1Asan/35/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca), JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: J. F., adresa trvalého pobytu: Y. XX, XXX XX T., dátum narodenia: XX. H. XXXX, zastúpeného: JUDr. Marián Jusko, so sídlom: Račí potok 3, 040 01 Košice, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod reg. č. 6346, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-TT-1-009/2019-PK, zo dňa 11. februára 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 20S/64/ 2019-115, zo dňa 8. apríla 2020, ECLI:SK:KSTT:2020:2019200118.2, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky účastníkom konania nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

Predmetného disciplinárneho previnenia sa mal dopustiť porušením povinnosti ustanovenej v § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe nasledovnými skutkami: V bode 1 pri udalosti evidovanej pod č. 275.18/2024 - v zázname o podaní oznámenia osoby R. T. zo dňa 2. októbra 2018, spracovaným žalobcom, nie je uvedené číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti osoby podávajúcej oznámenie, čím prišlo k porušeniu čl. 5 ods. 2 písm. f) nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní a prejednávaní priestupkov v PZ v účinnom znení (ďalej len „nariadenie č. 7/2002“), - v zázname o podaní vysvetlenia osoby E. R. zo dňa 2. októbra 2018, spracovávaným žalobcom, nie je uvedené predchádzajúce meno a priezvisko osoby podávajúcej vysvetlenie, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti osoby podávajúcej vysvetlenie, čím prišlo k porušeniu čl. 18 ods. 2 písm. f) nariadenia č. 7/2002, taktiež tento záznam nie je spracovaný na tlačive vydanom odborným útvarom, odborom

poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru, čím prišlo k porušeniu čl. 61 ods. 1 nariadenia č. 7/2002. Žiaden z hore uvedených záznamov nebol vložený do Centrálnej evidencie priestupkov, čím prišlo k porušeniu čl. 6 ods. 5 nariadenia č. 7/2002. Za predmetné disciplinárne previnenie bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe, a to zníženie služobného platu o 15% na dobu dva

II. Konanie pred správnym súdom

3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu vo veciach správneho trestania na Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“). Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav, nevysporiadanie sa prvostupňového správneho orgánu so skutočnosťami, na ktoré poukazoval. Disciplinárny rozkaz ako aj rozhodnutie žalovaného považoval aj s ohľadom na výšku trestu za šikanózne a nezákonné. Navrhol, aby správny súd tak rozhodnutie žalovaného ako aj disciplinárny rozkaz zrušil. 4. Správny súd rozsudkom č. k. 20S/64/2019-115, zo dňa 8. apríla 2020,

ECLI:SK:KSTT:2020:2019200118.2, (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení. Vo svojom rozsudku skonštatoval, že skutkové zistenia medzi účastníkmi nie sú sporné. Poukázal okrem iného na to na to, že žalobca sa bránil neexistenciou jeho zavinenia, spochybňoval záväznosť nariadenia č. 7/2002. Správny súd vo vzťahu k skutku a vine tiež uviedol, že záznam o podaní vysvetlenia je možným podkladom pre začatie priestupkového konania. Z tohto dôvodu je potrebné ho vyplniť čo najúplnejšie dostupnými informáciami. Podľa názoru správneho súdu žalovaný ako aj správny orgán dostatočne zistili skutkový stav veci, ktorý bez pochyby preukázal spáchanie predmetného disciplinárneho previnenia žalobcom, za čo mu bolo uložené primerané disciplinárne opatrenie.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko žalovaného

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 8. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 9. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. 10. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

IV. I. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe príslušník Policajného zboru je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Podľa § 52 ods. 2 zákona o štátnej službe disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

11. Kasačný súd zhodne so správnym súdom konštatuje, že vo veci nebol spor o tom, či sa vytýkané skutky skutočne stali. Rovnako kasačný súd konštatuje, že nebol spor v tom, či predmetnými skutkami prišlo k porušeniu ustanovení nariadenia č. 7/2002, ktoré sa sťažovateľovi dávajú za vinu. 12. Disciplinárne previnenie je definované v § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe ako zavinené porušenie povinnosti. V zmysle tohto ustanovenia povinnosti nemožno zúžiť len na zákonné povinnosti. Paragraf 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe za povinnosti príslušníka Policajného zboru považuje aj povinnosti uložené podzákonnými právnymi predpismi a internými aktami. 13. Pokiaľ teda žalobca porušil povinnosti uložené nariadením č. 7/2002, dopustil sa tým aj porušenia § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe. Podľa tohto ustanovenia bol žalobca povinný plniť svedomite všetky úlohy mu uložené okrem iného nariadeniami, teda aj nariadením č. 7/2002. 14. Vo vzťahu k posúdeniu viny sa kasačný súd nestotožnil s názorom žalobcu, že správny súd, žalovaný a správny orgán vyložili jednotlivé ustanovenia formalisticky. Je zrejmé, že žalobca bol povinný sa riadiť nariadením č. 7/2002, pričom zavineným porušením tohto nariadenia sa dopustil porušenia § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe. 15. K námietke žalobcu, že pri konaní žalobcu absentuje materiálna stránka, kasačný súd uvádza, že § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe nevyžaduje naplnenie materiálnej stránky pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti je potrebné naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty disciplinárneho deliktu. Správny orgán a žalovaný preto ani nemohli skúmať naplnenie materiálnej stránky pre určenie viny. Dopad porušení žalobcu na samotné konanie má síce v danej veci vplyv, ale len na uloženie sankcie. 16. Kasačný súd k celkovému posúdeniu dodáva, že disciplinárna zodpovednosť podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe je subjektívnou zodpovednosťou. Žalobca v kasačnej sťažnosti nenamietal, že s nariadením č. 7/2002 nebol v súlade s § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe riadne oboznámený a správny súd v disciplinárnom rozkaze uvádza, že s daným nariadením žalobca riadne oboznámený bol. Z tohto dôvodu žalobca o povinnostiach vyplývajúcich z nariadenia č. 7/2002 mal vedieť. Jeho konanie tak má znaky zavineného konania. 17. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Sžk/14/2017 zo dňa 12. decembra 2018, ECLI:SK:NSSR:2018:7016200001.1. správny súd uvádza, že závery správneho súdu, žalovaného a správneho orgánu nie sú v rozpore s týmto rozsudkom. Kasačný súd v nadväznosti na daný rozsudok nespochybňuje, že v prejednávanej veci prišlo k porušeniu podzákonného interného aktu v rozsahu špecifikovanom v skutku. Tieto porušenia sa však premietajú do porušenia zákonného ustanovenia, a to § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe. Kasačný súd znova zdôrazňuje, že toto ustanovenie ukladá žalobcovi povinnosť konať aj podľa interného aktu. Nakoľko žalobca tak nekonal, porušil zákonnú právnu normu vyjadrenú v § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe, za čo aj bol žalobca uznaný vinným. 18. So zreteľom na všetky tieto skutočnosti kasačný súd vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné.