1Asan/4/2021

1. Krajský súd rozsudkom č.k. 24S/247/2019-125 zo dňa 22. októbra 2020 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“), aplikujúc procesný postup podľa § 198 ods. 1 až ods. 5 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj č. Z0251/06/2018 zo dňa 05.11.2018 vo výroku, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 20.000,- € zmenil tak, že žalobcovi uložil podľa § 28 ods. 2 písm. c) zákona č. 56/2018 Z. z. pokutu vo výške 2.500,- €. O náhrade trov konania čiastočne úspešného žalobcu rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vo výške 50 %.

hodnote 1104,- € (ďalej len „kontrolovaný výrobok“), u ktorého si výrobca nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z § 5 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 56/2018 Z. z. 3. V odôvodnení rozsudku uviedol, že považoval za nedôvodnú námietku ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca tvrdil, že zistenie orgánov verejnej správy, o porušení zákazu sprístupniť výrobok na trhu, je rozporné so skutočnosťou, argumentujúc, že kontrolovaný výrobok (čerpadlo WILO RS 25/6-3 P) je súčasťou iných zariadení (kotlov) a žalobca ho predáva ako náhradný diel, keďže je predajcom kotlov a zabezpečuje aj ich servis

Správny súd poznamenal, že rozhodnutím žalovaného (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy) nebola žalobcovi uložená pokuta za to, že sprístupňoval na trhu predmetný kontrolovaný výrobok, ale z dôvodu porušenia ust. § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 56/2018 Z.z., t.j. zákazu sprístupňovať na trh výrobok/výrobky, u ktorých si výrobca nesplnil svoje povinnosti stanovené v § 5 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 56/2018 Z.z. Žalobca bol teda povinný predtým, ako sprístupnil výrobky (v tomto prípade čerpadlá typu WILO, RS 25/6-3 P) na trh, zistiť, či si výrobca splnil povinnosti stanovené zákonom a len v takom prípade, ak si tieto povinnosti výrobca splnil môže žalobca predmetný výrobok sprístupňovať na trhu, t.j. v tomto prípade ak výrobca označil výrobok označením CE a ak bolo vykonané posúdenie o zhode, pričom žalobca musí disponovať ES/EÚ Vyhlásením o zhode určeného výrobku (ďalej len „Vyhlásenie o zhode“).

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní upresnil, že nejde o Smernicu, ale o Nariadenie Komisie (ES) č. 641/2009, ktorým sa vykonáva Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na eko-dizajn bezupchávkových samostatných obehových čerpadiel a bezupchávkových obehových čerpadiel integrovaných vo výrobkoch (ďalej len „Nariadenie č. 641/2009“). Takáto skutočnosť však nevyplýva ani zo žalobcom označeného čl. 1, bodu 2, písm. b) Nariadenia č. 641/2009. Tvrdenie žalobcu tak nemá oporu v platnej právnej úprave.

5. Správny súd následne poukázal na všeobecné podmienky uvádzania výrobkov na trh a kritéria postupu posudzovania zhody, najmä na Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 09.07.2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia č. 93/465/EHS (ďalej aj „Rozhodnutie č. 768/2008/ES“) a Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo dňa 17.05.2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení Smernice 95/16/ES (ďalej aj „Smernica č. 2006/42/ES“).

s čl. 16. Poukázal tiež na náležitosti, ktoré musí obsahovať vyhlásenie o zhode strojových zariadení, z ktorých vyplýva, že Vyhlásenie o zhode musí obsahovať tieto podrobné údaje: opis a označenie strojového zariadenia, vrátane generického určenia, funkcie, modelu, typu, výrobného čísla a obchodného mena a podľa bodu 4 musí obsahovať vetu s výslovným vyhlásením, že strojové zariadenie spĺňa všetky príslušné ustanovenia tejto smernice a podľa vhodnosti aj podobnú vetu s vyhlásením o zhode s inými smernicami a/alebo príslušnými ustanoveniami, ktorým strojové zariadenie vyhovuje. Predmetná Smernica č. 2006/42/ES bola transponovaná aj do Nariadenia Vlády SR č. 436/2008 Z.z. z 01.10.2008 (úč. od 29.12.2009) v znení Nariadenia č. 140/2011 (úč. od 15.12.2011). Toto Nariadenie upravuje technické požiadavky na určené výrobky (§ 1 ods. 1 písm. a) strojové zariadenia) a zároveň v § 4 ods. 1 ukladá výrobcovi (alebo jeho splnomocnencovi) pred uvedením strojového zariadenia na trh (alebo do prevádzky) rovnaké povinnosti ako vyplývajú z predmetnej Smernice č. 2006/42/ES.

