1Sak/11/2022

1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BA6-4851-23/2017-PPC zo dňa 02.10.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 33 ods. 6 písm. g) s poukazom na § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), zamietlo, pretože obnovenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.

4. V zákonnej lehote žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 23.03.2018, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia právnych a skutkových okolností veci, zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisov a tieto vady môžu mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. 5.

Námietku žalobcu, že správny orgán nemôže objektívne posúdiť skutočnosti ohľadom verejného záujmu, prínosu podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo SR, a preto musí spolupracovať s inými orgánmi štátnej správy, ktoré sú kompetentné sa k nim vyjadrovať, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.

Ak obchodná spoločnosť, v mene ktorej koná štátny príslušník tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b), nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima, policajný útvar si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. A následne žiadosť posúdil v zmysle § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov vo vzťahu k verejnému záujmu. Z administratívneho spisu mal správny orgán preukázané, že spoločnosť EURO MOBL s.r.o. v predchádzajúcom zdaňovacom období vo vzťahu k podanej žiadosti zo dňa 07.07.2017 (rok 2016) dosiahla požadovaný zisk po zdanení minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima.

9. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že správne orgány v administratívnom konaní dostatočne zistili skutočný stav veci a vo svojich rozhodnutiach dostatočne správnou úvahou odôvodnili uprednostnenie verejného záujmu pred záujmom súkromným. Verejný záujem v intenciách rozhodovania o obnovení prechodného pobytu za účelom podnikania v zmysle zákona o pobyte cudzincov možno chápať ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom resp. mnohým občanom, pričom na preukázanie skutočnosti, že obnovenie prechodného pobytu žalobcovi - štátnemu príslušníkovi tretej krajiny za účelom podnikania nie je vo verejnom záujme, mali v administratívnom spise dostatok podkladov.

. o správnom konaní (správny poriadok). Krajský súd dodal, že s poukazom na obsah a právne posúdenie vydaného rozhodnutia, predmetná chyba obsiahnutá v samotnom závere písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

11. Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Sťažovateľ namietal, že pri posudzovaní podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny z hľadiska jeho možných benefitov či už pre hospodárstvo SR, ale aj benefitov pre lokálne časti územia, v ktorom cudzinec mieni podnikať, je žiadúce vychádzať tak zo stanovísk Ministerstva hospodárstva SR ako aj miestnych úradov mestských častí, najmä z hľadiska posúdenia ich záujmu o prípadné rozširovanie podnikateľských činností podľa predmetu podnikania, resp. živnosti daného štátneho príslušníka tretej krajiny. 13. Sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/2/2009, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Bez náležitého posúdenia uvedených kritérií, na ktoré má žalovaný prihliadať pri posudzovaní žiadosti žalobkyne o povolenie k jeho prechodnému bydlisku za účelom podnikania, sa preto javí názor žalovaného, ktorý si osvojil aj krajský súd, že udelenie povolenia na prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme, za predčasný, pričom podľa odvolacieho súdu je potrebné, aby v ďalšom konaní bolo zohľadnené nielen hľadisko verejného záujmu, ale aj súkromné hľadisko žalobkyne tak, aby v prípade, že žalovaný uprednostní záujem verejný pred záujmom súkromným, bolo zrejmé, akými úvahami sa pri vyhodnotení týchto dvoch hľadísk spravoval a ako vyhodnotil ostatné kritéria posudzovanej žiadosti žalobkyne v zmysle ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a) zákon o pobyte cudzincov.“. 14. Sťažovateľ mal za to, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu je nepresvedčivé. Poukázal tiež na to, že v konaní o obnovení prechodného pobytu preukázal, že nemá evidované nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov, preukázal zdanený príjem z tohto podnikania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške dvadsaťnásobku životného minima, preukázal svoju obchodnú činnosť faktúrami, ktoré vystavil iným spoločnostiam, aj napriek tomu žalovaný považoval podnikateľský činnosť žalobcu, že nie je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. 15. Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ kasačnému súdu navrhol, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie, eventuálne aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň sťažovateľ žiadal priznanie práva na náhradu trov konania vo výške 100% pred krajským súdom a kasačným súdom. 16. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti v stanovenej lehote nevyjadril.

