1Asan/3/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200625.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6Sa/17/2019
- IČS
- 7019200625
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Krajská prokuratúra Košice, so sídlom Mojmírova 5, 041 62 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Spišská Nová Ves, so sídlom Štefánikovo námestie 5, 052 01 Spišská Nová Ves, za účasti: R. M., (zákonná zástupkyňa mal. V. F., nar. XX.XX.XXXX), bytom C. X. V. XX, XXX XX B. N. M., o preskúmanie opatrenia - záznamu o odložení veci Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-SN-OVVS-2018/011831 zo dňa 08.10.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Sa/ 17/2019 zo dňa 30.09.2020, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Sa/17/2019 zo dňa 30.09.2020 mení tak, že opatrenie - záznam o odložení veci Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy, číslo: OU-SN-OVVS-2018/ 011831 zo dňa 08.10.2018 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnymi orgánmi a protest prokurátora
1. Opatrením - záznamom o odložení veci Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy, číslo: OU-SN-OVVS-2018/011831 zo dňa 08.10.2018 (ďalej aj „opatrenie žalovaného“ alebo „opatrenie o odložení veci“) žalovaný podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“) odložil priestupkovú vec proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorej sa mala dopustiť podozrivá z priestupku V. F., nar. XX.XX.XXXX, tým, že dňa 12.09.2018 v čase okolo 16:00 hod. z predajnej plochy oddelenia kozmetiky v HM TESCO na ulici Medza 15 v Spišskej Novej Vsi postupne vyberala z regála 1 ks MS rúž BFF Matte 200 v hodnote 2,49 eura, 1 ks ES Korek laku pero v hodnote 2,79 eura a 1 ks Precise linky v hodnote 3,79 eura a užívala tak, že sa postupne namaľovala a prešla pokladňou bez zaplatenia, čím pre spoločnosť TESCO STORE SR a. s., so sídlo Kamenné nám. 1/A, Bratislava, vznikla škoda vo výške 9,07 eura, pretože sa jednalo o maloletú osobu, ktorá v čase spáchania priestupku nedovŕšila pätnásty rok svojho veku. 2. Podkladom pre vydanie opatrenia žalovaného bola správa o výsledku objasňovania priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, odboru poriadkovej polície, obvodného oddelenia Policajného zboru Spišská Nová Ves (ďalej aj „orgán objasňujúci priestupok“ alebo „OO PZ SNV“) číslo: ORPZ-SN-OPP3-377/2018-P zo dňa 01.10.2018 (ďalej aj „Správa o výsledku objasňovania priestupku“) predložená žalovanému podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona o priestupkoch ako podnet na začatie konania o priestupku. 3. Proti opatreniu žalovaného podal žalobca - Krajská prokuratúra Košice - protest č. Kd 277/18/8800-4 zo dňa 07.02.2019 (ďalej aj „protest prokurátora“) navrhujúc, aby opatrenie žalovaného bolo zrušené a nahradené opatrením, ktoré bude v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný protestu prokurátora nevyhovel a podľa § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o prokuratúre“) ho predložil na rozhodnutie nadriadenému orgánu. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, ako nadriadený správny orgán, rozhodnutím číslo spisu: OU- KE-OOP1-2019/017324/GEC zo dňa 03.04.2019, podľa § 24 ods. 8 zákona o prokuratúre, protestu prokurátora nevyhovel. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy, ako odvolací správny orgán, rozhodnutím sp. zn. SVS-OVS2-2019/019143/BUS zo dňa 20.06.2019, podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“), odvolanie Krajskej prokuratúry Košice č. Kd 277/18/8800-9 zo dňa 18.04.2019 zamietlo a rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov o nevyhovení protestu potvrdilo.
II. Konanie pred krajským súdom
4. Proti opatreniu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal zrušenia opatrenia žalovaného s uplatnením totožnej právnej argumentácie, ktorú uviedol v proteste prokurátora. 5. Namietajúc nezákonnosť opatrenia žalovaného v žalobe uviedol, že toto opatrenie žalovaný vydal napriek tomu, že predmetný skutok nenapĺňal zákonné znaky priestupku proti majetku a zistenie skutkového stavu nezodpovedalo zákonnej požiadavke zistenia skutočného stavu veci, čo vylučuje odloženie predmetnej priestupkovej veci podľa ust. § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch. Bolo namieste postupovať v súlade s ust. § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého správny orgán vec ďalej odloží, keď došlé oznámenie (§ 67 ods. 2 zákona o priestupkoch) neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71 zákona o priestupkoch, pričom oznámením je podľa § 67 ods. 2 aj správa o výsledku objasňovania priestupku.