zhode sprístupniť. Distribútor zároveň podľa § 8 uvedeného zákona nemôže sprístupniť určený výrobok na trhu, ak výrobca uvedené povinnosti nesplnil. 7. Ďalej správny súd uviedol zistenia z administratívneho spisu a podotkol, že z inšpekčného záznamu z 11.04.2018 vyplýva, že žalobca počas kontroly vykonanej inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie nepredložil ku kontrolovanému výrobku Vyhlásenie o zhode, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo sporné. Ďalej uviedol, že síce bolo žalobcovi uložené opatrenie zaslať orgánu verejnej správy uvedené Vyhlásenie o zhode, žalobca si uvedenú povinnosť ani dodatočne nesplnil. Vyhlásenie o zhode, ktoré žalobca dodatočne doložil, sa totiž označením typu a prevedenia výrobku nezhodovali s kontrolovaným výrobkom a preto orgány verejnej správy vyhodnotili žalobcom predložený dôkaz v súlade s jeho obsahom.

Rovnako žalobcom predložené fotografie v priebehu odvolacieho konania nepreukazujú, že konkrétny kontrolovaný výrobok bol označený značkou CE.

nebolo sporné, že predmetné Vyhlásenie o zhode vydáva výrobca výrobku, avšak poukázal na skutočnosť, že žalobca ako distribútor je povinný týmto vyhlásením disponovať a na požiadanie ho predložiť. V opačnom prípade nesmie takýto výrobok sprístupňovať na trhu na území Slovenskej republiky. Ak takýto výrobok napriek tomu na trhu sprístupňuje, takýto postup je porušením povinností stanovených v § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 56/2018 Z. z., za ktoré orgán verejnej správy uložil žalobcovi pokutu v súlade s § 28 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, pričom za porušenie tejto povinnosti žalobca zodpovedá objektívne.

9. K námietke žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci správny súd uviedol, že takáto všeobecná námietka, bez uvedenia relevantnej právnej argumentácie, mu neumožnila vykonať prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutia bez toho, aby bola táto námietka bližšie konkretizovaná.

10. K námietke žalobcu, že Inšpekčný záznam zo dňa 11.04.2018 a zo dňa 17.05.2018 je potrebné považovať za zápisnicu, ktorá musí obsahovať náležitosti v zmysle § 22 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správny súd uviedol, že je všeobecná a zároveň nesprávna.

Tvrdenie žalobcu o tom, že v prípade inšpekčného záznamu išlo o dôkaz - zápisnicu podľa ust. § 22 Správneho poriadku, vylučuje aj skutočnosť, že spísanie zápisnice (inšpekčného záznamu) o vykonanej kontrole predchádzalo začatiu administratívneho konania. Administratívne konanie bolo začaté až dňom, ktorým orgán verejnej správy urobil voči účastníkovi konania prvý úkon (doručenia Oznámenia o začatí správneho konania). Pre Inšpekčný záznam tak nie sú ustanovené zákonom (Správnym poriadkom) predpísané náležitosti, je z neho však zrejmé označenie kontrolovanej osoby, kontrolovanej prevádzky, dátum, čas a miesto kontroly. Obsahom Inšpekčného záznamu (záznamov) je aj opis zisteného skutkového stavu, vyjadrenie kontrolovanej osoby, resp. jej

Podľa správneho súdu však predmetné zisťovanie nemá pre rozhodnutie vo veci žiadny právny význam a zopakoval, že rozhodnutie žalovaného nebolo založené na tom, že kontrolované výrobky nebolo možné predávať alebo používať, prípadne, že ich nebolo možné predávať ako náhradné diely. Rozhodnutie žalovaného bolo založené na tom, že žalobca kontrolovaný výrobok sprístupnil na trh a pri kontrole výrobok nebol označený značkou CE (§ 5 ods. 1 písm. e/ zákona č. 56/ 2018 Z.z.) a pri kontrole, a ani v dodatočne stanovenej lehote, nepredložil žalobca Vyhlásenie o zhode.

