1Dz/2/2026

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v námietkovom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci disciplinárne obvinenej C.. G. X., sudkyne Š. P.Y. súdu, v disciplinárnom konaní začatom na návrh predsedu Š. P. súdu pre disciplinárne previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) a iné zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vedenom pod sp. zn. 31D/3/2026, konajúc o námietkach zaujatosti disciplinárne obvinenej proti členovi disciplinárneho senátu JUDr. Petrovi Rajňákovi a prísediacej sudkyni disciplinárneho senátu JUDr. Martine Mrázovej, na neverejnom zasadnutí dňa 5. júna 2026, takto

rozhodol:

I. Člen disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Peter Rajňák nie je vylúčený z vykonávania úkonov v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 31D/3/2026 podľa § 4 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) v spojení s § 31 ods. 1 Trestného poriadku. II. Prísediaca sudkyňa disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Martina Mrázová nie je vylúčená z vykonávania úkonov v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 31D/3/2026 podľa § 4 disciplinárneho súdneho poriadku v spojení s § 31 ods. 1 Trestného poriadku.

2. Dňa 18. mája 2026 bolo najvyššiemu správnemu súdu doručené podanie od advokáta JUDr. Matúša Harkabusa, v ktorom tento oznámil prevzatie obhajoby disciplinárne obvinenej a súčasne vzniesol v mene disciplinárne obvinenej voči sudcovi Rajňákovi a prísediacej sudkyni Mrázovej námietky zaujatosti.

4. Disciplinárne obvinená voči sudcovi Rajňákovi namietala, že je signatárom vyhlásení „Výzva slovenských právnikov reagujúca na porušovanie princípov právneho štátu v trestnoprávnej oblasti“ a „Výzva slovenských právnikov proti sústavnému porušovaniu princípov právneho štátu v Slovenskej republike“ zverejnených na internetovej stránke F..G..R. (ďalej len „vyhlásenia“). Podľa disciplinárne obvinenej tým, že sa sudca Rajňák s uvedenými vyhláseniami stotožnil, nejde o osobu s indiferentným postojom k naratívu o údajnom zneužívaní trestného práva v rokoch 2020 - 2023, ku ktorému sa disciplinárny návrh viaže. Tento naratív prezentuje aktuálna vládna moc, najmä (nie však výlučne) cez osobu predsedu vlády, pričom práve tento verejne vyzýval predsedu Š. P. súdu na podanie disciplinárneho návrhu voči disciplinárne obvinenej s výzvou na zbavenie jej funkcie.

obvinená poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. I. ÚS 117/2026-14 z 26. februára 2026. 6. K osobe sudcu Rajňáka disciplinárne obvinená namietala ešte jednu líniu jeho potencionálnej zaujatosti spočívajúcu v tom, že menovaný je podľa verejne dostupných zdrojov „osoba so silno konzervatívnymi názormi a s negatívnym vzťahom k spolužitiu párov rovnakého pohlavia“. Podľa disciplinárne obvinenej „verejná atmosféra, v ktorej je aktuálny disciplinárny návrh podávaný je silne rámcovaná aj nepodloženými tvrdeniami o údajnom úniku informácií smerom od disciplinárne obvinenej k novinárke K. L., s ktorou žije v rovnakopohlavnom zväzku. Preto je mimoriadne dôležité, aby z objektívneho pohľadu rozhodovali v tejto veci osoby, u ktorých je možné konštatovať absenciu predsudku/ predpojatosti voči rodinnému životu párov rovnakého pohlavia.“ V tejto súvislosti disciplinárne obvinená poukázala na vyjadrenia sudcu Rajňáka na internetových portáloch Marker a Infovojna, v ktorých sa menovaný vyjadroval predovšetkým k otázkam morálky, manželstva a rodiny.

Prísediaca sudkyňa Mrázová pritom menovaného nielenže zastupuje všeobecne, ale i v konkrétnom civilnom spore ako žalovaného so žalobcami I. Č. S. D.. vo veci vedenej na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. XCos/X/XXXX, týkajúcej sa priamo výrokov C. Š. R. na adresu P.. Č..