6. Podľa žalobcu žalovaný vec nesprávne právne posúdil, a preto je opatrenie žalovaného v rozpore s § 66 ods. 1 veta prvá a § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a § 3 ods. 1, 4 a 5 Správneho poriadku.
Argumentoval tým, že správny orgán odloží vec bez toho, aby začal konanie iba za predpokladu, že konanie podozrivej osoby je možné právne kvalifikovať ako priestupok, a teda, ak toto konanie napĺňa všetky obligatórne znaky priestupku. V tomto prípade nebola naplnená ani subjektívna stránka priestupku vo forme úmyselného zavinenia, ani objektívna stránka v dôsledku nedostatočného zistenia skutkového stavu zo strany orgánu oprávneného objasňovať priestupok, ktorý neobjasnil sporné skutočnosti a nezabezpečil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by sa potvrdilo, že maloletá V. F. použila pri úprave svojho zovňajšku kozmetiku ako tovar určený na predaj a nie tester. Podľa žalobcu žalovaný nezisťoval skutočný stav veci a „len“ prevzal skutkové zistenia uvedené v Správe o výsledku objasňovania priestupku. 7. Žalobca v správnej žalobe ďalej poukázal na to, že z obsahu priestupkového spisu orgánu oprávneného objasňovať priestupok vyplýva, že dňa 14.09.2018 podal T. E. ako subjekt splnomocnený spoločnosťou TESCO STORES SR, a. s. oznámenie o priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch. V tomto oznámení uviedol, že dňa 12.09.2018
mu R. M., pracovník SBS v OD TESCO Extra v Spišskej Novej Vsi, oznámil, že v čase okolo 16:00 hod. pozoroval cez kamerový systém dve dievčatá, ktoré prišli do oddelenia kozmetiky, kde začali vyberať tovar z regálov a tento začali užívali tak, že sa namaľovali. Tovar následne vložili späť do regálov a cez pokladničnú zónu prešli bez toho, aby za tovar zaplatili. Za pokladničnou zónou ich zastavil a zistil, že jedno z dievčat sa volá V. F., nar.
XX.XX.XXXX. Dievčatá mu potom na predajnej ploche ukázali, aký tovar používali. T. E. ďalej uviedol, že krádežou tovaru bola spoločnosti TESCO STORES SR, a. s. spôsobená škoda vo výške 9,07 eur. K oznámeniu o priestupku bol predložený aj kamerový záznam, na ktorom je predmetný skutok zaznamenaný. Orgán objasňujúci priestupok následne zabezpečil v rámci štádia objasňovania priestupku do spisu Protokol strážnej služby vyhotovený v deň spáchania skutku, ako aj pokladničný doklad vyhotovený spoločnosťou TESCO STORES SR, a. s.
K veci podala vysvetlenie maloletá C. C., nar. XX.XX.XXXX, ako aj V. F., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sa mali skutku spoločne dopustiť. Z ich výpovedí pritom vyplýva, že tovar v regáloch používali, ale používali výlučne vzorky určené na vyskúšanie, teda testery a žiaden iný tovar nepoužívali.
Z úradného záznamu vyhotoveného ku kamerovému záznamu, ktorý zachytáva predmetný skutok, vyplýva, že z dôvodu kvality kamerového záznamu, a preto, že sa obe dievčatá ku regálom nahýnajú, nie je možné zistiť, či tovar, ktorí vyberali, aj používali, alebo či ho vyberali aj z ochranných obalov. Zároveň nie je možné zistiť ani to, čo bolo na tovare napísané.
Naplneniu skutkovej podstaty priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch svedčí iba výpoveď pracovníka SBS. Tejto ale nezodpovedajú vysvetlenia podané osobami, ktoré sa mali skutku dopustiť. 8.
