí správneho konania, ktoré bolo žalobcovi doručené 8.11.2017. Jeho súčasťou bola aj výzva na

4. Rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice (ďalej aj "prvostupňový orgán") č. 395/17/O z 4.12.2017 bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o inšpekcii práce") uložená pokuta vo výške 2500 eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o inšpekcii práce, konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci.

6. Rozhodnutím č. PO/BEZ/2018/2795, O-31/2018 z 16.3.2018 (ďalej aj "preskúmavané alebo napadnuté rozhodnutie") žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 395/17/O z 4.12.2017. 7. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia skonštatoval, že: - prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že žalobca ako právnická osoba porušil príslušné povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o nelegálnej práci. Ďalej špecifikoval dôkazy, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a s poukazom na obsah administratívneho spisu skonštatoval, že pri výkone inšpekcie práce na pracovisku u žalobcu boli inšpektori práce očitými svedkami, ako fyzická osoba identifikovaná ako V. T. D. vykonávala prácu - čistenie zeleniny, umývanie riadu. Na účel objasnenia dôvodu jeho prítomnosti na pracovisku spísali inšpektori práce s touto fyzickou osobou dňa 27.9.2017 zápisnicu, do ktorej uvedená osoba uviedla, že v danej prevádzke rýchleho občerstvenia pracuje ako pomocná sila v kuchyni od

Menovaná zároveň uviedla, že v uvedený deň sa rozhodne, či bude mať pracovnoprávny vzťah a keď nie, bude sa hľadať ďalej. Z podaných informácii mal odvolací orgán za jednoznačne preukázané, že práca vykonávaná V. T.V_ D. vykazuje znaky závislej práce tak, ako ich predpokladá ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Táto fyzická osoba vykonávala prácu vo vzťahu nadriadenosti žalobcu ako zamestnávateľa a svojej podriadenosti ako zamestnanca. Žalobca zadával pokyny na prácu, ktorú pre neho vykonával V. T. D. osobne, v určenom pracovnom čase a v jeho mene, nakoľko žalobca zodpovedal za výsledok vykonávania prác na pracovisku, - sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že nie sú preukázané znaky závislej práce, nakoľko už samotný charakter pomocných prác predpokladá pokyny od osoby, ktorej osoba vypomáha, pričom nemusí ísť o priame pokyny zamestnávateľa, môže ísť o pokyny vedúceho zamestnanca alebo iného zamestnanca zamestnávateľa, a teda pomocné práce možno vykonávať len vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. Zo zápisníc vyplýva, že dopytované osoby boli poučené

K vyjadreniu žalobcu v prerokovanom protokole a k vysvetleniu zamestnankyne žalobcu a zároveň zástupkyne občianskeho združenia Nádej života V. N. žalovaný uviedol, že v prípade vykonávania závislej práce len na skúšku, túto nie je možné vykonávať bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, nakoľko Zákonník práce prácu na skúšku nepozná. Závislú prácu

V nadväznosti na uvedené žalovaný poukázal na to, že predložená zmluva o dobrovoľníckej činnosti sa javí ako zastieranie pracovného pomeru prostredníctvom simulovania existencie dobrovoľníckej činnosti. Zastieraním pracovného pomeru sa v nadväznosti na legálnu definíciu závislej práce upravenej v § 1 ods. 2 v spojení s § 1 ods. 3 Zákonníka práce napĺňa skutková podstata nelegálneho zamestnávania tak, ako je upravená v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci, - žalobca nebol ukrátený na svojich procesných právach, pretože tomuto bolo riadne v zmysle § 33 správneho poriadku umožnené vyjadriť sa k podkladom a k spôsobu ich zisťovania, prípadne navrhnúť ich doplnenie, pričom ak mu neboli známe všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, ustanovenie § 23 správneho poriadku umožňuje účastníkovi konania využiť právo nazretia do spisov, prípadne robiť si z nich výpisy, odpisy a vyžiadať si ich kópie. Žalobca však po začatí správneho konania ostal nečinný, nepredložil žiadne návrhy, ani ďalšie dôkazy na objasnenie skutkového stavu,