10. Záverom disciplinárne obvinená zhrnula svoju argumentáciu do troch bodov, v ktorých namietala, či môže prísediaca sudkyňa Mrázová nestranne a nezaujato posúdiť jej disciplinárnu vec: - keď je právnou zástupkyňou C. Š. R. a C. J. v civilných konaniach týkajúcich sa priamo atribútov šírenia naratívu o zneužívaní trestného práva v rokoch 2020 - 2023, ak sa disciplinárne konanie „okrem iného týka aj kauzy T., ktorá je zároveň kľúčovým prvkom pri šírení tohto naratívu“, - a nebude pritom „motivovaná rozhodnúť o vine disciplinárne obvinenej, aby podporila pozíciu svojich klientov v prebiehajúcich civilných sporových konaniach“, - ak sa táto „týka aj intímneho vzťahu disciplinárne obvinenej s novinárkou K. L., ak tento denník menovite kritizuje, a ak súčasťou disciplinárneho návrhu je aj skutok spočívajúci v nedostatočnom vysporiadaní sa disciplinárne obvinenej s týmto vzťahom v inom trestnom konaní“.

III. Vyjadrenia k námietkam zaujatosti

Tento však nespochybňuje jeho predpoklady na nezávislé a nestranné rozhodovanie a akékoľvek naznačovanie opaku považuje za neprípustné, - podpísal vyhlásenia, avšak toto sa žiadnym spôsobom nedotýkalo disciplinárne obvinenej. Podľa sudcu Rajňáka „je povinnosťou sudcu vyjadriť sa k negatívnym javom v právnom prostredí v ktorom sudca pôsobí a upozorniť na nich“. Z uvedeného však nemožno vyvodiť jeho zaujatosť voči disciplinárne obvinenej, - si nemyslí, že jeho konzervatívne názory na situáciu v spoločnosti by mohli nejakým spôsobom ovplyvniť jeho rozhodovaciu činnosť v disciplinárnom konaní, ktoré s týmito názormi nemá žiadnu súvislosť. Skúmanie hodnotovej orientácie sudcu vo vzťahu k jeho možnej zaujatosti by mohlo byť veľmi nebezpečným precedensom, pretože by vylučovalo z rozhodovania sudcov nemajúcich rovnakú hodnotovú orientáciu akú by mali súdené osoby, - nerozumie tomu, prečo by mal byť zaujatý ako sudca v konkrétnom disciplinárnom konaní kvôli tomu, že poskytol rozhovor internetovému portálu Marker alebo Infovojna. Web T..D. nemá zákonné oprávnenie posudzovať iné weby, či tieto obsahujú konšpiračné teórie a “bludy“.

14. Prísediaca sudkyňa Mrázová vo svojom vyjadrení k námietke zaujatosti z 22. mája 2026 uviedla, že: - pokiaľ disciplinárne obvinená odvodzovala jej zaujatosť poukazovaním na politický a spoločenský kontext disciplinárneho návrhu, tak s jej tvrdeniami nesúhlasí, pričom k osobe disciplinárneho navrhovateľa, disciplinárne obvinenej a ani ostatným členom disciplinárneho senátu nemá žiaden osobný vzťah. Zároveň nemá žiadne spoločenské, ani politické aktivity s novinárkou P., ktorú ani vo verejnom priestore žiadnym spôsobom nehodnotí. Ďalej nemá žiadne aktivity, ktoré by boli spojené alebo by súviseli s aktivitami predstaviteľov politickej strany D. S. Y.. Nie je členkou ani aktivistkou, ani podporovateľkou žiadnej politickej strany alebo politického hnutia, nie je aktívne činná politicky vo verejnom priestore, - nemá pomer k prejednávanej disciplinárnej veci a ani účastníkom disciplinárneho konania, - vo vzťahu k snahe disciplinárne obvinenej spojiť ju s osobou C. Š. R. zdôraznila, že v konaní sp. zn. XCos/X/XXXX vedenom na Mestskom súde Bratislava IV, kde na strane žalobcov vystupujú P.. Č. zastupuje menovaného ako fyzickú osobu a nie ako ministra E.. Jej osoba preto

