1Sak/1/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobcu): N. L., nar.: XX.X.XXXX, štátna príslušnosť A. W., trvalý pobyt H. G. X, G., A. W., číslo cestovného dokladu: XXNXXXXXXX, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Ul. Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, Bratislava, IČO: 30798841, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, Ul. Paulínska 13, Trnava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA9-103-036/2021-AV z 23.11.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Sa/27/2021 z 23.12.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Sa/27/2021 z 23.12.2021 tak, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA9-103-036/ 2021-AV z 23.11.2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky nariaďuje, aby bol N. L., nar.: XX.X.XXXX, štátna príslušnosť A. W., trvalý pobyt H. G. X, G., A. W., číslo cestovného dokladu: XXNXXXXXXX, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, bezodkladne prepustený zo zaistenia. Sťažovateľovi priznáva právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA9-103-036/2021-AV z 23.11.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) rozhodol o predlžení zaistenia žalobcu na účel výkonu trestu vyhostenia podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 23.2.2022. Zároveň podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov žalobcu umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach (ďalej aj „ÚPZC Sečovce“).

3. Dňa 24.10.2021 bol žalobca po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou odovzdaný príslušníkom Oddelenia cudzineckej polície PZ Trnava. So žalobcom ako účastníkom konania bola na Oddelení cudzineckej polície PZ Trnava spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania (PPZ-HCP- BA9-103-012/2020-AV) vo veci jeho zaistenia a výkonu trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky, v ktorej uviedol, že je si vedomý uloženého trestu, bude niesť jeho následky a vie, že musí opustiť územie Slovenskej republiky. Uviedol, že mal udelený pobyt len na území Slovenskej republiky a nebol vyhostený zo žiadnej krajiny. Na otázku, či mu hrozí v Rusku alebo v krajine, kam sa chce vrátiť, prenasledovanie alebo mučenie, kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, resp. či mu bol uložený trest smrti alebo či sa pre tieto obavy nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu alebo inej krajiny, žalobca ako účastník konania uviedol: „Nie, v domovskom štáte v Rusku mi nič z uvedeného nehrozí a chcem sa slobodne a dobrovoľne do Ruska vrátiť.“. Taktiež uviedol, že nemá žiadne problémy ani

do 23.11.2021. Zároveň podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov umiestnil žalobcu do útvaru policajného zaistenia. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca bol umiestnený do ÚPZC Sečovce. 5. Z oznámenia ÚPZC Sečovce z 8.11.2021 vyplýva, že dňa 8.11.2021 bolo prijaté vyhlásenie žalobcu o požiadaní udelenia azylu na území Slovenskej republiky, ktorý ostáva naďalej umiestnený v ÚPZC Sečovce. Vzhľadom na túto skutočnosť požiadal ÚPZC Sečovce žalovaného o zaujatie stanoviska k zaisteniu žalobcu. Žalovaný písomným podaním z 9.11.2021 oznámil ÚPZC Sečovce, že naďalej trvá účel zaistenia a u žalobcu bude predĺžené zaistenie podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.

Od 6.9.2007 je žalobca z Českej republiky súdne vyhostený a označený tamojšími úradmi ako nežiaduca osoba. V súčasnosti nie je v databáze Českej republiky ako hľadaná alebo nezvestná osoba. Správou z 18.11.2021 žalovaný oznámil príslušnému útvaru to, že u žalobcu aj naďalej trvá účel zaistenia. 7.

trestaný. Na otázku, či mu hrozí v Rusku alebo v krajine, kam sa chce vrátiť, prenasledovanie alebo mučenie, kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie alebo trest alebo či mu bol uložený trest smrti alebo či sa pre tieto obavy nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu alebo inej krajiny žalobca ako účastník konania uviedol: „U menovaného mi hrozí prenasledovanie z politických dôvodov a mučenie; politický dôvod je ten, že som pracoval v železničných závodoch, ktoré patria štátu a natáčal som tam videá, ktoré som posunul ďalej politickej strane a opozičnému politikovi. Na videu bolo natočené, ako vyzerá prezidentská rezidencia, bola to rezidencia riaditeľa závodu. Toto je jediná vec a mučenie mi hrozí, pretože po mne chceli tajné služby, aby som s nimi spolupracoval a dodával informácie o riaditeľovi železničnej spoločnosti.

