1Sak/1/2024

1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 98 ods. 1 písm. g) Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) s poukazom na § 7 písm. a) S.s.p. žalobu žalobcu odmietol ako neprípustnú.

Správny súd posúdil oznámenie žalovaného orgánu verejnej správy, rozhodnutie prvostupňového orgánu ako i konanie, ktoré mu predchádzalo v intenciách žaloby a dospel k záveru, že správna žaloba je neprípustná. Žalobou napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu o administratívnom vyhostení žalobcu nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, kdeže žalobca pred právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia nevyčerpal všetky opravné riadne prostriedky, a to z dôvodu vzdania sa práva na podanie odvolania v zmysle ustanovenia § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).

5. Poukázal na to, že v systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Ustanovenie § 7 S.s.p. vymedzuje negatívne procesné podmienky týkajúce sa predmetu prieskumu, ktoré správny súd skúma. Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality a správny súd ho vyvoláva z úradnej povinnosti. Správny súd musí overiť, či nenastala niektorá z negatívnych procesných podmienok a to nielen k momentu začatia konania ale počas celého konania.

podanie odvolania. Z obsahu zápisnice o vyjadrení účastníka konania spísanej dňa 23.02.2023, ktorá je obsahom administratívneho spisu je nespochybniteľné, že žalobca nenamietal ustanoveného tlmočníka, súhlasil s tlmočením vo vietnamskom jazyku, nepožadoval prítomnosť právneho zástupcu na správnom orgáne, nepožadoval právnu pomoc Centra právnej pomoci ani mimovládnej organizácie a rovnako nevyjadril ani žiadne námietky k spôsobu vedenia konania na správnom orgáne. Žalobca osobitne po poučení o svojich právach a právnych následkoch vzdania sa práva na podanie odvolania prejavil vôľu vzdať sa práva na odvolanie v zmysle ustanovenia § 53 Správneho poriadku. Uvedené tvorí samostatnú prílohu zápisnice o vyjadrení účastníka konania podaného dňa 23.02.2023 na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Trnava. Vzhľadom k tomu, že správny súd nepreskúmava právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, a z dôvodu účinného vzdania sa práva na podanie

8. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. 9. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a j) S.s.p. a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby kasačný súd priznal odkladný účinok kasačnej sťažnosti. Taktiež sťažovateľ žiadal priznať náhradu trov konania vo výške 100%.

na základe podkladov s ktorými nebol sťažovateľ oboznámený, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odňatiu možnosti sťažovateľovi konať pred súdom, keď súd nedoručením stanoviska žalovaného správneho orgánu nedal sťažovateľovi možnosť sa s ním oboznámiť.

odvolanie. Sťažovateľ podal odvolanie včas, pretože si nebol vedomý, že sa vzdal práva na odvolanie. Správny orgán sťažovateľovi nevydal ním podpísanú zápisnicu o vzdaní sa práva na podanie odvolania. Tento úkon mu nebol tlmočený tlmočníkom zapísaným do zoznamu tlmočníkov a prekladateľov vedeným Ministerstvom spravodlivosti SR, nebol ani úradne preložený do jazyka, ktorému by rozumel a tlmočník netlmočil tento úkon sťažovateľovi iba mu dal podpísať zápisnicu a zrejme ďalší dokument, ktorému sťažovateľ nerozumel.

praxou ale aj zákonným ustanovením a rozsiahlou judikatúrou Ústavného súdu SR kladená požiadavka na materiálne a nie formálne rozhodovanie kasačného súdu, čo v tomto prípade splnené nebolo, keď súd posúdil len formálne vzdanie sa odvolania a nezaoberal sa obsahovo dôvodmi, ktoré uvádzal sťažovateľ vo vzťahu k okolnostiam vzdania sa práva na odvolanie a nesprávnemu poučeniu správneho orgánu v rozhodnutí o prípustnosti odvolania.

14. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd sa absolútne nevysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami vzdania sa práva sťažovateľa na odvolanie voči rozhodnutiu, len skonštatoval, že bolo účinné, a preto nie je oznámenie v spojitosti s rozhodnutím spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.

16. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia ku správnej žalobe. 17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 455 S.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote, a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, a preto podľa § 461 ods. 1 S.s.p. zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

podať písomné odvolanie na Riaditeľstve hraničnej a cudzineckej polície, prostredníctvom Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Podľa § 55 ods. 2 správneho poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení nemá odkladný účinok. Toto rozhodnutie je po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov preskúmateľné súdom Slovenskej republiky. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo.

následkom. V závere je uvedené, že účastník rozhodnutie prevzal dňa 23.02.2023, podpis sťažovateľa a tlmočníka. 21. Ako ďalej vyplynulo z obsahu administratívneho spisu dňa 13.03.2023 bolo na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava doručené odvolanie sťažovateľa voči rozhodnutiu Č.p.: PPZ-HCP-BA9-23-010/2023-AV zo dňa 23.02.2023. 22. Žalovaný Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava listom zo dňa 05.04.2023 číslo PPZ- HCP-BA2-2023/033570-003 vo veci odvolania sťažovateľa - odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu - zaslanie, sťažovateľovi oznámilo, že odvolací orgán nemôže neprípustné odvolanie sťažovateľa proti právoplatnému rozhodnutiu o administratívnom vyhostení vybaviť postupom podľa § 59 zákona o správnom konaní. Žalovaný zaslal sťažovateľovi neformálnym spôsobom príslušný list o vybavení jeho podania.

mu bolo na správnom orgáne vydané vyššie uvedené rozhodnutie o administratívnom vyhostení a po pretlmočení a podpísaní chce využiť svoje právo vzdať sa odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Súčasne bol poučený v zmysle § 53 zákona o správnom konaní o následkoch vzdania sa práva na podanie odvolania, ako aj o tom, že rozhodnutie nadobúda právoplatnosť okamihom vzdania sa odvolania.

25. Krajskému súdu v Bratislave bola dňa 02.05.2023 doručená správna žaloba sťažovateľa vo veci administratívneho vyhostenia voči žalovanému označenému ako Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, Č.p.: PPZ-HCP- BA9-23-010/2023-AV zo dňa 23.02.2023 v spojení s Oznámením žalovaného zo dňa 05.04.2023 ako i jeho následného zrušenia. V správnej žalobe sťažovateľ uviedol, že podaním zo dňa 09.03.2023 podal voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu odvolanie, v ktorom uvádzal, že došlo k dezinformácii medzi sťažovateľom a tlmočníkom, kde následkom toho boli uvedené nepravdivé údaje o podnikaní sťažovateľa. Zároveň v žalobe uviedol, že listom zo dňa 05.04.2023 doručeným sťažovateľovi dňa 19.04.2023 bolo sťažovateľovi zo strany žalovaného ako odvolacieho orgánu oznámené, že odvolanie je neprípustné z dôvodu, že

26. V správnej žalobe uviedol, že ako účastník správneho konania rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu spolu s oznámením žalovaného bol ukrátený na svojich právach. 27. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. k. 7Sa/44/2023 - 40 zo dňa 17.05.2023 žalobu sťažovateľa odmietol s poukazom na ustanovenie § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. v spojení s § 7 písm. a) S.s.p., pričom dôvodil tým, že správnou žalobou vo veci administratívneho vyhostenia sa žalobca predovšetkým domáhal preskúmania rozhodnutia prvostupňového orgánu.

28. Námietku sťažovateľa, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci považoval kasačný súd za dôvodnú. (§ 440 ods.1 písm. g) S.s.p.)V danom prípade podľa názoru kasačného súdu krajský súd mal preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu spolu s oznámením žalovaného, toto konanie mal posúdiť ako celok a hlavne posúdiť a vyhodnotiť argumenty sťažovateľa uvedené v správnej žalobe týkajúce sa spochybňovania účinnosti vzdania sa práva na podanie odvolania samotným sťažovateľom. Tvrdenie krajského súdu o tom, že sťažovateľovi doručené rozhodnutie prvostupňového orgánu o administratívnom vyhostení Č.p.: PPZ-HCP-BA9-20-010/2023-AV zo dňa 23.02.2023 nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2023 momentom vzdania sa práva na podanie odvolania, bez posúdenia relevantnosti námietok sťažovateľa uvedených v správnej žalobe, nie

Až po takto doplnenom dokazovaní krajský súd opätovne vo veci rozhodne. 30. Za dôvodnú hodnotil kasačný súd aj námietku sťažovateľa, že mu správny súd nedal možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného pred vydaním napadnutého uznesenia.