Rovnako disciplinárne obvinenou citované výroky C. Š. R., ako ministra E., sa netýkajú jej osoby, pretože nie je ani poradcom a ani osobou, ktorá by mohla ovplyvňovať politické názory, či vyjadrenia menovaného. Akcentovala, že jej osoba s politickými aktivitami, vyjadreniami, stanoviskami C. Š. R. žiadnym spôsobom nesúvisí, a to vrátane výrokov k pánovi T., - spájanie advokáta zastupujúceho klienta s politickými aktivitami klienta alebo jeho osobou nie je prípustné, - obdobné závery, na aké poukázala vo vzťahu k zastupovaniu C. Š. R., platia aj pri zastupovaní C. J., - v rámci P.. otvoreného listu kritizovala konanie kolegu advokáta I.. T.. Daná vec, však nemá žiaden súvis s prejednávanou disciplinárnou vecou a ani I.. T. nie je obhajcom disciplinárne obvinenej a nik z mediálneho prostredia nie je účastníkom konania, - zo strany disciplinárne obvinenej nebol identifikovaný žiaden dôvod pre jej vylúčenie. Odmietla akékoľvek zásahy, či ovplyvňovanie jej osoby akýmikoľvek politickými činiteľmi. Skonštatovala, že rozhodovaciu činnosť disciplinárne obvinenej vo svojej praxi doposiaľ žiadnym spôsobom nekomentovala a nehodnotila, pričom jej súkromný život ju absolútne nezaujíma.

IV. Všeobecné východiská

januára 2024). 22. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine iura et studio“, teda nezávisle a nestranne.

V. Posúdenie námietok zaujatosti

24. V prejednávanej veci podala disciplinárne obvinená prostredníctvom svojho obhajcu obsiahle námietky zaujatosti (19 strán) voči sudcovi Rajňákovi a prísediacej sudkyni Mrázovej argumentujúc objektívnym hľadiskom nestrannosti a nezaujatosti sudcu. K sudcovi Rajňákovi

26. I keď je sudca historicky vnímaný ako „konzervatívny gentleman“ (bez viazanosti na rod), ktorý bráni demokraciu a právny štát primárne v súdnej sieni a vo svojich rozhodnutiach, neznamená to, že má mlčať, ak sa domnieva, že tieto hodnoty sú ohrozené.

27. V tejto súvislosti nemohol obstáť ani poukaz disciplinárne obvinenej na uznesenie ústavného súdu č. k. I. ÚS 117/2026-14 z 26. februára 2026. Dôvodom vylúčenia sudcu ústavného súdu z konania o ústavnej sťažnosti totiž bolo jeho predchádzajúce súvisiace rozhodovanie, ktoré sa stalo podkladom pre disciplinárne konanie voči sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v nadväznosti na komentár a vyjadrenie sympatií sudcu ústavného súdu na sociálnej sieti vo vzťahu k advokátovi, ktorý dal podnet na disciplinárne stíhanie sudcu najvyššieho súdu, a to v čase prebiehajúceho konania o ústavnej

28. Rovnaké závery, aké boli vyššie prezentované vo vzťahu k podpisu vyhlásení, nakoniec platia aj pri námietkach disciplinárne obvinenej spochybňujúcich nestrannosť sudcu Rajňáka z dôvodu jeho konzervatívnej hodnotovej orientácie. Napriek nespornému rozvoju umelej inteligencie, ktorá môže mať ako počítačový algoritmus v sebe naprogramovanú „absolútnu šeď neutrality“, je ešte stále sudcom „len“ človek, každý jedinečný svojimi názormi, vlastnosťami a skúsenosťami. Práca sudcu však spočíva v tom, že svoje hodnotové osobitosti, hoci formujúce jeho pohľad na spravodlivosť, dokáže podriadiť zákonnému rozhodovaniu. Slovami Aharona Baraka „Sudcovia s náboženským alebo svetským náhľadom na život by nemali prenášať tieto názory na spoločnosť, v ktorej žijú. Keď sudcovia posudzujú závažnosť rôznych hodnôt, musia tak robiť v súlade so základnými názormi spoločnosti, v ktorej žijú, nie podľa svojich osobných základných názorov.“ (Barak, A. Sudca v demokracii, Bratislava, Kalligram, 2016, s. 153). Samotná skutočnosť, že sudca Rajňák má na niektoré kultúrno-

