1Dz/1/2026

1. V konaní vedenom Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) pod sp. zn. 31D/3/2026 sudkyňa Najvyššieho správneho súdu JUDr. Jana Martinčeková (ďalej len „sudkyňa“), zaradená účinným rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2026 do senátu 31D, oznámila podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku okolnosti a skutočnosti, pre ktoré možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti, okrem iného pre pomer k prejednávanej veci. Uviedla, že prejednávaná vec sa týka piatich skutkov, pričom štvrtý skutok sa týka trestnej veci vedenej pod sp. zn. XTp/X/XXXX. Podľa skutkovej vety disciplinárne obvinená vyhodnotením dôkazov v uznesení sp. zn. XTp/X/XXXX, ktoré vydala 23. januára 2021, konaním, citujem „spočívajúcom vo vyvodení z vykonaných dôkazov, a to výpovedí spoluobvinenej JUDr. M.U_ a svedkov Ing. F.T_, P.M_ a JUDr. M.M_, ako aj prepisov zvukových záznamov (bližšie špecifikovaných v uvedenom rozhodnutí) takého záveru, že tieto výpovede a prepisy zvukových záznamov („.

priateľka, napr. pred niekoľkými dňami sa zúčastnila oslavy jej životného jubilea. Má teda osobný vzťah so všetkými aktérmi v trestnej veci uvedenej v skutku č. 4. 3. Taktiež podľa vyjadrenia sudkyne má vzťah k prejednávanej veci aj preto, že bola s touto trestnou vecou oboznámená mimo disciplinárneho konania. V čase, keď bola táto trestná vec riešená, sa k nej dostávali informácie (bez toho, aby sa o to špeciálne zaujímala) týkajúce sa tejto trestnej kauzy, a to aj kuloárneho charakteru. Na túto trestnú vec si tak už skoršie urobila určitý názor. 4.

Poznatok o delení sudcov na základe takéhoto kritéria je tristný a z hľadiska posudzovania dôvodnosti podozrenia v danom prípade aj uveriteľný. . .“ Predložený dôkaz sa nepriamo týka aj jej osoby ako vtedajšej sudkyne O. súdu Q. Ž.. Najmä z pohľadu verejnosti by mohli vzniknúť pochybnosti o objektívnom vybavovaní tejto disciplinárnej veci vzhľadom na jej väzby so sudcami na tomto krajskom súde.

6. Ako uviedla vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti oznamuje vychádzajúc z toho, že vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci je nutné spájať nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, ako to explicitne vyplýva z § 31 ods. 1 Trestného poriadku.

7. Disciplinárne konanie vo veci sudcov procesne upravuje disciplinárny súdny poriadok, ktorý v § 4 upravuje čiastočnú subsidiaritu Trestného poriadku. Táto sa vzťahuje, a to „primerane“ aj na vylúčenie súdu. 8. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. 9. Ústava Slovenskej republiky a zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovujú princíp nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie, ktorý vychádza z viacerých medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, pričom v tejto súvislosti treba prioritne poukázať

10. Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, ktorého podstatou je osobné presvedčenie sudcu o nezaujatosti (v zásade by malo subjektívne hľadisko nestrannosti platiť, pokiaľ nie je preukázaný opak - Le Compte, Van Leuven a De Meyere proti Belgicku, rozsudok z 23. júna 1981, č. 6878/75 a č. 7238/75) a z objektívneho hľadiska nestrannosti, ktorého podstatou je zistenie existencie dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti o zaujatosti sudcu. Podľa rozhodovacej činnosti

Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k stranám. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že by čokoľvek, čo môže vrhnúť hoci len tieň pochybností na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučovalo ako zaujatého. Sudca nie je stroj na rozhodovanie oslobodený od akéhokoľvek svetonázoru, subjektívnych pocitov, sympatií či antipatií, ale je súčasťou určitého sociálneho prostredia, od ktorého nie je a nemôže byť úplne izolovaný. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vyžaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.

11. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného poriadku za pomer k veci treba rozumieť určitú participáciu či zainteresovanosť na skutku, resp. na výsledku konania osobného charakteru, najmä takú skutočnosť, že orgán či osoba uvedení v tomto ustanovení je poškodeným trestným činom alebo poškodenou je blízka osoba. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní treba rozumieť taký vzťah, ktorý vyvoláva relevantnú pochybnosť o nestrannosti pri rozhodovaní, predovšetkým príbuzenstvo v priamom pokolení alebo obdobný pomer, bližší priateľský či kamarátsky vzťah alebo opačne negatívny vzťah charakteru nepriateľského. V tomto ohľade však treba zdôrazniť, že nevyhnutnou súčasťou profesionality sudcu, ktorá vyplýva aj z jeho základných povinností podľa zákona č. 385/ 2000 Z. z., je schopnosť rozhodovať nezaujato a nestranne aj vo veciach, v ktorých vystupujú osoby, ktoré síce sudca osobne pozná, avšak kvalita ich vzťahu nepresahuje bežný občiansky, pracovný, kolegiálny, susedský či iný obdobný sociálny vzťah (primerane R 2/2008-II.).

Sudcu preto možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania v pridelenej veci iba celkom výnimočne, a to iba zo závažných zákonných dôvodov uvedených v § 31 Trestného poriadku, ktoré sudcovi bránia rozhodovať v súlade so zákonom, objektívne a nezaujato, pričom obava z absencie nestrannosti sudcu musí mať svoj pôvod v konkrétne zistených relevantných skutočnostiach (primerane R 11/2009-I.). 13.

14. Sudkyňa ako dôvod vylúčenia z prejednania a rozhodnutia veci vedenej pod sp. zn. 31D/3/ 2026 uviedla, že bola s trestnou vecou, v ktorej rozhodovala disciplinárne stíhaná sudkyňa P.. F. N., oboznámená mimo disciplinárneho konania, pričom sa ku nej dostávali informácie týkajúce sa tejto kauzy, a to aj kuloárneho charakteru. Námietkový senát Najvyššieho správneho súdu je toho názoru, že skutočnosť, že sudkyňa mala určité vedomosti, ktoré sama nazvala kuloárneho charakteru o danej trestnej veci, nemožno považovať za pomer k prejedávanej veci.

Má za to, že nie je vhodné, aby v disciplinárnom konaní posudzovala vyhodnocovanie výpovedí bývalých kolegov disciplinárne obvinenou. 16. Najvyšší správny súd uvádza, že v konkrétnej trestnej veci rozhodnutie disciplinárne obvinenej sudkyne P.. F. N. sp. zn. XTp/X/XXXX z 23. januára 2021 zrušil sťažnostný súd uznesením sp. zn. XTost/X/XXXX z 5. februára 2021, ktorý hodnotil tam doposiaľ vykonané dôkazy, teda aj výpovede svedkov, ku ktorým by mala mať sudkyňa, podľa jej vyjadrenia či už kolegiálny, alebo priateľský vzťah. Nebude teda prislúchať disciplinárnemu senátu 31D jednotlivé výpovede nanovo hodnotiť, ako sa mylne domnieva sudkyňa, ktorá to v námietke uviedla a týmto odôvodňovala svoju zaujatosť. Takéto posúdenie už urobil Najvyšší súd SR v hore citovanom uznesení. 17.

Najmä z pohľadu verejnosti by mohli vzniknúť pochybnosti o objektívnom vybavovaní tejto disciplinárnej veci vzhľadom na jej väzby so sudcami na tomto krajskom súde. 18. Z vyjadrenia disciplinárne stíhanej sudkyne, uvedeného v uznesení sp. zn. XTp/X/XXXX z 23. januára 2021, nevyplýva, že by spomínala konkrétnych sudcov O. súdu Q. Ž. a už vôbec nie sudkyňu, ktorá vzniesla námietku zaujatosti.