V žalobe žalobca poukázal aj na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach viackrát poukázal na skutočnosť, že administratívne trestanie má podľa štrasburskej judikatúry trestnoprávny charakter, a preto treba aj v prípade priestupku najprv skúmať, či vôbec k priestupku došlo a až následne vyhodnocovať predpoklady zodpovednosti, pričom základným predpokladom aj priestupkovej zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania na spoločenské vzťahy chránené priestupkovým zákonom. Žalobca považoval za dôležité podotknúť, že nezákonné rozhodnutie správneho orgánu malo aj hmotnoprávne dôsledky v neprospech dotknutej maloletej osoby, resp. jej zákonného zástupcu, nakoľko Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydal rozhodnutie o určení osobitného príjemcu prídavku na dieťa, ktorým sa stalo mesto Spišská Nová Ves. Takto bolo negatívne zasiahnuté aj do ich majetkovej sféry. Zdôraznil i zavedenie tohto konania do evidencie priestupkov, čo môže byť negatívnym zásahom do osobnostnej sféry maloletej. 9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou
uvedenou v rozhodnutiach správnych orgánov o proteste prokurátora, ktoré potvrdzujú správnosť jeho postupu pri odložení veci. Navrhol správnu žalobu prokurátora zamietnuť. Argumentoval najmä tým, že po predložení správy o výsledku objasňovania priestupku, podľa ktorej je podozrivou maloletá osoba, správny orgán nemá dôvod vykonávať ďalšie objasňovanie, pretože to je už ukončené a samotné prejednávanie veci je vzhľadom na nedostatok veku neprípustné a jedinou možnosťou je odložiť vec podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch.
Zisťovanie, či skutok napĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku, by podľa žalovaného znamenalo začatie konania o priestupku a jeho prejednávanie, čo je v prípade maloletého neprípustné. 10. Vo vzťahu k žalobnej námietke o hmotnoprávnych dôsledkoch a negatívnom zásahu do majetkovej sféry maloletej resp. jej zákonného zástupcu, žalovaný uviedol, že v dôsledku vykonaného oznámenia došlo k určeniu osobitného príjemcu prídavkov na dieťa podľa § 12a ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (pozn. kasačného súdu - správne má byť zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa), ktorým sa riadi úrad práce.
Zákon o priestupkoch túto problematiku neupravuje. Podľa žalovaného rodina maloletej po finančnej stránke ukrátená nebola, pretože bol iba určený osobitný príjemca. Z § 60 ods. 3 písm. e) zákona o priestupkoch vyplýva orgánom oprávneným objasňovať priestupky povinnosť oznámiť spáchanie priestupku maloletej, okrem iných subjektov, aj orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. K žalobnej námietke, že zavedenie konania maloletej do evidencie priestupkov môže byť negatívnym zásahom do jej osobnostnej sféry, žalovaný uviedol, že v rámci Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je zavedený program CESDaP - Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov (ďalej len „CESDaP“), cez ktorú príslušné orgány objasňujúce priestupky v elektronickej podobe zasielajú okresným úradom priestupkové veci, a ktorý eviduje všetky úkony, ktoré zamestnanci vykonávajú pri manipulácii so spismi, v ktorom sa maloletá V. F. nachádza. Evidencia je však určená iba pre potreby
správneho orgánu. V zmysle § 89a zákona o priestupkoch je vytvorená ústredná evidencia priestupkov, v ktorej sa maloletá V. F. s odložením veci nenachádza. 11. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 6Sa/17/2019 zo dňa 30.09.2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal. 12. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne, keď vybavil vec týkajúcu sa podozrivej mal. V. F., nar. XX.XX.XXXX., záznamom o odložení veci podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch. Podozrivá z priestupku v čase spáchania priestupku nedovŕšila pätnásty rok veku, preto v zmysle § 5 ods. 1 zákona o priestupkoch nebola za spáchanie priestupku zodpovedná. Zisťovanie, či skutok napĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku, by znamenalo začatie konania o priestupku osoby, ktorá v čase spáchania priestupku nedovŕšila pätnásty rok veku. Podľa krajského súdu žalovaný dôvodne: - odložil vec a nezačal konanie o priestupku, v ktorom by skúmal, či skutok osoby podozrivej z priestupku bol skutočne spáchaný; - nepokladal za správne (po predložení Správy o výsledku objasňovania priestupku) vykonávať
dokazovanie;
