1KO/2/2021
ECLI:SK:NSSSR:2021:7021200063.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2Sa/5/2021
- IČS
- 7021200063
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa (spravodajca) a zo sudcov JUDr. Igora Belka, JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., Mgr. Dušana Čima, Mgr. Petra Melichera, Mgr. Michala Novotného, JUDr. Eriky Šobichovej a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., vo veci žalobcu : H. U., nar. X. Z. XXXX, adresou trvalého pobytu T. XX, XXX XX O., t. č. X., H.. X.., C. XX, XXX XX N., proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, so sídlom Odborárov 53, 052 21 Spišská Nová Ves, v konaní o nesúhlase Krajského súdu v Košiciach s postúpením veci Okresným súdom Spišská Nová Ves, takto
rozhodol:
Na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu.
Odôvodnenie
I. Vymedzenie veci
1. Žalobca podal 9. marca 2020 Okresnému súdu Spišská Nová Ves žalobu, ktorou požadoval spätné vyplatenie dávky v hmotnej núdzi v sume 2217,60 eur, odškodnenie za „zničený život, zdravie, stratu rodiny, bývania a finančnú stratu" v sume 16360 eur, a disciplinárne riešenie pracovníkov žalovaného. Žalobca uviedol, že sa od žalovaného domáhal vyplácania dávky v hmotnej núdzi. Vec bola zaregistrovaná pod sp. zn. 3 C 4/2020. 2. Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením č. k. 3 C 4/2020-21 z 19. novembra 2020 túto žalobu postúpil Krajskému súdu v Košiciach, posúdiac ju ako správnu žalobu v sociálnych veciach. Vec bola zaregistrovaná pod sp. zn. 2 Sa 37/2020. 3. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2 Sa 37/2020-25 zo 14. januára 2021 vylúčil žalobu v časti o náhradu škody v sume 16360 eur a o disciplinárne riešenie zamestnancov žalovaného na samostatné konanie. V tejto vylúčenej časti bola vec zaregistrovaná pod sp. zn. 2 Sa 5/2021. 4. Keďže sa správny súd nestotožnil s postúpením veci v časti o náhradu škody v sume 16360 eur a o disciplinárne riešenie zamestnancov žalovaného civilným súdom, tvrdiac, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, predložil 9. februára 2021 túto otázku postupom podľa § 18 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") na rozhodnutie kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 5. V zostávajúcej časti, t. j. o spätné vyplatenie dávky v hmotnej núdzi v sume 2217,60 eur, uznesením č. k. 2 Sa 37/2020-33 z 23. marca 2021 podanie po predchádzajúcej výzve podľa § 59 ods. 1 a 2 SSP odmietol pre neúplnosť. Toto uznesenie však bolo zrušené Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, a to uznesením sp. zn. 7Sžsk/47/2021 zo 6. októbra 2021 z dôvodu, že krajský súd nepreskúmal, či vôbec ide o žalobu prejednateľnú v správnom súdnictve (a nie o žalobu na plnenie prejednateľnú v civilnom súdnictve), ak by aj išlo o takú žalobu, tak nezohľadnil procesné špecifiká spojené so správnou žalobou v sociálnych veciach, a že v tejto súvislosti nezohľadnil pri skúmaní náležitostí podania žalobcu jeho špecifické potreby ako nepočujúcej osoby.
II. Posúdenie kompetenčným senátom
6. Predmetná vec bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 15. februára 2021 a bola zaregistrovaná pod sp. zn. 1KO/2/2021. 1. augusta 2021 začal činnosť kompetenčný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 7. Kompetenčný senát skúma pri predložení veci správnym súdom podľa § 18 ods. 4 SSP (Ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží na rozhodnutie kompetenčnému senátu najvyššieho správneho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané.), či vec predložená na základe postúpenia civilným súdom správnemu súdu patrí, alebo nepatrí do správneho súdnictva tak, ako je príslušnosť tohto súdnictva vymedzená v § 6 ods. 1 SSP. 8. Z podanej žaloby vyplýva, že si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie peňažnej sumy z dôvodu náhrady škody údajne spôsobenej žalovaným zrejme v súvislosti s nepriznaním dávky v hmotnej núdzi. Obsahovo sa javí, že ide o žalobu na plnenie v peniazoch za spôsobenú škodu, vzhľadom na okolnosti prípadu najskôr podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nech už je to akokoľvek, a ak nedôjde k inému sformulovaniu toho, čoho sa v podstate žalobca domáha, takýto typ žaloby patrí prejednávať civilnému súdu podľa § 3 v spojení s § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP"), ako aj prípadne podľa § 16 ods. 4 už uvedeného zákona č. 514/2003 Z. z. 9. Z podanej žaloby ďalej vyplýva, že sa žalobca domáha vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti voči zamestnancom žalovaného. Disciplinárna zodpovednosť zamestnancov žalovaného ako štátnych zamestnancov je upravená v § 117 a nasl. zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pracovnoprávna zodpovednosť iných zamestnancov žalovaného sa riadi ustanoveniami príslušných pracovnoprávnych predpisov, osobitne zákonom č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Vyvodzovať či už jeden, alebo druhý typ zodpovednosti však nepatrí do príslušnosti správnych súdov. 10. Vec teda patrí vybaviť civilnému súdu. Civilný súd musí ustaľovať obsah žalobcovho podania podľa § 129 CSP. Výsledkom tohto postupu môže byť aj prijatie záveru, že vec nepatrí do právomoci súdov vôbec, a civilný súd pristúpi k aplikácii § 10 CSP. 11. Civilný súd musí brať pri postupe podľa § 129 CSP do úvahy špecifické potreby žalobcu ako nepočujúcej osoby s prihliadnutím na § 160 CSP podobne, ako to naznačil, i keď v kontexte postupu správneho súdu pri prejednávaní správnej žaloby v sociálnych veciach,
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v bodoch 15 až 17 už citovaného uznesenia sp. zn. 7Sžsk/47/2021 (voľba netradičných prostriedkov, ako je napr. výsluch žalobcu za pomoci počítačovej techniky). Civilný súd je povinný tak konať s ohľadom na čl. 13 ods. 1 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (č. 317/2010 Z. z.), podľa ktorého sú zmluvné strany povinné vykonať primerané úpravy v procesnej oblasti s cieľom zabezpečiť im účinný prístup k súdnej ochrane. Aplikabilita uvedeného dohovoru vyplýva z jeho postavenia ako medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy, ktorá je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky aj na účely čl. 125 ods. 1 Ústavy (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/83/2014 z 24. septembra 2015, s. 9). I keď uvedený čl. 13 ods. 1 nezakotvuje relatívne konkrétnu povinnosť na strane orgánov aplikácie práva, je potrebné vykladať už existujúce vnútroštátne procesné normy v zhode s cieľom čl. 13 ods. 1 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 8:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 8. decembra 2021