1Sak/1/2025

1. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. 13Saz/9/2024 - 180 zo dňa 22. novembra 2024 vo výroku I. konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA2-2022/028291-027 zo dňa 09.12.2022 a rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-163-008/2018-AV zo dňa 14.06.2018 v časti týkajúcej sa výroku o administratívnom vyhostení B. Z. B.. H.. na územie Palestínskeho štátu zastavil.

vyhostená podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z. z.“) a zároveň jej bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na obdobie 10 rokov podľa § 82 ods. 3 písm. a) zákona č. 404/ 2011 Z. z., lehota zákazu vstupu začala plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia, nebola jej určená lehota na vycestovanie z dôvodu, že žalobkyňa ohrozuje bezpečnosť štátu. Žalobkyňa v žalobe napádala oba výroky rozhodnutí orgánov verejnej správy - výrok o administratívnom vyhostení aj výrok o zákaze vstupu. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. 13Sa/15/2023-78 zo dňa 06.11.2023 žalobu odmietol ako oneskorene podanú.

V uvedenej časti žiadala rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, uplatnila si nárok na náhradu trov konania. 4. Správny súd uvedenú úpravu žalobného petitu vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby - v rozsahu konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2022/ 028291-027 zo dňa 09.12.2022 a rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-163-008/2018-AV zo dňa 14.06.2018 v časti týkajúcej sa výroku o administratívnom vyhostení B. Z. B.. H.. na územie Palestínskeho štátu a v tejto časti konanie zastavil podľa § 63 tretia a štvrtá veta SSP (výrok I).

6. Dôvodil tým, že v zmysle § 235 SSP správna žaloba vo veciach administratívneho vyhostenia musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje. Zo správnej žaloby, ako aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2022/028291-027 zo dňa 09.12.2022 bolo žalobkyni doručené dňa 28.12.2022, pričom posledným dňom lehoty na podanie správnej žaloby (aj v zostávajúcej časti) bol deň 27.01.2023. Keďže žaloba bola doručená do elektronickej schránky správneho súdu až dňa 15.02.2023, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobkyňa podala žalobu (aj v zostávajúcej časti týkajúcej sa výroku o zákaze vstupu) po uplynutí 30-dňovej zákonom stanovenej lehoty.

SSP). Podľa jej názoru vec nepatrí podľa § 23 ods. 2 SSP do agendy „Sa“, o ktorej rozhoduje sudca a ide o vec, o ktorej má rozhodovať správny súd v senáte. 8. Správny súd (v bode 8 napadnutého uznesenia) prevzal doslovné znenie odpovede predsedníčky Správneho súdu v Bratislave k námietke nesprávneho zápisu do súdneho oddelenia Sa zo dňa 07.10.2024.

je potvrdená zákonom č. 404/2011 Z. z. (§ 82 ods. 3 písm. a/) a smernicou 2008/115/ES. 3/ Rozhodnutia sp. zn. 6Nds/13/2017 a III. ÚS 593/2022, citované kasačným súdom, nie sú relevantné pre posudzovanú vec. Rozhodnutie sp. zn. 6Nds/13/2017 sa týka prechodného pobytu, o ktorom rozhoduje senát správneho súdu, a nie samosudca. Rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 593/2022 sa týka konkurencie nečinnostnej žaloby a všeobecnej správnej žaloby, a nie kompetencie samosudcu a senátu konať vo veci. 4/ Správna žaloba podaná žalobkyňou sa týka administratívneho vyhostenia bez ohľadu na úpravu petitu žaloby zo dňa 21.08.2024.

II. Konanie na kasačnom súde

12. K porušeniu práva na spravodlivý proces sťažovateľka bližšie uviedla, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uplatnenie jej procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to tým, že jej nebola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k odpovedi predsedníčky súdu pred vydaním uznesenia, ktoré tvorilo základ pre odmietavé uznesenie. Namietala porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

. .„Zmyslom čl. 6 ods. 1 dohovoru je ochrana záujmov účastníkov konania na riadnom výkone spravodlivosti. Predovšetkým tu ide o dôveru subjektov vo fungovanie súdneho systému, ktorá sa okrem iného zakladá na istote dotknutého, že mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým písomnostiam v spise. Právo na kontradiktórne konanie znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu, a vyjadriť sa k nim.“ Z judikatúry ESĽP z 13.01.2015 vo veci Trančíková vs. Slovenská republika (sťažnosť č. 17127/12), vo veci Ringier Axel Springer

