1Asan/34/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: Š. B.R., trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX W. Ľ., právne zastúpenej JUDr. Jánom Jenčom, so sídlom 1. mája 221/19, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Prešove, Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/85/2018-70 zo dňa 23. júna 2020, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/85/2018-119 zo dňa 08. októbra 2020, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OOP2-2018/023700-002/LIS zo dňa 12.07.2018, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

1. Rozhodnutím č. OU-SL-OCDPK-2018/000750 zo dňa 21.03.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie") Okresný úrad Stará Ľubovňa, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií v súlade s § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách uložil žalobkyni pokutu vo výške 165 Eur za to, že nepodrobila osobné motorové vozidlo kat. M1 zn. KIA Venga A.: W. XXX O., B.: T., v ustanovenej lehote (do 02.10.2017) technickej kontrole pravidelnej, čím sa dopustila porušenia ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b/ bod 1 v nadväznosti na § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie, na základe ktorého Okresný úrad Prešov, Odbor opravných prostriedkov ako odvolací orgán vydal žalobou napadnuté rozhodnutie č. OOP2-2018/023700-002/LIS zo dňa 12.07.2018 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie"), ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

V uvedenom dátume však kontrola vykonaná nebola, takže odo dňa 02.10.2017 nemalo predmetné vozidlo platnú technickú kontrolu pravidelnú. 3. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa v zákonnej lehote všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd" alebo „správny súd"), namietajúc nezákonnosť napadnutých rozhodnutí a žiadala krajský súd o ich zrušenie. Žalobkyňa dôvodila tým, že orgán verejnej správy nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a skutkové okolnosti nesprávne posúdil, pričom tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázala na to, že sa nemohla v stanovenej lehote podrobiť výkonu ani emisnej ani technickej kontroly, pretože pred uplynutím rozhodnej doby konca platnosti STK sa auto dostalo mimo okres náhle nepojazdným pre poruchu na elektrických rozvodoch. Bolo odtiahnuté do servisu a túto závadu sa do termínu technickej kontroly nepodarilo odstrániť, pričom išlo o zložitú diagnostiku a následne bolo potrebné zadovážiť na objednávku náhradný diel, čo nebolo možné ani pri vynaložení všetkých síl v takej krátkej lehote stihnúť. Vozidlo bolo v servise

že zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách spolu s vykonávacou vyhláškou č. 578/2000 Z. z. tvorí ucelenú právnu normu, ktorá vylučuje aplikáciu princípov Trestného zákona. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo/65/2013.

Poukázala na to, že na rozdiel od Trestného zákona právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov, neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. V zmysle trestnoprávnej úpravy by mali byť zbiehajúce sa delikty postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov.

6. Dôvodila, že dočasne krátkodobo pokazené vozidlo, respektíve reálne neschopné podrobiť sa pravidelnej emisnej či technickej kontrole, ktoré je na oprave v servise, nie je v premávke, teda nejazdí po cestách a nemá povinnosť podrobiť sa kontrole. Citovala nález ÚS SR III.ÚS 341/07 a zdôraznila, že ústavne súladný výklad musí mať prednosť pred inými metódami výkladu.

8. Krajský súd v Prešove dňa 23.06.2020 verejne vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Mal za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom.

doprave (JISCD) č. 2017-11-02-1337201794, ktorý bol vyhotovený dňa 02.11.2017 v čase o 05.35 hod. Na základe tohto výstupu bolo bez akýchkoľvek pochybností zistené a preukázané, že žalobkyňa ako účastník konania v ustanovenej lehote do 02.10.2017 nepodrobila svoje motorové vozidlo technickej kontrole pravidelnej. Tvrdenie žalobkyne, že išlo o vyššiu moc, ktorá jej zabránila splniť si svoju povinnosť, ako aj tvrdenie, že za náhodu nikto nezodpovedá a že podľa nej ide o okolnosť, ktorá vylučuje jej zodpovednosť nebolo podľa názoru správneho súdu možné akceptovať.