Na otázku prečo žalobca požiadal o azyl tento odpovedal: „O azyl na Slovensku som požiadal, pretože ma tam budú mučiť, ako som už uviedol pri otázke prečo sa nemôžem vrátiť do Ruska.“. 8. Žalovaný vydal dňa 23.11.2021 preskúmavané rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA9-103-036/ 2021-AV, ktorým predĺžil zaistenie žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a s poukazom na § 88 ods. 4 tohto zákona stanovil dĺžku doby zaistenia do

o bezpečnostnej situácii ku krajine vyhostenia), správny orgán preukázal, že v prípade žalobcu ako účastníka konania sú splnené predpoklady na predĺženie zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, t.j. zaistenie je potrebné na účel výkonu trestu vyhostenia v zmysle súdneho rozhodnutia, na základe ktorého bol účastník konania odsúdený a bol mu uložený trest vyhostenia a je taktiež obava rizika úteku, skrývania sa a sťažovania výkonu vyhostenia. O predĺžení doby zaistenia rozhodol žalovaný v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov s tým, že určená doba do 23.2.2022 je nevyhnutná a postačujúca s ohľadom na platnosť cestovného dokladu a zo strany príslušných orgánov bude vyvíjaná činnosť, aby mohol byť naplnený účel trestu vyhostenia aj s ohľadom na prebiehajúce azylové konanie. Zároveň v odôvodnení žalovaný poukázal na ustanovenie § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého bude žalovaný postupovať a skúmať, či trvá účel zaistenia.

II. Konanie na krajskom súde

10. V správnej žalobe uviedol najmä, že - preskúmavané rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že žalovaný na vec neaplikoval správne ustanovenie príslušného právneho predpisu a žalobca bol držaný v zaistení na základe rozhodnutia žalovaného na účel výkonu trestu vyhostenia v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, hoci už dňa 8.11.2021 došlo k zmene jeho právneho postavenia, kedy podal vyhlásenie o požiadaní udelenia azylu na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho bolo na jeho zaistenie nevyhnutné aplikovať ustanovenia § 88a zákona o pobyte cudzincov, ktoré stanovuje osobitný právny režim pre zaistenie žiadateľov o azyl na území Slovenskej republiky. Držanie žalobcu v zaistení na základe napadnutého rozhodnutia po 8.11.2021 je preto nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a a základných slobôd, v rozpore s § 90 ods.1 písmeno d) a § 90 ods. 2 písmeno b) bodu 1 zákona o pobyte cudzincov, - postup žalovaného a ponechanie žalobcu v zaistení na základe pôvodného rozhodnutia o

2017, - žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí nevysporiadal s možnosťou uloženia alternatívneho opatrenia voči zaisteniu, napr. v podobe hlásenia pobytu a zdržiavania sa v azylovom zariadení a napadnuté rozhodnutie je v tomto smere nepreskúmateľné.

zamietnuť z nasledujúcich dôvodov: - žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou, preto je preskúmavané rozhodnutie vecne správne a zákonné, - v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol správne vyvodený právny záver, rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke, - podľa krajského súdu je nesporné, že u žalobcu došlo k zmene skutkových okolností, ktorou bolo podanie žiadosti o azyl a žalovaný mal povinnosť sa s týmto vysporiadať, a to v zmysle posúdenia žiadosti o azyl a jej prípadnej účelovosti, a následne svoje úvahy premietnuť buď do prepustenia sťažovateľa zo zaistenia a následne do rozhodnutia o zaistení podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov a čl. 8 ods. 3 smernice č. 2013/33/EÚ alebo prípadne tak, ako rozhodol žalovaný o predĺžení zaistenia, - krajský súd uviedol, že po podaní žiadosti o azyl mal žalovaný správne posudzovať, či táto žiadosť nebola podaná účelovo (s cieľom pozdržať či zmariť výkon trestu vyhostenia), následne posúdiť, či účel zaistenia trvá a pokiaľ dospeje k záveru, že ide o štátneho príslušníka