stupni. Inšpektorát práce postupoval v súlade s kompetenčným zákonom o inšpekcii práce a nakoľko inšpektori práce zistili vykonanou kontrolou u žalobcu nedostatok, boli povinní vypracovať protokol o výsledku inšpekcie podľa § 7 ods. 3 písm. a), v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 5 zákona o inšpekcii práce. V tomto protokole sú zaznamenané všetky uvedené skutočnosti, vyplývajúce z podkladov zaobstaraných počas inšpekcie práce, je vyhotovený v súlade so zákonom, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, preto ho možno považovať za zákonný podklad pre vydanie rozhodnutia. Tento protokol obsahuje

písaní, - pri ukladaní pokuty správny orgán prvého stupňa zohľadnil preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky relevantné kritériá, vzťahujúce sa na porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 3 ods. 5 správneho poriadku, t. j. na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť jeho následkov, počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb (1), krátkosť trvania protiprávneho stavu, na počet zamestnancov žalobcu (35), na celkový počet zistených porušení (1).

II. Konanie pred krajským súdom

stanovisko inšpektora práce k vyjadreniu žalobcu, preto je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, - nezákonné sú zápisnice o podaní informácie spísané s V. T. D. a V. N., z ktorých žalovaný vyvodzuje znaky závislej práce, pričom tieto zápisnice sú jediným dôkazom.

zistenia. Predmetné zápisnice sú nezákonné i z dôvodu, že neboli získané v súlade so zákonom, pričom žalobca nemal možnosť vypočúvaným klásť otázky. Súčasne žalobca spochybnil schopnosť V. T. D. porozumieť inšpektorom práce a tomu, čo nimi bolo napísané do zápisnice o podaní vysvetlenia, pričom inšpektorom muselo byť známe, že táto osoba im nerozumie, nerozumie dobre ani slovenskému jazyku, a aj napriek tomu nebola poučená a nebola dotazovaná, či im rozumie, - porušením zákona bolo aj to, že uvedené zápisnice boli použité ako dôkazný prostriedok bez nariadenia ústneho pojednávania. Citované zápisnice ani neobsahujú poučenia v procesnom postavení týchto osôb, o možnosti odmietnutia výpovede, čo považuje za zámer správnych orgánov, rovnako ako z nich nie je zrejmé, aké otázky boli menovaným osobám kladené a či inšpektor sám neodpovedal na svoje otázky, lebo mu menovaná osoba nerozumela, - napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu absencie závažnej a povinnej náležitosti, a to podpisu oprávnenej osoby, nakoľko napadnuté rozhodnutie obsahuje iba okrúhlu pečiatku žalovaného, meno a priezvisko L.. G. C. a funkciu generálny riaditeľ, pričom podpis uvedený

Podľa jeho názoru nie je možné zistiť akúkoľvek činnosť počas jediného časového úseku (11:06 hod.), podklad pre rozhodnutie neobsahuje zistenie, či inšpektor práce sledoval činnosť V. T. D., ako dlho ho sledoval, pričom žalovaný má právne aj technické možnosti ako riadne a nespochybniteľne dokázať vykonávanie závislej práce, aj spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti. Toto však nezabezpečil, - výrok rozhodnutia neobsahuje presný osobitný právny predpis, podľa ktorého mal mať žalobca založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu s V. T. D., čo spôsobuje nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia, - žalovaný nenazhromaždil také dôkazy, ktoré nepochybne preukazujú vinu žalobcu, a nie je vôbec podstatné, či žalobca v čase kontroly popieral skutkový stav popísaný pracovníkmi žalovaného alebo ho nepopieral, resp. či predložil nové skutkové tvrdenia. Písomné tvrdenie pracovníkov žalovaného nie je dôkazom a k reprodukovanej výpovedi pracovníkov žalovaného nedošlo, - došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní a práva na obhajobu a riadny proces.

9. V písomnom vyjadrení k žalobe z 12.6.2018 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa. 10. V replike z 26.6.2018 žalobca zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v podanej žalobe považujúc aj vyjadrenie žalovaného za nedostatočné.

Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad, - vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

osobu hodlá prijať do pracovného pomeru, - vzhľadom na zrejmý skutkový stav nebolo potrebné vo veci nariadiť ústne pojednávanie, ani doplniť dokazovanie žalobcom v odvolaní i v žalobe uvedeným spôsobom. Tento postup nemožno považovať za odporujúci judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám článku 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, - v žalobe všeobecne formulované pochybnosti žalobcu o možnom postupe inšpektorov práce pri výkone inšpekcie práce (formulácie otázok, zápis odpovedí na ne, splnenie poučovacej povinnosti voči dopytovaným osobám a ďalšie) nemožno považovať za dostatočne relevantné pre vyvodenie záveru, že skutkový stav veci nebol dostatočne zistený, ani záveru o nevyhnutnosti nariadenia pojednávania v tejto súvislosti, - za neopodstatnenú považoval krajský súd aj námietku týkajúcu sa vydania „rozhodnutia o oprave chyby v písaní a počítaní,“ pretože z obsahu tejto listiny jednoznačne vyplýva, že nejde

uvedenej oprave, - protokol o výkone inšpekcie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, tento je dostatočne určitý, zrozumiteľný a má oporu vo všetkých dokladoch, ktoré boli podkladom pre jeho vypracovanie. Voči jeho obsahu konateľ žalobcu, s ktorým bol prerokovaný, žiadne námietky nevzniesol a jeho zákonnosť nebola ani napadnutá ani samostatnou žalobou.

republiky, ako aj s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že zmluva o dobrovoľníckej činnosti bola rovnako spísaná v slovenskom jazyku, nemal krajský súd pochybnosti o tom, že do konania nebolo potrebné pribrať tlmočníka, - za neopodstatnenú považoval správny súd aj námietku žalobcu, týkajúcu sa nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska absencie podpisu oprávnenej osoby na rozhodnutí, pretože súčasťou administratívneho spisu je aj poverenie z 1.6.2017, z obsahu ktorého vyplýva, že v prípade neprítomnosti generálneho riaditeľa s účinnosťou od 1.6.2017 sú jeho zastupovaním poverené príslušné osoby, pričom uvedené poverenie bolo aktuálne aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ktoré v zastúpení generálneho riaditeľa podpísala jedna z poverených osôb, - správna úvaha pri ukladaní peňažnej sankcie nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom, táto bola uložená na dolnej hranici určeného sankčného rozpätia so zohľadnením priťažujúcich i poľahčujúcich okolností.

A) 12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj "sťažovateľ") včas kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol zrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť sťažovateľ podal z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) až h) SSP, pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Konkrétne pochybenia krajského súdu sťažovateľ vymedzil v sťažnostných bodoch obdobne ako v žalobných bodoch správnej žaloby, pričom namietal predovšetkým nasledovné: - (B) krajský súd nesprávne posúdil zákonnosť postupu žalovaného pri vydaní namietaného rozhodnutia z pohľadu, či si žalovaný zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti so sťažovateľom, či rozhodnutie bolo vydané so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, - (B.1) žalovaný vydal v jednej administratívnej veci dve rozhodnutia pod tým istým číslom, len s inými dátumami a iným obsahom, pričom jedným rozhodnutím je rozhodnutie o uložení pokuty č. 395/17/O z 4.12.2017 a druhým rozhodnutie č. 395/17/O z 8.1.2018 oprava chyby v písaní, - (B.2) protokol č. IKO-238-32- 1.2/P-A28-17 z 28.9.2017 je nezákonný, pretože neobsahuje povinné zákonné náležitosti, - (B.3) zápisnice o podaní informácií spísané s V. T. D. a V. N. sú nezákonné, pretože krajský súd neuviedol, podľa ktorého právneho predpisu boli spísané a preto nie je zrejmé, aký mal byť postup pri ich spisovaní, aké náležitosti musia mať a aké poučenia musia byť poskytnuté vypočúvaným osobám. Otázky kladené vypočúvaným osobám nemali povahu zisťovania prítomnosti na pracovisku sťažovateľa ale otázok kladených svedkom, hoci tieto osoby neboli poučené podľa § 35 ods. 4 správneho poriadku, - (B.4) v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného absentuje povinná náležitosť a to podpis oprávnenej osoby, pretože pri podpise nie je uvedené meno, priezvisko a funkcia podpisujúcej osoby a preto ho mohol podpísať hocikto a tým, že táto skutočnosť nebola dopredu zrejmá, sťažovateľ nemohol namietať prípadnú zaujatosť osoby, ktorá mala dané rozhodnutie podpísať, - (B.5) dokazovaním nebolo náležite preukázané, že ku spáchaniu príslušného správneho deliktu došlo, pretože žalovaný vychádzal len z tvrdení svojich pracovníkov. Pri podávaní vyjadrení nebol prítomný štatutárny zástupca sťažovateľa a kontroly vykonávané žalovaným nie sú dostatočne a objektívne zaznamenávané a dokumentované. Nenariadením ústneho pojednávania a nevykonaním výsluchu daných osôb v postavení svedka nemohol sťažovateľ uplatniť jemu patriace procesné práva spojené s týmto výsluchom. B) 13. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s právnou argumentáciou krajského súdu a navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