- nezisťoval, či došlo k spáchaniu skutku, či k nemu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti; - nevykonával ani ďalšie objasňovanie, pretože je v tejto situácii irelevantné a samotné prejednávanie veci vzhľadom na nedostatok veku neprípustné. 13. So žalobnou námietkou prokurátora, podľa ktorého predmetný skutok nenapĺňa zákonné znaky priestupku proti majetku, lebo zistenie skutkového stavu nezodpovedá zákonnej požiadavke zistenia skutočného stavu veci, sa krajský súd nestotožnil. Podľa krajského súdu by postup podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch bol možný len vtedy, ak by žalovaný bol dospel k záveru, že nie je odôvodnené začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci. Zdôraznil, že zo skutkového stavu zisteného orgánom objasňujúcim priestupok tak, ako to vyplýva z priestupkového spisu, nie je preukazované, ale objasňované spáchanie skutku osobou podozrivou z priestupku. Táto podozrivá osoba, bez ohľadu na závery správy o objasňovaní zhromaždené orgánom objasňovania priestupkov je osobou, ktorá ako podozrivá v zmysle § 5 ods. 1 zákona o priestupkoch nebola zodpovedná za jeho spáchanie. Či podozrivá osoba skutok, ktorý bol objasňovaný, spáchala, však správny orgán mohol konštatovať len vykonávaním dokazovania. 14. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd vyjadril presvedčenie, že aplikácia § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch je príkaz normy a má prednosť pred aplikáciou § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch. K žalobnej námietke, že maloletá bola uložená do evidencie priestupkov, čo môže byť negatívnym zásahom do jej osobnostnej sféry, správny súd uviedol, že CESDaP eviduje u mal. V. F. aj spôsob vybavenia jej veci a v zmysle § 89a zákona o priestupkoch sa v ústrednej evidencii priestupkov maloletá nenachádza.
III. Konanie na kasačnom súde
15. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP).
16. Sťažovateľ, s uplatnením totožnej právnej argumentácie, ktorú uviedol v proteste prokurátora a v správnej žalobe, v kasačnej sťažnosti v rámci vymedzeného kasačného dôvodu uviedol najmä tieto sťažnostné body: - namietal, že krajský súd si v napadnutom rozsudku v podstate osvojil argumentáciu žalovaného a správny orgán postavil do polohy orgánu viazaného výsledkom a záverom objasňovania vykonaného policajným orgánom, bez možnosti správneho uváženia celej veci, čo je popretím zásad správneho konania uvedených v § 3 ods. 1, ods. 4 a 5 Správneho
poriadku. Sťažovateľ zastával názor, že možnosť správneho uváženia de facto priamo vyplýva zo samotného zákona o priestupkoch, ktorý v § 66 upravuje viacero dôvodov na odloženie veci, a to v závislosti od výsledkov objasňovania, ktoré je správny orgán takto jednoznačne povinný vyhodnocovať, a to ešte pred samotným začatím konania. Preto sa nestotožnil s tvrdením správneho súdu, že na v žalobe uvádzané posúdenie veci správnym orgánom pred rozhodnutím podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch by bolo potrebné začať konanie a vykonať dokazovanie. Táto požiadavka na dostatočné posúdenie, či určité konanie je vôbec priestupkom, sa ešte výraznejšie zvyšuje práve pri maloletých osobách, kde riadne priestupkové konanie aj s dokazovaním nemôže byť vykonané; - poukázal na § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, kde je uvedený logický sled objasňovania priestupkov, ktorým sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho
orgánu. Aby sa mohlo vôbec uvažovať o prípadnej priestupkovej zodpovednosti, je potrebné predovšetkým bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania na spoločenské vzťahy chránené priestupkovým zákonom. V tejto súvislosti pripomenul podpornú aplikáciu noriem trestného práva tak, ako to vyplýva aj z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 6 Sž 19,23,27/2011 a 5 Sž 21/2011; - záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na tú skutočnosť, že tento "priestupok" je zavedený v systéme CESDaP, aj keď nie v ústrednej evidencii priestupkov. Štatisticky ostáva priestupkom, a aj keď táto evidencia slúži len pre potreby správneho orgánu, môže ovplyvniť správny orgán pri jeho správnom uvážení v budúcnosti. Ďalej uviedol, že na základe správy správneho orgánu došlo k vyplácaniu prídavkov na deti cestou osobitného príjemcu a nie priamo, ako bolo predtým. Skutočnosť, že maloletá v dôsledku takéhoto nesprávneho posúdenia veci bola objektom kontrol sociálnych pracovníkov, je nepochybne zásahom do jej osobnostných práv.
17. Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší opatrenie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. 18. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný zotrval na svojich argumentoch prezentovaných vo vyjadrení ku správnej žalobe (viď odsek č. 9 odôvodnenia tohto rozsudku).
19. V priebehu konania na kasačnom súde, podaním zo dňa 31.01.2022, sťažovateľ doplnil kasačnú sťažnosť tak, že predložil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sa/14/2019 zo dňa 13.12.2021.
Tento rozsudok bol vydaný v skutkovo a právne obdobnej veci týkajúcej sa druhej maloletej C. C., ktorá mala spáchať skutok s V. F., a ktorým obdobnej žalobe prokurátora bolo na rozdiel od napadnutého rozsudku vyhovené.
IV. Právny názor kasačného súdu
20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 1Asan/3/2021. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.
21. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
22. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ ako prokurátor domáhal zrušenia opatrenia žalovaného. Namietajúc, že opatrenie žalovaného o odložení veci podozrenia zo spáchania priestupku proti majetku maloletou osobou podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch je v rozpore s § 66 ods. 1 prvá veta, § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a § 3 ods. 1, 4, 5 Správneho poriadku, sťažovateľ tvrdil, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď sa stotožnil s argumentáciou žalovaného. V medziach kasačnej sťažnosti kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj opatrenie žalovaného, ako aj rozhodnutia vydané v konaní o proteste prokurátora a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
23. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch: „Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.“
24. Podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch: „Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.“
25. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch: „Objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.“
26. Podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona o priestupkoch: „Orgán oprávnený objasňovať priestupky predloží správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu orgánu, ak tu nie sú dôvody na postup podľa písmena a) a c).“
27. Podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch: „Správny orgán vec odloží bez toho, aby začal konanie, ak osoba podozrivá z priestupku v čase spáchania priestupku nedovŕšila pätnásty rok svojho veku alebo trpela duševnou poruchou, pre ktorú nemohla rozoznať, že svojím konaním porušuje alebo ohrozuje záujem chránený zákonom alebo nemohla ovládať svoje konanie.“
28. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch: „Správny orgán ďalej vec odloží, keď došlé oznámenie (§ 67 ods. 2) neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71.“ 29.
Podľa § 66 ods. 3 zákona o priestupkoch: „Rozhodnutie o odložení veci sa nevydáva. O odložení veci sa upovedomí len poškodený.“ 30. Podľa § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch: „Podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní.“
31. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku: „Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.“
32. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku: „Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.“
33. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku: „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“
34. Podľa § 462 ods. 2 SSP: „Ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.“ 35. Úvodom považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov.
Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/15/2018 zo dňa 20.05.2020).
36. Medzi základné princípy trestania patrí princíp zákonnosti - legality, ktorý je spojený s uplatnením zásady nullum crimen sine lege (žiadny trestný čin bez zákona), nulla poena sine lége (žiadny trest bez zákona). Tento princíp je tiež zakotvený v čl. 49 Ústavy SR, pričom táto ústavná ochrana sa týka nielen trestného konania, ale je ju potrebné aplikovať aj v konaní o správnych deliktoch. Podmienky trestnej ale aj deliktuálnej zodpovednosti ukladania sankcií sa nesmú rozširovať prostredníctvom analógie a páchateľa možno postihnúť len trestom, ktorý výslovne ustanovuje zákon.
Judikatúra Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR je v tomto zmysle jednotná - napr. z rozsudkov sp. zn. 3Sžn/68/2004, 3Sžn/85/2007, 8Sžo/ 28/2007, 8Sžo/147/2008 a nálezu ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 476/2016, uverejneného v Zbierke nálezov a uznesení pod por. č. 9/2018 vyplýva, že tieto princípy sa v správnom trestaní v plnom rozsahu aplikujú a že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. V administratívnom trestaní treba tiež rešpektovať odporúčania Výboru ministrov rady Európy (91) z 13.2.1991 (relative aux sancions administrative), podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií
trestných. Keďže administratívne trestanie má aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva trestnoprávny charakter, treba vychádzať z Ústavy SR, čl. 50 a analogicky aj z Trestného zákona (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/29/2016 zo dňa 28.06.2018).