zo zaistenia, resp. v prípade, ak má správny orgán dôvodné podozrenie, že žiadosť o azyl je účelová, môže žiadateľa o azyl ponechať aj naďalej v zaistení avšak na základe nového rozhodnutia o zaistení žiadateľa o azyl, - krajský súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie nemohol vyhodnotiť ako nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, pretože účel zaistenia na účely súdom uloženého výkonu trestu vyhostenia (nie administratívneho vyhostenia) stále trvá, čo aj žalovaný uviedol

Krajský súd uzavrel, že žalobca ostáva na základe napadnutého rozhodnutia aj naďalej v zaistení, v ktorom by v konečnom dôsledku bol aj na základe rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods.1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, pričom žalobcovi budú zaistené všetky jeho práva žiadateľa o azyl tak, ako by to bolo v prípade jeho zaistenia

III. Konanie na kasačnom súde

IV. Právny názor kasačného súdu

že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v skrátenej lehote včas [§ 443 ods. 2 písm. b) SSP] s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

17. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu žalovaného o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, a preto kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

20. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je policajt oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 21.

22. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 23. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

25. Podľa čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES z 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „Návratová smernica“) zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.

27. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia krajského súdu ohľadom zmeny skutkových okolností prípadu po jeho zaistení a odklon krajského súdu od ustálenej praxe kasačného súdu boli dôvodné. 28.

Okresného súdu Bratislava II. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného v odôvodnení smerovalo k výkonu trestu vyhostenia, a to aj napriek skutočnosti, že dňa 8.11.2021 došlo k zmene skutkových okolností, kedy sťažovateľ urobil vyhlásenie, ktorým požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, čím nastala aj zmena právneho postavenia sťažovateľa na žiadateľa o azyl.

30. Kasačný súd sa nestotožňuje s právnym posúdením krajského súdu, že preskúmavaným rozhodnutím sťažovateľ neutrpel ujmu na svojich právach a vyjadrení, že sťažovateľ by bol v zaistení rovnako aj na základe rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

32. Krajský súd správne uviedol ustálený právny názor kasačného súdu, že v prípade zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny je podanie žiadosti o azyl novou skutočnosťou, na ktorú je správny orgán povinný reagovať a nenechať ju bez povšimnutia. To sa následne premietne do prepustenia žiadateľa o azyl zo zaistenia, resp. v prípade, ak má správny orgán dôvodné podozrenie, že žiadosť o azyl je účelová, t.j. podaná s cieľom oddialiť realizáciu vyhostenia, môže žiadateľa o azyl ponechať aj naďalej v zaistení avšak na základe nového rozhodnutia o zaistení žiadateľa o azyl. Takému záveru správneho orgánu však musí predchádzať postup, ktorým overí trvanie dôvodov zaistenia a tento sa následne premietne do rozhodnutia o zaistení podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov.

34. Zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je viazané na účel, ktorým je výkon administratívneho vyhostenia alebo výkon trestu vyhostenia. Zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovanie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované.