16. Sťažovateľ pri formulovaní jednotlivých sťažnostných bodov neuviedol, ktorého dôvodu kasačnej sťažnosti sa týkajú. Keďže však kasačná sťažnosť má povahu podania, ktoré sa posudzuje podľa obsahu (§ 55 ods. 2 a 3 SSP), bol sťažnostný bod (B) vyhodnotený v tom zmysle, že sa ním namieta dôvod daný § 440 ods. 1 písm. g) SSP a to nesprávne právne posúdenie veci. Pre vymedzenie tohto dôvodu kasačnej sťažnosti však zákonodarca ustanovuje v § 440 ods. 2 SSP kvalitatívne kritérium, v zmysle ktorého má sťažovateľ uviesť právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, ako i to, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia, pričom dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Formulácia sťažnostného bodu (B) však nielenže nezodpovedá požiadavke danej § 440 ods. 2 SSP, ale je tak abstraktne a neurčito formulovaná, že sa s ňou nedá bližšie argumentačne vysporiadať.

Už na prvý pohľad je zrejmá odlišná forma pri rozhodnutí o uložení pokuty č. 395/17/O z 4.12.2017 a upovedomení o vykonaní opravy chyby v písaní č. 395/17/O z 8.1.2018. Prvostupňový orgán vecne správne opravil nielen príslušnú chybu v písaní týkajúcu sa nesprávneho uvedenia písmena zákonného ustanovenia, ale aj formálne správne tak učinil neformálnym spôsobom, pričom účastníka konania (sťažovateľa) o tom upovedomil listom - upovedomením v zmysle § 47 ods. 6 správneho poriadku.

V žiadnom prípade uvedeným postupom nemohlo dôjsť k "nesprávnemu, nezákonnému, nepreskúmateľnému a nezrozumiteľnému postupu", ako sa mylne domnieva sťažovateľ. Oba správne akty rozhodnutie a jeho oprava sú od seba jasne rozlíšiteľné a nie sú zameniteľné, pretože sa odlišujú nielen odlišnou formou ale

Oprava chyby v zmysle § 47 ods. 6 správneho poriadku môže predstavovať podľa povahy samostatný správny akt zodpovedajúci opatreniu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ktoré môže byť samostatným predmetom prieskumu v správnom súdnictve. V danom prípade je však nesporné, že oprava chyby v písaní bola vykonaná zákonným spôsobom a nemohla mať preto žiadny dopad na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia. V tomto rozsahu je preto kasačná sťažnosť nedôvodná. 18.

