1KO/9/2021

1. Žalobkyňa sa domáha žalobou zo dňa 30. decembra 2019 podanou na Okresný súd Banská Bystrica od žalovanej zaplatenia 40000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 1. januára 2016 do zaplatenia. Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila tým, že splnila všetky predpoklady na poskytnutie dotácie na prevádzku súkromnej umeleckej školy. Žalovaná jej napriek tomu do 31. decembra 2015 nevyplatila dotáciu v plnej výške. 2. Okresný súd Banská Bystrica listom zo dňa 26. júna 2020 postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu vecne a miestne príslušnému. Poukázal na to, že predmetom žaloby je nárok podľa § 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len zákon o štátnej správe v školstve) na poskytnutie dotácie na mzdy a prevádzku súkromnej umeleckej školy, ktorej je žalobkyňa zriaďovateľom. Výška tejto dotácie bola určená v súlade s § 6 ods. 12 písm. c) zákona o štátnej správe v školstve všeobecne záväzným nariadením žalovanej č. 5/2014 zo dňa 12. decembra 2014. Podľa názoru Okresného súdu Banská Bystrica má žalovaná pri poskytovaní uvedenej dotácie postavenie orgánu verejnej správy, pričom konanie žalovanej spočívajúce v nevyplatení dotácie zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy možno považovať za iný zásah orgánu verejnej správy. 3. Krajský súd v Banskej Bystrici predložil listom z 28. apríla 2021 vec v súlade s § 18 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len SSP) kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len kompetenčný senát) z dôvodu, že predmetná žaloba je civilnou žalobou o zaplatenie peňažného plnenia proti žalovanému a ako taká nespadá do právomoci Krajského súdu v Banskej Bystrici v postavení správneho súdu. Vyslovil názor, že ako správny súd v zmysle SSP nemôže v konaní o správnej žalobe priznať žalobcovi právo na peňažné plnenie. Uviedol, že rozhodovanie o nároku na peňažné plnenie patrí do právomoci okresného súdu.

4. Z § 3 CSP vyplýva, že právomoc súdov v civilnom sporovom konaní je viazaná na súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci. Odlišnú právomoc majú správne súdy, ktoré v súlade s § 6 SSP preskúmavajú zákonnosť rôznych foriem činnosti verejnej správy. 5. Pre určenie, či konkrétna vec patrí do právomoci súdov v civilnom sporovom konaní alebo do právomoci správnych súdov, je preto rozhodujúce, či medzi účastníkmi súdneho konania existuje súkromnoprávny vzťah alebo administratívnoprávny vzťah. 6. Každý právny vzťah je determinovaný svojimi základnými prvkami. Sú nimi subjekty právneho vzťahu, objekt právneho vzťahu a obsah právneho vzťahu. Subjektmi právneho vzťahu rozumieme nositeľov práv a povinností v tomto právnom vzťahu. Objektom právneho vzťahu rozumieme to, čoho sa týkajú práva, právom chránené záujmy a povinnosti subjektov. Obsahom právneho vzťahu sú jednotlivé práva a povinnosti subjektov (pozri k tomu bližšie Vrabko, Marián a kolektív. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava: C. H. Beck, 2018, ISBN 978-80-89603-68-8, strany 68 - 69). 7. Pri porovnaní subjektov je zrejmé, že nejde o subjekty v rovnocennom postavení. Žalobkyňa je obchodnou spoločnosťou (spoločnosťou s ručením obmedzeným), založenou podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v účinnom znení. Žalovaná má postavenie subjektu verejnej správy, konkrétne územnej samosprávy, v zmysle čl. 64 právneho predpisu č.

IV.

10. Kompetenčný senát si je vedomý rozhodnutí, v ktorých obdobné veci boli posudzované rozdielne. Príkladom je uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané pod sp. zn. 1KO/46/2017 zo dňa 5. decembra 2017, ECLI:SK:NSSR:2017:8516204485.1. V tomto uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky zastal názor, že nesúhlas s postúpením žaloby základnej školy s materskou školou voči obci na zaplatenie dotácie civilným súdom správnemu súdu je dôvodný. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovanom v jeho rozhodnutí: Podmienkou na to, aby bola vec prejednaná v rámci správneho súdnictva je tá, aby išlo z hľadiska predmetu konania o také konanie, ktoré spĺňa zákonom vymedzené podmienky, čo však v danom prípade konštatovať nemožno. Rozhodovanie vo veciach peňažného plnenia ako typu konania nepochybne tieto podmienky nespĺňa. Ak sa žalobkyňa žalobným petitom domáha zaplatenia konkrétnej sumy a nie preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo postupu orgánu obce, súd z tohto žalobného petitu musí vychádzať. Správny súd o žalobnom návrhu na plnenie rozhodnúť nemôže. 11. S predmetným názorom sa kompetenčný senát stotožňuje do tej miery, že SSP neupravuje žalobu na plnenie. Zároveň však uvádza, že SSP ustanovuje prieskum viacerých foriem činnosti verejnej správy rôznymi druhmi žalôb. Navyše v rámci samotnej verejnej správy a iných druhov jej kontrol (príkladom je dozor prokurátora alebo kontrola verejným ochrancom práv) je tiež možné využiť postupy a mechanizmy, v rámci ktorých sa poškodená strana môže domáhať svojho nároku. 12. Pri aplikácii vyššie uvedeného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky by vznikol stav, že spravovaný subjekt by si mohol prostredníctvom žaloby na plnenie pred civilným súdom uplatňovať v zásade akýkoľvek verejnoprávny nárok len skrz ten fakt, že SSP takýto druh žaloby nepozná. Uvedené je však v rozpore s § 3 CSP, podľa ktorého súdy v rámci tohto typu žaloby majú právomoc vec prejednať len v prípade súkromnoprávnych sporov a súkromnoprávnych vecí.