13. K nerešpektovaniu záväzného právneho názoru kasačného súdu sťažovateľka bližšie uviedla, že správny súd v napadnutom uznesení nerešpektoval záväzný právny názor kasačného súdu vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí - uznesení kasačného súdu sp. zn. 1Sak/2/ 2024, keď odmietol žalobu vo vzťahu k výroku č. 2 (o zákaze vstupu) z dôvodu jej údajného oneskoreného podania, hoci z odôvodnenia kasačného súdu, konkrétne z bodov 23 a nasl. uznesenia NSS, jednoznačne vyplýva, že správna žaloba vo vzťahu k uvedenému výroku bola podaná včas. Sťažovateľka má za to, že správny súd nemá právomoc polemizovať s právnym názorom kasačného súdu, ani ho spochybňovať. Jeho povinnosťou je záväzný právny názor rešpektovať, najmä ak kasačný súd vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne uviedol dôvody, prečo bolo predchádzajúce rozhodnutie správneho súdu nesprávne, a jednoznačne identifikoval právne nedostatky, ktoré je potrebné v ďalšom konaní odstrániť.

15. K nezákonnému odmietnutiu žaloby sťažovateľka bližšie uviedla, že súd uznesením nezákonne odmietol správnu žalobu, pretože ju posúdil ako žalobu vo veci administratívneho vyhostenia, hoci išlo o všeobecnú správnu žalobu. V dôsledku toho správny súd posúdil, že žaloba bola podaná oneskorene, pretože nebola podaná v 30-dňovej lehote.

16. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci sťažovateľka bližšie uviedla, že správny súd nesprávne právne posúdil, keď správnu žalobu sťažovateľky považoval za správnu žalobu vo veci administratívneho vyhostenia, a nie za všeobecnú správnu žalobu. Z tejto skutočnosti potom správny súd vychádzal pri posúdení včasnosti podania žaloby, pričom lehota na podanie oboch typov žalôb je rozdielna. O žalobu vo veci administratívneho vyhostenia nešlo z dôvodu, že: sťažovateľka bola štátnou občiankou SR a nebola na základe rozhodnutia 1 a 3 administratívne vyhostená, administratívne vyhostenie sťažovateľky prebehlo štyri roky pred podaním správnej žaloby a zrušenie rozhodnutia 3 a 1 nemohlo zabrániť administratívnemu vyhosteniu, pretože bolo uskutočnené pred 4 rokmi, odôvodnenie odkladného účinku správnej žaloby smerovalo k pozastaveniu účinnosti zákazu vstupu pre manžela sťažovateľky na územie SR a územie štátov EÚ. Išlo tak o všeobecnú správnu žalobu, čo potvrdzuje pôvodný postup súdu vo veci manžela sťažovateľky, ktorý bol navyše cudzincom a nie štátnym občanom

Sťažovateľka podala všeobecnú správnu žalobu preto, aby dosiahla zrušenie zákazu vstupu svojho manžela na územie SR a územie štátov EÚ a mohlo dôjsť tak k obnoveniu jeho rodinného života, ktoré bolo a je dlhodobo už (5 rokov) rozvrátené a uznesenie tento stav konzervuje a predlžuje. Keďže sťažovateľke bolo rozhodnutie 3 doručené dňa 28.12.2022 a všeobecná správna žaloba bola podaná dňa 15.02.2023, všeobecná správna žaloba bola podaná včas, v súlade s ust. § 181 ods. 1 SSP. Keďže správny súd nesprávne posúdil obsah a charakter správnej žaloby sťažovateľky a v dôsledku toho včasnosť jej podania, vec nesprávne právne posúdil a odňal sťažovateľke možnosť konať pred súdom. 17. Sťažovateľka navrhla, aby kasačný súd zmenil uznesenie správneho súdu v napadnutej časti (výrok 2/ a výrok 3/) tak, že rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č. PPZ-HCP-BA2-2022/028291-027 zo dňa 09.12.2022 v časti o určení zákazu vstupu žalobkyne na územie Slovenskej republiky a na územie členských štátov na dobu 10 rokov a rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. PPZ- HCP-BA6-163-008/2018-AV zo dňa 14.06.2018 v časti o určenie zákazu vstupu žalobkyne na územie Slovenskej republiky a na územie členských štátov na dobu 10 rokov zruší a vec v tejto časti vráti Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava na nové konanie. Sťažovateľka navrhla, aby kasačný súd priznal sťažovateľke nárok na náhradu trov konania na správnom súde a na kasačnom súde v rozsahu 100%.V prípade, že kasačný súd tomuto návrhu nevyhovie, sťažovateľka navrhla, aby kasačný súd zrušil výrok 2/ a výrok 3/ uznesenia správneho súdu a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na nové konanie. 18. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 455 S.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote, a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

Kasačný súd zistil, že obdobná vec týkajúca rovnakého právneho posúdenia veci (manžela sťažovateľky a žalovaného) bola predmetom posúdenia kasačného súdu v konaní 2Sak/2/2025. 21. Kasačný súd uvádza prevzatú časť odôvodnenia uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sak/2/2025 zo dňa 29.01.2025. Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie tohto uznesenia, s ktorým sa konajúci kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie odkazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami textu v hranatých zátvorkách. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto uznesenia. 15. „Z hľadiska vymedzenia sťažnostných dôvodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či správny súd vo výroku II. dôvodne odmietol žalobu sťažovateľa podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP ako podanú oneskorene a v nadväznosti na posúdenie správnosti výroku II. aj posúdiť výrok o trovách konania.