inšpekcii práce. Formálnu a vecnú správnosť protokolu o výsledku inšpekcie práce možno preto namietať predovšetkým v konaní o (všeobecnej) správnej žalobe podanej proti tomuto protokolu. V danom prípade sťažovateľovi bolo namietaným protokolom uložené opatrenie, avšak ten voči nemu (všeobecnú) správnu žalobu nepodal. V rámci správnej žaloby podanej proti následnému rozhodnutiu inšpektorátu práce o udelení pokuty síce možno namietať aj skutočnosti týkajúce sa protokolu o výsledku inšpekcie práce, predovšetkým ak ide o náležité zistenie skutočného stavu veci a dodržania zákonnosti pri tomto zisťovaní.

zamestnávania." Z daného protokolu však jednoznačne vyplýva čas zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a to 26.9.2017 od 10:00 hod do 23:00 hod a 27.9.2017 od 10:00 do 11:06, kedy bola vykonaná inšpekcia práce. Rovnako neobstojí ani námietka sťažovateľa, že protokol o výsledku inšpekcie práce neobsahuje stanovisko inšpektora práce k vyjadreniu zamestnávateľa - konateľa sťažovateľa V. N. k zistenému nelegálnemu zamestnávaniu. Konateľ sťažovateľa sa totiž vyjadril, že uvedeného zamestnanca chce prijať do pracovného

To však neznamená, že k nemu inšpektor práce v rozpore s § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce nepripojil žiadne stanovisko. V protokole je dané stanovisko inšpektora práce jednoznačne obsiahnuté a jeho znenie "bez pripomienok" plne zodpovedá obsahu vyjadrenia konateľa sťažovateľa. Kasačná sťažnosť je preto nedôvodná aj v tomto rozsahu.

a tomu zodpovedá povinnosť vysvetlenie poskytnúť vyjadrená v § 16 ods. 5 daného zákona, ktorú možno vynucovať uložením poriadkovej pokuty (§ 20 ods. 2 zákona o inšpekcii práce). Inštitút podávania vysvetlení je teda normatívne upravený a nejedná sa o žiadny svojvoľný postup zabezpečovania podkladov či dôkazov. Zisťovanie dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku môže byť predmetom tak podania vysvetlenia ako i následnej svedeckej výpovede, ak jej vykonanie považuje inšpektorát práce za potrebné vzhľadom na okolnosti

Pokiaľ sťažovateľ namietal, že táto zmluva mu mohla byť pred podpisom preložená tlmočníkom do afgánskeho jazyka, je potrebné túto námietku vyhodnotiť ako špekulatívnu a ničím nepodloženú. Pokiaľ V. T. D. u žalovaného v kuchyni pracoval a plnil si pracovné povinnosti, musel rozumieť slovenskému jazyku v potrebnom rozsahu. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že konateľ žalovaného vyjadril pri prejednaní protokolu z inšpekcie práce 28.9.2017 vôľu zamestnať menovanú osobu.

20. V sťažnostnom bode (B.4) namietal sťažovateľ nedostatok spočívajúci v tom, že rozhodnutie žalovaného bolo podpísané v zastúpení inou osobou. Z podpisovej doložky preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že je na ňom uvedené meno a priezvisko L.. G. C. a funkcia generálny riaditeľ, pričom je pripojený podpis uskutočnený podľa skratky "v.z." teda v zastúpení. V administratívnom spise je za rozhodnutím žalovaného priložené poverenie vydané generálnym riaditeľom Národného inšpektorátu práce Ing. G. C. na jeho zastupovanie v čase jeho neprítomnosti od 1.6.2017. Toto poverenie oprávňuje okrem iného Mgr.

súd. Rozhodnutie žalovaného bolo podpísané na základe poverenia generálneho riaditeľa jeho námestníkom v dobe platnosti daného poverenia a sťažovateľ nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil tento záver prezentovaný žalovaným a potvrdený v administratívnom spise doloženým poverením. Samotná skutočnosť, že osoba, ktorá podpísala za žalovaného odvolacie rozhodnutie, nebola sťažovateľovi vopred známa, aby tento mohol prípadne namietať jej zaujatosť (napr. z dôvodu neoprávnenej nespokojnosti so stravovacími službami sťažovateľa), je ďalšou špekulatívnou a ničím nepodloženou námietkou sťažovateľa.