cudzincov. Na postavenie a práva žiadateľa o azyl sa vzťahuje príslušný medzinárodný azylový režim a azylový režim Spoločenstva, najmä Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26.6.2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26.6.2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Zaistenie žiadateľa o azyl musí byť v každom prípade opodstatnené a odôvodnené s ohľadom na konkrétne podmienky, ktoré sú stanovené príslušnými právnymi normami v oblasti azylu a nemôže mať svoj právny základ v práve upravujúcom postavenie osôb s nelegálnym pobytom. Naopak, pokiaľ je žiadateľ o azyl naďalej zaistený na základe pôvodného rozhodnutia potom, čo požiadal o azyl a príslušné orgány neprijali nové rozhodnutie o zaistení, a aj naďalej by sa nachádzal v zaistení na účely vyhostenia, toto zaistenie by sa však vo svetle vyššie uvedených úvah muselo považovať za protiprávne (stanovisko generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie J. Mazáka z

príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia, osobitne tomu tak bude po podaní žiadosti o azyl. Uvedenú novú okolnosť - podanie žiadosti o azyl je nutné posúdiť z hľadiska trvania účelu zaistenia cudzinca (pôvodne zaisteného na účel výkonu trestu vyhostenia), pričom toto posúdenie je kľúčové pri úvahe správneho orgánu o tom, či zaisteného cudzinca zo zaistenia prepustí alebo cudzinca opätovne zaistí/ prezaistí na základe nového rozhodnutia o zaistení žiadateľa o azyl.

Súdny dvor Európskej únie v rozsudku Súdneho dvora (tretia komora) z 30. mája 2013 vo veci Arslan proti Polícii Českej republiky, a policajný útvar bude povinný cudzinca bez zbytočného odkladu zo zaistenia prepustiť; dôvody pre pôvodné zaistenie cudzinca tak automaticky

37. Obmedzenie osobnej slobody zˇiadatelˇov o azyl nevylučuje ani medzinárodne´ azylové právo, hoci všeobecne stanovuje zásadu, podľa ktorej nie je možné´ na utečencov (zˇiadatelˇov o azyl) nahliadať ako na neoprávnene pobývajúce osoby a treba im priznať (okrem iného) právo na slobodu pohybu na území´ krajiny, v ktorej sa nachádzajú (cˇl. 26, 31 a 32 Dohovoru o právnom postavení´ utečencov z roku 1951). Členské´ štáty musia mať možnosť zabrániť tomu, aby zaistený´ cudzinec podaním žiadosti o azyl automaticky dosiahol prepustenie zo zaistenia, inak by bol narušený´ zmysel návratovej smernice, ktorým je účinne´ navrátenie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí´ sa neoprávnene zdržiavajú na území´ (súvisiaca judikatúra SD EÚ: C-534/11 z 3.5.2014 Mehmet Arslan proti Poli´cii Českej republiky). 38. Žalovaný argumentoval, že § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov sa nevzťahuje na situáciu sťažovateľa, nakoľko v jeho prípade išlo o zaistenie na výkon trestu vyhostenia a nie administratívneho vyhostenia, a preto sťažovateľa nebolo možné nanovo zaistiť podľa

Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES [. . .]s cieľom pripraviť návrat a/alebo výkon vyhostenia a príslušný členský štát môže na základe objektívnych kritérií vrátane skutočnosti, že žiadateľ už mal prístup ku konaniu o azyle, doložiť, že existuje odôvodnené podozrenie, že žiadateľ žiada o medzinárodnú ochranu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť vykonanie rozhodnutia o návrate“. Za účelom posúdenia dôvodnosti argumentácie žalovaného je pre kasačný súd nevyhnutné ustáliť, či sa ustanovenia návratovej smernice vzťahujú aj na výkon trestu vyhostenia, a teda či § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov možno aplikovať na prípad sťažovateľa. Podľa kasačného súdu Slovenská republika v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. b) návratovej smernice nevylúčila jej pôsobnosť na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bol uložený trest vyhostenia, aj keď znenie § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ktorý upravuje zaistenie žiadateľa o azyl už zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. b)

podal účelovo, výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon trestu vyhostenia. Námietku žalovaného preto kasačný súd považuje za nedôvodnú. 39. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu predchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd, riadiac sa § 458 ods. 2 SSP zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 2 SSP tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, priznal právo na náhradu trov konania. V zmysle § 175 ods. 2 SSP v spojení s dôvodovou správou k § 467 SSP (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.

V Bratislave dňa 25. januára 2022