17. Proti týmto záverom správneho súdu brojil sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, pričom namietal nielen porušenie práva na spravodlivý proces, ale predovšetkým nerešpektovanie záväzného právneho názoru kasačného súdu vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí, nesprávne právne posúdenie, odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu ako aj nezákonné odmietnutie žaloby vo výroku II. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces

19. Hoci predmetom kasačného konania nie je posúdenie otázky správnosti zápisu veci do súdneho registra, ani posúdenie správnosti argumentácie predsedníčky správneho súdu, pokiaľ však správny súd založí svoje rozhodnutie na takomto jedinom podklade, ktorý doslovne cituje v odôvodnení svojho rozhodnutia a stane sa tak jeho základnou právnou argumentáciou pre záver o oneskorene podanej žalobe v časti preskúmania rozhodnutia vo výroku II. o zákaze vstupu, potom námietka sťažovateľa, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces tým, že mu nebolo takéto stanovisko ako jediný podklad rozhodnutia doručené na vyjadrenie je dôvodná.

Slovenská republika (sťažnosť č. 17127/12, zo 04.10.2011 vo veci Ringier Axel Springer vs. Slovenská republika (sťažnosť č. 26826/16) a z 27.04.2010 vo veci Hudáková a iní v. Slovenská republika (sťažnosť č. 23083/05), vyhodnotil kasačný súd za dôvodnú.

proces. K námietke nezákonného odmietnutia žaloby

23. Námietku sťažovateľa, že správny súd v napadnutom uznesení nerešpektoval záväzný právny názor kasačného súdu vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí - uznesení NSS SR sp. zn. 2Sak/2/2024 z 27. marca 2024 vyhodnotil za dôvodnú.

výrok, ktorý obstojí sám osebe, bez toho, aby mal podklad v inom výroku. Preto si musí správny súd pred rozhodnutím o žalobe objasniť, či bolo žalobou napadnuté celé rozhodnutie alebo iba jeho časť, a podľa toho ustáliť nielen včasnosť podania žaloby ale aj vymedziť rozsah svojej preskúmavacej povinnosti. Správny súd takto nepostupoval. Kasačný súd pripúšťa, že v prípade, že sťažovateľ namieta iba výrok o zákaze vstupu, včasnosť žaloby je možné posúdiť v zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku o všeobecnej správnej žalobe teda podľa § 181 SSP, pretože lehota 30 dní na podanie správnej žaloby podľa § 235 SSP s poukazom na vecné vymedzenie administratívneho vyhostenia v zmysle § 206 SSP a obsahové vymedzenie administratívneho vyhostenia v zmysle § 231 SSP sa viaže výslovne na rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Ustanovenie kratšej subjektívnej lehoty než pri všeobecnej správnej žalobe je dané tým, že pri dlhšej lehote by medzitým mohlo dôjsť k výkonu rozhodnutia o vyhostení. Nesúvisí teda s výrokom o zákaze vstupu.“

Napriek tomu, že správny súd po úprave petitu žaloby v podstate rozdelil výroky napadnutého rozhodnutia žalovaného, keď v časti týkajúcej sa výroku o administratívnom vyhostení žalobcu konanie zastavil podľa § 63 tretia a štvrtá veta SSP pre čiastočné späťvzatie žaloby (výrok I.) a v zostávajúcej časti, ktorou žalobca napádal výrok o zákaze vstupu proti rozhodnutiu vydanému vo veci administratívneho vyhostenia žalobu odmietol ako oneskorene podanú podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP (výrok II.), pri odôvodňovaní výroku II. argumentoval názorom predsedníčky súdu o nemožnosti oddelenia výrokov, ale predovšetkým nerešpektoval právny názor kasačného súdu vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí.

28. Námietku nerešpektovania záväzného právneho názoru kasačného súdu preto kasačný súd vyhodnotil podľa § 440 ods. 1 písm. i) SSP za dôvodnú a správnemu súdu dáva opätovne a dôrazne do pozornosti ustanovenie § 469 SSP, podľa ktorého ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci

30. Podstatným pre posúdenie včasnosti žaloby ako vyplýva aj zo zrušujúceho rozhodnutia kasačného súdu (sp. zn. 2Sak/2/2024) bolo ustáliť, čoho sa sťažovateľ žalobou domáha. Po úprave petitu žaloby bolo zrejmé, že žalobca napáda rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu vo výroku o uložení zákazu vstupu. Tie sú podľa kasačného senátu oddeliteľnými výrokmi a teda z hľadiska zásady oddeliteľnosti výrokov aj samostatne preskúmateľné súdom. Predpokladom preskúmania a zrušenia „len napadnutého výroku“ je oddeliteľnosť tohto výroku od ostatných výrokov. Oddeliteľný je taký výrok, ktorý obstojí sám o sebe, bez toho, aby mal podklad v inom výroku.