V danom prípade funkciu takejto internej úpravy malo poverenie generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce z 1.6.2017. Formálne pritom rozhodnutie žalovaného obsahuje uvedenie mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby a to generálneho riaditeľa a podpis jeho námestníka, ktorý v danom čase generálneho riaditeľa zastupoval. Či takáto podpisová doložka bola formálne správna, je však primárne otázkou internej úpravy žalovaného. Rozpor vykonaného podpisu rozhodnutia žalovaného s § 47 ods. 5 správneho poriadku však v danom prípade nemožno konštatovať, na základe čoho je kasačná sťažnosť v tomto rozsahu nedôvodná.

Túto skutočnosť potvrdili v podaných vysvetleniach nielen menovaný ale i pracovníčka sťažovateľa V. N.. Nakoniec bolo dané zistenie vo svojej podstate potvrdené aj konateľom sťažovateľa V. N., ktorý obsah protokolu z vykonanej inšpekcie nenamietal a uviedol, že uvedeného zamestnanca chce prijať do pracovného pomeru. Sťažovateľ sa súčasne nevyjadril k uvedeným podkladom ani na základe výzvy prvostupňového orgánu č. 397/17/O z 6.11.2017. Takto zistený skutkový stav považuje kasačný súd za dostatočne preukazujúci záver, že sa sťažovateľ dopustil správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce.

V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že zákon o priestupkoch upravil inštitút ústneho pojednávania v priestupkových veciach kogentným spôsobom." Keďže v danej veci bol skutkový stav veci správnymi orgánmi náležite zistený, kasačný súd akceptuje ich správnu úvahu o tom, že ústne pojednávanie nebolo potrebné nariadiť. Nakoniec sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal len samotné nenariadenie ústného pojednávania, ale žiadnym spôsobom nespochybnil skutkový stav zistený správnymi orgánmi. Samotné spochybňovanie jazykových schopností V. T. D. vo vzťahu k obsahu podaného vysvetlenia nepredstavovalo dôvod zakladajúci potrebu nariadenia ústneho pojednávania. Pokiaľ bol menovaný spôsobilý pracovať u žalovaného a uzavrieť s ním zmluvu o výkone dobrovoľníckej činnosti a žalovaný ho mienil prijať do pracovného pomeru, nie sú dané logické pochybnosti o tom, že by daná

neodkázal na žiadne rozhodnutie kasačného súdu majúce takúto povahu. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžo/232/2015 z 26.10.2015, tak tento sa týkal preskúmavania zákonnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce. Argumentácia rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžd/19/2011 z 25.1.2012 tiež nebola namieste, pretože sa jednak netýkala výkonu inšpekcie práce a súčasne sa vzťahovala na výsluch svedka, ktorý sa však v preskúmavanom správnom konaní neuskutočnil. Odkazy sťažovateľa na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, resp.

23. Záverom kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ sa svojim konaním dopustil porušenia zákazu uvedeného v § 3 ods. 2 zákon o nelegálnej práci, keď v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) daného zákona nelegálne zamestnal fyzickú osobu. Zabezpečené dôkazy hodnoverne preukazujú protiprávne konanie sťažovateľa a preto kasačný súd nemal o jeho vine žiadne pochybnosti. Preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov obsahujú všetky formálne a materiálne náležitosti a správne orgány svoje rozhodnutia dostatočným spôsobom odôvodnili. Sťažovateľ ako právnická osoba - podnikateľ, bezpochyby nesie tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť za protiprávne konanie majúce znaky správneho deliktu právne kvalifikovaného ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci. Zákon nepripúšťa liberačné dôvody, na základe ktorých by sa mohol sťažovateľ spod uloženej pokuty oslobodiť. Na to, aby sa zbavil tejto zodpovednosti, musel predložiť také dôkazy, ktoré by preukazovali, že správny delikt vôbec nespáchal. Sťažovateľ však takýto dôkaz

25. Z uvedených dôvodov preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523461'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ako nedôvodnú zamietol. 26.

27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.