37. Právna argumentácia sťažovateľa spočívala v tvrdení, že skutkový stav zistený orgánom objasňujúcim priestupok neumožňuje daný skutok právne kvalifikovať ako priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, a z tohto dôvodu nebolo možné vec odložiť podľa § 66 ods. 1 písm. b) tohto zákona, teda z dôvodu, že osoba podozrivá z priestupku v čase spáchania priestupku nedovŕšila pätnásty rok svojho veku. Kasačnému súdu v rámci vecného prejednania kasačnej sťažnosti pripadlo posúdiť, či správny orgán postupoval zákonne, keď vec odložil podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch, a to najmä či pre takýto postup mal dostatočne zistený skutočný stav veci. Bolo teda potrebné posúdiť, či skutočnosti, ktoré mal žalovaný za preukázané (vychádzajúc zo Správy o výsledku objasňovania priestupku OO PZ SNV), dostatočne osvedčujú spáchanie skutku, ktorý je priestupkom podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, nakoľko iba v takom prípade by žalovaný podľa kasačného súdu mal možnosť postupovať podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch a vec odložiť bez toho, aby začal konanie o priestupku.
Odloženie veci podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch pri osobe podozrivej zo spáchania priestupku, ktorá v čase jeho spáchania nedovŕšila pätnásty rok svojho veku, je možné len za splnenia toho predpokladu, že k spáchaniu priestupku nepochybne došlo.
38. V tejto súvislosti kasačný súd považuje za potrebné poukázať i na skutkovú podstatu priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorej znaky musia byť kumulatívne splnené (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) v spojení s § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, ako zavineného konania, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch.
Priestupku proti majetku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou alebo sa o takéto konanie aspoň pokúsi. 39. Z hľadiska systematiky zákona o priestupkoch možno konštatovať, že inštitút odloženia veci podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona nasleduje po právnej úprave objasňovania priestupkov podľa § 58 a nasl. zákona, no predchádza právnej úprave konania o priestupku podľa § 67 a nasl. zákona, ktoré sa v tomto prípade ani nezačne. Hypotéza právnej normy § 66 ods. 1 písm. b) zákona predpokladá odloženie veci z dôvodu nedostatku veku pri osobe podozrivej z priestupku. Správny orgán preto musí mať za ustálené spáchanie priestupku, t. j. že došlo k takému konaniu, ktoré je zákonom považované za priestupok, a že z tohto konania je podozrivá určitá osoba. Inými slovami, aby správny orgán mohol pristúpiť k realizácii dispozície právnej normy - príkazu na odloženie veci - musí mať za ustálené splnenie hypotézy tejto právnej normy. Podkladom k ustáleniu hypotézy tejto právnej normy mala byť správa o objasňovaní priestupku poskytnutá orgánom objasňujúcim priestupok. Kasačný súd pripomína,
že objasňovaním priestupkov sa podľa zákona o priestupkoch rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu okrem iného aj o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku. V tejto povinnosti je zahrnutá i povinnosť zistiť, či má priestupok všetky zákonné znaky, ktoré sú nevyhnutné na konštatovanie, že skutok je priestupkom.
V tom je teda zahrnutá i povinnosť priestupkového orgánu objasniť, z akého dôvodu je dané zavinenie konkrétnej osoby za daný skutok, ktorý je priestupkom (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/7/2012 z 26.09.2012). Podľa judikatúry slovenských súdov orgány objasňujúce priestupky by mali zistiť, či ide o priestupok, a ak áno, tento zdokumentovať spôsobom, ktorý vylučuje pochybnosti o totožnosti miesta, času a páchateľa.
V zázname o objasňovaní priestupku by nemali vznikať pochybnosti o správnosti skutkových zistení (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo sp. zn. 10Sžd/38/2011 zo 7.12.2011). 40. Nie je teda možné stotožniť sa so žalovaným v tom, že žalovaný by musel začať konanie o priestupku a priestupok prejednať, aby zistil, či skutok napĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku, čo by bolo v predmetnom prípade neprípustné pre nedostatok veku podozrivej osoby. V predmetnom prípade totiž nebolo ustálené ani len to, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa zákona o priestupkoch a či ide o priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a tieto skutočnosti neboli riadne zistené ani v intenciách výsledkov, ktoré prináležia do fázy objasňovania priestupkov. Už aj na fázu objasňovania priestupkov sa totiž jednoznačne musia vzťahovať minimálne základné zásady správneho konania vymedzené predovšetkým v § 3 Správneho poriadku modifikované na účely zákona o priestupkoch. Osobitne treba zdôrazniť zásadu legality, zásadu materiálnej pravdy a zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. Hlavným cieľom fázy objasňovania priestupkov
je zistenie skutočného stavu veci, ktorou sa realizuje zásada materiálnej pravdy. (porov. Srebalová, M. a kolektív. Zákon o priestupkoch. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2020, komentár k § 58). 41. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu kasačný súd dospel k presvedčeniu, že správny orgán nebol oprávnený vec odložiť, pretože nemal za ustálené splnenie hypotézy právnej normy § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch, a to v dôsledku nedostatočného zistenia skutkového stavu zo strany orgánu objasňujúceho priestupok. OO PZ SNV nezabezpečil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci tú skutočnosť, že maloletá V. F. použila tovar určený na predaj a nie tester, pričom spornosť pri objasňovaní priestupku nebola odstránená.
