1Sak/10/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci sťažovateľky 1/ (pôv. žalobkyne 1/): W. R. G., nar. XX.XX.XXXX, Bieloruskej štátnej príslušnosti, bytom R. D. XXX, XXX XX R. D., a jej maloletého syna sťažovateľa 2/ (pôvodne žalobcu 2/): O. G., nar. XX.XX.XXXX, bieloruskej štátnej príslušnosti, na základe povolenia na pobyt mimo Pobytového tábora Opatovská Nová Ves na rovnakej adrese ako matka, právne zastúpený Liga za ľudské práva, o.z., so sídlom Baštová 9-1, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Migračný úrad Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pivonková 6, 821 01 Bratislava, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne 1/ a žalobcu 2/ proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8SaZ/14/2022-53 zo dňa 17.02.2023 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-152-23/2022-Ž zo dňa 27.09.2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Saz/14/2022-53 z 17.02.2023 tak, že rozhodnutie žalovaného č. ČAS: MU-PO-152-23/2022-Ž zo dňa 27.09.2022 zrušujea vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Sťažovateľom priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania, ako aj na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

II. Konanie na krajskom súde

4. Krajský súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a jeho postup pri neformálnom posudzovaní žaloby (§ 206 a nasl. S. s. p.) a dospel k záveru, že argumentácia žalobcov v správnej žalobe je čiastočne dôvodná, a preto preskúmavané rozhodnutie žalovaného vo výroku 2 v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 220 S. s. p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa 1/ nikdy nečelila prenasledovaniu spojenému s prisudzovanými politickými názormi, za takéto názory nebola konfrontovaná štátnou mocou či neštátnymi subjektami. Žalobcami prezentované dôvody žiadosti o medzinárodnú ochranu tak podľa krajského súdu nemožno považovať za relevantné na posúdenie v zmysle § 8 zákona o azyle, pretože nie sú podraditeľné pod pojem prenasledovania ani z jedného z dôvodov uvedených v predmetnom ustanovení.

Je všeobecne známou skutočnosťou, že Bielorusko je dlhodobo kritizované za potlačovanie opozície a nedodržiavanie ľudských práv. Vo viacerých správach sa uvádza, že obyvatelia Bieloruska čelia strachu a viacerí z krajiny odchádzajú z dôvodu zlej politickej situácie v krajine.

8. K nevystaveniu cestovného dokladu pre žalobcu 2/ na zastupiteľskom úrade Bieloruska v SR, krajský súd uviedol, že ide iba o domnienku žalovaného, že veľvyslanectvá Bieloruska nedisponujú potrebnými technickými prostriedkami na vybavenie biometrických pasov.

9. Krajský súd sa ďalej nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že na území Bieloruska neprebieha žiaden ozbrojený konflikt. Uviedol, že žalovaný v tejto súvislosti vytrhol informácie z kontextu a pri posudzovaní hrozby tretej formy vážneho bezprávia dospel k nesprávnym záverom. Aktuálna situácia v Bielorusku, súvisiaca s vpádom ruských vojsk na územie Ukrajiny, môže u žalobcov vyvolávať oprávnené obavy, a to aj vzhľadom ku skutočnosti, že Bielorusko vpád Ruska na Ukrajinu podporuje a je jeho blízkym spojencom.

Rozhodnutie žalovaného je preto vo výroku 2 nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) S. s. p. V ďalšom konaní krajský súd zaviazal žalovaného, aby opätovne preskúmal situáciu v krajine pôvodu žalobcov s ohľadom na možnosť napĺňania kritéria vážneho bezprávia, konkrétne s ohľadom na druhú a tretiu formu vážneho bezprávia v Bielorusku a doplnil dokazovanie o právnu úpravu vydávania cestovných dokladov bieloruským občanom, konkrétne - možnosť vydania biometrických pasov Veľvyslanectvom Bieloruskej republiky v Slovenskej republike.

11. Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, podali žalobcovia (sťažovatelia) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) S. s. p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

Krajský súd vec nesprávne právne posúdil tým, že aplikoval nesprávnu právnu normu, čo spôsobilo vadu rozsudku. 13. Sťažovatelia poukázali na správy o krajine pôvodu z ktorých vyplýva, že obyvatelia Bieloruska najmä účastníci protestov po prezidentských voľbách v roku 2020 a protestov proti invázii ruských vojsk na územie Ukrajiny čelia zastrašovaniu, obťažovaniu, nezákonným domovým prehliadkam, neoprávneným trestným stíhaniam, zatýkaniu, zadržiavaniu a obvineniam z trestných činov. Zdôraznil, že boli zaznamenané prípady o zadržaní bieloruských občanov vracajúcich sa zo zahraničia. Poukázali na internetový článok mimovládnej organizácie Visna, ktorá monitoruje ľudsko-právnu situáciu v Bielorusku, o prenasledovaní bieloruských občanov vracajúcich sa zo zahraničia domov (https://spring96.org/be/news/ 110611), v ktorom sa zmieňuje že ochrancovia ľudských práv poznajú prípady, keď dôvodom prenasledovania bola účasť na solidárnych akciách v zahraničí. Závažné prípady porušovania ľudských práv tak spĺňajú definíciu prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle.

Ide podľa nej o aktivity, ktoré sú typické pre opozičných politických aktivistov, o ktorých majú podľa záveru krajského súdu bieloruské bezpečnostné orgány „skutočný záujem“. 15. Sťažovateľka 1/ má za tiež za to, že aj v prípade, ak by bola vyhodnotená ako bežná účastníčka protestov, v administratívnom konaní (vyjadrenie právneho zástupcu pred vydaním rozhodnutia z 25.07.2022) poukázala na správy o krajine pôvodu, ktoré pojednávajú o prenasledovaní súkromných osôb, ktoré sa zúčastnili na demonštráciách proti výsledku prezidentských volieb, ale ktoré nie sú politicky exponovanými osobami.

16. Na základe uvedeného sťažovatelia kasačnému súdu navrhli, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušuje v celom rozsahu a vec mu vracia na ďalšie konanie. 17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na nesporný fakt, že sťažovatelia odišli z krajiny pôvodu zo súkromných dôvodov bez toho, aby tam boli alebo v prípade návratu mohli byť prenasledovaní z azylových dôvodov. Podľa žalovaného ide o objektívnu skutočnosť, čomu nasvedčujú aj správy o krajine pôvodu založené v spise. Vo vzťahu k informáciám, ktoré sťažovatelia predložili v kasačnej sťažnosti, žalovaný kasačnému súdu navrhol, aby tieto informácie, ktoré neboli predmetom dokazovania pred správnym orgánom alebo krajským súdom, nebral kasačný súd na zreteľ. Žalovaný ďalej nesúhlasí s tvrdením sťažovateľky 1/ o jej aktívnej účasti na demonštráciách. Išlo podľa neho o zhromaždenie niekoľko desiatok ľudí, pričom záznam zo zhromaždenia nie je verejne dostupný, sťažovateľka 1/ ho predložila na USB kľúči a na danom zázname uviedla anonymne niekoľko viet. Pod vlastným menom vystúpila sťažovateľka jedine v rozhovore pre aktuality.sk, kde však jej meno nie je uvedené správne, ale ako „W. R. D.“ a článok so sťažovateľkou 1/ tak možno vyhľadať len zadaním mena v presne uvedenom tvare. Má za to, že pôvodca prenasledovania by tak nebol schopný vyhľadať tieto informácie o sťažovateľke 1/ na internete, keďže nie je ani verejne známou osobou. Vyjadrenia sťažovateľky 1/ o jej účasti na zhromaždeniach žalovaný nepovažuje za aktívne politické angažovanie sa. Aj napriek jej účasti na troch zmienených zhromaždeniach ešte v roku 2020 má žalovaný za to, že sťažovateľka 1/ politicky aktívna nebola a ani nie je. Žalovaný má ďalej za to, že eventuálny pôvodca prenasledovania nemá vedomosť o jej odlišných politických názoroch, čo je kľúčovým faktorom pre posúdenie sťažovateľky 1/ ako utečenkyne sur place. Jednorazové vyjadrenie nesúhlasu s výsledkami volieb, v médiách v súčasnosti nedohľadateľné, nemôže z racionálneho hľadiska spôsobiť sťažovateľke 1/ prenasledovanie. S poukazom na uvedené žalovaný kasačnému súdu navrhol, aby podanú kasačnú sťažnosť zamietol.

20. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

22. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý: a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

25. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. 26. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o: a) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. c).

veku. 28. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.

VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom

31. Podstata námietok sťažovateľov spočívala v tom, že krajský súd nesprávne právne posúdil existenciu opodstatnených obáv sťažovateľky 1/ z prenasledovania z dôvodu zastávania opozičných politických názorov vzhľadom na jej aktívnu účasť na zhromaždeniach, ktoré sa konali po výsledku prezidentských volieb v Bielorusku v roku 2020, keď vyhodnotil, že nesplnila podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle.

Kasačný súd v súlade s rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu SR uvádza, že zmyslom a účelom doplnkovej ochrany podľa zákona o azyle je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území Slovenskej republiky tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie.

Praha: C. H. Beck, 2012). Uvedené však podľa názoru kasačného súdu nie je prípad sťažovateľky 1/, ktorá deklarovala obavu z prenasledovania z dôvodu verejného vyjadrenia svojho politického presvedčenia. Ide o jeden z azylových dôvodov v zmysle zákona o azyle a Dohovoru o právnom postavení utečencov v roku 1951 a čl. 10 ods. 1 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany. Záver krajského súdu, že zadržiavanie bežných účastníkov protestov môže vyvolať v osobe žiadateľa subjektívny strach, ochranu pred ktorým však môže mať zabezpečenú udelením doplnkovej ochrany, tak považuje kasačný súd za nesprávny. Udelenie azylu sa viaže k iným okolnostiam ako je poskytnutie doplnkovej ochrany, pričom primárnym je stále udelenie azylu. Subjektívny strach sťažovateľky 1/ pramení z prenasledovania ostatných účastníkov

34. V zmysle Príručky o postupoch a kritériách pri posudzovaní statusu utečenca (Handbook on Procedures and Criteria for Determining Refugee Status) je žiadateľov strach opodstatnený, ak vie dôveryhodne preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu sa stal pre neho neznesiteľný z dôvodov vymedzených v definícii utečenca alebo z tých istých dôvodov by bol pre neho neznesiteľný, ak by sa do krajiny pôvodu vrátil. Tieto úvahy nemusia byť vyslovene podložené osobnou skúsenosťou žiadateľa, ale relevantné je aj to, čo sa stalo jeho rodine, priateľom alebo príslušníkom tej istej rasy alebo sociálnej skupiny. 35. Žalovaný a krajský súd v administratívnom a súdnom konaní poukazovali na skutočnosť, že sťažovateľka 1/ pred odchodom v krajine pôvodu nečelila žiadnej forme prenasledovania a z Bieloruska odišla legálne. Kasačný súd uvádza, že táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Sťažovatelia odišli z krajiny pôvodu v roku 2016. Okolnosti, ktoré podľa sťažovateľky 1/ založili opodstatnenú obavu z prenasledovania, nastali až po odchode z Bieloruska, kedy sa sťažovateľka 1/ zúčastnila na demonštráciách po výsledku prezidentských volieb v Bielorusku

36. V zmysle príručky sa osoba môže stať utečencom sur place ako výsledok svojich vlastných činov, ako je napríklad stýkanie sa s už uznanými utečencami alebo vyjadrenie svojich politických názorov v krajine pobytu. Či tieto činy sú postačujúce na odôvodnenie opodstatneného strachu z prenasledovania musí byť dôsledne posúdené s ohľadom na konkrétne okolnosti. Malo by sa brať do úvahy najmä to, či sa o takýchto krokoch mohli dozvedieť orgány krajiny pôvodu (v anglickom origináli „whether such actions may have come to the notice of the authorities of the person's country of origin“ ) a ako ich tieto orgány pravdepodobne budú vnímať (para 96). 37. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uzavrel, že účasť sťažovateľky 1/ na demonštráciách nezakladá opodstatnený strach pred prenasledovaním z dôvodu zastávania politických názorov, informácie o jej účasti ako rečníčky a v rozhovoroch pre slovenské média nie sú podľa žalovaného dohľadateľné informácie, preto pôvodca prenasledovania nemá vedomosť o opozičných politických názoroch sťažovateľky.