Potvrdenie, ktoré bolo vydané na žiadosť žalobkyne nepreukazuje, že uvedené motorové vozidlo, ktorého prevádzkovateľom a vlastníkom je žalobkyňa, bolo vyradené z evidencie v zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. To, že vozidlo bolo v oprave nie je dôvodom na to, aby takéto vozidlo nepodliehalo technickej kontrole pravidelnej v zákonom stanovených lehotách.

12. Na záver správny súd uviedol, že ak by žalobkyňa chcela konať v súlade s právnymi predpismi, jej povinnosťou bolo požiadať príslušný odbor dopravy o dočasné vyradenie motorového vozidla z dôvodu, že motorové vozidlo má problémy s elektroinštaláciou a toto vozidlo je v servise za účelom odstránenia tejto vady. Správny súd mal z potvrdenia predloženého žalobkyňou za preukázané len to, že ho vystavil konateľ spoločnosti ALKONA spol. s r.o. na základe požiadania žalobkyne a že uvedené motorové vozidlo sa v servise malo nachádzať.

II. Kasačná sťažnosť a argumentácia účastníkov

14. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti uviedla, že hoci zrejme ide o objektívnu zodpovednosť, existujú dôvody, ktoré môžu páchateľa zodpovednosti zbaviť, exkulpovať, či liberovať. Krajský súd v rozsudku tvrdil, že ani pri vyššej moci nie je dôvod, aby bol porušiteľ zbavený administratívnej zodpovednosti, avšak tento svoj záver nijako neodôvodnil.

15. Sťažovateľka nesúhlasila s tvrdením správneho orgánu a rovnako aj správneho súdu, podľa ktorého, ak je motorové vozidlo evidované, má jeho prevádzkovateľ vždy povinnosť podrobiť ho technickej kontrole. V zmysle § 21 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 725/2004 Z. z. je podľa sťažovateľky upravená povinnosť prevádzkovateľa motorového vozidla vykonať technickú kontrolu motorového vozidla len za situácie, že motorové vozidlo je v premávke na pozemných komunikáciách. Aj napriek tomu, že pojem „premávka na pozemných komunikáciách" nie je špecifikovaný v zákone č. 725/2004 Z. z., sťažovateľka zastáva názor, že je v zhode s gramatickým výkladom tohto pojmu aj účelový a logický výklad.

16. Poukázala na svojvoľný záver krajského súdu, ktorý tvrdil, že ak auto bolo v servise, ktoré vlastní rodinný príslušník sťažovateľky, tým je daná nevierohodnosť skutočnosti, že auto bolo nepojazdné. Takáto interpretácia súdom nemá oporu ani v logike a ani v žiadnom právnom predpise a krajský súd tento svoj záver ani nijako neodôvodnil.

18. Vo svojej argumentácii poukázala na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej akékoľvek verejnoprávne ustanovenia sankčnej povahy nemožno posudzovať podľa ich označenia, ale podľa ich obsahu a účelu.

19. V danom prípade bolo podľa jej názoru potrebné na základe analógie aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, teda správny orgán mal uložiť za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.

20. Sťažovateľka má za to, že na argumenty uvedené v žalobe nedal krajský súd skoro žiadnu uspokojujúcu odpoveď, pričom rozhodol v rozpore s inými súdnymi rozhodnutiami. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie krajského súdu, resp. aby ho zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného.

NS SR v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 23 Sav kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.

25. Podľa § 21 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 725/2004 Z. z. o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (platného v rozhodujúcom období), je prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách povinný bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených lehotách vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona.

27. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. v lehote od šiestich mesiacov do štyroch rokov podlieha technickej kontrole pravidelnej vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike, a nie je dočasne vyradené z evidencie podľa osobitného predpisu a jednotlivo dovezené vozidlo z členského štátu alebo iného zmluvného štátu podľa § 16a, ktoré nemá platný doklad o vykonaní technickej kontroly, pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a jednotlivo dovezené motorové vozidlo z tretieho štátu podľa § 16b pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a opätovne schvaľované vozidlo podľa § 16d. Lehoty technických kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný na vykonanie tohto zákona.