Je bezrozporné, že naplneniu skutkovej podstaty priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch svedčí iba výpoveď pracovníka SBS R. M.. Z vysvetlení podaných maloletými C. C., nar. XX.XX.XXXX . a V. F., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sa mali skutku spoločne dopustiť, vyplýva, že používali len vzorky určené na vyskúšanie (testery).
Išlo teda o protichodný záver popierajúci naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti majetku. Kamerové záznamy taktiež neboli spôsobilé potvrdiť, či maloletá V. F. použila tovar označený ako tester alebo nie. Iné dôkazy (napríklad samotný poškodený tovar) neboli zabezpečené. Sporné skutočnosti ohľadne spáchania skutku majúceho znaky priestupku proti majetku ostali zo strany orgánu objasňujúceho priestupok neobjasnené. Zistenie skutkového stavu orgánom objasňujúcim priestupok a následne i žalovaného tak nezodpovedalo zákonnej požiadavke zistenia skutočného stavu veci a znamenalo nerešpektovanie základných pravidiel správneho konania zakotvených Správnym poriadkom, osobitne zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 1, 4 a 5). 42.
Na podporu tvrdení prezentovaných v tomto rozsudku kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery vyplývajúce z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy, sp. zn. SVS-OVS2-2019/019143/ BUS zo dňa 20.06.2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov o nevyhovení protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Košice.
V odôvodnení rozhodnutia odvolací správny orgán výslovne konštatuje, že: „. . . . zo skutkového stavu zisteného orgánom objasňujúcim priestupok tak, ako to vyplýva z priestupkového spisu OO PZ Spišská Nová Ves č. ORPZ-SN-OPP3-377/2018-P, nie je preukázané spáchanie skutku podozrivou z priestupku mal. V. F..
Rovnako nie je preukázané, že skutok, ktorého sa mala podozrivá mal. V. F. dopustiť, napĺňa, resp. nenapĺňa všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch.“ Odvolací orgán výslovne konštatuje i to, že: „.
. . výpoveď podozrivej mal. V. F. a C. C., ktoré zhodne tvrdia, že používali tester tovarov, na jednej strane je postavená proti tvrdeniu svedka R. M. na strane druhej. [. . .] Zo zabezpečeného kamerového záznamu a Úradného záznamu ku kamerovému záznamu zo dňa 01.10.2018 pritom nevyplývajú skutočnosti, ktoré by mohli prispieť k náležitému zisteniu a objasneniu skutkového stavu veci.“ Aj podľa názoru kasačného súdu výsledky jednotlivých dôkazov vykonaných v rámci objasňovania priestupku nedávajú dostatočný skutkový základ pre záver o spáchaní priestupku proti majetku, keď z obsahu priestupkového spisu orgánu objasňujúceho priestupok nevyplýva žiaden dôkaz potvrdzujúci výpoveď pracovníka SBS R. M. o použití tovaru určeného k predaju, pričom takáto skutočnosť nevyplýva ani z kamerového záznamu.
43. Ako správne poznamenal sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, primárne je rozhodujúce bezpečné zistenie príčinného konania na spoločenské vzťahy chránené priestupkovým zákonom. Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci vylučuje odloženie priestupkovej veci podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery správneho súdu o tom, že žalovaný postupoval správne a dôvodne, nemajú oporu v zákone. Krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď sa stotožnil s procesným postupom žalovaného o odložení veci podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch napriek tomu, že z priestupkového spisu nemožno vyvodiť záver, že skutok, ktorého sa mala dopustiť maloletá V. F., napĺňa znaky skutkovej podstaty priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch. 44.