Zároveň uviedol, že pre posúdenie veci je irelevantné, či žalobca sprístupňoval konkrétny výrobok v dobrej viere, ani dôvod, pre ktorý mal kontrolovaný výrobok v prevádzke, nakoľko v tomto prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalobcu za porušenie povinností stanovených zákonom č. 56/2018 Z. z..

Rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti a rovnako vo vzťahu k odôvodneniu výšky uloženej pokuty odôvodnenie zodpovedá zákonným kritériám. Nesúhlas žalobcu nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

K žiadosti žalobcu aby bola zohľadnená jeho dobrá viera, súčinnosť a prvotné porušenie zákona správny súd uviedol, že finančný postih nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a orgán verejnej správy pri určení výšky pokuty musí prihliadať na zákonom stanovené kritéria, ktorými sú spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.

povinností podľa zákona č. 56/2018 Z.z., teda bez ohľadu na zavinenie. 14. K návrhu žalobcu na zníženie pokuty správny súd tiež uviedol, že žalobca v žalobe netvrdil, že sankcia je neprimeraná povahe skutku, ani o tom nepredkladal žiadne dôkazy.

dôkaz. Tvrdenie, že bol sankcionovaný za predaj len jedného výrobku v hodnote 69,- €, nemá oporu v preskúmavaných rozhodnutia a ani v obsahu administratívneho spisu. 15. Žalobca však v žalobe podľa názoru správneho súdu dôvodne tvrdil, že pokuta uložená vo výške 20.000,- € bola neprimerane prísna a má pre neho likvidačný charakter, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy a uložil ju v zákonom stanovenom rozpätí. V žalobe i na pojednávaní poukázal žalobca na charakter jeho podnikateľskej činnosti a miesto podnikania, argumentujúc, že je zamestnávateľom v problémovom regióne - v okrese Rimavská Sobota, kde je veľká nezamestnanosť, poukázal na počet a na hospodárske výsledky dosiahnuté v rokoch 2017, 2018 a 2019 a na ekonomické dopady pandémie COVID-19.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

Sťažovateľ k dôvodu sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) uviedol, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je v rozpore so zásadou právnej istoty. Nesúhlasí s konštatovaním krajského súdu, že sankcia uložená vo výške 20.000,- € by mala pre žalobcu likvidačný charakter, a zároveň, že uloženie sankcie vo výške 2.500,- €, t.j. pri dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia, je primerané okolnostiam prípadu, charakteru a povahe porušenej povinnosti a súčasne zodpovedajúce aj požiadavke generálnej prevencie.

18. Sťažovateľ uviedol, že podľa neho z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by správny súd vykonal dokazovanie, práve naopak, z neho vyplýva (konkrétne bod 68), že správne orgány správne zistili skutkový stav veci a zároveň, že súd nevykonal na pojednávaní doplnenie dokazovania. Vzhľadom na uvedené, vykonaná moderácia výšky sankcie podľa § 198 SSP nebola oprávnená a považuje ju za protizákonný súdny zásah, za zásah do diskrečnej právomoci správneho orgánu a to na základe skutočnosti, že nebola splnená základná podmienka pre sankčnú moderáciu - vykonanie dokazovania vo veci skutkového stavu súdom. Podotkol, že podľa rozhodnutia Nejvyššího správního soudu Českej republiky zo dňa 18.12.2003, č.k.: 5 A 139/2002-46 nie je úlohou súdu nahrádzať činnosť správneho orgánu. Poukázal tiež na skutočnosť, že na viacerých miestach v napadnutom rozsudku správny súd potvrdzuje, že rozhodnutie sťažovateľa nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a tiež potvrdil, že uložená pokuta je zákonná, správne uložená a v súvislosti a protiprávnym konaním žalobcu dôvodne uložená.

skutočnosť, t.j. vykonanie nového dokazovania vo veci skutkového stavu, na základe ktorého by mohol znížiť výšku pokuty uloženú správnym orgánom. 19. V súvislosti s prípadnou neprimeranosťou sankcie povahe skutku sťažovateľ poukazuje na zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď na jednej strane správny súd uvádza, že pokutu považuje za dôvodne uloženú, následne však uviedol protichodné stanovisko keď uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že pokuta uložená žalobcovi nezodpovedá povahe skutku a súčasne by mala pre žalobcu likvidačný charakter.