29. Podľa § 107b ods. 1 písm. b/ zákona č. 725/2004 Z. z. , ak okresný úrad zistí, že prevádzkovateľ vozidla nepodrobil vozidlo podľa § 21 ods. 1 písm. b) prvého bodu technickej kontrole pravidelnej podľa § 50 ods. 1 alebo nepodrobil motorové vozidlo podľa § 21 ods. 1 písm. b) druhého bodu emisnej kontrole pravidelnej podľa § 68 ods. 1 alebo nepodrobil vozidlo podľa § 21 ods. 1 písm. b) tretieho bodu technickej kontrole pravidelnej po opätovnom zaradení vozidla do evidencie vozidiel alebo nepodrobil vozidlo podľa § 21 ods. 1 písm. b) štvrtého bodu emisnej kontrole pravidelnej po opätovnom zaradení vozidla do evidencie vozidiel alebo porušil povinnosť podľa § 50 ods. 2, § 68 ods. 2 alebo § 83 ods. 4 písm. b) a nie je dôvod na odloženie veci, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz vo výške 165 eur.

Samostatné rozkazné konania o správnych deliktoch podľa tohto odseku nie je možné spojiť do spoločného rozkazného konania, ani o takých správnych deliktoch rozhodnúť jedným rozhodnutím. 31. Podľa § 107b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z. podkladom pre vydanie rozkazu sú najmä výpisy z informačného systému evidencie vozidiel, výpisy z automatizovaného informačného systému technických kontrol, výpisy z automatizovaného informačného systému emisných kontrol, rozhodnutia okresného úradu o povinnosti podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej alebo emisnej kontrole pravidelnej mimo ustanovených lehôt alebo kontrole originality, oznámenia od orgánov vykonávajúcich dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky alebo iné dôkazy, ktoré preukazujú, že prevádzkovateľ vozidla porušil povinnosť podľa § 21 ods. 1 písm. b) alebo písm. e) prvého až tretieho bodu, § 50 ods. 2, § 68 ods. 2 alebo § 83 ods. 4 písm. b). 32. Žalobkyňa sa skutku kvalifikovaného ako správny delikt dopustila tým, že porušila povinnosť podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b/ bodu 1 v spojení s § 50 ods. 1 zákona č.

33. V prejednávanom prípade nie sú žiadne pochybnosti o tom, že žalobkyňa naplnila skutkovú podstatu správneho deliktu spočívajúcom v nesplnení povinnosti podľa § 21 ods. 1 písm. b/ bodu 1 zákona č. 725/2004 Z. z. Úlohou kasačného súdu bolo vyriešenie právnej otázky, či v prípade, že u žalobkyne bolo preukázané a postihnuté aj spáchanie deliktu podľa § 21 ods. 1 písm. b/ bodu 2 tohto zákona, mali správny orgán a krajský súd dôvod aplikovať na ukladanie sankcie za delikt prejednávaný v tomto konaní absorpčnú zásadu, ako zásadu správneho trestania.

O žalobe žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného o uložení sankcie za správny delikt nepodrobenia motorového vozidla emisnej kontrole pravidelnej rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 2S/87/2018 dňa 07.11.2019 tak, že žalobu

februára 1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve a aj v praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Do tejto kategórie nepochybne patria správne sankcie.

porušenie povinnosti. Samostatné konania o správnych deliktoch podľa tohto odseku nebolo možné spojiť do spoločného správneho konania ani o takých správnych deliktoch samostatne rozhodnúť. 36. Vzhľadom na to, že trestanie správnych deliktov nie je v slovenskom právnom poriadku kodifikované a pravidlá správneho trestania nezakotvuje ani Ústava Slovenskej republiky, existujúcu medzeru v práve je treba vyplniť analogickou aplikáciou trestnoprávnych princípov. Takáto požiadavka vyplýva aj ust. § 195 SSP v súvislosti so súdnym prieskumom rozhodnutí vo veci správneho trestania. Treba však zdôrazniť, že požiadavku na potrebu primeranej aplikáciu určitých právnych pravidiel ( základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania), nemožno v žiadnom prípade zamieňať či stotožňovať s povinnosťou ich bezvýhradnej a automatickej aplikácie. Pri aplikácii trestnoprávnych pravidiel na administratívny postih správnych deliktov je potrebné mať v prvom rade na zreteli účel

37. Zákon č. 725/2004 Z. z. o prevádzke vozidiel na pozemných komunikáciách platný v čase spáchania správneho deliktu vo svojich ustanoveniach upravoval rozkazné konanie ako zjednodušené konanie až do fázy vydania rozhodnutia o uložení pokuty (rozkazu).