29. Zároveň pokiaľ disciplinárne obvinená označila za „pozoruhodné“, že sudca Rajňák poskytol rozhovor internetovému portálu Infovojna, ktorý „je podľa webu T..D. charakterizovaný, ako obsahujúci konšpiračné teórie a “bludy”, ktoré môžu mať vážnejšie politické, ekonomické, zdravotné dôsledky, bez ich kritického zhodnotenia“, aj táto jej námietka bola bezpredmetná. Názor prezentovaný na webe T..D. nemá totiž povahu autoritatívneho záveru orgánu verejnej moci, ale skupiny súkromných osôb, ktoré sa označili za odborníkov na obsah webových stránok, resp. webov. Takýto názor, preto nemá žiadnu právnu relevanciu, tobôž vo vzťahu k možnej zaujatosti sudcu Rajňáka. K prísediacej sudkyni Mrázovej

31. Námietkový senát vo vzťahu k tejto námietke zaujatosti však zdôrazňuje neprípustnosť stotožňovania advokáta so skutkami alebo vyjadreniami jeho klienta. Opak logicky musí vyústiť do porušenia práva na spravodlivý súdny proces z dôvodu nerešpektovania práva na obhajobu, resp. právnu pomoc. Jedným z najlepších príkladov v tomto smere je retribučné súdnictvo po druhej svetovej vojne a osobnosť Kamilla Reslera obhajcu Karla Hermanna Franka, ktorý za výkon obhajoby čelil veľkej kritike a nenávisti. Práve Kamill Resler neskôr napísal, že „obhajoba nie je súhlas“, „obhajoba je ochrana princípov“ [viď Rýdlová, Hana. 80 let od popravy K. H. Franka: I nenáviděný má právo na obhajobu.

vyd. Praha: Mladá fronta, 2021.]. Len na základe samotnej skutočnosti, že prísediaca sudkyňa Mrázová poskytuje advokátske služby osobám, ktoré (verejne) vyjadrujú negatívny postoj k osobe disciplinárne obvinenej, preto nemožno vyvodiť, že zdanie takéhoto negatívneho postoja môže byť prítomné aj u prísediacej sudkyne Mrázovej. Opak by bol totiž popretím nezastupiteľnej úlohy advokáta nielen v súdnom konaní, ale i v materiálnom právnom štáte. 32. Medze profesionálneho výkonu advokácie v žiadnom prípade neprekročil ani tzv. otvorený list, v ktorom sa prísediaca sudkyňa Mrázová, ako advokátka, kriticky dotkla vo vzťahu k nestrannému informovaniu verejnosti aj K. L.. Pokiaľ si v tejto súvislosti disciplinárne obvinená položila otázku, či môže prísediaca sudkyňa Mrázová „nestranne a nezaujato posúdiť vec, ktorá sa týka aj intímneho vzťahu disciplinárne obvinenej s novinárkou K. L., ak tento denník menovite kritizuje“, tak námietkový senát dáva do pozornosti, že nemožno novinárku K. L. stotožňovať s K. L. ako takým. Kritický pohľad na prácu určitého masmédiá jednak neznamená automaticky kritiku konkrétneho jeho pracovníka alebo novinára a súčasne je pre demokraciu signifikantný. Pokiaľ disciplinárne obvinená ústami svojho obhajcu v podanej námietke zaujatosti vo vzťahu k novinárke K. L. C. P. skonštatovala, že „nič z predchádzajúcich článkov dotknutej novinárky o osobách súdených predmetnou sudkyňou nie je možné označiť ako neobjektívne, manipulatívne alebo nepravdivé a všetko spadá do rámca kritickej a nezávislej žurnalistiky“, resp. že „niet pochybnosti o tom, že K. L., pre ktorý novinárka písala by o ich oslobodení informoval, presne v rámci štandardu nezávislej a objektívnej žurnalistiky“, je pochopiteľné, že vo fungujúcej demokracií pri zachovaní slobody slova treba akceptovať aj názory opačné. V každom prípade z obsahu tzv. otvoreného listu (aj vzhľadom na absenciu akéhokoľvek jeho súvisu s disciplinárnou vecou) nebolo možno vyabstrahovať žiadne zdanie pochybnosti o nestrannosti alebo nezaujatosti prísediacej sudkyne Mrázovej.

36. Toto rozhodnutie prijal námietkový senát najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 5. júna 2026