Kasačný súd navyše konštatuje, že nesprávne právne posúdenie nedostatočne zisteného skutkového stavu veci v danom prípade malo dôsledky v neprospech maloletej (evidencia priestupku v systéme CESDaP, vyplácanie prídavkov na dieťa cestou osobitného príjemcu, kontrola sociálnymi pracovníkmi a zásah do osobnostnej sféry maloletej).
Kasačnému súdu nedá nepoukázať aj na širšie zákonné súvislosti. Podľa § 60 ods. 3 písm. e) zákona o priestupkoch oznámi orgán oprávnený objasňovať priestupky spáchanie priestupku maloletým zákonnému zástupcovi a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Na toto ustanovenie nadväzuje aj § 12a ods. 1 písm. c) zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa, podľa ktorého sa určí obec ako osobitný príjemca prídavku na dieťa, ak maloleté dieťa spáchalo priestupok podľa oznámenia orgánu objasňujúceho priestupok, čo platí aj vtedy, ak maloleté dieťa v čase spáchania priestupku nedovŕšilo 15 rokov veku a z tohto dôvodu správny orgán vec odložil. Z týchto zákonných ustanovení priamo vyplýva predpoklad spáchania priestupku maloletým, teda predpokladá sa, že orgán objasňujúci priestupok a správny orgán dospeli k záveru, že maloletý priestupok spáchal (aj keď sa vec odloží).
Len za splnenia tohto predpokladu potom zákon počíta so vznikom istých negatívnych následkov pre maloletého a jeho zákonných zástupcov. Pokiaľ však je samotné spáchanie priestupku maloletým riadne nezistené, resp. nanajvýš sporné, potom sa vznik uvedených následkov na maloletého javí ako nespravodlivý a zasahujúci do jeho osobnostnej sféry.
Dochádza k akejsi de facto kriminalizácii maloletého, kedy sa maloletému pripisuje spáchanie priestupku, ku ktorému vôbec nemuselo dôjsť, pričom o tejto skutočnosti sú oboznámení aj jeho zákonní zástupcovia, orgány sociálnoprávnej ochrany detí a správne orgány. Maloletému sa tak už aj titulom odloženia veci pripisuje spáchanie priestupku, ktoré nemusí zodpovedať skutočnému stavu veci, čo po právnej stránke naráža na zásadu nullum crimen sine lege a čo aj po psychologickej a sociálnej stránke môže negatívne ovplyvniť jeho vyvíjajúcu sa osobnosť a oslabiť jeho dôveru v štátnu moc a právny poriadok ako taký.
45. V priebehu kasačného konania sťažovateľ predložil kasačnému súdu rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sa/14/2019 zo dňa 13.12.2021 v skutkovo a právne rovnakej veci, ktorým bolo obdobnej žalobe prokurátora vyhovené. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 7Sa/14/2019 zo dňa 13.12.2021 zrušil opatrenie - záznam o odložení veci, vydaný podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch pri podozrení zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, pre nesprávne právne posúdenie veci žalovaným správnym orgánom s tým, že vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Predmetné rozhodnutie sa týkalo mal. C. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa mala skutku dopustiť spoločne s mal. V. F., nar. XX.XX.XXXX. Vo vzťahu ku sťažovateľom predloženému rozsudku kasačný súd uvádza, že sa oboznámil zo závermi prezentovanými v odôvodnení daného rozhodnutia, ktoré spočívajú v obdobných právnych úvahách, ktorými sa spravoval i kasačný súd a na ktorých založil tento rozsudok.
46. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Keďže správny súd žalobu zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zmenil tak, že opatrenie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný bude vo svojom ďalšom konaní a rozhodovaní viazaný právnym názorom kasačného súdu v zmysle § 469 SSP. V ďalšom konaní bude predovšetkým potrebné vykonať hodnotenie existujúcej dôkaznej situácie, a to aj napriek tomu, že začatie konania zákon vzhľadom na vek podozrivej nepripúšťa, resp. dostatočne objasniť skutkový stav, náležite vyhodnotiť skutkové zistenia, a to v smere naznačenom v tomto rozhodnutí kasačného súdu a následne procesne vo veci postupovať zákonným spôsobom (napr. aplikáciou § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch). 47. O náhrade trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1, 2 SSP v spojení s § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. 48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 26. októbra 2022