38. Zodpovednosť za správny delikt nepodrobenia motorového vozidla technickej kontrole pravidelnej je budovaná na objektívnom princípe a preto zákonodarca, mimo iného aj zjednodušením ukladania pokút prostredníctvom rozkazného konania, jasne zdôrazňuje zodpovednosť za výsledok. Otázka zavinenia, ktorá sa rieši najmä v priestupkovom konaní, je v tejto súvislosti irelevantná, pretože v tomto konaní sa bude preukazovať len porušenie právnej povinnosti. Vo vzťahu k tomu kasačný súd považuje za nedôvodné domáhanie sa zo strany žalobkyne aplikácie nešpecifikovaných exkulpačných či liberačných dôvodov, za ktoré zrejme žalobkyňa považuje vis maior spočívajúcu v tom, že motorové vozidlo sa pokazilo.

40. Správny súdny poriadok síce upravuje postup a povinnosti správnych súdov pri prieskume rozhodnutí správnych orgánov, avšak nemôže zavádzať procesné pravidlá pre správne konanie, ani pravidlá ukladania sankcií správnymi orgánmi. Ani samotné ustanovenie § 195 SSP nešpecifikuje, ktoré trestnoprávne zásady je potrebné vziať v oblasti správneho trestania do úvahy, naopak, používa formuláciu „ktoré je potrebné použiť.

Na druhej strane by takýto prístup zároveň devalvoval posudzovanie vysoko závažných správnych deliktov či trestných činov, pretože by ich kládol na rovnakú úroveň s jednoduchými, málo závažnými deliktami. Preto je vždy dôležité napr. zvažovať, či v procese, ktorý je pre preskúmavané rozhodnutie o sankcii relevantný bola zabezpečená ochrana obvineného, ktorej účelom je zavedenie absorpčnej zásady v trestnom konaní, t. j. uloženie neprimerane vysokých trestov hlavne pre fyzické osoby. Vzhľadom na výšku oboch sankcií uložených žalobkyni je zrejmé, že sa o takýto prípad nejedná.

Následne v zmysle absorpčnej zásady uviedol, že za viac správnych deliktov toho istého páchateľa prejednávaných v spoločnom konaní, sa uloží pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Začaté konanie o správnom delikte nie je možné spojiť s konaním o inom správnom delikte. V ustanovení § 107 ods. 16 však zákon uvádza: o viacerých správnych deliktoch toho istého páchateľa podľa odsekov 1 až 3 a odseku 8 písm. b) sa rozhodne a sankcia sa uloží vo viacerých samostatných konaniach vedených podľa vozidla, v súvislosti s ktorým bol správny delikt spáchaný, a osobitne pre každé porušenie

43. Na základe uvedeného kasačný súd v zhode s krajským súdom konštatuje, že na uvedené správne delikty a preskúmavané rozhodnutie vo veci správneho trestania nebolo dôvodné vyžadovať aplikáciu absorpčnej zásady. 44. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že vozidlo nemusí byť považované za vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách, ak sa objektívne (pre poruchu) premávky zúčastniť nemôže, kasačný súd k tomu uvádza, že pod pojmom vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách je aj vzhľadom na účel zákona potrebné rozumieť vozidlo prevádzkovateľa v zmysle § 2 písm. a/) zákona, ktoré nie je dočasne alebo trvale vyradené z premávky na pozemných komunikáciách. Záver o tom, či motorové vozidlo je alebo nie je „v premávke" neprináleží žalobkyni ani autoservisu, ale je výlučne na rozhodnutí príslušného okresného dopravného inšpektorátu ako záver o vyhovení všetkým technickým a legislatívnym požiadavkám zákona.

V Bratislave dňa 20. apríla 2022