V. Aplikovaná právna úprava

21. Podľa § 34 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel podnikania, ku dňu podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania nesmie mať evidované nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov63c) z tohto podnikania a zo všetkých obchodných spoločností a družstiev, v ktorých mene koná.

22. Podľa § 34 ods. 7 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b) preukázať zisk po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého podnikateľský zámer bol posúdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako inovatívny projekt, minimálne vo výške dvadsaťnásobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zisk po zdanení vo výške päťnásobku životného minima za každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období.

25. Podľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.

28. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania . 29.

30. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 31. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 32. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 33. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa odseku 3 v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom

35. Kasačný súd preštudovaním súdneho a administratívneho spisu zistil, že sťažovateľ v zápisnici o vyjadrení účastníka konania (PPZ-HCP-BA6-4851/2017-PPC z 13.07.2017) zhrnul realizované obchody v roku 2016 a uviedol svoje podnikateľské plány na rok 2017, napríklad so spoločnosťou Novesta, ktorej obuv mal predávať v Iráne, pričom ďalej uviedol, že na rokovaniach bol s viacerými spoločnosťami. K plánovaným podnikateľským zámerom však na podporu svojho vyjadrenia nepredložil prvostupňovému správnemu orgánu žiadne doklady, napriek tomu, že bol na to v predvolaní zo 07.07.2017 vyzvaný. Dňa 25.07.2017 prvostupňový správny orgán vyzval sťažovateľa na vyjadrenie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, sťažovateľ sa však pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom a spôsobom ich zistenia nevyjadril, ani nenavrhol ich doplnenie.

Kontrolou zabezpečeného ubytovania dospel správny orgán k záveru, že sťažovateľ sa na uvedenej adrese nezdržiava a má ho zabezpečené len za účelom formálneho plnenia podmienok. Kasačný súd zdôrazňuje, že na vyvrátenie uvedených záverov sťažovateľ nepredložil žiaden dôkaz.

Je zrejmé, že správne orgány sa zaoberali hľadiskami posudzovania podnikateľskej činnosti sťažovateľa, ako sú vymedzené v § 33 zákona o pobyte cudzincov. 38. V súlade s rozhodovacou činnosťou kasačného súdu, najvyšší správny súd uvádza, že verejný záujem v intenciách rozhodovania o udelení povolenia na prechodný pobyt v zmysle zákona o pobyte cudzincov možno chápať ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom, pričom preukázať skutočnosť, že udelenie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nie je vo verejnom záujme je povinnosťou správnych orgánov.

40. Kasačný súd má za to, že prvostupňový ale aj druhostupňový správny orgán si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzali a ktoré viedli správne orgány k záverom o tom, že bolo spoľahlivo zistené, že obnovenie prechodného pobytu sťažovateľovi nie je vo verejnom záujme v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je správny orgán povinný presne a úplne zistiť stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Skutočnosť, že správny orgán v zmysle zákona o pobyte cudzincov nebol povinný vyžiadať si k posúdeniu prínosu podnikateľskej činnosti sťažovateľa stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, a to si ani nevyžiadal, avšak sám svojím dokazovaním dospel k záveru, že podnikateľská činnosť sťažovateľa na území SR nebude prínosom pre hospodárstvo SR, pričom svoj záver v rozhodnutí dostatočne odôvodnil, tak že bolo zrejmé, aké skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, pričom sťažovateľ nenavrhol žiadne doplnenie dokazovania, s ktorými by

42. Len pre úplnosť vysvetlenia, kasačný súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že sťažovateľ v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania predložil všetky zákonom požadované náležitosti tak, ako mu ukladá zákon o pobyte cudzincov, nezakladá predpoklad že jeho žiadosti bude vyhovené. § 22 zákona o pobyte cudzincov presne špecifikuje podmienky udelenia prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na území Slovenskej republiky na účel podnikania, pritom platí, že až po ich splnení je správny orgán oprávnený prechodný pobyt udeliť. V zmysle uvedeného ustanovenia policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel podnikania, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý a) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo b) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu. Absencia dôvodov na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov je základnou podmienkou pre udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, ktorá musí byť splnená kumulatívne, popri ostatných,

43. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

45. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.