Tiež neobstojí záver žalovaného, že v článku portálu aktuality.sk je meno sťažovateľky 1/ uvedené s chybami, keď ide iba o slovenský prepis jej mena. Z uvedeného pre kasačný súd rezultuje, že bieloruské štátne orgány sa jednoznačne mohli dozvedieť o politických názoroch sťažovateľky s poukazom na verejne dostupné informácie o účasti sťažovateľky 1/ na zhromaždeniach v SR, ktoré aj vzhľadom na ich nízku početnosť účastníkov, robia tých, ktorí sa ich zúčastnili ešte exponovanejšími. Kasačný súd zdôrazňuje, že pre priznanie statusu utečenca sur place nie je daná podmienka, že sa autority v krajine pôvodu reálne museli o týchto aktivitách žiadateľa dozvedieť, ako mylne uvádzal žalovaný, ale že sa potenciálne mohli dozvedieť, pričom v prejednávanom prípade nie je možné vylúčiť, že sa bieloruské štátne orgány o účasti a vyjadreniach sťažovateľky 1/ dozvedeli.

Správny orgán je povinný vziať do úvahy všetky dôkazy a posúdiť mieru pravdepodobnosti, že môže dôjsť k zlému zaobchádzaniu, ktorého sa žiadateľ obáva. Na základe tohto posúdenia rizika má následne správny orgán vyhodnotiť či je naplnený štandard opodstatneného strachu.

40. S poukazom na správy o krajine pôvodu, ktoré boli zabezpečené žalovaným v administratívnom spise (č. p.: MU-ODZS-2022/000370-006 z 30.6.2022: používanie čínskeho systému na rozpoznávanie tvári účastníkov na demonštráciách, odmietanie poskytovania konzulárnych služieb bieloruským štátnym občanom s cieľom primäť ich vrátiť sa do krajiny, možná vyšetrovacia väzba po dlhšiu dobu pre účastníkov protestov; č. p. MU-ODZS-2022/000370-004 zo 16.06.2022: diskreditácia Bieloruska ako trestný čin) a správy o krajine pôvodu, na ktoré v správnej žalobe poukázali žalobcovia (Freedom in the world report 2022 - Belarus - vyhrážanie, prenasledovanie a zastrašovanie aj súkromných osôb, ktoré vystupovali proti Lukašenkovi a povolebnému násiliu, následne polícia využíva nátlak, vyhrážky a mučenie zadržaných osôb a núti ich sprístupňovať fotografie, správy a videá potvrdzujúce ich účasť na demokratických protestoch; Situation of human rights in Belarus in the run-up to the 2020 presidential election and in its aftermath, ktoré poukazujú na prenasledovanie účastníkov protestov za uplatňovanie ich práva na slobodu prejavu a práva na pokojné zhromažďovanie) má kasačný súd za to, že štandard opodstatnenosti strachu

41. Kasačný súd uvádza že s poukazom na § 454 S. s. p. neprihliadal na tie správy o krajine pôvodu, ktoré sťažovatelia nepredložili v konaní pred krajským súdom (bod 30, 32 a 35 kasačnej sťažnosti) z dôvodu, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu a v konaní pred kasačným súdom predmetné sa nepripúšťajú novoty.

Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie žalovaného trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S. s. p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V ďalšom konaní žalovaný po dôslednom preskúmaní veci opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 S. s. p.).

súdom. V zmysle § 175 ods. 2 S. s. p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S. s. p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením správneho súdu. 44. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S. s. p.).

V Bratislave dňa 23. júna 2023