21. Správny súd tak podľa sťažovateľa nedostatočne odôvodnil na základe čoho považoval sankciu 20000,- € uloženú správnym orgánom za likvidačnú, pričom nevysvetlil prečo sankcia v zníženej výške 2500,- € už likvidačne nebude pôsobiť.

22. K ekonomickej činnosti žalobcu sťažovateľ uviedol, že na stránke www.finstat.sk, na ktorú sa odvolával aj správny súd, sa v časti súvahy nachádzajú okrem iného údaje týkajúce sa nerozdeleného zisku, a to v rozhodnom období predmetného správneho konania za rok 2018 vo výške 90664,- €, a za rok 2019 vo výške 103335,- €, a ďalej vo výkaze zisku a strát z tohto webu za rok 2018, kde je uvedený veľký obrat výroby tejto spoločnosti vo výške 855.144,- € (v roku 2019 vo výške 909.898,- €) súvisiaci v týchto rokoch s relatívne veľkými, vzbudzujúcimi značné pochybnosti výrobnými nákladmi vo výške 775.082,- € (v roku 2019 vo výške 750.10,- €) vzhľadom k pomerne nízkym žalobcovým mzdovým nákladom.

23. Záverom sťažovateľ uviedol, že uvedený správny delikt nemožno bagatelizovať, uvedené konanie nekalým spôsobom zasahuje do konkurencie medzi hospodárskymi subjektmi a poukázal tiež na podnet od spoločnosti WILO CS, s.r.o., ktorého materská spoločnosť vyrába predmetné obehové čerpadlá, a ktorá vo svojom podnete uviedla, aké nepríjemné následky malo konanie žalobcu na podnikateľskú činnosť tejto spoločnosti. Zároveň k trovám konania dodal, že tie vznikli zavinením žalobcu, pretože nezaplatil uloženú pokutu v rozhodnom období, keď bol preukázateľne vysoko solventný. Preto by žalobcovi nemala byť priznaná žiadna náhrada trov konania v zmysle § 167 ods. 3 SSP.

25. Podľa žalobcu správny súd rozhodol správne, keď prihliadol na všetky legálne aspekty, pričom cieľom správnych orgánov by nemal byť len výber sankcie, no aj skôr kladenie dôrazu na prevenciu. Zákonný rámec ukladania pokút je daný, avšak ten začína na spodnej hranici

výška. Záverom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol a priznal žalobcovi plnú náhradu trov kasačného konania.

26. Prejednávaná vec bola dňa 01.03.2021 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 1S - sp. zn.: 1Asan/4/2021. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety po jej predložení na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti náhodným výberom pridelená na

28. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/247/2019-125 zo dňa 22. októbra 2020, ktorým rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie sťažovateľa v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj č. Z0251/06/2018 zo dňa 05.11.2018 vo výroku, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 20.000,- € zmenil tak, že žalobcovi uložil podľa § 28 ods. 2 písm. c) zákona č. 56/2018 Z. z. pokutu vo výške 2.500,- €.

(k nahliadnutiu) Vyhlásenie o zhode na jeden druh určeného výrobku. V čase kontroly sa v ponuke predaja pre spotrebiteľa nachádzalo u kontrolovaného subjektu celkovo 16 ks kontrolovaného výrobku v hodnote 69,- €/ks v celkovej hodnote 1.104,- €.