. . a pritom nezáleží, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie . . .“ Podľa nálezu Ústavného súdu SR spis. zn. I. ÚS 46/05 zo dňa 29.06.2005: „K naplneniu princípu kontradiktórnosti je potrebné, aby účastník mal k dispozícii stanovisko protistrany a zároveň, aby mal možnosť a priestor podať k takémuto stanovisku svoje vyjadrenie, ktoré zas dostane k dispozícii protistrana.“ Podľa uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR spis. zn.: 7Sžsk/ 93/2020 z 26.01.2022: „V danej veci teda nie je sporné, že správny súd rozhodol o žalobe za absencie doručenia vyjadrenia žalovaného zo dňa 7. januára 2019 žalobcovi, a nepostupoval preto v zmysle ustanovenia § 106 SSP, keď nesplnil povinnosť zakotvenú v cit. ustanovení, odňal tak žalobcovi možnosť zaujať stanovisko k obsahu podaného vyjadrenia žalovaného (z podanej sťažnosti vyplýva, že žalobca chcel písomne reagovať na jeho obsah), a za tejto procesnej situácie vo veci rozhodol. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivé konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru, kasačný súd zhodne s uvedenými názormi

vec K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z 31.5.2001; vec F. R. proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP z 28. júna 2001). Požiadavka kontradiktórnosti konania sa v ustálenej rozhodovacej činnosti súdov chápe skôr formálne, t. j. z jej hľadiska v podstate nezáleží, alebo len málo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo argumentov predložených súdu (pozri napr.

nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 355/2015 zo dňa 16. decembra 2015). 31. Najvyšší správny súd SR vzhľadom na vyššie uvedené, i s odkazom na rozsudok ESĽP Trančíková vs. Slovenská republika dospel k záveru, že námietka sťažovateľa o porušení jeho práva na spravodlivý proces, je dôvodná. V rozsudku ESĽP sp. zn. 17127/12 z 13.01.2015 vo veci Trančíková vs. Slovenská republika sa jednoznačne konštatuje, že: „Strany konania musia mať príležitosť oboznámiť sa so všetkými dôkazmi a stanoviskami, pričom majú právo sa k nim vyjadriť, a to bez ohľadu na to, či ide o prvostupňové alebo odvolacie konanie a bez ohľadu na to, či sa v odvolacom konaní objavia nové skutočnosti. 32. S ohľadom na uvedené Najvyšší správny súd SR konštatuje, že vznesené kasačné námietky sťažovateľa týkajúce nesprávneho procesného postupu správneho súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, sú opodstatnené a zakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho súdu v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p. 33. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd prisvedčil námietkam sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci, ďalej sa už nezaoberal námietkami sťažovateľa týkajúcimi sa odklonu od ustálenej judikatúry, resp. námietkami sťažovateľa o nesprekúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu 34. Kasačný súd zároveň rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok, hoci jeho priznanie by nebolo v rozpore s verejným záujmom, nakoľko preskúmaním spisového materiálu nedospel k záveru, že by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozila sťažovateľovi závažná ujma a okrem toho rozhodnutie krajského súdu bolo zrušené. 35. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 S.s.p. rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou správneho súdu v ďalšom konaní vec posúdiť a opätovne prejednať s ohľadom na právny názor kasačného súdu vysloveným v tomto uznesení v zmysle § 469 S.s.p. 36. Krajský súd v ďalšom konaní rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p. aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Podľa § 467 ods. 3 S.s.p. ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania 37. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.