33. Základným predpokladom pre možnosť oddeliteľnosti výrokov z hľadiska formálneho je skutočnosť, že sa skladá z dvoch alebo viacerých rozhodnutí z hľadiska materiálneho. Rozhodnutím v materiálnom zmysle je pritom potrebné rozumieť taký prejav správneho orgánu, ktorý v určitej veci zakladá, mení alebo ruší práva alebo povinnosti menovite určenej osoby alebo v určitej veci vyhlasuje, že taká osoba práva alebo povinnosti má, alebo nemá, alebo v zákonom stanovených prípadoch rozhoduje o procesných otázkach.

35. Zákaz vstupu sa teda neukladá vždy popri administratívnom vyhostení. Je teda možné samostatne napadnúť žalobou administratívne vyhostenie (v lehote podľa § 235 SSP, teda v lehote 30 dní). Rozhodnutie o zákaze vstupu je fakultatívne a nie povinnou ani koncepčnou súčasťou rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Aj to je možné napadnúť samostatnou žalobou avšak už nie v lehote podľa § 235 SSP, pretože nejde o žalobu proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení, ale všeobecnou správnou žalobou podľa § 181 SSP.

Ustanovenie kratšej subjektívnej lehoty než pri všeobecnej správnej žalobe je dané tým, že pri dlhšej lehote by medzitým mohlo dôjsť k výkonu rozhodnutia o vyhostení. Nesúvisí teda s výrokom o zákaze vstupu 37. Skutočnosť, že sa nejedná iba o jeden inštitút, potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť NS

38. Naviac v tejto súvislosti je potrebné doplniť, že podľa článku 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) nemusí byť rozhodnutie o administratívnom vyhostení automaticky spojené so stanovením doby zákazu vstupu.

40. Nielen návratová smernica, ale aj ZoPC teda nepočíta s tým, že správny orgán v rozhodnutí o administratívnom vyhostení musí rozhodnúť o zákaze vstupu a stanoviť dobu zákazu vstupu. Aj táto skutočnosť svedčí o samostatnosti a oddeliteľnosti výrokov o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu.

Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP rozhodnutie správneho súdu v napadnutej časti výrokov II. a III. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou správneho súdu v ďalšom konaní opätovne vec rozhodnúť s dôrazom na právny názor kasačného súdu vysloveným v tomto uznesení v zmysle § 469 SSP, ktorým je správny súd

44. Z ustanovenia § 462 ods. 2 SSP totiž vyplýva, že ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a správny súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie správneho súdu zmeniť tak, že zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. Podľa platnej právnej úpravy Správneho súdneho poriadku revízna právomoc zostala najvyššiemu správnemu súdu zachovaná len v prípade, ak bola žaloba zamietnutá. Kasačný súd v takom prípade môže rozhodnutie správneho súdu zmeniť a rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušiť, a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

rozhoduje sudca. To však nie je v nijakom ohľade v rozpore so záverom kasačného súdu, že výrok žalovaného o zákaze vstupu je možné preskúmať v 2-mesačnej lehote podľa ustanovení o všeobecnej správnej žalobe (§ 181 SSP), keďže ide o výrok oddeliteľný od výroku o samotnom administratívnom vyhostení, pre preskúmanie ktorého platí osobitná skrátená lehota podľa § 235 SSP (§ 206 ods. 6 SSP).

To znamená, že ak nejaká skutočnosť nie je (výslovne) upravená v rámci konania vo veciach administratívneho vyhostenia, subsidiárne sa aplikuje príslušná úprava z konania o všeobecnej správnej žalobe. 23. Zo znenia § 82 zákona č. zákona č. 404/2011 Z. z. vyplýva, že zákaz vstupu môže byť uložený samostatným výrokom v rámci rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo v zmysle § 82 ods. 5 daného zákona samostatným rozhodnutím.

25. Ak je však predmetom správneho súdneho prieskumu iba výrok o zákaze vstupu obsiahnutý v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, stále sa jedná o konanie o administratívnom vyhostení, v ktorom v zmysle § 23 ods. 2 písm. b) SSP na správnom súde koná a rozhoduje sudca (viď bod 45 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sak/2/2025 zo dňa 29.01.2025). Výrok o zákaze vstupu v takomto prípade jednoznačne má povahu samostatného a oddeliteľného výroku v zmysle § 182 ods. 1 písm. c) SSP a predstavuje tak spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu. Z pohľadu elementárnej

26. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 27. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.