31. Žalobca bol poučený, že v prípade nezaslania Vyhlásenia o zhode sa bude toto konanie považovať za marenie výkonu kontroly, za čo môže byť kontrolovanému subjektu uložená pokuta podľa zákona č. 128/2002 Z. z. Žalobca v prílohe podania zo 16. apríla 2018 doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy „Prohlášení o shode podle zákona 22/1997 Sb. č. V1RS/98“ vydané spoločnosťou WILO Praha, s. r. o., Čestlice zo dňa 05.01.2009 s tým, že uvedený výrobok zodpovedá harmonizovaným českým technickým normám a príslušným

Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že žalobcom doručené Vyhlásenie o zhode nie je možné považovať za doklad preukazujúci posúdenie zhody určeného druhu kontrolovaného výrobku, nakoľko na výrobku a v doručenom Vyhlásení o zhode sú uvedené rozdielne údaje.

písm. e) zák. č. 56/2018 Z. z. a ďalej, že kontrolovaný subjekt zaslal na požiadanie orgánu dozoru dňa 16.04.2018 Vyhlásenie o zhode k výrobku čerpadlo WILO typ RS 25/6-P á 69 €/ks zakúpeného do kontrolného nákupu, avšak vo Vyhlásení o zhode W1 RS/98 zo dňa 05.01.2009 vydanom spoločnosťou WILO Praha s.r.o. Čestlice kontrolovaný výrobok nebol žiadnym spôsobom uvedený. Žalobca teda ako distribútor sprístupnil na trh určený výrobok, na ktorý nemal pri sprístupnení na trh Vyhlásenie o zhode a ktorý výrobca neoznačil značkou zhody CE, čím došlo k porušeniu § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 56/2018 Z. z., za ktoré porušenie zodpovedá žalobca. Prvostupňový orgán verejnej správy oznámil žalobcovi, že podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku začína voči žalobcovi správne konania o uložení postihu podľa § 28 ods. 2 písm. c) zákona č. 56/2018 Z. z.

jedného druhu výrobku - Čerpadlo WILO, typ RS 25/6-P á 69 €/ks, zakúpeného do kontrolného nákupu a predmetný kontrolovaný výrobok nebol výrobcom označený značkou zhody CF v zmysle § 5 ods. 1 písm. e) zák. č. 56/2018 Z. z.

potvrdil.

35. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter.

39. Podľa § 28 ods. 7 zákona č. 56/2018 Z. z. (v znení účinnom do 15.07.2021) sa pri určení výšky pokuty prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. 40. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní a oboznámením sa s obsahom pripojeného spisového materiálu konštatoval, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

42. Z odôvodnenia rozsudku správneho súdu je zrejmé, že žalobcovi bola uložená sankcia vo forme pokuty vo výške 20.000,- €, ktorá bola následne správnym súdom pomocou inštitútu sankčnej moderácie podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP znížená na výšku 2.500,- € a to za spáchanie správneho deliktu, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že nesplnil svoju povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. d) a e) zák. č. 56/2018 Z. z., keď v postavení distribútora preukázateľne sprístupnil na trh pre spotrebiteľa určený výrobok - 16 kusov Čerpadlo WILO typ RS 25/6-3 P á 69 €/ks v celkovej hodnote 1104,- €: - u ktorého si výrobca nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2018 Z. z., keď kontrolovaný subjekt zaslal orgánu dozoru dňa 16.04.2018 Vyhlásenie o zhode k výrobku Čerpadlo WILO typ RS 25/6-3 P á 69 €/ks, avšak vo Vyhlásení o zhode č. W1 RS/98 zo dňa 05.01.2009 vydanom spoločnosťou WILO Praha s.r.o., Čestlice kontrolovaný výrobok nebol žiadnym spôsobom uvedený,

43. Kasačný súd však ako dôvodnú vzhliadol námietku sťažovateľa, v ktorej poukázal na zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho súdu v časti uplatnenia inštitútu sankčnej moderácie a jeho odôvodnenia.

Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. V tejto súvislosti, kasačný súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999; Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994; Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994), judikatúru Ústavného súdu SR (III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006), podľa ktorej nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).

súd správne uváženie orgánu verejnej správy nahradil vlastným. Samotné dokazovanie bude pritom závislé predovšetkým od uplatneného dôvodu sankčnej moderácie a osobitný význam bude mať najmä pri zisťovaní likvidačného dopadu sankcie na žalobcu, pretože pôjde o otázku, ktorá v administratívnom konaní zásadne riešená nebola (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/4/2019).

47. V prejednávanom prípade, podľa názoru kasačného súdu, správny súd dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom neodôvodnil uplatnenie inštitútu sankčnej moderácie podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP a zníženie uloženej pokuty na 2.500,- €. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa správny súd zameral len na posudzovanie subjektívnych kritérií ukladania sankcií, pričom sa obmedzil len na konštatovanie, že uloženie pokuty vo výške 20.000,- € je pre žalobcu neprimerane prísne a má likvidačný charakter. Svoje rozhodnutie však bližšie neodôvodnil a neuviedol, prečo zníženie pokuty na sumu 2.500,- € pre žalobcu už nepredstavuje likvidačný charakter, ani prečo by pokuta v tejto zníženej výške mala byť primerane prísna.

48. V tomto smere kasačný súd poukazuje na to, že správny súd ohľadom zníženia výšky uloženej sankcie nevykonal dokazovanie v naznačenom smere. Svoje závery obmedzil len na posúdenie ekonomickej situácie žalobcu a to len počas rokov 2017 a 2018, avšak bez toho, aby bolo zrejmé, na základe akých kritérií správny súd dospel k sume 2.500,- €. Kasačný súd preto vzhliadol ako dôvodnú námietku sťažovateľa, podľa ktorej správny súd neuviedol vo svojom rozhodnutí podstatnú skutočnosť, a to skutočnosti, na základe ktorých znížil výšku pokuty uloženej sťažovateľom na uvedenú výšku a zároveň, že ekonomická situácia žalobcu nepredstavuje jediné kritérium na rozhodovanie o prípadne uloženej sankcii.

Sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z hľadiska závažnosti je vyššie spomínaný správny delikt považovaný za jedno z najvážnejších porušení zákona č. 56/2018 Z. z. bez ohľadu na vzniknutý následok a preto ho nemožno vnímať formalisticky.

Správny súd pritom v bode 74 napadnutého rozsudku stotožňujúc sa s rozhodnutím sťažovateľa, sám potvrdil, že sťažovateľ pri rozhodovaní o výške pokuty zohľadňoval všetky špecifiká konkrétneho prípadu a proporcionalitu uloženej pokuty, výška pokuty bola riadne odôvodnená aj vzhľadom na kritériá stanovené v § 28 ods. 7 zákona č. 56/2018 Z. z. a charakter sankcie a zároveň bola sankcia uložená v medziach zákona. Zároveň správny súd podotkol, že konanie žalobcu „v dobrej viere“ a ani, že je to jeho prvé dopustenie sa správneho deliktu, nie sú relevantné kritéria pre posúdenie charakteru uloženej sankcie. Zdôraznil, že žalobca v žalobe netvrdil, že sankcia je neprimeraná povahe skutku, ani o tom nepredkladal žiadne dôkazy a až na ústnom pojednávaní prezentoval argumentáciu o neprimeranosti pokuty, ktorá však nemala oporu v preskúmavaných rozhodnutiach, a o ktorej nepredložil žiadny dôkaz.

50. Kasačnému súdu preto na základe vyššie uvedeného nie je zrejmé, z akého dôvodu správny súd pristúpil k uplatneniu inštitútu sankčnej moderácie, ani na základe akého mechanizmu určil zníženú sankciu vo výške 2.500,- €. Napadnutý rozsudok je tak pri absencii logickej nadväznosti uvažovania správneho súdu nanajvýš zmätočný a protirečivý.

52. Správny súd nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej úvahy, a preto moderácia je prípustná najmä v prípadoch sankcií, ktoré boli uložené zjavne neproporcionálne a neprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite odôvodnené. Preto ak rozhodovanie o určitých otázkach je predmetom správneho uváženia a ak správny súd zistil, že táto správna úvaha sťažovateľa je v súlade s pravidlami logického uvažovania, ak podmienky takej úvahy boli zistené riadnym procesným postupom, neprislúcha súdu, aby nad rámec vlastných právomocí, vlastnou úvahou nahrádzal toto oprávnenie správneho orgánu, pretože by neoprávnene vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží (III. ÚS 479/2011).

zn. 3SžoKS/64/2006, sp. zn. 5Sžo/204/2010) je nevyhnutné, aby správny orgán odôvodnil nielen dôvod, pre ktorý ukladá sankciu, ale aj výšku uloženej pokuty. Pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v rámci správneho uváženia, ktoré správny orgán náležitým spôsobom

V prípade správneho trestania správny súd tak musí náležite zdôvodniť uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa jej rozpätie. Správny súd však len všeobecne uviedol odôvodnenie výšky pokuty, ktoré však z hľadiska možného ďalšieho prieskumu v rámci správneho súdnictva

rozhodnutie s poukazom na. ust. § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude podľa ust. § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí. 55. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu postupovať v naznačenom smere, vyhodnotí správnu úvahu, ktorú sťažovateľ použil pri ukladaní sankcie a jednoznačne ustáli, či uloženie sankcie sťažovateľom spĺňalo kritéria preventívnej a represívnej funkcie.

záujem. Vypracovaniu vyhlásenia o zhode a označeniu výrobku CE musí predchádzať aj reálne posúdenie zhody, ktoré má ustanovené pravidlá a ktoré musia byť dodržané (napr. skúšky výrobku). Pokiaľ na výrobku nie je posúdená zhoda, zvyšuje sa riziko ohrozenia oprávneného záujmu, t.j. verejného záujmu napríklad v oblasti zdravia a bezpečnosti vo všeobecnosti, zdravia a bezpečnosti pri práci, ochrany spotrebiteľov, ochrany životného prostredia a

56. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. d/ zákona č. 56/2018 Z.z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výrobca je povinný vypracovať a vydať vyhlásenie o zhode určeného výrobku, ES vyhlásenie o zhode alebo EÚ vyhlásenie o zhode určeného výrobku (ďalej len „vyhlásenie o zhode“) podľa § 23 a podľa technického predpisu z oblasti posudzovania zhody. 57. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. e/ zákona č. 56/2018 Z.z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov výrobca je povinný označiť určený výrobok značkou podľa § 24, a ak je určený výrobok označený označením CE, umiestniť na určený výrobok označenie CE podľa § 25, ak tak ustanovuje technický predpis z oblasti posudzovania zhody. 58. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 56/2018 Z.z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, distribútor nesmie sprístupniť určený výrobok na trhu, ak výrobca nesplnil svoju povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. d/, e/, j/, k/ alebo l/ alebo dovozca nesplnil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 2 písm. a/. 59. Označenie CE poskytuje informáciu, že výrobca u toho-ktorého výrobku posúdil zhodu a prebral zodpovednosť za zhodu výrobku so všetkými uplatniteľnými požiadavkami ustanovenými v relevantných harmonizačných právnych predpisoch Únie, v ktorých sa ustanovuje pripojenie tohto označenia. Umiestnenie označenia CE na výrobok znamená, že výrobca potvrdzuje svoju zodpovednosť za to, že výrobok spĺňa platné požiadavky stanovené v právnych predpisoch na posúdenie zhody. 60. Označenie CE, ktorým sa preukazuje zhoda výrobku, je viditeľným výsledkom celého procesu posudzovania zhody v širokom zmysle. Označenie CE je nezameniteľné a orgány dozoru majú povinnosť vyžadovať jednak to, aby jeho podoba nebola zneužívaná, ale tiež to, aby výrobky, ktoré majú zhodu posúdenú, boli riadne označené označením CE. Je potrebné zdôrazniť, že označenie CE sa umiestňuje len na výrobky, na ktoré je jeho umiestnenie ustanovené harmonizačnými právnymi predpismi Európskej únie, a neumiestňuje sa na žiadny iný výrobok. Platí, že pokiaľ určený výrobok musí byť označený CE, výrobok bez označenia CE alebo s chybným označením CE nemôže byť uvádzaný na trh. 61. Čo sa týka vyhlásenia o zhode, toto preukazuje splnenie všetkých základných požiadaviek a požiadaviek ustanovených zákonom alebo technickým predpisom z oblasti posudzovania zhody. Vydaním vyhlásenia o zhode výrobca zodpovedá za zhodu určeného výrobku so základnými požiadavkami. 62. Kasačný súd zároveň dodáva, že tým neprejudikuje názor, že správny súd nemal využiť inštitút sankčnej moderácie, ani že by mal určenú výšku pokuty znížiť alebo zvýšiť, no podotýka, tak ako už bolo uvedené, že musí byť z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé na základe akých skutočností a prečo tak rozhodol. 63. O trovách konania rozhodne krajský súd podľa ust. § 467 ods. 3 SSP v súlade s § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 167 SSP samostatným uznesením. 64. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.